Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/28/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1. N. F., nar. XX.X.XXXX, adresa V. XXX, 2. Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom adresa V. XXX, obom zastúpeným spoločnosťou: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, IČO: 36 869 295, o zaplatenie 69.567,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/1/2016-28 zo dňa 10.10.2016 - v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že konanie zastavuje a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov konania odôvodnil právne odkazom na § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto im ich súd ani nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu, výlučne v časti náhrady trov konania, podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaní, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania. argumentovali tým, že súd prvej inštancie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcu. Žalobca teda procesne zavinil zastavenie konania, čo potvrdil aj samotný súd prvej inštancie, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne konštatoval aplikáciu § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Zároveň však nesprávne konštatoval, že im žiadne trovy nevznikli. Sami zo súdu obdržali výzvu zo dňa 18.3.2016, aby sa vyjadrili k pripojenej žalobe žalobcu. V záujme účinného bránenia svojich práv sa preto obrátili na advokáta, ktorému dňa 30.5.2016 udelili plnú moc na zastupovanie v konaní. Následne advokát dňa 3.6.2016 podal na súde prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, na podanie ktorého boli súdom prvej inštancie vyzvaní. V texte samotného vyjadrenia je uvedené, že podaním vyjadrenia im vznikli trovy v sume 1.362,95 Eur. Zdôrazňujú, že predmetné vyjadrenie nepodali z vlastnej iniciatívy, ale na základe výzvy súdu. Konanie na súde začalo podaním žaloby žalobcom, v rámci už začatého konania súd ich vyzval na podanie vyjadrenia k žalobe a až následne po podaní vyjadrenia z ich strany došlo k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Po začatí konania im tak vznikli výdavky účelne vynaložené a odôvodnené v súvislosti s bránením ich práv. To, že súd poprípade nemal vôbec zasielať žalobnú výzvu na vyjadrenie sa pred zaplatením súdneho poplatku žalobcom, ich nemôže zaťažovať. V rámci konania na súde prvej inštancie im tak vznikli odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktorých náhrada im mala byť priznaná s poukazom na § 251, § 255 a § 256 Civilného sporového poriadku. Ak súd prvej inštancie došiel k inému záveru, tak jednak nesprávne vyhodnotil dôkazy založené v súdnom spise,

najmä ich vyjadrenie zo dňa 3.6.2016, ale aj nesprávne právne vec posúdil, keď nesprávne aplikoval spomenuté zákonné ustanovenia.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril v tom smere, že Predmetné súdne konanie sa vyznačuje viacerými neštandardnými procesnými resp. administratívnymi postupmi dotknutého súdu. Súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k jeho žalobe dva mesiace predtým ako ho vôbec vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Naproti tomu mu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku takmer 5 mesiacov po podaní žaloby. Vyjadrenie žalovaných v žalobe mu súd vôbec nedoručil, pričom až do doručenia odvolania na vyjadrenie, nemal vôbec vedomosť o tom, že žalovaní v danom spore vôbec prejavili akúkoľvek aktivitu. Táto skutočnosť vyvracia akúkoľvek domnienku právneho zástupcu žalovaných, že jeho vyjadrenie mohlo prispieť k rozhodnutiu nezaplatiť súdny poplatok. Namieta aj výšku uplatňovaných trov konania. Ak by súd napriek uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania, je potrebné na trovy konania nahliadať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 544/2004 Z.z., ktorá hovorí, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, nie je možné hovoriť o úspechu v spore a teda nie je možné aplikovať ustanovenie ods. 2 uvedeného § 11. Má za to, že ak žalovaným vznikli akékoľvek trovy v súvislosti s predmetným súdnym konaním, k ich vzniku významnou mierou prispel samotný súd svojim neštandardným administratívnym a procesným postupom. Zároveň, nakoľko mu nebolo doručené žiadne vyjadrenie žalovaných pred vydaním uznesenia o zastavení konania, nemožno hovoriť o akomkoľvek prispení vyjadrenia právneho zástupcu k rozhodnutiu nezaplatiť súdny poplatok, z toho dôvodu odmieta uplatňovaný nárok žalovaných na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), g) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prevej inštancie je nevyhnutné v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne a zákonným spôsobom rozhodol o náhrade trov konania, keď žalovaným nepriznal náhradu trov konania predstavujúcu uplatnené trovy právneho zastúpenia.

8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil len strohým odkazom na § 256 ods. 1 a konštatovaním, že „žalovaným však žiadne trovy nevznikli, preto im ich súd ani nepriznal“. Z podania žalovaných zo dňa 2.6.2016 označenom ako vyjadrenie, doručenom súdu prvej inštancie dňa 3.6.2016 je ale zrejmé, že žalovaní, právne zastúpení advokátom, v predmetnom vyjadrení, inak podanom na výzvy súdu, si uplatnili náhrady trov konania v sume 1.362,98 Eur, predstavujúcu trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie aplikujúc na rozhodovanie o náhrade trov konania § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pritom žalovaným náhradu riadne uplatnených trov napadnutým uznesením nepriznal s odôvodnením, že im žiadne trovy nevznikli, z čoho je možné vyvodiť jedine rozporuplnosť až arbitrárnosť strohého zdôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia v napadnutej časti náhrady trov konania.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

12. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

13. Podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

14. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

15. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

16. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

17. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda

existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

18. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch nijako neodôvodnil ani právne a ani vecne (i to málo čo súd uviedol je rozporuplné), nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu znovu posúdi nárokovateľnosť strán, predovšetkým žalovaných, ktorí si náhradu trov i uplatnili, na náhradu trov konania, vrátanei trov právneho zastúpenia a následne vo veci o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 odôvodniť.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .