Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/79/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Tallerova 4, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 243 368, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, adresa pre doručovanie J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanej: P. S., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E., o zaplatenie 372,29 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 360 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500 eur od 20.6.2016 do 13.7.2016, zo sumy 360 eur od 14.7.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94 %. O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodovať súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 372,29 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalobca žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 500,00 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver jednorázovo v lehote do 19.06.2016, a to v celkovej čiastke 512,29 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 500,00 eur a príslušenstvo v podobe individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 12,29 eur. Úver s príslušenstvom sa tak stal splatným dňa 19.06.2016. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil dňa 13.07.2016 sumu 140,00 eur, zvyšnú sumu neuhradil. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, čím sa dostal do omeškania, žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

2. Súd na základe predložených listinných dôkazov vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 15Csp/79/2017-20 zo dňa 25.04.2017. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 15Csp/79/2017-31 zo dňa 30.08.2017 zrušil v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 15.01.2017, ktoré vykonal v neprítomnosti strán sporu. Zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 02.11.2017 a zároveň súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie bolo

žalovanému riadne doručené, žalovaný svoju neúčasť súdu neospravedlnil. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do konania a zistil tento skutkový a právny stav. Strany sporu uzatvorili dňa 20.05.2016 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky (č.l. 5-13). Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa bodu čl. VI. bodu 1. tejto zmluvy bol úver poskytnutý ako bezúročný, podľa bodu 3. je klient v prípade omeškania s úhradou úveru povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s uplatnením jeho pohľadávky, ako náklady mzdové, za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy a ďalšie administratívne náklady. Strany sporu zároveň dňa 20.05.2016 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (č.l. 2-4). Podľa čl. I. bodu 3. tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový bezúročný úver vo výške 500,00 eur, bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkový úver vrátane príslušenstva v sume 512,29 eur. V čl. I. bode 4. tejto zmluvy bola konečná splatnosť úveru s príslušenstvom dohodnutá na deň 19.06.2016, a to jednorázovo, t.j. v jednej splátke. Ďalej sa v čl. I. bode 5. zmluvné strany dohodli, že žalovaný má právo požiadať o predĺženie doby trvania zmluvy a odloženie termínu konečnej splatnosti úveru. V čl. I. bode 6. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že úver bol poskytnutý ako bezúročný, s RPMN vo výške 34,4 %, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaný zaplatiť žalobcovi vo výške 512,29 eur. V prípade omeškania je žalovaný povinný zaplatiť zákonom stanovenú výšku úroku z omeškania, odplata bola podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka stanovená vo výške 30 %. Dňa 19.06.2016 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu Dohody o predĺžení splatnosti úveru (č.l. 14) s tým, že termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 19.06.2016. Žalobca poukázal sumu poskytnutého úveru žalovanému na jeho bankový účet, čo súd zistil z predloženého výpisu z účtu z banky (č.l. 15).

5. Podľa § 2. zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“), na účely tohto zákona sa rozumie: písm. a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie; písm. b) bod 7. finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; písm. c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku; písm. d) spotrebiteľom osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

6. Podľa § 1 od. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

9. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html> f) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html> a l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, g) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

SK/ZZ/2010/129/20160321.html> a m) až r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html> ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html> druhej vety, § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, 15 až 17, § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, ods. 2 písm. a) až z) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, ods. 9 až 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, § 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>, § 20 ods. 2 až 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321.html>.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Čo sa týka zmluvného vzťahu, zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvný vzťah. Na základe tejto zmluvy je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy v celkovej výške 512,29 eur bola stanovená na dobu jedného mesiaca, keď zmluvu uzatvorili zmluvné strany dňa 20.05.2016 a konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 19.06.2016. V zmysle vyššie citovaného ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., tak nejde o spotrebiteľský úver ale o pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ust. tohto zákona uvedené v § 24. Preto súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu podľa ust. § 657 a nasl. OZ. V danom prípade, aj keď nejde o spotrebiteľský úver v zmysle negatívneho vymedzenia podľa ust. § 1 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., je nepochybné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako iný veriteľ ponúkajúci alebo poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, čo vyplýva z označenia žalovaného v zmluve, kde bol označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, bankovým účtom, tel. číslom a e-mailovým kontaktom, teda údajmi jednoznačne označujúcimi fyzickú osobu nepodnikateľa. Ako vyplýva z ust. § 657 a § 658 ods. 1 OZ, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V predloženej zmluve sa strany sporu dohodli na tom, že úver je bezúročný, strany sporu si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon (OZ) neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru vo výške 12,29 eur, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, ktorý hovorí, že neplatný je právny úkon ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutej strane právneho úkonu vzniknúť žiadne práva a povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku. V zmysle § 41 sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu t.j. len na spomínanú odplatu, preto je neplatnosťou právneho úkonu postihnutá len táto časť právneho úkonu. Súd pre úplnosť

poukazuje aj na skutočnosť, že dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru (pôžičky) fakticky obchádza aj prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru (pôžičky) a žalobca tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal, bez ďalších nákladov. V skutočnosti žalobca pod zámienkou individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru (pôžičky) získava od žalovaného aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej pôžičky, ktoré definuje ako odplatu za poskytnutie úveru, avšak odplata pri poskytnutí peňažnej pôžičky môže mať v zmysle ust. § 658 ods. 1 len formu dohodnutého úroku, tak ako to už súd uviedol vyššie. Uvedené súd vyhodnotil ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza tým, že navodzuje dojem výhodnosti poskytnutej pôžičky bez nutnosti zaplatenia ďalšej odmeny, preto podľa názoru súdu nemôže požívať právnu ochranu.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 500,00 eur na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 1 mesiaca, do 19.06.2016. Poskytnutú pôžičku žalovaný napriek zmluvne dohodnutým podmienkam žalobcovi neuhradil riadne a včas, z poskytnutých peňažných prostriedkov vrátil len časť vo výške 140,00 eur. Pretože v konaní neboli produkované zo strany žalovaného žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že žaloba nie je podaná dôvodne a žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej žaloby v časti o zaplatenie sumy 360,00 eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy 360,00 eur.

15. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 12,29 eur, t.j. v časti o zaplatenie individuálne dohodnutej odplaty, súd na základe vyššie uvedeného zamietol ako nedôvodnú.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov zo omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania. Nakoľko takto uplatnený nárok žalobcu neodporoval ustanoveniam § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania tak, ako boli uplatnené.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobcom pôvodne uplatnený nárok bol vo výške 372,29 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje suma vo výške 360,00 eur, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 97 %. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu v sume 12,29 eur, ktorú súd zamietol, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 3 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 94 % (97 % - 3 %). Súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 94 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.