Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-8P/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. J., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov, matky W.. X. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/X, C., právne zastúpená A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, IČO: 36 735 311, v mene ktorej koná Mgr. Vladimír Misároš, konateľ a advokát, a otca O. I. J. T., L.. XX.XX.XXXX, J. XXXX Q. Q. L., Q. Q., Š. V., A., zast. Mgr. Martin Majerčík, advokát v Bratislave, Krajinská 30, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu mena a priezviska, takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa matka domáhala, aby súd vyslovil súhlas so žiadosťou o zmenu priezviska maloletého B. J. na meno a priezvisko: B. T.. Uviedla, že s otcom maloletého boli manželia, manželstvo bolo rozvedené, z manželstva pochádza maloletý B., ktorý bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Ďalej uviedla, že po rozvode žije s maloletým na území Slovenskej republiky, je rozhodnutá aj naďalej s maloletým žiť na území Slovenskej republiky. Poukázala na to, že meno a priezvisko maloletého je z hľadiska bežného života nielenže netradičné v našom prostredí, ale nie je ani praktické, s čím sa teraz musí vysporiadavať sama a postupom času s uvedeným bude čoraz viac konfrontovaný aj maloletý. Bude lepšie ak bude mať slovenskú verziu mena a domáce priezvisko - B. T., ide o rodné priezvisko matky v mužskom rode. Ďalej uviedla, že aby na neho nebolo nahliadané ako na osobu s cudzokrajným, či až exotickým pôvodom. Odpadlo by zbytočné vysvetľovanie prípadných otázok ohľadne výslovnosti alebo písania priezviska. Maloletý sa tiež môže stať terčom posmeškov v detskom kolektíve, čo môže byť komplikáciou v detskom veku pre jeho zdravý psychický vývin. Otec nesúhlasil so zmenou mena, tento zotrváva na svojom spôsobe života v USA, o maloletého nejaví zvýšený záujem.

2. Otec s návrhom nesúhlasil a uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, irelevantný, dokonca i v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody uvedené navrhovateľkou v návrhu považoval za absolútne nedôvodné a právne irelevantné pre zmenu mena a priezviska tak, ako ich ustanovuje zákon. Poukázal na to, že meno a priezvisko maloletého určili účastníci konania ako jeho rodičia spoločne dohodou pri uzavretí manželstva v Slovenskej republike. Otec maloletého bude vždy jeho otcom. Ďalej uviedol, že otec má o maloletého záujem, matka je tá, ktorá sa všetkými prostriedkami snaží vytesnať otca zo života maloletého B.. Poukázal na to, že matka ako povinná odmieta plniť povinnosť jej uloženú rozsudkom, čo do umožnenia styku otca s maloletým a to nepretržite. Matka svojim konaním nerešpektuje rodičovské

práva otca ako rodiča, taktiež nerešpektuje súdne rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletým, čím upiera otcovi právo na súdom upravený styk, čo je v rozpore so záujmami maloletého. Otec sa snaží všetkými prostriedkami skontaktovať so svojim maloletým synom, ako i s matkou maloletého, avšak bezvýsledne, matka si pred dvomi rokmi zmenila mobilné číslo ako i email a tieto odmieta otcovi poskytnúť. Ďalej poukázal na to, že otec pravidelne plní vyživovaciu povinnosť sumou 350,-Eur mesačne, vkladá tiež peniaze na sporiaci účet maloletého založený v USA. Otec maloletého má rád a chce sa s ním stretávať a to osobne, ako i prostredníctvom aplikácie Skype, teda v rozsahu a spôsobom určeným rozsudkom tunajšieho súdu.

3. Matka prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na to, že dohoda o mene a priezvisku bola v čase, keď predpokladala, že dieťa bude vyrastať v USA, kde je rôznorodosť priezvisk. U nás je maloletý vnímaný za cudzinca. Tiež poukázala na to, že priezvisko maloletého má hanlivý význam a to v slangovom nárečí, pričom preklad z googla z Talianskeho jazyka je uvedený ako náustok, avšak vo význame popisu sexuálnej aktivity. Právny zástupca matky navrhol v konaní ustanoviť znalca za účelom prekladu priezviska maloletého. Prenesený význam priezviska má objektívne ponižujúci význam.

4. Otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dôvody uvedené matkou pre zmenu mena a priezviska maloletého sú účelové a v celom rozsahu právne nedôvodné a irelevantné. Je všeobecne známe, že odlišné priezviská detí a rodičov, prípadne jedného rodičov sú časté. Preto skutočnosť, že maloletý nosí priezvisko otca, ktoré nie je hanlivé, smiešne, ani urážlivé, nemôže negatívne vplývať na maloletého. Uvedené v žiadnom prípade nepatrí medzi dôvody na zmenu mena a priezviska maloletého.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením správy Materskej školy C., stanoviska Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, pripojeného spisu tunajšieho súdu XEm/X/XXXX, XP/XX/XXXX, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa XX.XX.XXXX Č..T.. XP/XX/XXXX-XXX súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške 350,- Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým a to osobný počas Veľkonočných sviatkov v Slovenskej republike, letných prázdnin a Vianočných sviatkov, počas stanovenej doby a taktiež styk prostredníctvom programu Skype každú nepárnu nedeľu o 18.00 hod. stredoeurópskeho času v dĺžke 20 minút.

7. Matka pri svojej výpovedi uviedla, že používanie priezviska maloletého im spôsobuje problémy, bývajú s rodičmi, ona i starí rodičia majú priezvisko T.. Otec žije v USA, v spoločnej domácnosti nebývali. Otec videl maloletého po rozvode osobne len jeden krát, počas stretnutia sa nepýtal ako sa maloletý má, nepostískal ho. Často sa stretá doslova s hanlivými podobami, keď maloletému hovoria J., J.S., J., ľudí musí pri vyslovení priezviska opravovať. Uviedla, že návrh podala v najlepšom záujme maloletého.

8. V správe Materskej školy C. sa uvádza, že po konzultácii s matkou maloletého ohľadom správnej výslovnosti priezviska, nie sú zo strany personálu materskej školy žiadne problémy. Kolektív štvorročných detí oslovuje maloletého B. menom, nie priezviskom. Každý deň ho uvítajú menom, ako sa ráno vítajú ostatné deti. Sám maloletý sa predstavuje len menom a až na vyzvanie pri nejakej príležitosti použije svoje priezvisko. Maloletý pri nijakej príležitosti nespomínal otca, jeho návštevu a ani darčeky od otca.

9. Na tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. XEm/X/XXXX konanie vo veci otca ako oprávneného proti matke ako povinnej o výkon rozhodnutia rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX Č..T.. XP/XX/XXXX-XXX v časti úpravy styku. Zo spisu vyplynulo, s poukazom na správy vyhotovené kolíznym opatrovníkom, že matka nemá zabezpečené technické prostriedky k realizácii styku otca s maloletým prostredníctvom aplikácie Skype s tým, že matka bola upozornená na dôsledky nerešpektovania súdneho rozhodnutia a realizácie výkonu rozhodnutia.

10. V stanovisku Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza, že referát vykonáva rozhovor s dieťaťom pre účely poradenského procesu a to za súhlasu oboch rodičov. Aplikovanie psychologických metód

výlučne v diagnostickom procese (anamnéza, rozhovor, pozorovanie, psychodiagnostika) v zmysle posudzovanej činnosti, je v kompetencii súdneho znalca z odboru klinickej psychológie detí.

11. Kolízny opatrovník navrhol návrh matky zamietnuť, uviedol, že matka si mala zmenu priezviska po rozvode zvážiť, aby sa vyhla odlišným priezviskám. Poukázal na správu z materskej školy maloletého, z ktorej vyplynulo, že s používaním mena a priezviska maloletého nie sú v škôlke žiadne problémy.

12. Podľa § 40 ods. 1, 2 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4. Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

14. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku menu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by táto zmena bola v rozpore so záujmami maloletého.

16. Podľa §11 ods. 3 zák. č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať, b) úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel, c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

17. Výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. V danom prípade sa rodičia maloletého na zmene mena a priezviska maloletého nedohodli.

18. Zmena priezviska znamená značný zásah tak do práv rodičov, ale i do práv detí. Podanie návrhu na zmenu priezviska je podstatná vec, ktorá súvisí s výkonom rodičovských práv a povinností. V prípade, ak sa rodičia na zmene mena a priezviska nedohodnú, je potrebný postup podľa § 35 Zákona o rodine. Súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska neplnoletého dieťaťa môže súd dať len za predpokladu existencie vážnych dôvodov. Medzi takéto dôvody patrí neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany rodiča, ktorý súhlas nedal, skutočnosť, že druhý rodiť sa s maloletým dieťaťom nestretáva, o dieťa vôbec nejaví záujem, preukázanie skutočnosti, že druhý rodič stratil k dieťaťu citový vzťah. Ďalšou takouto skutočnosťou môže byť skutočnosť, že používanie takého priezviska otca spôsobuje dieťaťu ujmu vzhľadom na spôsob života otca. Vyhovieť návrhu o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu mena alebo priezviska je možné i vtedy, ak ide o priezvisko hanlivé. Za existencie takéhoto dôvodu musí byť tiež preukázané, že zmena mena alebo priezviska musí byť v záujme maloletého dieťaťa.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej veci nie sú vážne dôvody pre zmenu mena a priezviska maloletého v navrhovanom znení. Súd poukazuje na to, že k dohode o mene a priezvisku maloletého došlo súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov o určení mena a priezviska je vážnou vecou, samotní rodičia si musia byť vedomí, že nimi určené meno a priezviskom ponesie dieťa celý život a to v ktoromkoľvek štáte, kde bude žiť, alebo kde sa bude zdržiavať. K zmene mena a priezviska nemôže dochádzať len z dôvodu pobytu, či života v nejakej inej krajine, a ak by sme z takéhoto dôvodu mali pripustiť zmenu mena alebo priezviska, muselo by ísť v krajine, kde maloletý žije o meno alebo priezvisko jednoznačne hanlivé, čo v danom prípade nie je. Pod pojmom hanlivé priezvisko

si predstavujeme priezvisko urážajúce, potupné, nepekné, nelichotivé. Podľa názoru súdu priezvisko maloletého „J.“ nemožno mať za priezvisko hanlivé, a to ani s poukazom na preklad, tvrdený matkou. Priezvisko sa používa v bežnom č i úradnom styku, nie je predpoklad, že by niekto po predstavení sa maloletého uvedeným priezviskom hľadal význam tohto slova (i keby bolo pravdivé tvrdenie o preklade uvedeného slova). Preto sa súdu javilo ako nadbytočné doplnenie dokazovania znaleckým posudkom za účelom zistenia prekladu a významu slova „J.“ v talianskom jazyku. Ani ďalšie matkou tvrdené dôvody pre zmenu mena a priezviska nemožno mať za odôvodňujúce, aby súd jej návrhu vyhovel. V Slovenskej republike v dnešnej dobe žije množstvo ľudí, ktorí sú nositeľmi cudzokrajných mien a priezvisk, meno a priezvisko maloletého nie je ničím extrémne výnimočné, ani exotické. Pokiaľ ide o výslovnosť priezviska, takáto skutočnosť nemôže byť dôvodom na jeho zmenu. Súd pritom poukazuje i na správu z materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, z tejto vyplynulo, že používanie mena a priezviska maloletého v škôlke nerobí maloletému žiadne problémy, deti sa v kolektíve oslovujú menami. Taktiež je potrebné súhlasiť s vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že matka si mala zvážiť zmenu priezviska po rozvode. Týmto by sa predišlo problémom s používaním odlišného priezviska matky a maloletého. Taktiež je potrebné poukázať na to, že otec sa o maloletého zaujíma, pravidelne si plní vyživovaciu povinnosť. Otec sa taktiež súdnou cestou domáha realizácie styku s maloletým prostredníctvom programu Skype (vzhľadom na značnú vzdialenosť bydliska otca a matky), čo svedčí o jeho záujme o maloletého. Zo spisu tunajšieho súdu XEm/X/XXXX vyplynulo, že k realizácie styku prostredníctvom Skype nedochádza z dôvodov na strane matky. Je pravdou, že otec nevyužíva osobné stretnutia podľa určenia uvedeného v rozsudku o rozvode manželstva rodičov, uvedené však nemožno považovať za nezáujem otca o maloletého.

20. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že nie sú dané vážne dôvody pre zmenu mena a priezviska maloletého a návrh matky ako nedôvodný zamietol.

21. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Otec je občanom Spojených štátov amerických, ktorý neovláda slovenský jazyk, tento má však právo konať na súde v Slovenskej republike vo svojej materčine, resp. v jazyku, ktorý ovláda. Z uvedených dôvodov súd o náhrade trov štátu rozhodol tak, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva. Trovy konania štátu vznikli vyplatením odmeny za preklad návrhu a listinných dôkazov zo slovenského do anglického jazyka a naopak.

22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

24. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Výnimku zo zásady uvedenej v § 52 C.m.p. predstavuje § 55 C.m.p., ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

26. Úspešný otec uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 52 C.m.p., súd v konaní nevzhliadol žiadne okolnosti, pre ktoré by sa javilo ako spravodlivé priznať náhradu trov konania otcovi. Súd poukazuje na to, že právom matky bolo podať na súd predmetný návrh, nie je pritom podstatné, že názor otca na zmenu mena a priezviska maloletého poznala. Súd podotýka, že návrhy podľa § 35 Zákona o rodine sú podávané jedným z rodičov v tom prípade, ak nedôjde k dohode ohľadne podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností s druhým rodičom, tak ako to bolo v predmetnej veci. Rozhodnutie v danej veci vychádzalo z vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením.

Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.