Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-50-2017.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/50/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. O., nar. X.X.XXXX, bydliskom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky E. N., nar. X.X.XXXX, bydlisko Y. X, I. zastúpenej JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom Farská 5, Nitra a otca F. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bydlisko V. XXX, zastúpeného JUDr. Ivanou Kochanskou, advokátkou so sídlom Farská 33, Nitra, o návrhu otca dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa a o návrhu otca dieťaťa na uloženie povinnosti matke dieťaťa informovať otca o maloletom dieťati, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. októbra 2017 pod č.k. 11P/9/2017 - 120 v časti zníženia výživného takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na maloletého F. O., nar. XX. XX. XXXX zamietol. Konanie vo veci návrhu otca dieťaťa o uložení povinnosti informovať otca zo strany matky dieťaťa o stave a pomeroch maloletého dieťaťa zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.2.V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že otec podal návrh na zníženie výživného zo sumy 150 eur mesačne na sumu 35 eur mesačne s odôvodnením, že na jeho strane sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, keďže sa nachádza vo väzbe, kde nemá stály príjem a nemá ani možnosti pracovať. Zároveň žiadal uložiť matke dieťaťa povinnosť informovať ho ako otca dieťaťa o maloletom dieťati F.
1.3. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/23/2016-19 zo dňa 18.4.2016 súd schválil dohodu rodičov maloletého dieťaťa, na základe ktorej zveril maloletého F. O., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke dieťaťa. Otca dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 150 eur mesačne od 1.5.2016 k rukám matky dieťaťa vždy do 15- teho dňa príslušného mesiaca vopred. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného bola matka dieťaťa slobodná, mala jednu vyživovaciu povinnosť a bola s dieťaťom na rodičovskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok 203,20 eura mesačne a prídavok na dieťa 23,52 eura mesačne. Nevlastnila žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. V tom čase dostávala zo strany otca na dieťa výživné 150 eur mesačne, čím mal maloletý zabezpečenú pravidelnú výživu zo strany otca, pričom na takejto sume výživného sa s otcom dieťaťa dohodli. Maloletý bol v tom čase plienkovaný, mal v strave zaradené všetky potraviny a bol ešte aj kojený. Bol zdravý s občasným výskytom zápalov dýchacích ciest, kedy musela hradiť doplatky za antibiotiká, uhrádzať probiotiká a vitamíny. S maloletým bývala v 3 izbovom byte, ktorý
patril jej otcovi a nehradila žiadne výdavky na bývanie, keďže to platil jej otec v sume okolo 200 eur mesačne. Otec dieťaťa bol v tom čase slobodný, mal jednu vyživovaciu povinnosť. Bol nezamestnaný bez evidencie na UPSVaR Nitra. Podľa jeho vyjadrenia vykonával v tom čase rôzne práce formou brigádnickej činnosti bez existencie zmluvy napr. na stavbách a za výkon práce dosahoval príjem okolo 350 eur. Platil do Sociálnej poisťovne 62 eur mesačne. Býval u sestry v V. v rodinnom dome, ktorej dával na bývanie 100 eur. Mal zadržaný vodičský preukaz kvôli nehode, pričom mal zistené požitie alkoholu. Bol nemajetný. Boli voči nemu vedené exekúcie, avšak vymáhané sumy neplatil. Už v tom čase uviedol, že pracoval naposledy ako stavebný robotník v spoločnosti Z. s.r.o.. Pracovná zmluva s touto firmou mu končila práve v deň nehody, nedostal výpoveď a pracovnú zmluvu by mu boli predĺžili, ale keďže po nehode mal zranenia, nemohol ísť do práce. V súčasnej dobe je otec maloletého dieťaťa v Psychiatrickej nemocnici vo O. E. na protialkoholickom liečení, a to na neurčitý čas. Má podmienku a tá sa mu zanedlho premení na nepodmienečný trest v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra. Po absolvovaní liečenia v PN O. E. pôjde otec dieťaťa späť do výkonu trestu. Počas výkonu trestu pred nástupom do PN vo O. nebol pracovne zaradený a nemal podľa jeho vyjadrenia žiadny príjem. Súd mu uložil povinnosť podrobiť sa protialkoholickej liečbe. Potvrdil, že matke dieťaťa zaplatil výživné 3x po 110 eur v období ako bol z VTOS prepustený. Bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra 5T/41/2017 zo dňa 6.6.2017 pre spáchanie nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil voči družke E., čím spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe. Súdom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne. Bol zaradený do ústavu na VTOS s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 6.6.2017. Z výpisu lustrácie otca u GP SR vyplýva, že otec dieťaťa bol viackrát súdne trestaný. Naposledy bol pre vyššie uvedený skutok vo VTOS v K. nad B.. Trest vykonával od 30.11.2016 do 30.7.2017. Z evidenčnej karty vodiča k osobe otca vyplýva stav, že bol viackrát pokutovaný v dôsledku priestupkov pri vedení motorového vozidla. Tak isto mu bol uložený zákaz vedenia motorového vozidla, a to opakovane. Podľa správy spoločnosti Q. s.r.o. otec dieťaťa v tejto spoločnosti nepracoval a nepoberal v nej ani žiadny príjem. Podľa správy UPSVaR Nitra otec nie je evidovaný ako nezamestnaný. Naposledy bol evidovaný v období od 23.11.2016 do 8.1.2017 a z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu jeho nespolupráce s úradom 9.1.2017, pretože sa nedostavil na termín predvolania, o čom svedčí aj rozhodnutie UPSVaR Nitra o jeho vyradení z evidencie zo dňa 23.1.2017. Otec dieťaťa je slobodný a má len jednu vyživovaciu povinnosť. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že predtým ako sa dostal vo výkonu väzby v súvislosti s nebezpečným vyhrážaním, zarábal 1600 eur v spoločnosti Q.. V tejto spoločnosti podľa neho robil všetko - murárčinu, klampiarčinu, záhradníka a pracovisko mal v Z.. U tohto zamestnávateľa vykonával prácu aj v čase poslednej úpravy výživného a robil tam len brigádne a ešte tam nemal uzatvorenú zmluvu. Pri poslednej úprave výživného v konaní 11P/23/2016 však otec dieťaťa tvrdil, že je nezamestnaný, vykonáva rôzne formy brigádnickej činnosti, z ktorej má príjem okolo 350 eur mesačne. Z vyjadrenia otca vyplynul stav, že v minulosti bol liečený na B. K. kvôli alkoholu, kde absolvoval 3 mesačnú liečbu a potom bol sledovaný u MUDr. O. a neskôr u MUDr. O.- psychiatrov. Vyjadril sa, že lieky neužíva a po návrate z B. K. v minulosti nepil. Matka dieťaťa je v súčasnej dobe slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť a je na rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom. Poberá rodičovský príspevok 213,20 eura mesačne a prídavok na dieťa 23,52 eura mesačne. Súčasne je od 1.8.2017 zamestnaná na polovičný pracovný úväzok u zamestnávateľa Y. ako pizzerka s výkonom práce spočívajúcom v príprave pizze. Podľa pracovnej zmluvy má mesačnú mzdu dohodnutú vo výške 270 eur a pracuje na polovičný pracovný úväzok. Matka uviedla, že za mesiac 8/2017 mala príjem 239,74 eura a za 9/2017 240 eura. Maloletý bol najskôr doma s matkou, avšak v nadväznosti na zaradenie matky do práce na polovičný úväzok navštevuje od 9/2017 MŠ I. W. v I.. Matka býva s maloletým v 3 izbovom byte, ktorý patrí jej otcovi, pričom výdavky spojené s bývaním hradia jej rodičia .V súčasnej dobe matke vypláca náhradné výživné UPSVaR Nitra na základe rozhodnutia zo dňa 18.9.2017. Uviedla, že náhradné výživné jej bolo vyplácané v sume 108,50 eura a následne 109,27 eura mesačne. 1.4.Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení , § 62 ods. 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 3 Zákona o rodine,§ 62 ods. 4 Zákona o rodine, § 62 ods. 5,§ 65 ods. 1 Zákona o rodine,§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1/ Zákona o rodine a uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa nebol podaný dôvodne. Pri posudzovaní návrhu nevychádzal len zo stavu, že otec dieťaťa v súčasnej dobe nemá príjem. Lieči sa v Psychiatrickej nemocnici vo O. E., čo mu bolo nariadené z úrovne Okresného súdu Nitra trestným rozkazom. Ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol byť na trhu práce pracovne zaradený. Pred nástupom do VTOS dokázal byť
pracovne zaradený. Sám sa vyjadril, že vykonával rôzne brigádnické práce a naposledy pred nástupom do VTOS mal dosahovať príjem vo výške 1600 eur v spoločnosti Q.. Uvádzal, že práve u uvedenej spoločnosti prácu vykonával aj v čase poslednej úpravy výživného ,keď sa s matkou dieťaťa dohodol na výške výživného pre syna 150 eur. Uvedená spoločnosť na dotaz súdu uviedla, že otec dieťaťa v tejto spoločnosti nepracoval a nepoberal z nej žiadny príjem. V čase keď nepracoval a bol vo výkone VTOS, dokázal na dieťa zaplatiť výživné v sume 3x po 110 eur. Požíval alkohol, ktorý bol dôsledkom stavu, že sa dopustil viacerých priestupkov v doprave a v minulosti v tej súvislosti musel platiť viaceré pokuty . Mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Problémy s alkoholom pretrvávali a trvajú naďalej, momentálne lieči v PN O. E.. Evidentne riadne nespolupracoval ani s UPSVaR Nitra v postavení uchádzača o zamestnanie. Má dosiahnuté vzdelanie na SOU ako automechanik a v uvedenom odbore aj pracoval. Dokázal vykonávať brigádnickú činnosť v oblasti murárskych prác, klampiarskych prác, záhradníckych prác, keď podľa jeho vyjadrenia tieto vykonával v spoločnosti Q. a dokázal si zarobiť 1600 eur. V dôsledku svojho konania sa ocitol najskôr vo výkone väzby, následne vo výkone trestu. Bol právoplatne odsúdený pre nebezpečné vyhrážanie sa družke /matke dieťaťa/ a týmto konaním a vlastným zavinením si spôsobil stav, že aktuálne nemôže byť pracovne zaradený na trhu práce a dosahovať príjem. Má potenciál, možnosti a schopnosti vykonávať prácu. V súčasnej dobe ju nemôže vykonávať z hľadiska jeho subjektívneho zavinenia, ktorým sa o možnosť výkonu práce pripravil. Konanie v časti návrhu otca dieťaťa, ktorým sa domáhal informovania zo strany matky o pomeroch na strane maloletého dieťaťa zastavil, keďže návrh v tejto časti zobral otec dieťaťa v priebehu konania pred súdom späť. So späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili matka dieťaťa, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.
2.Otec podal proti rozsudku v zamietajúcej časti odvolanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením( § 365 ods.1 písm. f/,h /CSP) a neúplného zistenia skutočného stavu veci( § 62 ods. 1 CMP). Uviedol, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadený výkon trestu odňatia slobody, resp. uložené protialkoholické liečenie, nie je dôležitou objektívnou prekážkou, pre ktorú nie je možné ho zaradiť do bežného pracovného pomeru. Alkoholizmus je choroba v zmysle diagnózy F10 charakterizovaná ako porucha psychiky a správania zapríčineného užitím alkoholu. Trpí alkokolizmom. V súvislosti s tým sa nemôže zaradiť do pracovného pomeru a dosahovať príjem. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenie rozhodnutia. V čase vyhlásenia rozsudku bol na protialkoholickom liečení vo O. E.. Súd prvej inštancie preto na daný stav nesprávne aplikoval ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine. Poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR .Žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd zníži vyživovaciu povinnosť zo sumy150 eur na 35 eur mesačne od 01.02.2017.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie dôsledne a vyčerpávajúco zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil. Otec v odvolaní uviedol nepravdivý stav, pretože z liečenia bol prepustený 01.11.2017 a následne 05.11.2017 sa stretol so synom v parku. Stotožnila s dôvodmi rozhodnutia, že otec sa uviedol do danej situácie vlastným konaním, bol schopný platiť výživné, keď bol vo O. E.. Po prepustení z liečenie podľa nej pracuje a chodí na týždňovky. Jej zamestnávateľ ju môže zamestnať len na polovičný úväzok. Od 01.08.2017 nepoberá rodičovský príspevok.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§66 CMP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
6. Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 7.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že otec dieťaťa sa do situácie nemožnosti platenia výživného dostal vlastným konaním, pretože bol odsúdený , je alkoholik. Na daný skutočný stav aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá ZoR. Prvá veta citovaného ustanovenia vychádza zo zásady, podľa ktorej nie je rozhodujúci faktický príjem, ale schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Sú situácie, kedy povinný nepoberá dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti a tie okolnosti spoločnosť a právny poriadok uznávajú. Existencia týchto dôvodov sa potom prejaví v rozhodnutí o výživnom väčšinou tým spôsobom, že ho nie je možné okrem minimálneho výživného priznať. Nástupom výkonu trestu odňatia slobody dochádza k zmene zárobkových možností povinného spočívajúcich v obmedzení pracovných príležitostí . Pri odsúdení povinného je nutné skúmať , pre aký trestný čin bol odsúdený (zanedbanie povinnej výživy nie je dôvodom na posúdenie zmeny) a či sa jedná o krátkodobý alebo dlhodobý trest. Je nutné skúmať. či povinný mal možnosť pracovať a či danú príležitosť využil. Od výkonu trestu odňatia slobody je nutné odlíšiť výkon väzby, počas ktorej povinný nie je pracovne zaradený. Za príjem povinného treba považovať nemocenské dávky, pri ktorých je opätovne nutné posudzovať ich dĺžku, či má vplyv na stanovenú vyživovaciu povinnosť. Je nutné stotožniť sa s názorom otca, že alkoholizmus je diagnostikovaný ako choroba a pre ňu sa podrobil protialkoholickej liečbe. 8.Ustanovenie § 35 CMP ukladá súdu povinnosť zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dokazovanie ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( §36 CMP). To súd prvej inštancie neurobil. Z vykonaného dokazovanie nie je možné presne zistiť ,počas ktorej doby bol otec vo vyšetrovacej väzbe, výkone trestu, na protialkoholickom liečení. Preto bude povinnosťou súdu doplniť dokazovanie na uvedené skutočnosti, zistiť, či otec mal príležitosť vo výkone trestu odňatia slobody pracovať a s tým súhlasil, akú dobu bol na liečení a v akej výške poberal nemocenské dávky. Z vyjadrenia matky k odvolaniu vyplýva, že bol prepustený z liečenia 01.11.2017.Súd doplní dokazovanie k pomerom na strane otca od uvedenej doby. Až do riadnom vykonaní dokazovania vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP a posúdi opätovne dôvodnosť návrhu otca na zníženie výživného.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci( §396 ods.3 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).