Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31Cb-119-2015.pdf
PDF · 120.33 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/119/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: KOMES PLUS, s.r.o., so sídlom SNP 6, Rozhanovce 044 42, IČO: 31 720 595, zast.: JUDr. František Kočka, advokát, so sídlom Pribinova 8, Košice 040 01, IČO: 30 665 981, proti žalovanému: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 44 483 767, za účasti intervenienta: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zast.: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS, advokátska kancelária - law firm, so sídlom Dunajská 32, Bratislava 811 08, IČO: 42 129 249 ,v konaní o zaplatenie 65,17 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 65,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1,69 € od 19.3.2015 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 14,10 € od 22.4.2015 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 49,38 € od 21.5.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 100%, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaný a intervenient na strane žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 19.6.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 65,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1,69 € od 19.3.2015 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 14,10 € od 22.4.2015 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 49,38 € od 21.5.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 € a nahradiť žalobcovi aj trovy konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov - elektrárne s fotovoltickým zdrojom umiestnenej v obci F. s celkovým inštalovaným výkonom 0,02925MW s EIC kódom 24ZVS00006981091 (ďalej len Fotovoltická elektráreň). Žalobca prevádzkuje Fotovoltickú elektráreň v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike o čom svedčí potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č.095/2014/E-PT vydané dňa 4.2.2014 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). ÚRSO vydal žalobcovi v súlade s § 7 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore, potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov č. 0355/2013/PoP-OZE z 28.01.2014 na roky 2013 - 2028.
3. Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len OZE), žalovaný ako odberateľ elektrickej energie a intervenient ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy dňa 9.12.2014 uzatvorili Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. VSE OZE 558 2014 15 VSE (ďalej len zmluva). V zmysle bodu č. 18 článok VII Zmluvy o dodávke elektriny zmluva nadobúda účinnosť dňa 1.1.2015. Cena za dodávku elektriny na straty na základe rozhodnutia ÚRSO č.0008/2015/ E z 27.11.2014 vydaného pre žalovaného bola stanovená na rok 2015 vo výške 44,0150 €/MWh.
4. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty faktúrou č. VF/201500215 zo dňa 4.3.2015, splatnou 18.3.2015 za február 2015 vo výške 1,69 € (0,032 MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH), faktúrou č. VF/201500303 zo dňa 7.4.2015, splatnou 21.4.2015 za marec 2015 vo výške 14,10 € (0,267 MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH), faktúrou č. VF/201500406 zo dňa 6.5.2015, splatnou 20.5.2015 za apríl 2015 vo výške 49,38 € (0,935MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH). Uvedené faktúry žalovaný žalobcovi neuhradil a vrátil ich žalobcovi s vyjadrením, že žalobca v roku 2015 nemá nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty, pretože žalobca je vedený v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili svoju povinnosť podľa § 4 zákona o podpore a žalobca nepodpísal dodatok k zmluve o dodávke elektriny. Žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že všetky právne relevantné povinnosti podľa § 4 zákona o podpore si splnil a dodatok k zmluve nebol povinný uzatvoriť.
5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení zo dňa 9.12.2015 okrem iného uviedol, že nie je subjektom, ktorému majú byť v zmysle zákona o podpore adresované právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (Východoslovenská distribučná, a.s.). Žalovanému bola prevádzkovateľom distribučnej sústavy poskytnutá informácia, že žalobca si nesplnil všetky povinnosti v zmysle zákona, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. ( ďalej len zákon o OZE) ÚRSO zverejňuje zoznam výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na doplatok a odber elektriny za cenu elektriny na straty na rok 2015, pretože si nesplnili oznamovaciu povinnosť o uplatnení podpory na rok 2015 k 15.8.2014. Z uvedeného mal žalovaný za preukázané, že ÚRSO konštatoval, že u žalobcu došlo k porušeniu povinnosti podľa § 4 zákona o OZE s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 zákona. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že k splneniu jeho povinností v zmysle zákona došlo riadne a včas. Žalobcovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory prostredníctvom dodatku k zmluve za zmluvne stanovenú cenu, obvyklú pri obchodovaní na spotovom trhu čo predstavovalo vo februári 2015 sumu 36,68 €/1MWh, v marci 31 €/1MWh, v apríli 29,90 €/1MWh. Žalobca túto možnosť nevyužil. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
6. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení uviedol, že právo na zaplatenie ceny za dodávku elektriny na straty má podľa zákona o podpore. Odmieta tvrdenia žalovaného, že nie je subjektom, ktorému majú byť adresované právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu. Tvrdenia žalovaného odporujú zákonu o podpore a záväzkom, ku ktorým sa žalovaný zaviazal v zmluve o dodávke elektriny, ktorú uzatvoril so žalobcom a spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a.s. Zmluva o dodávke elektriny nadobudla účinnosť dňa 1.1.2015. Neobsahovala žiadne dojednania o zmene ceny. Záväzok žalovaného platiť žalobcovi za dodávku elektrickej energie na straty podľa zákona o podpore a uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny nezanikol a naďalej trvá. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného o porušení povinnosti zo strany žalobcu a tvrdí, že si všetky povinnosti zakladajúce právo na podporu splnil. Žalobcovi nemohlo zaniknúť právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore účinného do 1.1.2014, keďže toto ustanovenie sa na dané zariadenia v zmysle prechodných ustanovení § 18e ods. 1 zákona o podpore nevzťahovalo. Žalobca ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že povinnosť vyplývajúca z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, týkajúca sa oznámenia uplatnenia podpory k 15. augustu, sa na neho vzťahovala, aj túto povinnosť splnil, keďže oznámenie o uplatnení podpory podal na poštovú prepravu dňa 15.8.2014. Zoznam výrobcov na webovom sídle ÚRSO nie je dôkazom spôsobilým preukázať zánik práva žalobcu na podporu.
7. Na základe Oznámenia spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. zo dňa 5.5.2016 o vstupe do konania a následným podaním zo dňa 13.9.2016 a 1.12.2016, spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. vstúpila do konania ako intervenient.
8. Intervenient na strane žalovaného žiadal žabu zamietnuť ako nedôvodnú. Okrem iného uviedol, že má jednoznačne za to, že nárok žalobcu je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch, z dôvodu, že si žalobca riadne nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, t.j. povinnosť oznámiť intervenientovi ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014, čím svojou nedbanlivosťou
stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona o OZE. Vzhľadom na skutočnosť, že celý systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme štátom dotovanej politiky, patria právne normy obsiahnuté v ust. zákona o OZE do skupiny kogentných právnych noriem, ktorých následok zmluvným dojednaním zmluvných strán nie je možné vylúčiť, a teda v prípade existujúceho odchylného dojednania zmluvných strán musí byť jeho obsah ex lege zmenený v prospech zákonného vyjadrenia kogentnej normy. Intervenient splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo zo strany žalobcu ani preukázané. Intervenient, má za to, že lehota uvedená v zákone o OZE je lehotou hmotnoprávnou. Do uplynutia zákonom stanovenej lehoty nebol intervenientovi do jeho dispozičnej sféry zo strany žalobcu doručený žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu, ani oznámenie o uplatnení podpory žalobcom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE. Uvedená skutočnosť je nesporná, nakoľko sám žalobca tvrdí a predkladá dôkazy o tom, že oznámenie o uplatnení podpory a jej rozsahu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE údajne podal dňa 15.8.2014 len do posty. V zmysle poštových podmienok doporučenej zásielky pre vnútroštátny styk je dodacia lehota v prípade doporučenej zásielky druhej triedy D+2, t.j. dodanie adresátovi druhý pracovný deň po dni podania, z čoho je zrejmé, že v prípade zásielky podanej na poštu dňa 15.8.2014 táto mohla byť adresátovi doručená najskôr dňa 17.8.2014, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej hmotnoprávnej lehoty.
9. Uznesením zo dňa 6.3.2017 bolo toto konanie prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 30 Cb/82/2015, pričom intervenient podaním zo dňa 6.2.2017 navrhol toto konanie prerušiť práve vzhľadom na skutočnosť, že otázka povahy lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE je základnou podstatnou otázkou pre výsledok predmetného sporu.
10. Na pojednávaní dňa 15.1.2018 žalobca okrem iného uviedol, že medzičasom došlo k uverejneniu Nálezu ÚS SR č. 50/2015 zo dňa 22.3.2017, ktorý sa zaoberal niektorými časťami aj tu uplatneného nároku. Rešpektujúc tento Nález ÚS SR, najmä pokiaľ ide o vyjadrenie uvedené vo vzťahu k ustanoveniu § 18a cit. zákona, rešpektuje teda, že novela zákona, ktorá upravila tak ako zvýrazňuje tento nález sankciu za nesplnenie si oznamovacej povinnosti, netrváme na odôvodnení s odkazom na toto ustanovenie. Trvá však v celom rozsahu na tom, že si svoju povinnosť riadne a včas splnil. Uvedené skutočnosti jednak z hľadiska právneho, jednak z hľadiska skutkového boli už predmetom súdnych konaní, jednak na okresnom súde a jednak aj na Krajskom súde v Košiciach. Konkrétne išlo o konanie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30Cb/82/2015 a nadväzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Cob/96/2016, z ktorého jednoznačne vyplynula tá skutočnosť, že návrh na zaplatenie fakturovaných súm bol oprávnený a povinnosť žalobca splnil riadne a včas tým spôsobom, že zásielku predmetom ktorej bolo uplatnenie podpory a oznámenie predpokladaného množstva dodávok sme podali doporučene dňa 15.8.2014 na poštu. Pokiaľ žalovaný a intervenient rozporujú túto skutočnosť a najmä intervenient vo svojom podaní zo dňa 13.9.2016, toto bolo vyvrátené jednak poštovým podacím lístkom z ktorého vyplýva, že zásielka č. 86575045 bola dňa 15.8.2014 podaná na poštu a jej obsahom bola predpokladaná ročná charakteristika a uplatnenie si práva na podporu. Pokiaľ namietal intervenient, že takáto zásielka mu doručená nebola nie je to pravda, a jej obsah vyplýva aj z listiny, ktorá bola uložená v tejto zásielke.
11. Na pojednávaní dňa 15.1.2018 žalovaný okrem iného uviedol, že žalovaný trvá na všetkých svojich doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach v tejto veci a to, že nepovažuje splnenie si povinnosti žalobcom za vykonané riadne a včas a to z toho dôvodu, že povinnosť oznámiť k 15.8. ku každému roku žalovaný považuje za splnenú doručením oznámenia o uplatnení podpory prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, teda považuje to za lehotu hmotnoprávnu a nie procesnoprávnu. Postavenie žalobcu a prevádzkovateľa distribučnej sústavy je vo vzťahu dvoch subjektov obchodného práva, ktoré sú rovnocenné a prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemá povahu subjektu verejnej moci. Neexistuje preto žiadny zákonný dôvod, aby sa na vzťah a doručovanie právnych úkonov medzi týmito subjektami mali uplatňovať procesnoprávne lehoty. Z tohto dôvodu považuje splnenie si povinnosti zo strany žalobcu 16.8.2014, teda po lehote určenej zákonom. Z uvedeného dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.
12. Na pojednávaní dňa 15.1.2018 intervenient okrem iného uviedol, že treba rozlišovať nakoľko v danom prípade má výrobca elektriny, teda žalobca dve zariadenia, jedno v F., jedno v F.. Predpokladaná ročná charakteristika ktorú právny zástupca žalobcu predložil dnes do spisu, ktorú predložil dnes a
ktorou preukazuje splnenie si svojej oznamovacej povinnosti a ktorá mala byť 15.8. podaná na pošte sa viaže k zariadeniu v Rozhanovciach. Predmetom tohto sporu sú práva výrobcu k zariadeniu v obci F.. Chcem podotknúť, že už v tom prvom konaní, v ktorom žalobca disponuje právoplatným rozhodnutím súdu už tam bolo sporné, ku ktorému zariadeniu vôbec disponuje žalobca splnenie si svojej povinnosti. A predmetná listina, ktorá bola na podporu tohto zásadného tvrdenia má číslo zmluvy OZE-290-2011, avšak zmluva k zariadeniu F., čo je predmetom tohto sporu má číslo: OZE-558/2014 a preto sme tvrdili, že k danému výrobnému zariadeniu pod predmetným podacím číslom vyplývajúc z podacieho hárku na ktorom sa to predmetné číslo nachádza splnenie oznamovacej povinnosti neevidujeme a toto naše tvrdenie, nakoľko nevieme preukázať to čo sa nestalo je vlastne potvrdené predmetným dokumentom, ktoré sa však viaže k inému zariadeniu. Aj to je dôvod, prečo žiadame predmetnú žalobu zamietnuť. Pre prípad úspechu si intervenient uplatňuje náhradu trov konania.
13. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
14. V priebehu konania bola ustálená ako nesporná skutočnosť, že žalobca ako výrobca, žalovaný ako odberateľ a intervenient ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy dňa 9.12.2014 uzatvorili zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku VSE OZE 558 2014 15 VSE. (ďalej len „zmluva“). Rovnako je nesporné, že existujú rozhodnutia ÚRSO zo dňa 27.11.2014 a 28.1.2014 na čl. 11, 12 a čl. 13 spisu. Intervenient nebol účastníkom tohto konania ÚRSO a žalobcu a žalovaného. Rovnako nespornou sa javí aj skutočnosť, že plnenie povinností výrobcov elektriny správou na podporu podľa zák. o OZE, na čl. 41 spisu, bolo zverejnené na stránke ÚRSO.
15. Žalobca na pojednávaní dňa 22.9.2016 okrem iného uviedol, že poukazuje na vyjadrenie Východoslovenskej distribučnej, a.s., teda v tomto konaní intervenienta, v konaní vedenom pod sp.zn. 29Cb/102/2015 zo dňa 15.5.2015, obsahom ktorého je aj vyjadrenie žalobcu, teda Východoslovenskej distribučnej, a.s., teda subjektu, ktorému mal žalobca oznámiť údaje v zmysle § 4 ods.2 zákona o OZE, kde uvádza a prikladá listiny o splnení povinnosti žalobcu oznámiť predmetné údaje. Z knihy doručenej pošty tohto subjektu ( čl. 112 tohto spisu ) , ako aj z výsledku sledovania zásielky (č.l. 111 tohto spisu) vyplýva, že zásielka podacie číslo RP 865750455 SK bola podaná na poštu 15. 8. 2014, bola uložená na pošte dňa 16.8.2014 a z knihy došlej pošty vyplýva aj tá skutočnosť, že obsahom tejto zásielky boli oznámenia predpokladanej ročnej výroby elektriny, ako aj iné skutočnosti. Zároveň predložil o tom do spisu predmetný odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 108 až 110 spisu) a aj pripojené prílohy (č.l. 111 až 112 spisu). Po oboznámení sa s nimi právny zástupca intervenienta uviedol, že môže potvrdiť, že takéto listiny sa v spise 29Cb/10/2015 nachádzali, a že takýto dokument, ktorý bol predložený bol predmetom dokazovania v tom konaní a že medzi nami nie je sporné, že 18.8.2014 sme pod poradovým číslom 51677 v podateľni Východoslovenskej distribučnej, a.s. zapísali ako prijatú poštu dokument s označením „Predpokladaná ročná charakteristika“.
16. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.9.2016, sp. zn. 29Cb/102/2015 okrem iného vyplýva vyjadrenie žalovaného (v tomto konaní intervenienta), že nie je sporné, že zásielka označená RP865750455SK bola podaná 15.8.2014 a 16.8.2014 zásielka bola uložená na pošte Košice 1, Poštová 20, 040 01 Košice - poštový priečinok.
17. Z listiny nachádzajúcej sa na čl. 39 spisu vyplýva, že sa jedná o listinu s označením Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 žalobcu zo dňa 12.8.2014 pre Východoslovenskú distribučnú a.s., týkajúcu sa odberného miesta OM 0001359348, zmluvy OZE 558 2014, lokalita zdroja F..
18. Podľa čl. I bod 1 písm. a), b) a c) zmluvy, predmetom zmluvy je: a) záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, b) záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy, c) záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu. Podľa čl. III bod 1 zmluvy, v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi odberateľ uhrádza cenu za dodávku podľa tejto zmluvy na základe faktúry vystavenej výrobcom a to za podmienok a spôsobom v tejto zmluve uvedeným.
Podľa čl. III bod 2 zmluvy, časový úsek pre vyhodnotenie a zúčtovanie dodávky elektriny je jeden kalendárny mesiac. Po jeho uplynutí je výrobca povinný zaslať odberateľovi faktúru do 15. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Podľa čl. V bod 1 písm. b) zmluvy, cena na príslušný kalendárny rok je stanovená na základe rozhodnutia ÚRSO, ktorým sa určuje cena elektriny na straty. Podľa čl. VII bod zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1.1.2015.
19. ÚRSO vydal žalobcovi v súlade s § 7 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore, potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov č. 0355/2013/PoP-OZE z 28.01.2014 na roky 2013 - 2028.
20. Cena za dodávku elektriny na straty na základe rozhodnutia ÚRSO č.0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 vydaného pre intervenienta bola stanovená na rok 2015 vo výške 44,0150 €/MWh.
21.Žalobca vystavil v súlade so zmluvou o dodávke elektriny žalovanému faktúru č. VF/201500215 zo dňa 4.3.2015, splatnú 18.3.2015 za február 2015 vo výške 1,69 € (0,032 MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH), faktúru č. VF/201500303 zo dňa 7.4.2015, splatnú 21.4.2015 za marec 2015 vo výške 14,10 € (0,267 MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH), faktúru č. VF/201500406 zo dňa 6.5.2015, splatnú 20.5.2015 za apríl 2015 vo výške 49,38 € (0,935MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH).
22. Všetky uvedené faktúry žalovaný vrátil žalobcovi (listami zo dňa 20.4.2015, 5.3.2015, 14.5.2015) s odôvodnením, že ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili svoju povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.. Nakoľko žalobca je uvedený na tomto zozname, žalovaný mal za to, že v roku 2015 nemá nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty.
23. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.
24. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 1.1.2014, právo podľa odseku 1 písm. b) (právo na odber elektriny) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b) (predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa).
25. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom po 1.1.2014, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2 (predložiť prevádzkovateľovi potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, oznámiť prevádzkovateľovi predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa, oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona), si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) (odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy) na nasledujúci kalendárny rok.
26. Podľa § 17 ods.1 zákona č.309/2009 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa ust. § 18e ods. 1 cit. zákona, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
28. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
29. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd mal nepochybne za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. VSE OZE 558 2014 15 VSE. ÚRSO vydal žalobcovi v súlade s § 7 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore, potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov č. 0355/2013/PoP-OZE z 28.01.2014 na roky 2013-2028. Cena za dodávku elektriny na straty na základe rozhodnutia ÚRSO č.0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 vydaného pre intervenienta bola stanovená na rok 2015 vo výške 44,0150 €/MWh. Žalobca riadne vystavil v súlade so zmluvou o dodávke elektriny žalovanému faktúru č. VF/201500215 zo dňa 4.3.2015, splatnú 18.3.2015 za február 2015 vo výške 1,69 € (0,032 MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH), faktúru č. VF/201500303 zo dňa 7.4.2015, splatnú 21.4.2015 za marec 2015 vo výške 14,10 € (0,267 MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH), faktúru č. VF/201500406 zo dňa 6.5.2015, splatnú 20.5.2015 za apríl 2015 vo výške 49,38 € (0,935MWh za jednotkovú cenu 44,015 € a DPH). Všetky uvedené faktúry boli žalovaným vrátené žalobcovi (listami zo dňa 20.4.2015, 5.3.2015, 14.5.2015) s odôvodnením, že ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili svoju povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z..
30. Napriek vyjadreniu intervenienta na pojednávaní konanom dňa 15.1.2018, súd s poukazom na skutočnosti uvedené v odsekoch 9 a 15 tohto rozsudku , na dôkazy v odsekoch 16 a 17 tohto rozsudku, ako aj na skutočnosť, že sumy vyúčtované faktúrami žalobcu neboli namietané čo do výšky, iba čo do dôvodu - čo vyplýva aj z listov zo dňa 20.4.2015, 5.3.2015, 14.5.2015 - má súd nepochybne za to, že jedinou spornou otázkou v rámci dokazovania bola skutočnosť, či žalobca splnil voči intervenientovi svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore. Novelizáciou ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore od 1.1.2014 sa zaviedla sankcia pre výrobcu elektriny, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť k 15.8. tak, že v ďalšom roku si nemôže uplatniť právo na odber elektriny ani na doplatok. Ustanovenie § 4 ods. 3 pred novelizáciou 1.1.2014 takisto ukladalo oznamovaciu povinnosť do 15.8. avšak nie pod hrozbou sankcií. V zmysle prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore, sa na žalobcu vzťahujú predpisy pred 1.1.2014, t.z. nesplnenie oznamovacej povinnosti k 15.8. nemá za následok sankcie v podobe nemožnosti uplatniť si právo na odber elektriny a na doplatok. Napriek tomu, žalobca podľa zoznamu výrobcov elektriny, oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO splnil a voči intervenientovi nesplnil. Podľa predložených dokladov, žalobca podal oznámenie adresované intervenientovi dňa 15.8.2014 na pošte, t.z., že si svoju oznamovaciu povinnosť splnil aj voči intervenientovi.
31. Podľa pôvodného znenia § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o podpore, ak si tieto povinnosti výrobca elektriny nesplnil, nedisponoval právom na odber elektriny za cenu elektriny na straty. K zmene pôvodného znenia § 4 ods. 3 zákona o podpore došlo s účinnosťou od 1.1.2014 prostredníctvom novelizácie vykonanej zákonom č. 382/2013 Z.z., ktorý oproti stavu účinnému k 31.12.2013 obsahuje len 2 zásadnejšie zmeny: 1) po hrozbou sankcie zahrnul plnenie všetkých povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o podpore, t.j. oproti stavu predchádzajúcemu stavu aj povinnosti uvedené v § 4 ods. 1 písm. c) a d) zákona, 2) rozšíril dôsledky neplnenia zákonných povinností nielen na stratu práva na odber elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona, ale aj straty práva na tzv. doplatok podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona. (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 50/2015-148 z 22.3.2017.
32. Pri posudzovaní tejto lehoty, súd vychádzal najmä z ust. §17 z.č.309/2009 Z.z. o podpore, ktorý ustanovuje „na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak“ ktorý je procesnoprávnym predpisom. Nie je možné vykladať „lehotu do 15.8. kalendárneho roka“ uvedenú v zákone raz voči orgánu verejnej správy (ÚRSO) za procesnú lehotu, kde stačí dodržať túto lehotu podaním na poštovú prepravu aj v tento deň, a v druhom prípade voči subjektu súkromného práva ( žalovanému), ktorý tvrdí a je toho názoru, že ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorej
nedodržaním zaniklo právo žalobcu na podporu. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj názor Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci vedenej Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 30Cb/82/2015-62, kde sa krajský súd vyjadril k otázke, či oznámenie žalobcu bolo doručené intervenientovi včas ak bolo 15.8.2014 podané na pošte. Krajský súd v Košiciach uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, ak nie je termín určený presne a jasne, musí sa vychádzať z predpokladu, že podanie bolo urobené v lehote, t.j. v prospech žalobcu. Odvolací súd preto považoval podanie oznámenia žalovanému (intervenientovi v tomto konaní) za podané v zákonom stanovenej lehote. Berúc do úvahy názor Krajského súdu v Košiciach, s ktorým sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje, podací hárok a potvrdenie pošty preukazujúce, že žalobca podal oznámenie na pošte dňa 15.8.2014, súd má nepochybne za to, že podaním oznámenia na pošte dňa 15.8.2014 žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore, preto má nárok za zaplatenie faktúr, ktorými vyúčtoval elektrinu odobratú žalovaným. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
34. Podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, platného a účinného v čase omeškania dlžníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa ust. § § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
36.Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
37.Podľa ust. § 2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
38. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúr, žalobca má právo aj na úroky z omeškania, ako aj na sumu 40 € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
39. Intervenient počas konania navrhol vypočuť ako svedka pracovníka ÚRSO na objasnenie zmyslu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o podpore týkajúce sa lehoty „k 15. augustu“. Súd tohto svedka nepredvolal z dôvodu, že ÚRSO nie je subjektom oprávneným podávať výklad zákonov, preto mal súd za to, že predvolanie uvedeného svedka by bolo zbytočné a nehospodárne. Z rovnakého dôvodu súd nepovažoval potrebné zaoberať sa ani obsahom odpovede ÚRSO zo dňa 19.1.2017, ani odpoveďou MH SR zo dňa 26.11.2015.
40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41.Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Keďže bol žalobca v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).