Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-26-2016.pdf
PDF · 177.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobkyne: L. Ž., M. XX.XX.XXXX, Q. F. S. X, XXX XX S. proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 750,00 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Michalovce dňa 23.03.2015 domáhala zaplatenia sumy 750,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami sporu číslo zmluvy 900300493, uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach - bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všeobecnou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela Zmluvu o úvere č. 900300493 vo výške 1.400,00 eur za poplatok 1.216,00 eur na 12 mesiacov. Žalovanému teda na základe zmluvy o úvere mala vrátiť sumu 2.616,00 eur. Poplatok z predmetného úveru predstavoval 89% ročne a ide o úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi predovšetkým pre jeho neprimeranosť. Poplatok je neprijateľný podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku keď zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Žalobkyňa zároveň poukázala vo veci predmetného poplatku na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C 42/2012-46 zo dňa 13.09.2013 v ktorom súd rozhodol, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.08.2014. Úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je podľa žalobkyni úžerný a preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila tým, že v prípade úspechu v konaní o neprijateľnosti zmluvných podmienok si mieni uplatniť primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Vo vzťahu k prípadnému tvrdeniu žalovaného, že predmetný úver bol poskytnutý na podnikanie prehlásila, že predmetný úver použila na osobnú spotrebu a nie na podnikanie. Podľa žalobkyne nie
je dôležité či je držiteľom živnostenského listu ale na aký účel sa úver poskytol. úver potrebovala na spotrebu a nie na podnikanie. Prax žalovaného je taká, že ako náhle ide o živnostníka, vyznačí účel úveru na podnikanie. Takýto postup predstavuje nekalú obchodnú praktiku a spotrebitelia, ktorí sú držiteľom živnostenského oprávnenia sú diskriminovaní, pretože kvôli ich živnostenskému listu ich žalovaný zbavuje spotrebiteľskej právnej ochrany. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že v zmluve boli porušené jej spotrebiteľské práva pretože žalovaný v zmluve neuviedol RPMN. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písmeno j) zákona č. 258/2001 je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 750,00 eur teda sumu predstavujúcu rozdiel vo výške jej platieb 2.150,00 eur a výškou úveru 1.400,00 eur. Žalobkyňa tiež uviedla, že je nutné aby poznala skutočnú výšku dlhu, nakoľko ju žalovaný listom zo dňa 11.11.2014 vyzval na úhradu sumy 4.854,95 eur pod hrozbou navýšenia dlhu o 50%, súdneho konania, exekúcie, zhabania majetku.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a žalobu žiadal ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť, keď nárok žalobkyne je premlčaný a predmetná vec už bola prejednaná. Rozhodnutie súdu o tom či žalovaný mal alebo nemal nárok na plnenie zo zmluvy o úvere č. 900300493 ako aj otázka platnosti jednotlivých zmluvných podmienok nie je možné, vzhľadom na prekážku veci už rozhodnutej keď legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok resp. zmluvy o úvere č. 900300493 sa už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave. Žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere č. 900300493 zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. a to rozsudkom sp. zn. SR 12145/11. Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok žalovaného na poplatok, úroky z omeškania ako aj zákonné úroky a žalobkyňu zaviazal na plnenie. Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa poukázala na účet žalovaného predstavujú dobrovoľné plnenie, na ktoré bola zaviazaná rozhodcovským rozsudkom a takéto plnenie nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zdôraznil, že platnosť rozsudku ako exekučného titulu a teda aj samotný nárok žalovaného bola prejudiciálne posúdená ako exekučný titul exekučným súdom, na základe, ktorého bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa žalovaného zo Zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zo zmluvy nikdy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný tiež rozporoval výšku uplatneného nároku 750,00 eur na vydanie bezdôvodného obohatenia a uviedol, že zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobkyňa žalovanému zaplatila v skutočnosti 2.090,00 eur a nie ňou uvedenú sumu 2.150,00 eur. Žalovaný zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce s tým, že na prejednanie veci je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného t.j. Okresný súd Bratislava I.
3. Na základe žalovaným vznesenej námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Michalovce, Okresný súd Michalovce v zmysle § 105 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku dňa 01.03.2016 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému. 3.1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4NcC/16/2016-60 zo dňa 31. marca 2016 rozhodol o nesúhlase Okresného súdu Bratislava I s postúpením veci tak, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd žalovaného, keď bez vykonania dokazovania nemožno dospieť k záveru, že predmetom konania je spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
4. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5. Žaloba žalobkyne bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.
6. Súd písomne poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a žalobkyňu ako spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku.
7. Súd na pojednávaní dňa 15.01.2018 konal v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavila, doručenie predvolania mala riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomne podaním doručeným súdu dňa 08.01.2018 z pracovných dôvodov, žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti a pojednávanie odročiť nežiadala.
8. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa s listinnými dokladmi - Zmluva o úvere uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka VS zmluvy 900300493, číslo žiadosti o úver 900300570 zo dňa 31.05.2010, opakovaná výzva k úhrade zo dňa 11.11.2014, splátkový kalendár k zmluve číslo 900300493, doklad Poštovej banky a.s. zo dňa 10.12.2013 o vložení sumy 180 eur, potvrdenia žalovaného o prevzatí finančných prostriedkov v sume 180 eur dňa 21.05.2012, v sume 200 eur dňa 20.06.2012, v sume 200 eur dňa 19.07.2012, v sume 180 eur dňa 27.08.2012 , v sume 60 eur, v sume 20 eur dňa 27.10.2014, v sume 100 eur dňa 30.07.2014, v sume 40 eur dňa 05.12.2014 , doklad Poštovej banky a.s. zo dňa 10.12.2013 o vložení sumy 180 eur , potvrdenie vkladu zo dňa 29.06.2010 v sume 218 eur, potvrdenie vkladu zo dňa 13.09.2010 v sume 218 eur, potvrdenie vkladu zo dňa 19.04.2011 v sume 158 eur, potvrdenie vkladu zo dňa 25.10.2010 v sume 218 eur, potvrdenie vkladu zo dňa 17.09.2010 v sume 218 eur, prehľad žalovaného - splátky a pokuty zo dňa 28.05.2015, spisový materiál predložený spoločnosťou Slovenská arbitrážna a.s. vo veci spisu sp. zn. SR 12145/11 a obsah spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2Er/204/2014, rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 19C/202/2014-91 zo dňa 12.09.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.08.2014..
9. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 31.05.2010 Zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) 900300493 č. žiadosti úveru 900300570 s tým, že žalobkyňa ako dlžník vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy (bez podpisu zmluvných strán), nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok a vyhlásila, že je spôsobilá na všetky právne úkony. Predmetom úverovej zmluvy bol úver vo výške 1.400,00 eur s tým, že dlžník (žalobkyňa) sa zaviazala zaplatiť veriteľovi (žalovanému) túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.216,00 eur t.j. celkovo zaplatiť sumu 2.616,00 eur v 12 mesačných splátkach po 218,00 eur počnúc dňom 10.07.2010. V zmluve bolo uvedené, že dlžník (žalobkyňa) prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. 9.1. Zo splátkového kalendára k zmluve č. 900300493 bez uvedenia dátumu vyplýva, že výška splátky bola v sume 218,00 eur s tým, že splatnosť 1. splátky bola dňa 08.06.2010, 2. splátky dňa 08.07.2010, 3. splátky dňa 08.08.2010, 4. splátky dňa 08.09.2010, 5. splátky dňa 08.10.2010, 6. splátky dňa 08.11.2010, 7. splátky dňa 08.12.2010, 8. splátky dňa 08.01.2011, 9. splátky dňa 08.02.2011, 10. splátky dňa 08.03.2011, 11. splátky dňa 08.04.2011, 12. splátky dňa 08.05.2011. 9.2. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu sumu 2.190,00 eur. Uvedené je zrejmé z poštového dokladu o vložení hotovosti na účet žalovaného a to potvrdenie zo dňa 29.06.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 13.09.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 17.09.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 25.10.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 19.04.2011 na sumu 158,00 eur, z potvrdení žalovaného o prevzatí finančných prostriedkov a to dňa 21.05.2012 v sume 180,00 eur, dňa 20.06.2012 v sume 200 eur, dňa 19.07.2012 v sume 200 eur, dňa 27.08.2012 v sume 180,00 eur, dňa 17.01.2011 v sume 60 eur, dňa 30.07.2014 v sume 100,00 eur, dňa 27.10.2014 v sume 20 eur, dňa 05.12.201? v sume 40,00 eur a dokladu Poštovej banky a.s. zo dňa 10.12.2013 o vložení sumy 180,00 eur na účet žalovaného. 9.3. Podľa žalovaného žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu sumu 2.090,00 eur čo vyplýva podľa žalovaného z listinného dokladu Splátky a pokuty zo dňa 28.05.2015 podľa, ktorého žalobkyňa zaplatila dňa 29.06.2010 sumu 218,00 eur, dňa 13.09.2010 sumu 218,00 eur, dňa 17.09.2010 sumu 218,00 eur, dňa 25.10.2010 sumu 218,00 eur, dňa 18.01.2011 sumu 60,00 eur, dňa 19.04.2011 sumu 158,00 eur,
dňa 30.01.2012 sumu 40,00 eur, dňa 22.05.2012 sumu 180,00 eur, dňa 22.06.2012 sumu 180,00 eur, dňa 20.07.2012 sumu 180,00 eur, dňa 28.08.2012 dňa 180,00 eur, dňa 10.12.2013 sumu 180,00 eur, dňa 31.07.2014 dňa 50,00 eur, dňa 10.11.2014 dňa 10,00 eur. 9.4. Z predloženej kópie spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská arbitrážna a.s. vo veci sp. zn. SR 12145/11 súd zistil, že žalovaný v tom konaní v postavení žalobcu podal dňa 21.11.2011 voči žalobkyni v tom konaní v postavení žalovanej návrh na začatie rozhodcovského konania a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.818,83 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.818,83 eur od 30.09.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 1.818,83 eur od 07.11.2011 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 428,60 eur. Žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní odôvodnil návrh tým, že so žalovanou zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluva o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 31.05.2010 kde spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. vystupuje ako remitent a žalovaná ako vystaviteľ. Žalovaná L. P. si podľa návrhu nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 30.09.2011. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 31.10.2011 vyplnila zmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.818,83 eur. s dátumom začiatku úročenia dňa 30.09.2011. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodol vo veci rozsudkom spisová zn. SR 12145/11 zo dňa 05.042012 tak, že žalovanej L. P. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu vo výške 1.778,83 eur s príslušenstvom a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 428,60 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2012. 9.5. Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce vedeného pod sp. zn. 2Er/204/2014 zistil, že sa týka exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému L. P., F. S. X, XXX XX S., I.: XXXXXXXX, L. P. D..Č.. XXXXXX/XXXX o vymoženie 878,83 eur a príslušenstva pohľadávky v zmysle návrhu na exekúciu. Žiadosť oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 12145/11, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 05.04.2012 a ktorý sa stal právoplatný dňa 23.04.2012 a vykonateľný 26.04.2012 bola doručená Okresnému súdu Michalovce dňa 24.03.2014. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia bola Zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý dňa 08.02.2014 obsahom, ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie keď Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12145/11 zo dňa 05.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2012 a vykonateľnosť dňa 26.04.2012 bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.778,83 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.818,83 eur (54.794,08 Sk) od 30.09.2011 do 30.01.2012, zo sumy 1.778,83 eur od 31.01.2012 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.818,83 eur od 07.11.2011 do 30.01.2012, zo sumy 1.778,83 eur od 31.01.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 428,60 eur (12.912,01 Sk) a to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,- eur (5.422,68 Sk). Okresný súd Michalovce v konaní číslo exekútorského spisu EX 3881/14 sp. zn. 2Er/204/2014 vydal dňa 08.04.2014 poverenie číslo 103078 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 878,83 eur s príslušenstvom , trovy konania 428,60 eur a trovy exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý. Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 2Er/204/2014-21 zo dňa 16. januára 2015 o návrhu povinnej na odklad a zastavenie exekúcie rozhodol tak, že návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 12CoE/372/2015-41 zo dňa 30. júna 2016 rozhodol vo veci na základe odvolania povinnej tak, že uznesenie č.k. 2Er/204/2014-21 zo dňa 16. januára 2015 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 2Er/204/2014-44 zo dňa 23. augusta 2016 (EX 3881/2014) exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 3881/2014 zastavil a povolil odklad exekúcie do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Oprávnený podal dňa 13.10.2016 voči uzneseniu č.k. 2Er/204/2014-44 zo dňa 23. augusta 2016 odvolanie a žiadal rozhodnutie súdu v súlade s § 389 CSP zrušiť. O odvolaní oprávneného nebolo ku dňu 08.12.2017 odvolacím súdom rozhodnuté. 9.6. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21. augusta 2014 v konaní vedenom proti žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o. o neplatnosť úverovej zmluvy a neprijateľnú zmluvnú podmienku a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu prešov č.k. 11C/42/2012-46 zo dňa 13.09.2013 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania pod č. 802200137 zo dňa 08.12.2010 je neplatná a určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.12.2010 č. zmluvy 802200137 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
10. Súd základ uplatneného nároku žalobkyne posúdil podľa Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 30.05.2010 (ďalej Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).
11. Podľa § 497 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy 750,00 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodná a preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalobu v časti o určenie, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami sporu číslo zmluvy 900300493 uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zamietol.
13. Žalovaný v konaní vzniesol námietku veci už rozhodnutej a žiadal vo veci nároku žalobkyne konanie zastaviť. Žalovaný uviedol, že legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok resp. zmluvy o úvere č. 900300493 ako celku sa už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave a teda v danej veci ide o res iudicata, ktorá predstavuje závažný nedostatok podmienky konania, na ktorú súd má povinnosť prihliadnuť a rozhodnúť o zastavení konania. Ďalej uviedol, že žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere č. 900300493 zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. rozsudok sp. zn. SR 12145/11, ktorým rozhodcovský súd právoplatne uznal nárok žalovaného na poplatok, úroky z omeškania a zákonné úroky a žalobkyňu zaviazal na plnenie. Finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa poukázala na účet žalovaného predstavujú dobrovoľné plnenie, na ktoré bola zaviazaná rozhodcovským rozsudkom a takéto plnenie nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. 13.1. Súd sa s tvrdením žalovaného, že vo veci existuje prekážka veci už rozhodnutej nestotožnil. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy však môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre súdne konanie len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nakoľko iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), súd musí posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky alebo zmluvy. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdenia rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (k tomu viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 1 ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6 ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 27/2011 z 29. januára 2015). 13.2. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. 13.3. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere č. 900300493 z 31.05.2010 uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou nie je splnená. 13.4. V zmysle ustanovenia § 4 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní strany sporu nepredložili rozhodcovskú zmluvu vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VOP bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené VOP za rozhodcovskú doložku k zmluve. Dovolací súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VOP nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP. Nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter
iných všeobecných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Zo spisu nevyplýva, či práve predložené všeobecné obchodné podmienky boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. novembra 2011). 13.5. Podľa bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutého úveru Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spore, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporovo jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. 13.6. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému dojednaniu Rozhodcovskej doložky, nakoľko nebolo dodržaná písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Rozhodcovskú doložku však obsahovali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré kritérium písomnej formy nespĺňajú, nakoľko nie sú podpísané účastníkmi zmluvy. Súd teda dospel k záveru, že Rozhodcovská doložka je neplatná pre nedostatok okrem iného písomnej formy a teda rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci návrhu žalovaného konať. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie návrhu žalovaného spôsobilo materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, tzv. paakt a z právneho hľadiska je považované za neexistujúce (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 3/2013). Vzhľadom na uvedené súd námietku žalovaného ohľadne veci už rozhodnutej vyhodnotil ako nedôvodnú.
14. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že vo veci nejde o spotrebiteľský spor, nakoľko žalobkyňa v záväzkovom vzťahu založenom Zmluvou o úvere vystupovala ako podnikateľ - fyzická osoba oprávnená na podnikanie, keď v záhlaví zmluvy o úvere bola identifikovaná obchodným menom, miestom podnikania a IČO a v zmluve o úvere uviedla, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. 14.1. Žalobkyňa v žalobe pre prípad, že žalovaný bude namietať, že predmetný úver si vzala na podnikanie prehlásila, že predmetný úver použila pre osobnú spotrebu a nie na podnikanie. Podľa žalobkyne je irelevantné, že je držiteľom živnostenského listu. Prax žalovaného je, že ako náhle ide o živnostníka, tak v zmluve vyznačí účel úveru na podnikanie, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. 14.2. V zmluve o úvere č. 900300493 zo dňa 31.05.2010 bola ako dlžník označená žalobkyňa menom L., U. P., Q. F. S. X, XXX XX S., D. Č. XXXXXX/XXXX a číslom občianskeho preukazu a zároveň bolo ako obchodné meno uvedené L. P., I. XXXXXXXX, číslo živn. reg. 840-15805 a bolo vyznačené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania. 14.3. Ku skutočnosti či v prejednávanej veci ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah súd uvádza, že samotné uvedenie identifikačného čísla v údajoch o dlžníkovi popri jeho mene, priezvisku, adrese bydliska, rodného čísla nepostačuje pre záver, že dlžník uzavrel Zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ. Podstatné je na aký účel bol úver skutočne poskytnutý pričom dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý žalobkyni na účely podnikania má žalovaný ako strana, ktorá to tvrdí. Skutočnosť, že v úverovej zmluve bolo zaškrtnuté , že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania neznamená bez ďalšieho, že úverovú zmluvu žalobkyňa uzavrela ako podnikateľ. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný používa/ používal štandardne. Z konaní v iných obdobných veciach je súdu známe, že žalovaný takýto postup používa pričom je zrejmé, že práve týmto postupom sa žalovaný vyhýba aplikácií zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Európska komisia (C(2013) 2215 final/) už v minulosti poukázala na túto praktiku žalovaného , ktorú používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hrubším skúmaním problematiky zistila, že ide o nepravdivú informáciu a poskytované úvery majú spotrebiteľský charakter. Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 54ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy boli žalobkyni poskytnuté na výkon povolania. Uvedenie identifikačného čísla v údajoch o dlžníkovi v zmluve nepostačuje bez ďalšieho, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ, táto okolnosť nie je na preukázanie tvrdenia žalovaným, že nejde o spotrebiteľský vzťah postačujúca. 15. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému i určenia, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania číslo zmluvy 900300493, uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach
- bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 15.1. Žalovaný uvádzal, že žalobkyňa nepreukázala v časti nároku na požadované určenie naliehavý právny záujem. Určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je formulované ako určenie či tu právo je alebo nie je , ale je formulované ako žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. Zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 137 písmeno d) Civilného sporového poriadku je možné konštatovať, že Civilný sporový poriadok v zásade nepripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti (neprijateľnosti) a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. 15.2. Súd pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby žalobkyne v časti o určenie, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami sporu číslo zmluvy 900300493, uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 12) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku vychádzal zo skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.09.2013 č. k. 11C/42/2012-46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. augusta 2014 č. k. 5Co/219/2013-91 súd určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej 08.12.2010 č. 802200137 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.". S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, na viac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu
zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky na viac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu"). Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu požadovaného určenia o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
16. Súd hodnotiac uplatnený nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku zaplatenia sumy žalobkyňou na základe Zmluvy o úvere, posúdil záväzkový právny vzťah žalobkyne a žalovaného založený úverovou zmluvou č. 900300493 zo dňa 31.05.2010 podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko predmetná Zmluva o úvere spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Úverovou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni dohodnutý úver vo výške 1.400,00 eur, ktorý mala žalovaná splatiť v sume 2.616,00 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 218,00 eur počnúc dňom 10.07.2010. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy ako obchodná spoločnosť - právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra je jej predmetom podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Úverová zmluva bola uzatvorená so žalobkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom nebolo preukázané, že by úver žalobkyňa využívala na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy naplnil legálnu definíciu veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a žalobkyňa definíciu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., teda vzhľadom na povahu subjektov, ktoré zmluvu o úvere uzatvorili ako aj na predmet a obsah zmluvy o úvere, mal súd za to, že zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na zmluvný vzťah účastníkov vztiahnuť zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. 16. 1. Súd v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko Zmluva o úvere uzatvorená dňa 31.05.2010 neobsahuje náležitosti vymedzené v § 4 ods. 2 písmeno h), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písmeno j), o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písmeno i) a konečná splatnosť úveru (§4 ods. 2 písmeno h). Žiadna z týchto zákonných náležitostí nie je v Zmluve o úvere dojednaná. Zmluva o úvere č. 900300493 uzavretá dňa 31.05.2010 neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o konečnej splatnosti úveru a ani výšku, počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve nie je uvedené či ide o zmluvu na dobu určitú, alebo neurčitú, absentuje v nej údaj o konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným dátumom, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver
splatný. resp. v danej veci dokedy bude povolený úverový rámec v platnosti a dokedy bude dlžník povinný jednotlivé splátky vykonávať. V úverovej zmluve nie je v súlade so zákonom pri uvedení výšky splátok uvedený údaj o výške, počte a termínov splácania úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve sa takýto podrobný údaj nenachádza, pričom v zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky 218 eur, pričom však nie je zrejmé z čoho sa uvedená splátka skladá, aká suma zo splátky tvorí istina, úrok, poplatky, resp. iné plnenia. V zmluve nie je uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle uvedeného súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobkyni (spotrebiteľovi) bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 1.400,00 eur, pričom spotrebiteľ (žalobkyňa) mala vrátiť podľa zmluvy o úvere sumu 2.616,00 eur, čo je suma poskytnutého úveru zvýšená o poplatok vo výške 1.216,00 eur. predmetný poplatok v zmysle bodu 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje vo výške 1/3-iny „dohodnutý úrok“, ktorého výška však zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva a nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná a vo výške 2/3-in poplatok zahŕňa bližšie nešpecifikované „náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“. Súd tiež poukazuje na to, že v danom prípade odplata za poskytnutie úveru, úrok z omeškania v prípade omeškania dlžníka s platením, výška zmluvných pokút ako aj zabezpečenie zmenkou nie sú dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve o úvere, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy a to vo všeobecných obchodných podmienkach aj to nie jednoznačne. Tie sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. 16.2. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa citovaného zákonného ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby k obohateniu došlo a aby obohatenie bolo bezdôvodné. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje štyri dielčie skutkové podstaty vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia. Môže ísť o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobkyňa sa v konaní voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný plnením bez právneho dôvodu. 16.3. Súd mal v konaní za preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný ako veriteľ mal voči žalobkyni ako dlžníčke zo Zmluvy o úvere č. 900300493 uzavretej dňa 31.05.2010 len nárok na zaplatenie skutočne poskytnutého úveru v sume 1.400,00 eur. V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa v období od 29.06.2010 do 27.10.2014 uhradila žalovanému ako veriteľovi spolu sumu 2.190,00 eur, ako to vyplýva z listinných dokladov predložených žalobkyňou - poštový doklad o vložení hotovosti na účet žalovaného - potvrdenie zo dňa 29.06.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 13.09.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 17.09.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 25.10.2010 na sumu 218,00 eur, potvrdenie zo dňa 19.04.2011 na sumu 158,00 eur, potvrdenie žalovaného o prevzatí finančných prostriedkov - dňa 21.05.2012 v sume 180,00 eur, dňa 20.06.2012 v sume 200 eur, dňa 19.07.2012 v sume 200 eur, dňa 27.08.2012 v sume 180,00 eur, dňa 17.01.2011 v sume 60 eur, dňa 30.07.2014 v sume 100,00 eur, dňa 27.10.2014 v sume 20 eur, dňa 05.12.201? v sume 40,00 eur, doklad Poštovej banky a.s. zo dňa 10.12.2013 o vložení sumy 180,00 eur na účet žalovaného. V dôsledku absencie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovať úver za bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom k tomu mala žalobkyňa povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu 1.400,00 eur. Zaplatením sumy žalovanému v sume 2.190,00 eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške 790,00 eur. Suma 790,00 eur predstavuje rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenou sumou 2.190,00 eur a sumou poskytnutého úveru žalovaným (2.190,00 - 1.400,00). Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie žalovaný získal na úkor žalobkyne. 16.4. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 750,00 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a keďže súd podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku je viazaný žalobným návrhom žalobkyne a žalobný návrh nemôže prekročiť, rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni ňou uplatnenú sumu vo výške 750,00 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
17. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci mal dôvodnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v konaní dostatočným spôsobom preukázané a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 750,00 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne popretia nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
18. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku teda podľa pomerného úspechu v spore, keď strany sporu mali vo veci úspech len čiastočný a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.