Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-150-2021.pdf
PDF · 87.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/150/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, so sídlom Hodžova 11/11, Žilina, proti žalovanému: Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. X. V. X/XXX, N.Č., o zaplatenie 1.728,48 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.728,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.728,48 Eur od 09.07.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica (upomínací súd) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.728,48 Eur s príslušenstvom z titulu dlžnej čiastky za poskytnutý úver a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 28.10.2019 v súlade s ustanovením § 269 ods. 2, s ustanovením § 708 a nasl., s ustanovením § 716 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej ako „VOP“) Zmluvu o účte č. XXXXXXXXXX (ďalej ako „Zmluva o účte“), na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. K.. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy o účte sa táto spravuje aj znením Všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej ako „VOP“) a Sadzobníkom poplatkov, pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom Zmluvy o účte riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy o účte je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníku poplatkov. Účastníci uzavreli dňa 01.12.2020 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ako zmluvu uzatvorenú prostredníctvom služby INTERNETBANKING (ďalej ako „Zmluva o povolenom prečerpaní“), ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 1500,- EUR s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. Na základe žiadosti žalovaného sa uvedený limit mohol meniť (body 8.5.2 a 8.5.3 VOP účinných ku dňu zatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní). Výška aktuálneho limitu povoleného prečerpania je uvedená v tom ktorom výpise z účtu. Náležitosti Zmluvy o povolenom prečerpaní upravuje ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Na základe dostupnej zmluvnej dokumentácie a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte, ktoré sa riadi okrem Zmluvy o povolenom prečerpaní aj bodom 8 VOP (účinných ku dňu uzatvorenia Zmluvy o povolenom prečerpaní). Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným
znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem (7) dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- EUR. (bod 8.9. VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,- EUR). Žalovaný opakovane porušoval Zmluvu o povolenom prečerpaní tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle bodu 8.9 VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,- EUR a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- EUR dňa 22.06.2021 ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- EUR sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje ustanovenie § 2 písm. f) a ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a bod 3.12 VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0,- EUR. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného IBAN K. o čom žalovaného informoval posledným Výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 08.07.2021 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet IBAN K. - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod - vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného, aby svoju pohľadávku voči nemu bezodkladne vyrovnal, to však žalovaný do dnešného dňa neurobil. Žalovaná suma 1728,48,- EUR predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu.
2. Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca po výzve Okresného súdu Banská Bystrica navrhol pokračovanie proti žalovanému Okresnom súde Trebišov, a preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu.
3. Z lustrácií bolo zistené, že žalovaný sa nachádza na neznámom mieste. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému žalobu s prílohami na adresu evidovanú v registri obyvateľov, súd žalobu s prílohami doručil postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal súd konať v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť nijak neospravedlnil.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 1.12.2020 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s povoleným prečerpaním, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným povolené prečerpanie do výšky limitu 1.500 Eur s úrokovou sadzbou 19,9 %.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
12. Súd mal jasne preukázané, že Zmluva zo dňa 1.12.2020 uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú predpisy OZ, ZoSÚ z dôvodu, že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Žalobca pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, plne sa stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu a jeho žalobe pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy tak ako to požadoval žalobca. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel, v priebehu konania nepreukázal, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom a žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 a 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
16. Z dôvodu, že žalovaní sa dostali s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania tak, ako to požadoval v žalobe.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, lebo žalobca bol v konaní úspešný, a priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. V súlade s § 262 ods. 1,2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.