Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Er/3615/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 proti povinnému v 1. rade: L. T., L.. XX.X.XXXX, P. G. J. - O., v 2. rade: G. X., L.. XX.X.XXXX, O. K. XXX/XX, J., obaja právne zast. URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, Bratislava, vedenej pred povereným súdnym exekútorom JUDr. Bohumil Kubát, Obchodná 7, Bratislava, pod sp. zn. EX 4880/2016, pre vymoženie 65.958,49 Eur s prísl., o námietkach povinných proti exekúcii a o ich návrhu na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného v 1. rade proti exekúcii z a m i e t a .

II. Súd námietky povinného v 2. rade proti exekúcii z a m i e t a .

III. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Exekučný súd dňa 23.3.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov konania. Urobil tak na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.9.2016, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.9.2016 a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č. I/2015-47 zo dňa 14.5.2016, v znení opravného rozhodcovského uznesenia č. I/2015-47 zo dňa 13.6.2016.

2. Dňa 20.6.2017 súdny exekútor doručil súdu žiadosť, v ktorej žiadal, aby exekučný súd rozhodol o námietkach povinných proti exekúcii.

3. Povinní vo svojich námietkach proti exekúcii namietajú, že rozhodcovský rozsudok nemá materiálnu stránku právoplatnosti, nakoľko ako taký bol vydaný bez existencie platnej rozhodcovskej doložky a preto je nulitným aktom. Podľa povinných platí, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný súd síce nemá právomoc v exekučnom konaní preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale má oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom z hľadiska platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky.

4. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku V bod 5.9 v nadväznosti na bod 5.8 Zmenkovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným v hmotnoprávnom postavení veriteľa, spoločnosťou SKLOBETÓN s.r.o. v postavení dlžníka a povinnými v 1. a 2. rade v postavení avalistov, teda zmenkových ručiteľov. Povinní sú toho názoru, že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná, zakladá „dvojakú právomoc“, nakoľko z nej nie je zrejmé, ani jasné a ani jednoznačne určité, kedy má konať a rozhodovať všeobecný súd a kedy táto právomoc konať a rozhodovať prislúcha

rozhodcovskému súdu. Dôsledkom takto neurčito a nejasne koncipovanej rozhodcovskej doložky je jej neplatnosť a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

5. Povinní ďalej namietajú, že rozhodcovská doložka sa vzťahuje len na spory vzniknuté v súvislosti so zmenkovým ručením a nikdy nie na spory podľa ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmenková zmluva založila právomoc rozhodcovského súdu len a výlučne na spory, ktoré vzniknú v prípade použitia bianko zmenky. Rozhodcovský súd totiž zaviazal povinných na zaplatenie dlžnej sumy nie z titulu zmenkového ručenia, ale z titulu klasického ručenia v zmysle § 303 ObZ. Zo zmenkovej zmluvy je však zrejmé, že povinní vystupovali v tomto zmluvnom vzťahu v hmotnoprávnom postavení avalistov, teda zmenkových ručiteľov a nikdy nie v pozícii klasických ručiteľov podľa Obch. zákonníka.

6. Z dikcie rozhodcovskej doložky je zrejmé, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená len a výlučne na spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú v súvislosti so Zmenkovou zmluvou a v súvislosti s bianko zmenkou. V predmetnej Zmenkovej zmluve mali povinní postavenie avalistov a preto vyjadrili vôľu byť viazaní rozhodcovským rozsudkom a za týmto účelom dať právomoc rozhodcovskému súdu len a výlučne v tomto prípade použitia bianko zmenky v súlade s dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve podľa Zmenkovej zmluvy, ergo výlučne v prípade zmenkového ručenia, ktoré vyplýva zo zmenky, ktorý vznikol doplnením bianko zmenky na plnohodnotnú zmenku podľa Zmenkovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená len na zmenku a spory z nej vyplývajúce a nikdy nie na akékoľvek zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami, teda napríklad na „klasické ručenie podľa § 303 Obchodného zákonníka“. Teda z oprávnenia rozhodcovského súdu uvedeného v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v Zmenkovej zmluve „rozhodovať všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane sporov z bianko zmenky a z bianko zmenky po jej vyplnení“ ako akcesorického zabezpečovacieho vzťahu, nevyplýva aj jeho oprávnenie rozhodovať zároveň aj akékoľvek iné spory medzi zmluvnými stranami.

7. S poukazom na ust. § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách majú povinní za to, že oprávnený ako banka má povinnosť dať svojim klientom, teda obom povinným samostatný neodvolateľný návrh rozhodcovskej zmluvy, no nie samostatnú rozhodcovskú doložku inkorporovanú v Zmenkovej zmluve, pričom rozdiel rozhodcovskej zmluvy od rozhodcovskej doložky je zjavný, nakoľko rozhodcovská zmluva je samostatný písomný dokument, ktorého jediným predmetnom a cieľom je výlučná písomná dohoda zmluvných strán, že všetky či určité spory daných zmluvných strán bude prejednávať a rozhodovať s konečnou platnosťou dohodnutý rozhodcovský súd či rozhodca. Naproti tomu rozhodcovská doložka je iba zmluvnou doložkou obsiahnutou v inej zmluve, kde sa rieši, že spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami bude prejednávať či rozhodovať s konečnou platnosťou dohodnutý rozhodcovský súd. Oprávnený nikdy nedal povinným samostatný písomný návrh „neodvolateľnej rozhodcovskej zmluvy“, čím súčasne oprávnený konal voči žalobcovi ako spotrebiteľovi nekalo, lebo oprávnený konal v priamom rozpore s kogentným ustanovením § 93b ods. 1 a § 93b ods. 2 zákona o bankách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmenkovej zmluvy. Aj z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný akt, lebo rozhodcovský súd si založil svoju právomoc výlučne na rozhodcovskej doložke v Zmenkovej zmluve, aj keď podľa § 93b ods. 1 a 2 zákona o bankách na založenie právomoci rozhodcovského súdu v zmluvnom vzťahu s bankou bolo možné založiť právomoc výlučne na rozhodcovskej zmluve a nikdy nie iba na rozhodcovskej doložke.

8. Z kontexte vyššie uvedeného povinní navrhli, aby súd vyhovel ich námietkam proti exekúcii a následne aby v zmysle ust. § 50 ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň žiadali náhradu trov konania vrátane náhrady trov právneho zastúpenia.

9. Dňa 29.6.2017 oprávnený doručil súdu svoje písomné vyjadrenie k námietkam povinných proti exekúcii a má za to, že povinní vo svojich námietkach uvádzajú okolnosti, ktoré vznikli pred vznikom samotného exekučného titulu a ktoré boli predmetom konania pred rozhodcovským súdom. So skutočnosťami, ktoré uvádzajú povinní v námietkach, sa rozhodcovský súd vysporiadal. Rozhodcovský súd sa zaoberal tvrdeniami povinných ohľadom určitosti rozhodcovskej doložky, nakoľko ju namietali aj v samotnom konaní pred rozhodcovským súdom. Oprávnený má za to, že v bode 5.9. Zmluvy o použití zmenky je jasne určené, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy alebo v súvislosti s

touto zmluvou, môžu byť riešené rozhodcovským súdom za predpokladu, že do dňa začatia konania pred rozhodcovským súdom nebolo začaté konanie o spore v predmetnej veci. Ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v bode 1.8. zmluvy je jej súčasťou, pričom je jasne vymedzený v rámci predmetu samotnej zmluvy a teda povinní svojím podpisom a vyhlásením, že si zmluvu riadne prečítali a porozumeli jej obsahu, vyslovili súhlas, že aj spory z ručiteľského vyhlásenia môžu byť rozhodované rozhodcovským súdom a nakoľko v danom spore v čase podania návrhu na rozhodcovskom súde neprebiehalo konanie v danej veci pred všeobecným súdom, právomoc rozhodcovského súdu bola v predmetnej veci daná.

10. Oprávnený sa vyjadril aj k námietke povinných, že rozhodcovská doložka sa vzťahuje výlučne na spory vzniknuté v súvislosti so zmenkovým ručením a má za to, že ručiteľské vyhlásenie je súčasťou zmluvy, je zrejmé, že zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú doložku aj na spory vyplývajúce z ručiteľského vyhlásenia. Zmluva o použití zmenky je zloženou zmluvou, ktorej súčasťou je jednak dohoda zmluvných strán o vyplňovacom práve k bianko zmenke (po vyplnení bianko zmenky by povinní boli zaviazaní zmenkovým ručením) a jednak ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 303 ObZ, pričom oprávnený nevymáha svoju pohľadávku voči povinným z titulu zmenkového ručenia, ale z titulu ručiteľského vyhlásenia, teda tvrdenie povinných, že vystupovali len ako zmenkoví ručitelia, sa nezakladá na pravde.

11. V súvislosti s námietkou povinných, že banka je povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na ust. § 4 ods. 1 ZoRK, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve a pre platnosť musí byť písomná.

12. Oprávnený v súvislosti so spotrebiteľskou ochranou povinných zdôrazňuje, že rozhodnutie je exekučný titul, ktorý je podkladom pre vykonanie exekúcie, v danom konaní nebol vydaný v spotrebiteľskom spore a ani v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Povinní sú ručiteľmi za podnikateľský úver poskytnutý dlžníkovi, ktorej boli spoločníkmi a jeden z povinných aj konateľom. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá jednoznačne stanovuje, že zabezpečenie podnikateľského záväzku nemá spotrebiteľský charakter.

13. Oprávnený má za to, že po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Povinní si dobrovoľne povinnosť vyplývajúcu im z rozhodnutia neplnili, nemožno exekúciu bez ďalšieho vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť exekučné konanie. Žiadal preto, aby súd námietky povinných zamietol a súčasne, aby im nepriznal náhradu trov exekúcie ako ani trov právneho zastúpenia.

14. Exekučný súd sa oboznámil s námietkam povinných proti exekúcii, s vyjadrením oprávneného k námietkam, so spisovým materiálom a dospel k nasledovnému záveru.

15. Podľa § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

16. Vo veci tejto exekúcie vydal súdny exekútor dňa 5.5.2017 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému v 1. rade doručené do vlastných rúk dňa 1.6.2017 a povinnému 2. rade dňa 18.5.2017.

17. Posledný deň zákonnej 14-dňovej lehoty, kedy povinný v 1. rade mohol o súdneho exekútora vzniesť námietky proti exekúcii, pripadol na deň 15.6.2017, u povinného v 2. rade tento posledný deň pripadol na 1.6.2017. Podanie námietok obidvoch povinných uskutočnil ich spoločný právny zástupca jedným podaním v jeden deň, keď tieto námietky podal u súdneho exekútora osobne dňa 13.6.2017. U povinného v 2. rade však námietky proti exekúcii boli podané oneskorene, nakoľko v jeho prípade lehota na podanie námietok proti exekúcii už uplynula. Napriek tomu, že obidvaja povinní boli v exekučnom titule zaviazaní na peňažné plnenie solidárne, v exekúcii však vystupujú samostatne; preto bolo nutné skúmať včasnosť podaných námietok u každého povinného osobitne.

18. Z dôvodu oneskorene podaných námietok proti exekúcii povinným v 2. rade súd tieto zamietol. Súd sa v ďalšom bude zaoberať podanými námietkami proti exekúcii z hľadiska povinného v 1. rade (ďalej len povinný).

19. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov.

20. Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné materiálne i formálne. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. na prípadnú námietku povinného proti exekúcii. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Súdna prax je jednotná v názore, že exekučný súd sa okrem iného zaoberá aj tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch.

21. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii namieta nezákonnosť exekučného titulu, keď argumentuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok nemá „materiálnu stránku právoplatnosti“, nakoľko bol vydaný bez existencie platnej rozhodcovskej doložky. Svoje námietky proti exekúcii postavil na argumentáciách, v ktorých vyslovil neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neurčitosti, ďalej, že rozhodcovská doložka sa vzťahuje len na spory vzniknuté v súvislosti so zmenkovým ručením a nie na spory podľa ručenia v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka a ďalej, že banka je povinná dať svojim klientom návrh rozhodcovskej zmluvy iba a výlučne vo forme samostatného návrhu rozhodcovskej zmluvy a nikdy nie iba vo forme rozhodcovskej doložky.

22. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, č. I/2015-47 zo dňa 14.5.2016, podľa ktorého sú obaja povinní povinní zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 65.958,49 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 2.404,80 Eur. Tento rozhodcovský rozsudok je právoplatný dňa 2.7.2016 a vykonateľný dňa 5.7.2016. K tomuto rozhodcovskému rozsudku bolo dňa 13.6.2016 vydané opravné rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodcovský súd opravil chybné poučenie rozsudku.

23. Podkladom pre vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o splátkovom úvere č. 4096/2008, na základe ktorej oprávnený poskytol úver spoločnosti SKLOBETÓN, s.r.o. vo výške 249.452,30 Eur s dohodnutým úrokom. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného vystavil dlžník dňa 21.7.2008 bianko zmenku na rad, splatnú u oprávneného, ktorej zaplatenie je zabezpečené zmenkovým ručením obidvoch povinných. Oprávnený uzavrel s povinnými zmluvu o zmenke, v ktorej v článku I bod 1.8. sa nachádza ručiteľské vyhlásenie povinných, ktorým obaja v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka vyhlasujú, ak dlžník nezaplatí riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku oprávneného ako veriteľa, zaplatia oprávnenému ako veriteľovi zabezpečovanú pohľadávku za dlžníka.

24. V zmluve o použití zmenky uzatvorenej v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 21.7.2008 sa strany (oprávnený ako veriteľ, dlžník a povinní ako avalisti - zmenkoví ručitelia) v bodoch 5.8. a 5.9. dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi veriteľom a dlžníkom a avalistom z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, budú riešené vecne príslušným súdom v SR, ak do dňa začatia konania o spore na príslušnom súde nebolo začaté rozhodcovské konanie. Pre prípad rozhodovania uvedených sporov súdom sa zmluvné strany podriaďujú právomoci takéhoto príslušného súdu. Zmluvné strany sa však dohodli aj na tom, že spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, ak do začatia konania stáleho rozhodcovského súdu nebolo začaté konanie na príslušnom súde. V prípade súčasného podania návrhom na rozhodnutie sporu na súde a na stálom rozhodcovskom súde bude o spore rozhodovať všeobecný súd.

25. Nakoľko spor medzi stranami vznikol z absolútneho obchodu, pretože povinní pri uzatváraní zmluvy o zmenke konali v rámci podnikateľskej činnosti, keď sa zúčastňovali na podnikaní dlžníka, na predmetné rozhodcovské konanie sa nemohol aplikovať osobitný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Právomoc rozhodcovského súdu v danom prípade bola založená v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

28. Exekučný súd je toho názoru, že zmluvné strany si uzatvorili platnú písomnú rozhodcovskú zmluvu a týmto bola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať daný spor. Súčasťou spisu je aj Zmluva o použití zmenky, obsahujúca rozhodcovskú doložku, ktorá bola uzavretá dňa 21.7.2008 medzi oprávneným na jednej strane a dlžníkom a povinnými na strane druhej. Podľa rozhodcovskej zmluvy, uzatvorenej vo forme rozhodcovskej doložky, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi nimi, môžu byť rozhodnuté aj rozhodcovským súdom, ak do dňa začatia rozhodcovského konania na rozhodcovskom súde nebolo začaté konanie na príslušnom súde. Zmluvné strany na znak súhlasu s celým obsahom tejto zmluvy pod ňou pripojili svoje podpisy.

29. Podľa názoru exekučného súdu požiadavka v zmysle ust. §§ 93b ods. 1 a 2 zákona o bankách, že banka je povinná ponúknuť svojim klientom pri uzatváraní obchodu neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, bola v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepochybne zo strany banky splnená, t.j. banka v zmysle zákona o bankách predložila taký písomný návrh rozhodcovskej zmluvy, ktorá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní môže mať aj formu rozhodcovskej doložky.

30. Exekučný súd po preskúmaní veci má za preukázané, že rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor a má za to, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky v zmluve o zmenke. Nesprávna je argumentácia povinného aj v tom zmysle, že rozhodcovská doložka tak, ako bola formulovaná, zakladá „dvojakú právomoc“, nakoľko z nej podľa názoru povinného nie je zrejmé, ani jasné, ani určité, kedy má konať a rozhodovať všeobecný súd a kedy táto právomoc konať a rozhodovať prislúcha rozhodcovskému súdu. Podľa exekučného súdu, z rozhodcovskej doložky nepochybne a jasne vyplýva ten záver, že spory bude prejednávať všeobecný súd za splnenia tej podmienky, ak sa do začatia konania na všeobecnom súde nezaháji rozhodcovské konanie, t.j. ak sa spor zaháji na rozhodcovskom súde, spor sa nebude riešiť na všeobecnom súde. Medzi zmluvnými stranami bolo tiež dohodnuté, že týmto rozhodcovským súdom môžem byť aj Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.

31. Exekučný súd dáva povinnému do pozornosti, že v námietkach proti exekúcii možno namietať len také skutočnosti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Práve naopak, povinný vo svojich námietkach uvádza okolnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu a ktoré boli predmetom rozhodcovského konania. S namietanými skutočnosťami, ktoré povinný uvádza aj v rámci konania o námietkach proti exekúcii, sa rozhodcovský súd vysporiadal v samotnom rozhodcovskom konaní vedenom pred ním.

32. Exekučný súd má za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, keďže ako exekučný titul je opatrený doložkou formálnej vykonateľnosti, keď predmetný rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky formálne predpoklady na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. V danom prípade formálna vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku osvedčuje doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodcovský rozsudok opatril príslušný rozhodcovský súd, ktorý ho vydal. Exekučný súd nezistil nedostatky exekučného titulu ani z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti, keď tento rozsudok obsahuje súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého vo výrokovej časti rozhodnutia a ktorý enunciát umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Súd dáva do pozornosti povinnému aj to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní má silu a váhu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

33. Súčasťou spisu je aj návrh povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 13.6.2017, ktoré podanie postúpil súdu na rozhodnutie súdny exekútor dňa 27.6.2017. Argumentácia povinných v tomto osobitnom návrhu na zastavenie exekúcie je založená na tých istých skutočnostiach ako ich námietky proti exekúcii. Odôvodnenie tohto návrhu na zastavenie exekúcie sa zhoduje s dôvodmi uvedenými vo vyššie opísaných námietkach povinných proti exekúcii. Povinný teda žiadajú, aby súd svojim rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a následne aby exekúciu zastavil, pretože majú za to, že nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez existencie platnej rozhodcovskej doložky, je preto nulitným právnym aktom, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku odôvodňuje vyhlásiť túto exekúciu za neprípustnú a následne ju zastaviť.

34. V spise sa nachádza aj vyjadrenie oprávneného k tomuto návrhu oprávnených na zastavenie exekúcie, v ktorom v plnom rozsahu odkazuje na svoje podanie v súvislosti s vyjadrením k námietkam povinných proti exekúcii, najmä čo sa týka dôvodov, pre ktoré povinní podali námietky proti exekúcii a požiadali súd o zastavenie exekúcie. Oprávnený preto navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

36. Exekučný súd dáva do pozornosti povinným, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie takých práv, ktoré skutočne existujú a len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon a iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie nároku oprávneného a to výlučne z majetku povinných. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto požiadaviek uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie.

37. Súd poukazuje na svoje právne odôvodnenie uvedené vyššie, ktoré uviedol pri vysporiadaní sa s námietkami povinného proti exekúcii, keď dospel k záveru, že strany si uzatvorili platnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať a z rozhodovacej činnosti ktorého vyšiel právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd má za to, že po vzniku exekučného titulu nenastali také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku oprávneného alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Keďže povinní žiadnu z takýchto okolností relevantne nepreukázali, nie je tu dôvod, aby súd vyhlásil túto exekúciu za neprípustnú a aby ju následne zastavil. Exekučný titul je naďalej právoplatný a vykonateľný a je spôsobilým titulom, aby sa na jeho základe táto exekúcia viedla. Osobitný návrh povinných na zastavenie exekúcie preto súd ako nedôvodný zamietol.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.