Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-1-2017.pdf
PDF · 85.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: G. I. F. invest, s. r. o., so sídlom Včelince č. 186 IČO: 50 154 583, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokátom so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovaným: 1/ A. V., nar. XX. XX. XXXX bytom G. XXX/X a 2/ N. V., nar. X. XX. XXXX, bytom G. XXX/X, obaja zast. advokátom JUDr. Mgr. Viktor Balák, so sídlom Rimavská Sobota, Povstania 15 v konaní o vypratanie bytu takto
rozhodol:
I.Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vypratať byt č. X na druhom poschodí vo vchode č. V.. bytovej jednotky súpisné číslo XXX vedený Okresným úradom B. C., katastrálny odbor na LV č. XXXX katastrálne územie G. do 15 - ich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa svojou žalobou domáhal na žalovaných vypratania bytu č. X na druhom poschodí vo vchode číslo X, bytovej jednotky súpisné číslo XXX vedený Okresným úradom Rimavská Sobota katastrálnym odborom na LV č.XXXX v kat. území G. a zároveň náhrady trov konania z dôvodu že je vlastníkom predmetného bytu a žalovaní tento byt užívajú bez právneho dôvodu.
2.Žalovaní sa bránili tým, že majú právny titul na užívanie predmetného bytu, keďže uzavreli s manželmi Z. ako nájomcami tohto bytu v roku XXXX písomnú podnájomnú zmluvu s písomným súhlasom prenajímateľa. K tomuto však žiadne listinné dôkazy súdu predostrieť nevedeli a snažili sa tieto skutočnosti dokázať výpoveďami svedkov, resp. listinnými dôkazmi.
3.Súd dňa 16. 1. 2018 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 2/, ktorej neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti jej právny zástupca. Zároveň súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil zástupca žalobcu.
4.Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalovaného 1, svedkov S. Z. a L. Z. a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: oboznámením sa so žalobou, oznámením č. l. 5 s podacím lístkom, spolu s prílohami, návrhom zmluvy o nájme bytu, výzvou o vypratanie s podacím listom, výpis z LV, výpis z obchodného registra, vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe, sobášnym listom žalovaných, potvrdenkami o platbách čl l. 28 a nasledujúce, potvrdením PD G. , kópia zápisnice z pojednávania vo veci XXC/XX/XXXX,vyjadrenie Obce, nájomnou zmluvou uzavretá medzi PD G. a A. K. , potvrdenie o pobyte a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
5.Žalobca je vlastníkom bytu č. X na druhom poschodí vo vchode číslo X, bytovej jednotky súpisnej jednotky č. XXX vedeným Okresným úradom B.Á. C., katastrálne územie na LV č. XXXX, katastrálne územie G., čo preukázal predloženým listom vlastníctva.
6.Predmetný byt užívajú žalovaní, čo v konaní nepopreli, avšak uviedli, že ho užívajú na základe podnájomnej zmluvy, ktorú písomne uzavreli s nájomcami tohto bytu, manželmi Z. s písomným súhlasom prenajímateľa.
7.Z výpovede svedka L. Z. vyplynulo jednoznačne, že žiadna písomná dohoda medzi ním, jeho manželkou ako aj žalovanými ohľadne užívania bytu uzatvorená nebola. Bola to iba ústna dohoda, o ktorej vedeli iba tieto strany, ktoré túto dohodu uzavreli ako aj starosta Obecného úradu G. pán R.. Oni si však k tomuto úkonu žiaden súhlas od nikoho iného nevypýtali. Predmetný svedok tvrdil, že on má uzatvorenú nájomnú zmluvu na predmetný byt a býval v ňom od roku 1985.
8.Svedkyňa S. Z. taktiež poprela, že by bola uzavretá akákoľvek písomná zmluva alebo dohoda medzi ňou, jej manželom ako aj žalovanými ohľadom predmetného bytu a bola to iba ústna dohoda, za ktorú oni žiadne peniaze nepýtali, predmetom dohody bolo že tam idú žalovaní bývať a o dohode vedela iba rodina, nikto iný a od nikoho iného nežiadali ani súhlas. V. tam začali bývať od júna 2015. Manželia Z. pritom bývali v predmetnom byte od roku 1985, pracovali na družstve a oni dostali byt. Z jej výpovede je zrejmé, že žiaden súhlas k tomu, aby tam mohli bývať V. nežiadali.
9.Z výpovede svedkov taktiež vyplynulo, že tí sa považujú za nájomcov bytu, ktorý je predmetom tohto konania, nakoľko mali uzavretú zmluvu s bývalým družstvom a mali podiel v družstve.
10.Vyššie uvedené svedecké výpovede, o ktorých hodnovernosti súd pochybnosti nemal, jednoznačne preukazujú, že nebola uzavretá žiadna písomná dohoda medzi manželmi Z. ako nájomcami a žalovanými ako podnájomcami ohľadom užívania bytu, ktorý je predmetom konania. Je však zrejmé, že bola medzi nimi uzavretá v ústnej forme dohoda o užívaní bytu s tým, že medzi účastníkmi tejto dohody nebolo pochybné, kto túto dohodu uzatváral, čo bolo predmetom tejto dohody - ktorý konkrétny byt (byt ktorý užívali na základe nájomnej zmluvy manželia Z.), dohoda bola uzavretá bezodplatne, čas užívania bytu nebol určený. O tejto skutočnosti však nikto okrem starostu obce nevedel a žiaden písomný súhlas sa nežiadal a ani nebol udelený.
11.Súd okrem dokazovania opísaného v bode 4 tohto rozsudku zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zo strany právneho zástupcu žalovaných nakoľko boli pre predmetnú vec právne irelevantné, presahovali rámec skutočností, ktoré bolo potrebné v konaní zistiť a zároveň odročenie pojednávania za účelom ich vykonania by bolo v rozpore s hospodárnosťou a rýchlosťou konania. Pre posúdenie a rozhodnutie veci bolo dôležité zistenie, že ohľadom užívania sporného bytu zo strany žalovaných bola uzavretá ústna dohoda medzi manželmi Z. ako nájomcami a žalovanými ako podnájomcami s tým, že súd z vykonaného dokazovania pochybnosti nemal, že žalovaní užívajú byt, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je označený na LV č. XXXX v kat. území G., a ktorý predtým fakticky užívali nájomníci manželia Z.. Takýto skutkový záver vytvoril pre súd dostatočný základ pre právne posúdenie predmetnej veci.
12.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3. Podľa § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užívať a ak prenajímateľ nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho časť
nájomca prenechal inému do podnájmu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa. Podľa § 719 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby. Podľa § 719 ods. 4 Občianskeho zákonníka po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.
13.Z judikatúry súdov súd dáva do pozornosti rozhodnutie podľa ktorého podnájom bytu podľa § 719 ods. 1 OZ vzniká zmluvou uzavretou medzi nájomcom bytu a podnájomcom, ktorú však možno uzavrieť len so súhlasom prenajímateľa. Tento súhlas musí byť daný písomne. Ak prenajímateľ písomný súhlas k zmluve nedá, je zmluva o podnájme podľa § 39 OZ absolútne neplatná (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 157/2002).
14.Súd právny vzťah medzi sporovými stranami nepovažoval za spotrebiteľský. V konaní bolo preukázané (ako to bude ďalej rozvedené), že žalovaní užívajú byt, ktorý je predmetom konania bez právneho dôvodu, na základe absolútne neplatnej zmluvy. Sporové strany neboli nikdy a ani teraz nie sú v žiadnom zmluvnom ani inom vzťahu, ktorý by sa mal posudzovať podľa ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa a nie sú teda v pozícii spotrebiteľa či dodávateľa.
15.K veci samej je potrebné začať tým, že predmetom konania bola žaloba, na základe ktorej sa vlastník bytu - žalobca domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle ust. § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že do jeho vlastníckeho práva bolo zo strany žalovaných zasiahnuté. Žalobca svoje vlastnícke právo preukázal výpisom z LV, z ktorého vyplýva, že je vlastníkom bytovej jednotky vo Včelinciach súpisné číslo 186, pričom ide o 6 bytovú jednotku v rámci ktorej sa nachádza aj byt č. 5 na druhom poschodí vo vchode číslo l, ktorého je žalobca vlastníkom a ktorý užívajú neoprávnene žalovaní. Žalovaní nepopierali, že užívajú byt, ktorý je predmetom tohto konania. Ich špekulácie ohľadom označenia bytov považoval súd za účelové a pozornosť zavádzajúce. Podľa informácií dostupných zo spisu je zrejmé, že v minulosti byty, ktoré sú v bytovom dome (kde je aj byt, ktorý je predmetom konania), neboli označené číslami a k ich presnému očíslovaniu došlo iba nedávno po ich pasportizácii. Byt, ktorý je predmetom konania fyzicky existoval (minimálne od roku 1985 kedy sporný byt začali užívať manželia Z.) a to bez ohľadu na spôsob jeho číslovania a je zrejmé, že žalovaní byt užívajú aj doposiaľ. Relevantné je iba analyzovanie, či k užívaniu bytu ich oprávňuje právny titul, ktorý je v tomto prípade silnejší ako vlastnícky titul žalobcu vo vzťahu k bytu.
16.Žalovaní v konaní tvrdili, že medzi nimi a manželmi Z.Ý.N. bola uzavretá písomná zmluva o podnájme, na základe ktorej mohli užívať byt, ktorý je predmetom konania. Zároveň poukázali na to, že mali písomný súhlas vlastníka s predmetnou podnájomnou zmluvou. Avšak vzhľadom k tomu, že nemali k dispozícii žiadne listinné dôkazy navrhli súdu vykonať dokazovanie mimo iného predvolaním svedkov, teda manželov Z., ktorí mali s nimi uzavrieť podnájomnú zmluvu. Výpoveď týchto svedkov sa ukázala ako kľúčová k vyriešeniu prípadu. Súd z výpovede navrhnutých svedkov mal zistené, že k uzavretiu žiadnej písomnej podnájomnej dohody medzi žalovanými a manželmi Z. ohľadne bytu, ktorý je predmetom tohto konania nedošlo. V konaní však bolo ich výpoveďami preukázané (o hodnovernosti výpovede ktorých súd pochybnosti nemal), že bola medzi manželmi Z. ako nájomcami bytu, ktorý je predmetom tohto konania a žalovanými ako podnájomníkmi uzatvorená podnájomná zmluva, avšak nie v písomnej ale ústnej forme, čo zákon ale nevylučuje. Súd teda považoval za preukázané, že medzi žalovanými a manželmi Z. bola uzavretá podnájomná zmluva a to ústnou formou pričom zrejmé boli zmluvné strany aj predmet podnájomnej zmluvy, teda byt, ktorý je predmetom aj tohto konania, a ktorý od roku 1985 užívali nájomcovia Z.A.Y., podnájomná zmluva bola uzatvorená bezodplatne, čo zákon taktiež nevylučuje a zároveň čas užívania bytu zo strany žalovaných nebol určený.
17.Súd teda považoval v konaní za preukázané, že medzi manželmi Z. a žalovanými bola uzatvorená podnájomná zmluvu ústnou formou. K platnosti tejto zmluvy je však potrebný písomný súhlas prenajímateľa, ktorý vyžaduje obligatórne zákon v § 719 Občianskeho zákonníka, bez súhlasu ktorého je zmluva absolútne neplatná. Nakoľko v konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by žalovaní resp. manželia Z. ako nájomníci predmetného bytu mali alebo žiadali písomný súhlas prenajímateľa s uvedeným podnájomným vzťahom súd uzatvára, že predmetná podnájomná zmluva pre absenciu písomného súhlasu prenajímateľa s podnájmom je
absolútne neplatná. Na uvedenom základe teda žalovaní užívajú tento byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Súd teda žalovaným právnu ochranu poskytnúť nemohol.
18.Čo sa týka tvrdení žalovaných, že tvorili spoločnú domácnosť s manželmi Z., súd mal za to, že ide o účelové, v konaní ničím nepodložené tvrdenie žalovaných s úmyslom vytvoriť dojem, že tieto rodiny tvorili spoločnú domácnosť a mali teda daný právny nárok na užívanie predmetného bytu, čo svedecká výpoveď svedkyne Z. vyvrátila.
19.V konaní teda žalobca jednoznačne preukázal, že je vlastníkom bytu, ktorý je predmetom tohto konania a že mu žalovaní jeho byt bez právneho dôvodu užívajú, teda žalovaní sú povinní predmetný byt vypratať.
20.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak že v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.