Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-14-2014.pdf
PDF · 225.19 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky X.. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/B, Č., toho času D.. Z. XXXX, XXXXX U., Č. G., zastúpená spoločnosťou Alegal & Partners s.r.o., so sídlom Galvaniho 17/C, Bratislava a otca T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Z. P., zastúpeného advokátom JUDr. Ľuboslavom Kašubom, so sídlom Na vŕšku 1, Bratislava, o návrhu otca na zmenu zverenia, zníženie výživného a o návrhu matky o zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa Y. I., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého Y. I., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca. III. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým Y. každý párny kalendárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. IV. Počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku bude maloletý Y. v starostlivosti matky od 01.07. od 10.00 hod do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod. V. Počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletý Y. v starostlivosti matky a to od veľkonočného piatku od 10.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod. VI. Počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletý Y. v starostlivosti matky od prvého dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR pre daný kraj a to od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR pre daný kraj do 17.00 hod. VII. Počas jesenných prázdnin bude maloletý Y. v nepárnom kalendárnom roku v starostlivosti matky od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod. VIII. Počas Vianoc a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude mal. Y. v starostlivosti matky od 23.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a od 28.12. nepárneho kalendárneho roka do 06.01. nasledujúceho roka bude dieťa v starostlivosti otca. V párnom kalendárnom roku bude dieťa v starostlivosti otca od 23.12. od 16.00 hod. do 28.12 do 19.00 hod. a od 28.12 párneho kalendárneho roka do 06.01. nasledujúceho roka bude dieťa v starostlivosti matky. IX. Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať do starostlivosti matky vždy v mieste jeho bydliska. Matka je p o v i n n á po ukončení styku maloleté dieťa riadne odovzdať otcovi v mieste jeho bydliska. X. Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a. XI. Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a. X. Súd konanie o určenie zastupovania maloletého dieťaťa samostatne každým z rodičov z a s t a v u j e. XI. V časti výroku o zverení mal. dieťaťa je rozsudok vykonateľný doručením. XII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výroku o zverení, úprave styku a výživnom na maloletého Juraja. XIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 14.05.2013, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2014 sa otec domáha úpravy styku s maloletým Y. a zníženia výživného. Návrh odôvodnil tým, že hoci sa po rozvode manželstva so synom pravidelne stretával a syn sa v jeho prítomnosti cítil dobre, matka začala postupne do styku negatívne zasahovať. Styk korigovala podľa vlastných nálad a potrieb. V roku 2012 a 2013 mal syna len jeden krát za mesiac. Matka sa nechce dohodnúť telefonicky na termíne a mieste prevzatia syna, musí jej posielať sms, aby sa mohol stretnúť so synom. Miesto stretnutia neustále mení a ak on pošle sms správu o niekoľko minút neskôr, matka mu syna odmietne dať na stretnutie. Matka podľa jeho informácii nepracuje, vedie záhaľčivý spôsob života, žije z výživného, ktoré je určené pre syna. Z uvedeného dôvodu navrhol otec znížiť výživné zo sumy 300,-eur na 120,-eur mesačne a upraviť jeho styk so synom na každý nepárny kalendárny týždeň v roku od štvrtku od 18,00 hod, do nedele do 18,00 hod., počas Vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku dňa 25.12. od 10,00hod., do 29.12. do 10,00 hod. a počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku na Veľkonočný pondelok od 10,00 hod., do utorka do 18,00 hod.
2. Podaním doručeným súdu dňa 31.07.2013 otec zmenil svoj návrh a žiadal, aby bol maloletý Y. zverený do jeho osobnej starostlivosti, matka zaviazaná k plneniu vyživovacej povinnosti v rovnakom rozsahu ako doteraz platil on, s tým, že styk maloletého s matkou sa ponecháva na dohode rodičov. Zmenu návrhu otec odôvodnil tým, že mu je upierané právo na pravidelný kontakt so synom, ním posielané finančné prostriedky matke na výživné pre maloletého sú využívané v prospech matky, jej partnera a ich spoločného dieťaťa. O zmenu zverenia požiadal tiež z dôvodu, aby maloletý vyrastal v nerušenom prostredí bez vplyvu cudzej osoby, keďže matka v danom čase žila s novým partnerom, otcom jej mladšieho dieťaťa.
3. Podaním zo dňa 30.11.2013, doručeným súdu dňa 04.12.2013 matka s návrhom otca nesúhlasila. Návrh otca považovala za nedôvodný, nakoľko si nemyslí, že by otcovi bránila v styku so synom. Uviedla, že otec nedisponuje znalosťami ohľadom neobmedzeného styku so synom a žiada návštevy so synom od štvrtka. V prvom rade sú však záujmy a povinnosti dieťaťa, ktorý má svoj program a to v pondelok až piatok v čase od 8,00 do 17,00 hod. v predškolskom zariadení, preto nemôže súhlasiť s časom návštev, ktoré žiada otec. Uviedla, že od apríla 2012 sa otec stretával so synom len zriedka, často nemal čas, lebo musel pracovať aj cez víkendy. Keďže otec jej nebol schopný zavolať alebo poslať sms či si syna berie k sebe, veľakrát neprišiel alebo meškal, z čoho bol syn následne smutný a sklamaný rozhodla sa, že každú jeho požiadavku o trávenie voľného času bude požadovať písomnou formou cez sms správy. Matka tiež uviedla, že odkedy začal maloletý navštevovať materskú škôlku je častejšie chorý, a preto dochádzalo k nepravidelnosti návštev u otca. Po víkendových návštevách u otca sa mu jeho zdravotný stav vždy ešte zhoršil. V júni 2013 s ním musela isť na pohotovosť, lebo ho bolela noha po víkendovej návšteve u otca. Syn jej prezradil, že u otca spadol z múru na betón, čo podľa konzultácie u ortopéda mohlo urýchliť priebeh diagnózy Morbus pertes - postihnutie ľavého bedrového kĺbu, ktorý mu diagnostikovali v auguste počas hospitalizácie na Kramároch. Choroba je dlhodobého charakteru (2-5 rokov), čo zvyšuje náklady na starostlivosť o maloletého. Otca žiadala, aby prišiel k synovi počas hospitalizácie, toto však otec odignoroval. Otcovi ukázala, aké cviky má cvičiť so synom, syn jej povedal, že s tatom necvičil a ani uňho nenosil predpísanú ortézu. Podľa matky toto svedčí o otcovej obrovskej nezodpovednosti a ľahostajnosti k zdravotnému stavu dieťaťa. Matka navrhla súdu, aby upravil styk otca s maloletým raz mesačne a to vždy prvý víkend v mesiaci v čase od soboty 09.00 hod do nedele 18.00 hod., počas sviatkov by sa styk realizoval vždy po dohode s matkou. Otec je povinný jej vždy písomne oznámiť svoj záujem o syna na víkend, do štvrtka 16.00 hod. daného týždňa. Matka súčasne požiadala o zvýšenie výživného zo sumy 300,-Eur na sumou 1.250,-Eur, a to od 01.07.2013 a určenie, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok samostatne. Na pojednávaní dňa 26.03.2015 zobrala matka návrh určenie, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok samostatne v celom rozsahu späť.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/ XX/XXXX-XX zo dňa 14.03.2012, spisom XXEm/X/XXXX, dokladmi doloženými otcom ako aj dokladmi doloženými matkou, lekárskym posudkom maloletého, úradným záznamom z pohovoru s dieťaťom,
správou Z. Č., správy Daňového úradu Bratislava, so znaleckým posudkom ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 14.03.2012, právoplatným dňa 26.04.2012, súd manželstvo rodičov maloletého Y. rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Rodičia sa dohodli o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300,-eur mesačne. Podľa rodičovskej dohody bol otec oprávnený stretávať sa so synom bez obmedzenia.
6. Na Okresnom súde Bratislava II toho času prebieha pod sp. zn. XXEm/X/XXXX konanie o výkon rozhodnutia (otec sa domáha nariadenia výkonu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/ XX/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/ XX/XXXX-XXX zo dňa 20.07.2016) a konanie o uloženie povinnosti podávať informácie, konanie je vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, kde súd rozsudkom zo dňa 15.06.2017, č. k. : XXP/XX/XXXX-XX určil, že matka je povinná písomne informovať otca vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave, absolvovaných vyšetreniach a ich výsledkoch, o školských výsledkoch, priebežných hodnoteniach, prospechu v jednotlivých predmetoch, mimoškolských aktivitách a ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého Y.. Voči uvedenému rozsudku podala matka odvolanie.
7. Uznesením tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.: XX S. XX/XXXX-XXX zo dňa 20.07.2016 súd návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia (v tom čase predbežného opatrenia), ktorým by súd predbežne zveril maloletého Y. J.o jeho starostlivosti zamietol a vydal neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým Y. na každý párny víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod a počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 09.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 09.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod.
8. Uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.08.2016 súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o zníženie výživného na maloletého Y. z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane z pôvodných 300,-Eur na sumu 60,-Eur mesačne.
9. Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 18.12.2017 súd zamietol návrh matky na prenesenie príslušnosti na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
10. Otec v konaní pred súdom pôvodne žiadal, úpravu styku, a to každý párny víkend v roku od soboty od 09,00 hodiny do nedele do 19,00 hodiny. Každý rok v mesiaci júl od 01.07 od 09,00 hodiny do 31.07. do 19,00 hodiny, žiadal znížiť výživné zo sumy 300,-eur na 120,-eur. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, považoval ho za neadekvátny. V priebehu konania, vzhľadom na zmenu skutkových okolností žiadal otec zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, určenie vyživovacej povinnosti matke v rovnakom rozsahu ako ju mal pôvodne určenú on, resp. v tejto časti to ponechal na úvahu súdu. Na začiatku konania nežiadal styk matky so synom upraviť, keďže stretávaniu syna s matkou nebráni. Po vyjadrení kolízneho opatrovníka však súhlasil s úpravou styku tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s mal. Y. každý párny víkend a to od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Cez letné prázdniny by bolo dieťa u matky od 01.07. do 15.07. a od 01.08 do 15.08., v čase jarných prázdnin by bolo dieťa s matkou celé jarné prázdniny v párnom kalendárnom roku, počas jesenných prázdnin by bolo dieťa u matky celé prázdniny v nepárnom roku, obdobie sviatkov Veľkej noci by dieťa bolo s matkou v párnom kalendárnom roku od Veľkého Piatku od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka. Počas Vianoc a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku by bolo dieťa u matky od 23.12 od 16.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 28.12 do 06.01. nasledujúceho roka. Otec navrhol, aby miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bolo určené jeho bydlisko a aby súd určil predbežnú vykonateľnosť rozsudku pokiaľ ide o výrok týkajúci sa zverenia maloletého dieťaťa. Podľa otca prostredie v ktorom maloletý vyrastá, nie je pre dieťa vhodné. Komunikáciu s matkou nemá žiadnu, nevie o zdravotnom stave maloletého. Matka mu posiela len sms správy o tom, kedy mu dovolí prevziať si dieťa, zatajuje mu zdravotný stav dieťaťa. Matka podľa neho nemá na dieťa čas, vyhýba sa tomu, aby mu dieťa dala. Syn s ním v minulosti bol len cez víkendy aj to nepravidelne. Hoci matka tvrdí, že on sa o dieťa nezaujíma, nie je to pravda, matka ho neoboznamuje so zdravotným stavom dieťaťa, pričom žiadal o oznámenie aspoň mena ošetrujúceho lekára dieťaťa. So synom sa zúčastnil ešte v roku
2014 rehabilitácie na O. D. P. X., nikto mu tam však synovu diagnózu nepovedal. Matka tvrdí, že mu ukázala ako sa majú vykonávať rehabilitačné cvičenia so synom, to však nie je pravda, cviky mu ukázala až rehabilitačná sestra. Nemohol s ním dovtedy cvičiť, aby mu neublížil. Matka mu neoznámila meno ošetrujúceho lekára dieťaťa, odporučila mu pozrieť si pediatra v príslušnom obvode bydliska dieťaťa, avšak bydlisko dieťaťa neustále mení. Matka ho v minulosti neinformovala ani o tom, že syn začal navštevovať materskú školu, syn mu to povedal sám. Neinformovala ho ani o tom, či bol syn zapísaný do X. G. Z.. V priebehu konania otec opakovane poukazoval tak pred kolíznym opatrovníkom ako aj pred súdom na nepriaznivú situáciu na strane maloletého Y., ktorá ak nebude riešená, bude mať za následok ujmu na zdraví. Matka sa chová k synovi nezodpovedne, syn nemá vytvorené podmienky, matka má ďalšie dve deti, nevenuje sa mu. Nezodpovedné počínanie matky je vážnou hrozbou pre dieťa. Matka v minulosti posielala dieťa na nákup potravín na T. D. do bufetu, kde musel prejsť veľmi frekventovanou komunikáciou. Otec tiež poukázal na to, že ďalším nezodpovedným postupom matky bolo, že dieťa poslala samého výťahom v liečebnom ústave v W., pričom výťah sa zasekol a syn až do vyslobodenia výťahovou službou zostal vo výťahu v šoku a v strese. Od tej doby nechce nastúpiť do výťahu ani v sprievode dospelej osoby, nakoľko má fóbiu. Dňa 31.1.2016 v nákupnom centre Avion v Bratislave matka poslala dieťa pre hračku, ktorú si zabudol v detskom kútiku, pričom sa Y. v nákupnom centre stratil. Priviedol ho uplakaného okoloidúci človek, ktorý matke vykričal, že sa nestará o svoje dieťa. Pretrvávajúci stav a nezáujem je aj vyvrcholením jeho detského protestu, kedy mal. Y. napísal : " Q. je hlúpa a ja by som ju zabil. Mr. G.. Matka syna zanedbáva, je špinavý, neumytý a má sústavne vši. Oblečenie a veci, ktoré synovi dá, sa záhadne stratia. Kúpil mu tablet, ktorý bol po 2 týždňoch asi speňažený. Počas konania dieťa navštevovalo Z. P. Č., pričom syn do školy dochádzal z Bratislavy. Išlo o vzdialenosť 100 km od Bratislavy. Na nevhodnosť dochádzania upozornila aj triedna učiteľka. Následkom vyčerpanosti a stresu malo dieťa výbuchy zúrivosti, bol nesústredený. V škole mal za 1. polrok v prvom ročníku vymeškaných 148 hodín. V priebehu konania sa matka presťahovala do Č. G.- C. U., odkiaľ denne vozí dieťa do školy. Matka mu úmyselne a bezdôvodne znemožňuje styk so synom. Na výživu syna prispieva sumou 300,-eur mesačne, no podľa jeho názoru týmito peniazmi je krytý nedostatok financií v rodine matky, ktorá sa vozí na novom drahšom aute. Jedno obdobie keď chodil pre syna, odovzdával mu ho priateľ matky, jemu neznáma osoba, ktorý sa mu vyhrážal, že ak neprestane budú žiadať od neho výživné vo výške 1.250,-Eur. Otec na pojednávaniach niekoľkokrát poukazoval na svoju zhoršujúcu sa finančnú situáciu, kedy platenie výživného musel riešiť neustálym požičiavaním si peňazí od svojich známych a priateľov. Od svojej partnerky si požičal 11.800-eur a od otca 6.000-eur. V roku 2016 musel predať firmu W. U..G..C.., ktorej bol vlastníkom pretože dlhodobo neprinášala zisk. Od mája 2016 bol vedený na úrade práce ako nezamestnaný a neboli mu priznané žiadne dávky v nezamestnanosti. Požiadal o rekvalifikačný kurz - elektrotechnické minimum, ktorým môže získať lepšie postavenie na pracovnom trhu a zabezpečiť vyššiu životnú úroveň pre svoje maloleté nezaopatrené deti. V odvetví ktorému sa venoval - montáž čerpadiel, si nenašiel žiadnu prácu. Taktiež sa mu zhoršil zdravotný stav (disfunkčnosť ruky) a od 19.07.2016 bol práceneschopný. Dňa 18.02.2016 podala matka návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu jeho omeškania sa s výživným celkovo v sume 600-eur. V júni 2016 sa mu narodil druhý syn O., čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka mal. O. je na rodičovskej dovolenke s príspevkom 202,30 -eur a s prídavkom na dieťa v sume 23,52-eur. Podľa vyjadrenia otca sú výdavky na mal. Y. okrem stravy a oblečenia v priemere 38,-eur mesačne aj so stravným v škole, pričom dieťa toho času netrpí žiadnym zdravotným hendikepom, ktorý by si vyžadoval zvýšené náklady na starostlivosť. Matka je majiteľkou troch firiem, pričom jej príjem zo závislej činnosti je od 18.03.2013 vo výške 1.228,07-eur netto. Príjem jej partnera je 1.950-eur mesačne. Matke sa narodili ďalšie dve deti, momentálne nemá toľko času sa synovi venovať. Y. mu sám povedal, že mama ho odstrkuje, robí medzi deťmi rozdiely, napr. kupuje rôzne veci, ale Y. len za pár centov. Matka neustále mení pobyt dieťaťa. Neinformuje ho o žiadnych zmenách, aj keď toto žiadal aj prostredníctvom súdu. Rozsudkom jej súd uložil povinnosť informovať ho o podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého Y., voči uvedenému rozsudku však podala matka odvolanie. Na matku dlhodobo nemal telefónny kontakt, posledné telefóne číslo, ktoré vedel, si zmenila. Podľa jeho vedomostí by sa mala zdržiavať v obci U., v Č.Q. G., odkiaľ dieťa denne dochádza do Z. P. Č.. Dieťa do Č. G. presťahovala neoprávnene, bez jeho súhlasu. On je v kontakte s riaditeľkou základnej školy, pravidelne sa informuje na synov prospech. Od riaditeľky školy vie, že matka už asi pol roka vozí syna do školy z obce U.. Od 01.10. 2017 ukončili spolu s priateľom nájom bytu v Č.. Vždy keď chcel dieťa navštíviť, matka vykonštruovala takú situáciu, že chce dieťaťu ublížiť alebo, že sa oňho nestará. Ani starý otec z matkinej strany nevie kde presne sa dieťa zdržiava, už dlhodobo si však dieťa vyzdvihujú na vlakovej stanici v Bratislave. Dve tretiny domu na T. D., ktorý prenechal matke, matka aj spolu s partnerom zadĺžili. Hoci pôvodne žiadal len úpravu styku a zníženie výživného, v súčasnosti už je situácia iná. Domnieva sa, že je v záujme
dieťaťa, aby bolo zverené do jeho starostlivosti. Matka môže kedykoľvek prísť a stretnúť sa so synom. To že matka neustále mení miesto svojho pobytu a pobytu dieťaťa je z dôvodu, že je voči nej vedené viacero exekučných konaní. Matka spolu terajším partnerom najprv utiekli z X. do Č. pred veriteľmi a teraz opätovne zmenili pobyt z dôvodu viacerých exekúcii matky. Matka je zamestnaná v spoločnosti U. A. X. U..G..C.., kde vykazuje fiktívny príjem 2.500-2.700,- eur. Spoločníkom v tejto spoločnosti je aj G. O., U..G..C.., spoločnosť priateľa matky. Táto spoločnosť je v likvidácii. Matka je opakovane na OČR s niektorým dieťaťom, oplatí sa jej ísť na OČR, keďže tá je vypočítaná z príjmu, ktorý fiktívne vykazuje. Z listu vlastníctva vyplýva, že na byt na T., ktorý jej on prenechal je aj záložné právo v prospech Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy matka neoprávnene čerpala dávky z úradu. Úrad práce jej odňal aj preukaz ZŤP pre maloleté dieťa. Jej neúčasť na pojednávaniach a doložené ospravedlnenia nie sú pravdivé. V čase keď matka doručila súdu potvrdenie o OČR na mal. G., tento sa nachádzal v predškolskom zariadení. Ide o škôlku, ktorá si robí fotodokumentáciu z jednotlivých akcií s uvedením presného času vyhotovenia fotografie. Na jednej z fotiek je vyfotený mal. G., presne v ten deň, kedy mala trvať OČR matky na mal. G.. Otec uviedol, že v roku 2017 mu matka kontakt so synom znemožnila úplne, v novembri 2017 tomu bolo už viac ako pol roka čo syna nevidel. So synom som sa stretol 1.12.2017. Od kolízneho opatrovníka mal mailový kontakt na matku, ktorá mu potom dala svoje telefónne číslo. Je to však už iné číslo ako mala v minulosti. Mailom sa dohodol s matkou, syna doniesla. Prevzatie však prebehlo komplikovane. Pre syna prišiel do miesta jej trvalého bydliska, kde však dieťa nedoniesla. Doniesla ho až potom, čo išiel na policajnú stanicu a niekto jej odtiaľ zavolal. Pôvodne chcel podať trestné oznámenie, od tohto ho na polícii odhovorili s tým, že si má tento problém riešiť na súde. Trestné oznámenie nakoniec nepodal. Matka dieťa na stanicu doviedla, syna si normálne prevzal. Spoločný čas strávili uňho doma. Prvý deň boli sami, syn bol úplne v pohode. Tešil sa k nemu. Zväčša sa hrali, nechcel veľmi rozprávať o tom, kde teraz býva. Druhý deň prišiel aj jeho druhý syn s priateľkou a v nedeľu mal syna vrátiť matke. Do miesta trvalého bydliska si pre neho neprišla. Povedala, aby ho nechal na policajnej stanici, resp. aby ho doviezol do Č. J. C. U.. K odovzdaniu dieťaťa nakoniec došlo po hodine čakania na policajnej stanici. Viac syna nevidel, domnieva sa že odovzdávanie dieťaťa na policajnej stanici je pre dieťa stresujúce a matka umelo vyvoláva konflikty a incidenty. Vždy musí rátať s tým, že si to nejak rozmyslí a dieťa mu nedá na čas. Dve a pol hodiny cestuje, musí si zobrať svedka, ktorý mu potvrdí ako prebieha odovzdanie. Pre dieťa určite nie je dobre, aby trávilo jednu hodinu na policajnej stanici pri každom odovzdávaní.
11. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že v období od 19.07.2008 do 27.04.2016 pôsobil ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti W. U..G..C.., z firmy nemá žiaden príjem. Nevychádzali mu ani finančné prostriedky na platenie zamestnancov. Hlavnou činnosťou firmy bol nákup a predaj čerpacej techniky. Obchodná spoločnosť okrem ojazdeného auta značky G. S., nemala iný majetok. Sídlila v rodinnom dome, v ktorom býva. V súčasnosti už v uvedenej spoločnosti nepôsobím, predal ju. Náklady na bývanie otec vyčíslil na poplatok za elektriku 53,50 eur, kúrenie 70 eur mesačne. Spláca hypotekárny úver vo výške 453 ,78 eur mesačne, ktorý mu vyplynul z vyporiadania BSM. Uhrádza si zdravotné poistenie vo výške 56,36 eur mesačne. Je vlastníkom rodinného domu, ktorý má dve izby. Iný majetok nevlastní. Hypotéka bola čerpaná na kúpu domu. Výživné platí mesačne vo výške 300,-eur. Občas synovi kúpi niečo na viac. Ide len o drobnosti väčšinou hračky. V čase keď mu exekútor zablokoval účet, výživné na syna nemohol platiť, pretože k zablokovaniu účtu došlo predtým ako mu bolo doručené uznesenie o upovedomení o exekúcii. Otec uviedol, že od októbra 2015 žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou sa im XX.XX.XXXX narodil syn. Partnerka je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjem je 213,- eur a žije ešte z úspor z predaja bytu. On je zamestnaný na polovičný úväzok v spoločnosti H., s príjmom 220-250,- eur mesačne. Pred dvomi rokmi mu bolo diagnostikované ochorenie synovitída, zápal zápästia. Práceneschopný bol od 06/2016 do 10/2017 s prerušením 4 mesiacov. S pravou rukou nemôže pracovať a teraz robí iba pomocné práce. Prakticky celý príjem mu stiahne exekútor, lebo spláca aj dlhy matky. Matka si na štúdium zobrala pôžičku, kde bol ručiteľom on aj iní príbuzní. Uvedenú pôžičku nesplatila a teraz by ju mali všetci zaplatiť za ňu. Otec považoval návrh matky na zvýšenie výživného za neodôvodnený. Doklady o výdavkoch doložené matkou považoval otec za neobjektívne, napr. bločky o spotrebe pohonných hmôt, keď nevie kam matka šla. On jej nechal 2/3 rodinného domu na T., aby zabezpečila maloletého Y., nechal jej aj lepšie auto. Nevidí dôvod, aby sa podieľal na úhradách dvoch domácností, keďže matka uviedla výdavky na domácnosť na T. D. aj v Č.. Matka taktiež tvrdila, že s deťmi býva sama, no z nájomnej zmluvy na byt v Č. vyplýva, že ju podpisoval aj jej priateľ, čiže je povinný prispievať aj on na chod domácnosti, keď spolu žijú. Otec uviedol, že podľa jeho vedomostí je matka spoločníčkou a majiteľkou troch spoločností, štvrtá spoločnosť má sídlo na T. D.., ktorej majiteľom je priateľ matky. Otec taktiež nesúhlasil s výdavkami na súkromnú škôlku maloletého, keď je matka na
materskej dovolenke s ďalšími deťmi. V minulosti matka zdokladovala platbu za škôlku len za jeden mesiac, pričom vie, že dieťa do škôlky chodilo krátko. Čo sa týka nákladov ohľadom zdravotného stavu maloletého, operáciu preplatila matke poisťovňa a zdravotný stav dieťaťa sa zlepšuje, pričom v súčasnosti už bol dieťaťu odobratý preukaz ZŤP, nakoľko sa matka na ďalšie posudky nedostavila.
12. Matka v konaní pred súdom uviedla, že trvá na tom, aby dieťa ostalo zverené do jej starostlivosti tak ako bolo rozhodnuté. Nesúhlasila s návrhom otca o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, a to aj z dôvodu, že počas ich 15 ročného manželstva otec svojich rodičov znevažoval, nadával na nich a toto by nemalo dobrý vplyv na syna. Otec nerešpektuje synovu diagnózu, nerobí to čo treba. Syn má zdravotné problémy, má ťažké zdravotné postihnutie, rozpadá sa mu bedrový kĺb. V čase keď mal 5 rokov, musel nosiť ortézu. So zverením otcovi matka nesúhlasila aj z toho dôvodu, že keď je dieťa u otca nenosí ortézu, ktorú musí mať. Matka uviedla, že otcovi neposlala lekársku správu maloletého, nakoľko žiadnu nežiadal, kedykoľvek sa môže zastaviť u lekárky. Meno lekárky mu určite hovorila. Keď chodil syn do škôlky na O., otec o tom určite vedel, mal aj kartičku oprávňujúcu maloletého zo škôlky vyzdvihnúť. O zmene škôlky otca neinformovala, nakoľko ten o to neprejavoval záujem. Otec sa podľa nej nepýtal na syna. Písala mu SMS správu, že je so synom v nemocnici, aby prišiel za ním. Ignoroval túto správu. Synovu diagnózu mu nenapísala, pretože otec sa nepýtal. V tom čase ani ona nevedela čo mu je. Až keď sa mu rozpadával kĺb stanovili presnú diagnózu. Informáciu o diagnóze dieťaťa poskytla otcovi až v priebehu konania v písomnom vyjadrení. Otec si mohol o diagnóze naštudovať na internete. Otec dieťaťa sa jej pýtal na ošetrujúcich lekárov maloletého, povedala mu, aby zašiel na Kramáre, že syn má viac lekárov. V priebehu konania matka súhlasila s úpravou styku otca so synom na každý párny víkend v roku od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Počas letných prázdnin od 01.07. - 15.07. a od 01.08. - 15.08. a počas Vianočných sviatkov každý rok od 25.12. od 14.00 hodiny do 02.01. do 19.00 hodiny a počas Veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka od 09.00 hodiny predchádzajúceho Veľkonočnému piatku do utorka po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hodiny. S otcom navrhovaným znížením výživného nesúhlasila, navrhla výživné zvýšiť, respektíve ponechať v takej výške akej je. Hoci pôvodne žiadala aj, aby súd rozhodol o jej návrhu, že každý z rodičov bude maloleté dieťa samostatne zastupovať a spravovať jeho majetok v priebehu konania zobrala svoj návrh späť. Matka uviedla, že v stretávaní sa syna s otcom nerobí problém. Ak mal otec záujem mohol sa so synom stretnúť každý druhý víkend. Keďže aj ona pracuje, tiež si chce zorganizovať program a stretnúť sa s priateľmi. V minulosti sa stalo, že otec nemal záujem o syna 3 mesiace. Nestretol sa s ním. V minulosti, keď prišiel syn od otca plakal. Od februára 2014 do augusta 2014 bol syn na 6 mesačnom pobyte v W.. Išlo o liečebný pobyt počas tohto pobytu ho otec navštívil len dvakrát. Maloletý Y. bol v roku 2015 na liečení v kúpeľoch W. od augusta 2015 kúpeľnú liečbu prerušil kvôli operácii. V škole bol dva týždne, od 14.9. opäť nastúpil do kúpeľov. V roku 2015 bol žiakom X. G. na základnej škole v Č.. V danom čase bol prihlásený do školského klubu, kde mu matka platila za obedy 22,- eur. V tom čase nechodil na žiadne krúžky, výdavky predstavovali bežné výdavky na stravu, oblečenie a lekársku starostlivosť. Pri nástupe syna do školy mu kupovala školské pomôcky, školskú tašku mu kúpil starý otec zo strany otca, ona mu kúpila oblečenie a špeciálne topánky v hodnote 40 eur. Najväčší výdavok mala v súvislosti s pobytom so synom v nemocnici na X., keďže mal vtedy už 6 rokov, platila poplatok vo výške 2.700 korún českých. Náklady boli tiež v súvislosti s dochádzaním do Prahy. V Prahe boli v novembri a decembri v roku 2014, vo februári 2015, v auguste na operácii, a ešte by mali ísť aj na kontrolu, pričom za každú cestu zaplatí pohonné hmoty 120,-eur. Matka uviedla, že vo februári 2015 bývala v dome na T., kde náklady na bývanie boli do 100,- eur mesačne, vo februári 2016 bývala aj v Č. aj v X.. Bývala v spoločnej domácnosti s novým partnerom. V K. platila nájomné vo výške 153,59 eur. Do Bratislavy v tom čase chodili každý týždeň na 1-2 dni. Ak boli v Bratislave, syn chodil do školy v K., kde ho vozil jej nový partner.
13. K svojim osobným a majetkovým pomerom matka uviedla, že s deťmi bývala v roku 2013 v dome na T., kde uhrádzala poplatok za elektriku vo výške 60,-eur mesačne, poplatok za vodu vo výške 25,- eur štvrťročne, okrem toho čerpala úvery na rekonštrukciu domu. Spotrebiteľský úver vo výške 20. 000,- eur ( s mesačnou splátkou 337,09 €), úver od Prima Banky čerpala v roku 2013 vo výške 13.500,- eur ( s mesačnou splátkou 192,85 €). Mal. Y. uhrádzala poplatok za škôlku a stravu vo výške 390,- eur mesačne. Jeho zdravotný stav sa v roku 2015 zlepšil. Od septembra 2015 mal nastúpiť do X.G. Z.. Matka uviedla, že je spoluvlastníčkou ( podiel 2/3) domu na T. D. P. X.. Podiel 1/3 jej prenechal otec mal. Y.. Od januára do marca 2013 poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 291,33 eur mesačne. Od 18.03.2013 uzatvorila novú pracovnú zmluvu z ktorej dosahovala príjem 1.200,-eur mesačne. Dňa 03.07.2013 sa jej narodilo ďalšie dieťa mal. P.. Poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur. V priebehu roku 2014 pracovala jeden mesiac v auguste, jej príjem činil 1.228,07 eur. Popri
tom poberala príspevok za opatrovanie dieťaťa a to za január, február 2013 a júl až september 2013 vo výške po 177,- eur. Od 01.12.2014 jej bol priznaný sociálnou poisťovňou nárok na materskú vo výške 25,80 eur za deň. Dňa XX.XX.XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa mal. G. I..
14. V priebehu konania boli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vykonané viaceré šetrenia ako aj pohovory s maloletým Y. z ktorých vyplýva nasledovné:
- podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorá bola súdu doručená dňa 02.10.2014 mal. Y. uviedol, že býva spolu s mamou a sestrou P. v byte v U., majú aj rodinný dom, ktorý sa prerába. V dome má svoju izbu, má v nej posteľ, hračky. Tatino býva v Z. P., chodí ho brávať, raz bol u neho týždeň - 10 dní, chodí k nemu každý víkend a je to tak dobre. Chodia spolu aj na ryby, na hríby, hrajú sa spolu s tenisovými raketami a loptou. S maminou chodia na preliezky. U tatina má vlastné veci. U tatina spí na veľkej posteli spolu s ním. U tatina býva aj jeho kamarátka I.. Keď je u tatina, varí tato. Mamina tiež dobre varí, najradšej má guláš.
- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 26.03.2015 súd zistil, že maloletý mal v tom čase pobyt na adrese Č.H. XXX/B P. C. Č.. Dňa 15.04.2015 dožiadaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto vykonal šetrenie v uvedenej domácnosti, kde v prenajatom dvojizbovom byte bývala matka s jej priateľom G. G., maloletým Y., maloletou P. a maloletým G.. Nájom mali uzatvorený do 15.12.2015, s tým, že sú oprávnení požiadať o jeho predĺženie. Matka pri rozhovore uviedla, že je na materskej dovolenke a zabezpečuje starostlivosť o jej tri maloleté deti. V Základnej škole Č. je Y. zapísaný na školský rok 2015/2016 do prvého ročníka. Detského pediatra u detí zatiaľ nemenila, ďalej sú vedené u T.. I., s maloletým Y. navštevuje aj ortopéda T.. I.. Y. v decembri 2014 absolvoval ortopedickú operáciu v Nemocnici Na X. P. L. D. L.. T.. L. R. J... Uviedla, že otca informuje o zdravotnom stave a liečeniach syna, ale on sám sa nezaujíma. So starostlivosťou o deti jej pomáha jej matka, Detské opatrovateľské centrum v Bratislave a pani Q. X., ktorá má rodinný dom v V. U., kam vozí deti autom. Tvrdila, že otec sa stretáva so synom každý druhý víkend od piatka do nedele s tým, že mu vždy vo štvrtok oznámi sms-kou o koľkej a kde mu maloletého odovzdá. Otec si voči maloletému plní vyživovaciu povinnosť, ak synovi niečo kúpi, necháva si to u otca.
- podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave doručenej tunajšiemu súdu dňa 01.03.2016, sa Úrad snažil vykonať šetrenie v domácnosti matky na T. XXX v X., ale bezúspešne. Nezáujem matky, jej nekontaktovanie Úradu o dohodnutie termínu šetrenia ako aj skutočnosti, o ktorých vypovedala na Úrade L.. V. ( babka maloletého), ktorá v uvedenom čase žila v susedstve s matkou na T. D., boli považované kolíznym opatrovníkom ako dôvody na čo najrýchlejšie rozhodnutie súdu vo veci aby sa tak zabránilo možnému ohrozeniu maloletého. Babka maloletého Y. na Úrade uviedla, že má obavu o vnuka a o prístup jeho matky. Už v čase keď žila s jej synom mala nejaké psychické problémy. Bola schopná niekoľko hodín sedieť bez komunikácie, pozerať do blba a neustále vyvolávať hádky. Po určitom čase začala žiť čudným životom v akejsi komunite dvoch mužov a nejakej ženy. Bola nadšená typmi vzťahov ako napr. X. W.. Ona sama videla ako matka posiela Y. do bufetu cez cestu, kde je frekventovaná ulica, keďže takmer nevarí. Ona sama počula veľakrát z domácnosti matky na T. hádky a krik, matka tam mávala často pánske návštevy, keď sa narodili jej ďalšie maloleté deti, maloletého Y. podľa jej názoru zanedbávala, kričala naňho, reaguje naňho podráždene, podľa matky je práve on na vine všetkým problémom. Taktiež má pochybnosti o starostlivosť o maloletého zo strany matky vzhľadom na to, že mu nikdy nevarila teplú domácu stravu a nechávala ho robiť rôzne veci samého, ako napríklad ísť samého výťahom, ktorý sa zasekol. Y. tam zostal istý čas sám, a preto má doteraz strach. Taktiež ho nechala ísť samého po schodoch do podzemného parkoviska nákupného centra, kde sa stratil a matku to rozčúlilo. Matka jej raz povedala, že je mestský človek a že žije v noci, čomu sa snažila prispôsobiť aj deti. Y. mal veľké absencie v škole, bol unavený jednak z cestovania aj z režimu, ktorý je doma.
- z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava sa dňa 07.03.2016 vyplýva, že na Úrad práce sa dostavil N.. Y.B. U. ( starý otec maloletého Y. z matkinej strany), ktorý uviedol, že ich dcéra Y. mama s nimi veľmi nekomunikuje, ale obidvaja spozorovali, že Y. je v poslednom čase agresívny aj na vlastnú mamu. Keď bola dcéra u nich na návšteve, videl ako sa Y. musí starať o mladšieho súrodenca, lebo matka je veľmi unavená, alebo chodí fajčiť. Matka ho veľmi preťažuje. Matka si účelovo prekladá kontroly u lekára na taký termín, kedy je aj pojednávanie, len aby sa mu vyhla. Dcéra je zrejme preťažená a možno má aj iné problémy. Veľakrát sa stalo, že prišla so žiadosťou, aby jej postrážili deti a ona niekam na pol dňa zmizla.
- podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, bolo dňa 12.01.2018 vykonané šetrenie v domácnosti otca na adrese V. XX, Z.Á. P., kde žije otec so svojou partnerkou a ich spoločným dieťaťom.
Na uvedenej adrese sa nachádza starší 4 izbový rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve partnerky otca. Otec uviedol, že aktuálne pracuje na polovičný úväzok s čistím príjmom približne 220€,- nakoľko z predchádzajúceho zamestnania musel odisť pre zdravotné problémy s rukou ktoré mu znemožňovali manuálne pracovať. Momentálne žijú najme z úspor z predaja bytu partnerky. Úrad konštatoval, že daná domácnosť poskytuje vhodné podmienky na rozvoj a hru maloletých detí. Detská izba v ktorej býval mal. Y. je vybavená veľkou posteľou, televíziou, skrinkou, písacím stolom, na nástenke sú fotky vo forme puzzle zo spoločne strávených dovoleniek.
- na základe dožiadania bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom dňa 12.12.2017 vykonaný pohovor s matkou a maloletým Y.. Matka pri pohovore uviedla, že od 01.10.2017 žije spolu s maloletými deťmi v obci U., kde má prenajatý rodinný dom. Ona je toho času na rodičovskej dovolenke, a to do 13.01.2018. Zdravotný stav mal. Y. je zatiaľ v poriadku. Mal by nosiť dioptrické okuliare, ktoré má, ale nerád ich nosí. Maloletý Y. pri vykonanom pohovore uviedol, že býva spolu s maminkou, sestrou P., bratom G. a tatom G.. V U., keď sa presťahovali nemal kamarátov, ale už má. Má ešte tata, ktorý býva v X.. Má aj krstnú v Bratislave, ku ktorej chodieva, volá ju "W. T.". Mobilný telefón zatiaľ nemá. Chodí do X. O. P. Z.W. Š. P. Č. a z matematiky je štvrták. V U. sa mu páči viac ako v Č., lebo je tam väčší dom a už má viac kamarátov. Mamina aj tato G. ho vozia do školy a zo školy. Cez týždeň, keď príde zo školy, tak sa naobeduje, napíše si sám úlohy, potom idem s maminkou pre sestru a brata do Materskej školy v U.. Keď sa hrajú, tak mamina je buď na počítači, alebo fajčí, alebo sa s tatom G. o niečom rozprávajú. Y. smerom k obom rodičom uviedol, že si dobre rozumie s maminkou aj s tatom v Bratislave. S tatom v Bratislave býva druhá mamina aj s ňou si rozumie, nehreší ho, len keď niekedy niečo vyparatí. S tatom G. u mamy si rozumie, niekedy síce naňho kričí. Y. vedel sám uviesť, že k tatovi by mal chodiť každé dva týždne, ale nechodí, pretože predtým v septembri 2017 bol tato chorý. U tata bol naposledy v piatok 01.12.2017, keď prišiel tato preňho do B. T. B. P. autom na polícii a domov prišiel v nedeľu 03.12.2017 medzi 18:00 h - 19:00 h., kedy ho tato doviezol do B. T. B. P. na políciu. V októbri 2017 a v novembri 2017 u tata nebol. Pýtal sa aj mamy, či pôjde k tatovi v októbri aj v novembri 2017, ale mama mu povedala, že nevie, či je tato chorý, lebo jej neodpísal. Keď je u tatina, tak sa hrá s bratom O., ktorý má 1,5 roka. Chodia na prechádzku, hrajú karty, niekedy s ním ide do obchodu.
- zo záverečnej správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý Y. sa domáha kontaktu s otcom, pýta sa matky, kedy bude s otcom, informuje ju o jej želaní byť s otcom, ale tá mu v tom bráni. V minulosti matka odovzdávala syna otcovi v zlom stave, kedy bolo dieťa špinavé a zavšivené (23.01.2016) o čom im otec odovzdal i lekársku správu ktorá to potvrdzuje, matka následne uviedla, že vši dostal v škole. V minulosti (01.02.2016) sa Y. pri pohovore na úrade bez prítomnosti rodičov vyjadril, že by chcel bývať u otca, kde k mame by chodil len na víkendy, v pohovore odzneli aj nasledujúce otázky: "Ako by si chcel byť s tatom? - viac. Ako si to ty predstavuješ? - že by som mal u neho školu a k mamine by som chodil na návštevy. Čiže presne opačne ako je to teraz? - áno. Chceš to tak ty sám? - Chcem to len ja. Mamina vie, že by si to takto chcel? - áno." U znalca sa mal. Y. vyjadril, že by chcel byť "týždeň u otca a týždeň u matky, keď mu otec chýba tak si to necháva pre seba, lebo to nemá komu povedať" (znalecký posudok str. 44). Keď v minulosti býval u otca tak sa ho matka často dopytovala ako bolo u otca a Y. jej to nechcel povedať, lebo mu bolo u tata dobre a nechcel jej klamať, kedy sa následne rozplakal (str. 45). Taktiež znalcovi uviedol, že si myslí, že ho má otec radšej ako matka. Znalec vo svojich záveroch navrhol striedavú osobnú starostlivosť, avšak podľa názoru kolízneho opatrovníka, vzhľadom na súčasnú situáciu striedava starostlivosť nie je možná. Jednak pre vzdialenosť bydliska ale najme pre vystupňovaný konflikt medzi rodičmi, ktorý by mohol mať na Y. psychiku katastrofálne následky. K synovi sa otec nevie domôcť, matka údajne styk nedodržiava a syna mu neodovzdá. Matka to synovi zdôvodnila zlým zdravotným stavom otca, otcovi to nezdôvodnila vôbec. Predposledné stretnutie sa odohralo pred tri štvrte rokom. Posledné stretnutie s Y. sa odohralo 01.12.2017 kedy si otec prišiel syna vyzdvihnúť na policajnú stanicu kde ho matka nechala a následne ho na tú istú policajnú stanicu mal matke odovzdať. Otec s danou formou vyzdvihovania syna nesúhlasí má za to, že odovzdávanie cez políciu dieťa zbytočne ešte viac traumatizuje. Podľa otca prebehol styk so synom úplne prirodzene, akoby sa vídali stále. Matka sa dlhodobo nezúčastňuje na súdnych pojednávaniach čím ich marí (posledná matkina účasť bola dňa 26.11.2015). Z pojednávania 13.11.2017 sa ospravedlnila pre chorobu mladšieho syna G., kde podľa fotodokumentácie zo škôlky doloženej otcom, jej neúčasť na pojednávaní nebola oprávnená. Matka otca dobrovoľne neinformuje o stave mal. Y. k čomu prebiehalo osobitné súdne konanie (XXP/XX/XXXX), koná svojvoľne. V minulosti mal. Y. prihlásila na školu v Č. bez súhlasu druhého rodiča. Hoci sa sama nezúčastňuje pojednávaní a nespolupracuje so štátnymi orgánmi opakovane podáva sťažnosti z dôvodu údajnej zaujatosti voči jej osobe. Y. vyjadrenia preferencie styku sa menili, keďže súdne konanie trvá už 4 roky. V minulosti (04.02.2016) sa Y. vyjadroval v prospech zverenia do starostlivosti otca, u znalca
(27.2.2017) sa následne vyjadril skôr pre striedavú osobnú starostlivosť, teraz (12.12.2017) sa k danej otázke nevyjadruje, avšak i tak cez dlhé odlúčenie od otca sa nevyjadruje v prospech zverenia do starostlivosti matke. Kolízny opatrovník uvedené vnímal ako zmierenie sa so situáciou, na ktorú nemá dosah, kedy jeho predchádzajúce želania neboli splnené, nakoľko mu matka bránila v styku s otcom a súd počas dlhej doby v danej veci nebol schopný rozhodnúť. Pri aktuálnej situácií, a to aj uvedomujúc si dlhšiu dobu odlúčenia od otca je zverenie mal. Y. do osobnej starostlivosti otca v jeho najlepšom možnom záujme.
15. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom navrhol zveriť dieťa do starostlivosti otca, matke určiť výživné 200,- eur. Upraviť styk matky so synom tak cez bežný rok ako aj cez všetky prázdniny. K návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženia výživného sa kolízny opatrovník nevyjadril a rozhodnutie ponechal na úvahe súdu. Z pohovoru s dieťaťom vyplýva , že tento sa dožaduje styku s otcom, pýta sa mamy, kedy bude s otcom. Matka cielene marí styk, vyhýba sa pojednávaniam, neustále sa ospravedlňuje, vo veci je nevyhnutné rozhodnúť. Matka sa snaží dostať dieťa pod svoj vplyv, hoci z výsledkom znaleckého dokazovania vyplýva, že najvhodnejší model je striedavá osobná starostlivosť. Táto by však medzi rodičmi vzhľadom na vzdialenosť a zlú komunikáciu nefungovala.
16. Zo správy Z. Š. s materskou školou v Č. zo dňa 5.1.2016 súd zistil, že Y. I. navštevuje školu od septembra 2015. Dieťa chodí do školy čisté, upravené s pripravenou desiatou. Na vyučovanie chodí pripravený a naučený. Do školy chodí buď s matkou alebo priateľom matky pánom G.. Matka sa stará o dieťa, Y. sa v škole nikdy nesťažoval, že by mu niečo chýbalo alebo že by mal nejaké problémy doma. Zo správy Z. Š. s materskou školou v Č. zo dňa 21.11.2017 súd zistil, že mal. Y. je v súčasnosti žiakom X. G. s intelektovým nadaním na matematiku, preto matematiku berie na úrovni X. G.. Výchovné problémy uňho neevidujú, v kolektíve je obľúbený. Do školy a zo školy ho vodí matka striedavo s p. G.. Biologický otec sa informuje na syna prostredníctvom mailu. Hoci adresu maloletého Y. evidujú Č. XXX, je im známe, že Y. dochádza do školy z obce U. P. Č. G.. 17. Zo správy T.. J. I. zo dňa 25.1.2016 je zrejmé, že dieťa je sledované v ambulancii lekárky od 3. roku života. V roku 2013 mu bola stanovená diagnóza T.. L.. Dieťa absolvovalo liečebné pobyty, v roku 2014 bol vykonaný operačný zákrok. Absolvoval všetky preventívne prehliadky riadne v sprievode matky. Sledovaný je v ortopedickej a v očnej ambulancii.
18. Zo znaleckého posudku vypracovaného L.. K. P., doručeným súdu dňa 29.03.2017 súd zistil, že maloletý Y. bol znalcom hodnotený ako dieťa posmutnelé, miestami bojazlivé, trochu utiahnuté a napäté. Dobre sa však dokáže adaptovať na cudzie prostredie a neznámych ľudí. Keď zistí, že je v bezpečí, uvoľní sa a je zhovorčivý. Má rád voľnejší prístup, väčšiu slobodu a túži po vlastnej autonómii. Vo svojom správaní prejavuje frustráciu z vypätých vzťahov v jeho rodine, z čoho môžu prameniť jeho prežívané úzkostné stavy. Otec maloletého sa javí ako tvrdohlavejší, ťažšie sa prispôsobuje názorom iným. Štylizuje sa skôr do polohy racionálneho, pokojného a sebakontrolujúceho človeka, predovšetkým pred formálnou autoritou. Je skôr emocionálne stály. U otca znalec konštatoval, že má veľmi dobré psychické schopnosti a predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého Y. ako po stránke sociálnej, emocionálnej, tak aj po materiálnej. Má vytvorený silný emocionálny vzťah k maloletému synovi a má vytvorený adekvátny morálny a hodnotový kódex na vytvorenie vhodných podmienok na výchovu svojho syna. Matka maloletého sa javí ako prchká, hašterivá, výbušná až arogantná. Má veľmi nízku frustračnú toleranciu. V istých prípadoch, predovšetkým vtedy, keď čelí opačnému názoru ako je ten jej, vykazuje znaky nulovej tolerancie. V takých prípadoch je vysoko reaktívna až hostilne agresívna, devalvujúca, neúctivá až vulgárna, nerešpektujúca formálne a neformálne autority, pravidlá, alebo normy. Javí sa ako hraničná organizácia osobnosti s narcistickým krehkým zraniteľným egom, nízkym sebaobrazom, komplexmi a emocionálnou disbalanciou. Znalec konštatoval, že matka má vytvorený silný emocionálny vzťah k maloletému a vytvorený adekvátny morálny a hodnotový kódex na vytvorenie vhodných podmienok na výchovu maloletého. Má uspokojivé psychické schopnosti a predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého Y. ako po stránke sociálnej, emocionálnej, tak aj po materiálnej. Na základe prevedených vyšetrení znalec zistil, že maloletý Y. má vytvorený silný emocionálny vzťah aj k matke aj k otcovi. Vníma vzťah matky k nemu ako kladný a riadenie matky vníma ako silné, rovnako však aj vzťah otca k nemu vníma ako kladný a riadenie otca vníma ako silné. S matkou aj otcom chce maloletý bývať. Otec a matka majú vytvorený silný emocionálny vzťah k maloletému, v tomto nie je medzi rodičmi signifikantný rozdiel. Obaja rodičia sú schopní pozitívne vplývať na výchovu maloletého, ale každý samostatne. V prípade ich vzájomného kontaktu zabúdajú, že sú rodičmi a nie životnými partnermi. Bohužiaľ ich vzájomné nezhody, prejavovaný hnev a nepriateľské, stále sa stupňujúce napätie
medzi nimi má malígny dopad na výkon ich rodičovských rolí, čo sa odráža na psychickom stave maloletého. Znalec sa domnieva, že z osobnostného hľadiska, psychického stavu a z hľadiska vzťahov maloletého Y. k novým rodinným príslušníkom svojich rodičov má lepšie predpoklady pre starostlivosť o maloletého otec maloletého. S ohľadom na potreby maloletého sa javí striedavá starostlivosť ako vhodná úprava výkonu práv a povinností rodičov. Obaja rodičia by chceli osobnú starostlivosť o maloletého, otec pripustil striedavú osobnú starostlivosť, matka sa vyjadrila, že keby nebývali 150km od seba pristúpila by na striedavú osobnú starostlivosť, maloletý Y. sa vyjadril niekoľkokrát po sebe, že si želá bývať s oboma rodičmi. Obmedzený kontakt s otcom vníma maloletý negatívne. V prípade, že by súd ustanovil osobnú starostlivosť jednému z rodičov, znalec odporúčal upraviť styk druhého rodiča s maloletým v čo najväčšom možnom rozsahu.
19. Podľa zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 17.06.2016, ČVS: C. - XXX/X- P.-X.-XXXX, otec podal na matku trestné oznámenie, z dôvodu, že mu odmietla dať dieťa podľa neodkladného opatrenia. Vo štvrtok dňa 16.06.2016 poslal matke sms, že si príde pre dieťa. Matka správu potvrdila, v uvedenom čase sa však na dohodnutom mieste a v dohodnutom čase nenachádzala. Povedala mu, že nie je doma, je na ceste a nevie kedy príde. Takéto situácie sa opakovali aj po minulé obdobia. Vždy keď chcel syna vyzdvihnúť, matka ho odovzdala niekedy o hodinu až dve neskôr.
20. Podľa záznamu Okresného riaditeľstva PZ v B. T. B. P. zo dňa 03.12.2017 sa otec dostavil na Obvodné oddelenie, kde uviedol, že podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. XXCoP XX/ XXXXX- XXX má upravený styk so synom. Dňa 01.12.2017 si mal prísť pre syna, s matkou sa dohodol mailom, kedy mailový kontakt sa mu podarilo dostať od kolízneho opatrovníka. Na matku dovtedy nemal žiadny kontakt, vymenila asi 50 telefónnych čísel a nové číslo mu neoznámila. V daný deň si išiel pre dieťa, zavolal matke, ktorá mu dieťa odmietla dať. Otec išiel podať trestné oznámenie. Matka napokon syna doniesla priamo na oddelenie. Matke oznámil, že dieťa dovezie v nedeľu o 19,00 hod. do Č., odkiaľ jej zavolala, ale matka mu oznámila, že ona si pre syna nepríde. K prevzatiu napokon došlo opäť na policajnej stanici.
21. Z doložených otcom súd zistil nasledovné: Podľa daňového priznania spoločnosti W., U..G..C.. (v ktorej otec pôsobil ako jediný spoločník a konateľ v období od 19.07.2008 do 27.04.2016) predstavoval výsledok hospodárenia spoločnosti za rok 2012 stratu 19.037,84 eur, za rok 2013 stratu 12.230,57 eur, za rok 2014 stratu 5.957,-eur. Podľa čestného vyhlásenia otca zo dňa 01.12.2013 si ako konateľ spoločnosti W., U..G..C.. nevyplácal a nevypláca žiadny príjem.
Otec vyčíslil svoje mesačné náklady v roku 2012 na 1245,74,-Eur ( z toho náklady na bývanie 371,46 eur, splátky úverov, výživné, zdravotné poistenie 874,28 eur) v roku 2013 vyčíslil náklady na 1.091,76 Eur ( z toho náklady na bývanie 284,61 eur, splátky úverov, výživné, zdravotné poistenie 807,- eur), v roku 2014 otec vyčíslil náklady na 1.143,- eur ( z toho náklady na bývanie 280,20,- eur, splátky úverov, výživné, zdravotné poistenie 862,80 eur) Podľa otcom doloženého rodného listu sa mu dňa XX.XX.XXXX narodil syn O..
Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že voči otcovi je vedené exekučné konanie na vymoženie zameškaného a bežného výživného. Podľa pracovnej zmluvy so zamestnávateľom Y. U. H. U. zo dňa 03.10.2017, predstavuje mzda otca 220,-eur. Príjem otca v októbri 2017 bol vo výške 197,07 eur netto. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 30.10.2017 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.05.2016 do 04.10.2017, v uvedenom čase nemal vyplatenú dávku v nezamestnanosti. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol otec práceneschopný od 19.07.2016 do 19.12.2016 a od 18.04.2017 do 04.10.2017.
22. Z dokladov doložených matkou súd zistil nasledovné
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.07.2014 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 08.08.2012 do 17.03.2013. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.07.2014 matka poberala v roku 2013 rodičovský príspevok v období 09/2013 až
12/2013 vo výške 199,60 eur mesačne a za obdobie január a február 2013 poberala peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 178,57 eur mesačne a za júl 2013 až september 2013 vo výške 177,62 eur.
Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.01.2015 bol matke priznaný nárok na materské od 01.12.2014 vo výške 25,80 eur na deň. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.07.2014 bola matke v období od 01.01.2013 do 17.03.2013 vyplatená dávka v nezamestnanosti, a to za január 437,20 eur, za február 2013 394,90 eur a za marec 2013 vo výške 42,40 eur
Z potvrdenia o príjme zo dňa 08.09.2014 vyplýva, že príjem matky za mesiac august 2014 bol vo výške 1.228,07 eur netto. Podľa čestného vyhlásenia matkinho partnera predstavoval jeho priemerný mesačný príjem v roku 2015 sumu 1.950,-eur
Podľa oznámenia poisťovne Dôvera zo dňa 23.12.2014 bola mal. Y. schválená ambulantná kúpeľná starostlivosť v dĺžke 150 dní, kedy zdravotná starostlivosť a služby v rámci štandardu sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Povinný doplatok poistenca je 1,66 eur na deň.
Podľa úverovej zmluvy uzavretej v L. X. dňa 12.12.2013 čerpala matka bezúčelový spotrebný úver vo výške 13.500,-eur a podľa zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej vo P. X. dňa 30.09.2013 čerpala matka spotrebiteľský úver vo výške 20.000,-eur.
Podľa lekárskeho posudku zo dňa 02.04.2014 bol maloletý Y. uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.04.2014 mu bol ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím priznaný parkovací preukaz. Podľa lekárskych správ nemocnice na X. bol mal. Y. hospitalizovaný v čase od 10.11.2014 do 19.11.2014 a od 18.12.2014 do 22.12.2014.
Podľa zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi matkou a obcou Č. dňa 18.11.2014 nájomné v obecnom byte bolo vo výške 153,59 eur.
Podľa matkou doloženého rodného listu sa jej dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra P. a dňa XX.XX.XXXX syn G., ktorých otcom je jej súčasný partner G. G. .
Náklady na maloletého Y. matka vyčíslila za obdobie od februára 2014 do augusta 2014 v celkovej výške 3.605,43 eur (mesačne - cca 515,-eur), z toho ubytovanie T., W. od 06.02.2014- 05.03.2014 vo výške 298,48 eur, ubytovanie W. za obdobie od 2/2014 do 7/2014 vo výške 300,-eur mesačne, platby u lekárov v Prahe 190,-eur, pohonné hmoty za cestu W. - X. za obdobie 2/2014- 8/2014 vo výške 900,- eur, nemocnica Z. 41,95 eur, náklady na stravu a drogériu 150,-eur, plávanie 02 - 08/2014 v sume 80,- eur, bicykel, ortéza, kočík 140,-eur. Náklady na dieťa za mesiac september 2014 predstavovali podľa matky 390,-eur za škôlku, za elektrinu 30,-eur, voda 7,-eur. Náklady na bývanie v roku 2014/2015 matka vyčíslila na 188,59 eur ( nájomné + elektrina v Č.) , 46,73 eur (odpad, voda, elektrina na v dome na T.), škôlka september 2014 - 390,-eur, október 2014 - 203,40, november 2014 - 220,-eur, január 2015- 354,-eur, február 2015 - 300,-eur, marec 2015 - 200,-eur, opatrovanie za september 130,-eur, december 50,-eur, splátky pôžičiek 530,-eur.
23. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka bola zamestnaná v spoločnosti G..N..U.. O., U..G..C.. a to od 18.03.2013-15.09.2016, kedy jej priemerný vymeriavací základ za obdobie 01/2016 do 9/2016 bol vo výške cca 2.094,55 eur. Od 15.09.2016 je matka evidovaná ako zamestnanec v spoločnosti U. A. X., U..G..C.. s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od 12/2016 do 12/2017 vo výške 2.461,-eur.
24. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa § 25 ods.1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
27. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
28. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Podľa § 78 ods. l zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
35. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ako "CMP") navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
36. Podľa § 233 Civilného sporového poriadku na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.
37. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom
na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti.
38. Vzhľadom na dlhotrvajúce súdne konanie a konanie matky, ktorá absolútne nerešpektuje súdne rozhodnutie, výzvy súdu, súd po vykonanom znaleckom dokazovaní po všestrannom posúdení veci a dôslednom skúmaní aký je záujem maloletého dieťaťa bol toho názoru, že sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Pri zverení dieťaťa do starostlivosti otca mal súd za preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o syna čo konštatoval tak súdom ustanovený znalec ako aj kolízny opatrovník. Súd rozhodol o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca a vzhľadom na otcom podaný návrh o určenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti zverenia, rozhodol že v časti výroku o zverení mal. dieťaťa je rozsudok vykonateľný doručením. Pri otázke zmeny zverenia nevychádzal súd len zo skutočnosti, že matka opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje otcovi styk s maloletým dieťaťom, ale vychádzal tiež so záverov znaleckého posudku, vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako aj vyjadrenia maloletého dieťaťa. Maloletý Y. sa v priebehu konania (vo februári 2016) najprv vyjadril, že by chcel bývať u otca a k mame by chodil na víkendy, o rok neskôr ( február 2017) u znalca Y. uviedol, že by chcel byť týždeň u tata a týždeň u mamy, znalcovi tiež uviedol, že si myslí, že ho má tato radšej ako mama. Samotný znalec uviedol, že dieťa veľmi negatívne vníma obmedzovaný kontakt s otcom a dieťa vykazuje znaky deprivácie z takto limitovaného vzťahu s otcom. Pri rozhodovaní o otázke zmeny zverenia sa súd zaoberal aj skutočnosťou ako vplývalo dlhšie odlúčenie Y. od otca, preto opätovne vykonal prostredníctvom kolízneho opatrovníka pohovor s maloletým Y.. Kontakt otca so synom sa opätovne nadviazal 01.12.2017, avšak vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu a nespoluprácu matky prebehlo odovzdanie dieťaťa na polícii. Pri vykonanom pohovore s mal. Y. dňa 12.12.2017 tento opätovne ako po celý čas konania uviedol, že si dobre rozumie aj s maminkou aj s tatom v Bratislave. S tatom v Bratislave býva druhá mamina a aj s ňou si dobre rozumie. Aj napriek odlúčeniu vedel ,že by mal byť u otca každé dva týždne a matky sa sám na otca pýta, či k nemu pôjde, tá mu však povedala, že nevie, či je tato chorý.
39. Súd zvažoval aj znalcom navrhovanú striedavú starostlivosť dospel však k záveru, že v danom prípade vzhľadom na vzdialenosť medzi rodičmi a zlú komunikáciu, kedy by maloleté dieťa bolo pri výkone striedavej starostlivosti v centre konfliktných vzťahov, nie je striedavá osobná starostlivosť pre dieťa vhodná. Matka absolútne nerešpektuje postavenie druhého rodiča v živote dieťaťa a jeho právo podieľať sa na výchove dieťaťa. To že matka sa cielene snaží vytesnať otca zo synovho života vidno v jej konaní ako aj vo viacerých vyjadreniach. Pred znalcom na jeho otázku čo si myslí o úlohe otca v živote jej syna, matka uviedla: " je to pre neho dôležité, ale Y. už má za otca náhradu. S bývalým manželom sa nedá dohodnúť. Je nastavená na vojnu a vie že je to hlúposť". Matka u znalca uviedla, že by súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, keby obaja bývali v jednom meste, keďže bývajú 150km od seba, nie je to možné. Tvrdenie matky je istým paradoxom, pretože ako sama hovorí prekážkou striedavej starostlivosti je vzdialenosť medzi rodičmi, ktorá však vznikla výlučne svojvoľným konaním matky. Matka bez súhlasu otca zmenila dieťaťu bydlisko, presťahovala sa z X. J. Č., rovnako bez súhlasu otca zapísala dieťa do prvého ročníka Z. Š. P. Č.. Následne opätovne zmenila bydlisko a s dieťaťom sa nielen bez súhlasu otca ale aj bez toho že by mu túto skutočnosť oznámila odsťahovala do Č. G. a otec dieťa pol roka nevidel. Hoci matka uvádza, že otec sa o dieťa nezaujíma, nenavštevuje ho, v čase keď ho má vyzdvihnúť nie je na mieste stretnutia, uviedla že syn sa po stretnutí s otcom rozplakal, tieto skutočnosti sú vytrhnuté z kontextu v snahe, aby pôsobili negatívne a v neprospech otca. Je pravdou, že samotný Y. aj pred znalcom potvrdil, že po stretnutí s otcom plakal. Nebolo to však z dôvodu zlého pôsobenia otca na syna, ale práve preto, že sa ho mama neustále vypytovala ako bolo u otca a mame nechcel povedať, že mu bolo s tatom dobre. Aj samotný znalec konštatuje, že maloleté dieťa je pri pohovore v prítomnosti otca pokojnejšie a menej v strehu ako v prítomnosti matky. Tato mu chýba. Pokiaľ ide o matkou tvrdený nezáujem otca a nepreberanie dieťaťa z jednotlivých sms správ jednoznačne vyplýva, že aj v minulosti je to práve matka ktorá autoritatívne určuje, kedy a ako sa bude styk realizovať. Matka síce povie, že otec sa o dieťa nezaujíma, syna nevyzdvihol v určenom čase, ale na druhej strane už pozabudla uviesť, že termín kedy otec so synom bude alebo nie určuje výhradne ona. Svojvoľne určí spôsobom dokedy
má otec napísať sms o prevzatí, ak sa oneskorí pár minút odpovie mu slovami "neskoro"... "nabudúce". Taktiež pozabudla uviesť, že mení miesto odovzdania dieťaťa, neodovzdá ho načas a zazlieva otcovi, že po dlhom čakaní z miesta stretnutia odíde. Matka jednostranne diktuje podmienky a ak otec nekoná podľa jej želaní, syna nedostane. ( 30.05.2013 - Otec: Ahoj, prídem pre Y. v piatok o šiestej večer, matka: Ahoj, môžeš prísť, ale nie sme doma. otec: Kedy môžem prísť pre Y.? matka : tento víkend asi nie..., otec: Minulý víkend nie, tento víkend nie, tak kedy? Matka: ..... , 19.09.2013 - Ahoj prídem pre Y. v piatok o šiestej večer, matka: Nedá sa, už máme program..., 26.09.2013-Ahoj, prídem pre Y. v piatok o šiestej večer, Matka: nedá sa, sme odcestovaní. Hoci matka tvrdí, že otec sa nezaujímal ani o synove problémy, matka ak iste opomenula uviesť, že otca o uvedených skutočnostiach neinformovala. (z sms komunikácie medzi otcom a matkou - 22.08.2013- Matka: Ahoj si ochotný byť s Y. hospitalizovaný? otec: Ahoj prídem pre Y. v piatok o šiestej večer. A čo znamená tá hospitalizácia, žiadal som ťa o informácie ohľadne Y. zdravotného stavu, má Y. zdravotný problém? Matka: Nie je možné.) Problémy so stykom otca s mal. Y. pretrvávali aj v nasledujúcom období - sms komunikácia medzi rodičmi - 04.02.2016 - otec: Mám záujem si zobrať Y. na víkend od 06.02. o 9,00, daj mi vedieť, či je to možné. Matka: nedá sa, nie sme v SR. 11.02.2016 otec - Mám záujem si zobrať Y. na víkend od 13.02. po karnevale v škole, daj mi vedieť, či je to možné. Matka 12.02.2016 - V sobotu večer o 7 pm na T., následne o 8,55 - Matka: Nejdeme ani na Karneval, ideme do Č., tak až budúci týždeň).Obdobne sa otec snažil matku kontaktovať od 21.04.2016 do 08.05.2016, kedy telefónne číslo matky bolo nedostupné. Dňa 01.10.2017 matka odovzdala nájomný byt v Č. a opätovne dieťaťu zmenila bydlisko ( hoci trvalý pobyt má aj s dieťaťom evidovaný v obci Č.) a odišla bez vedomia otca do Č. G., C. U..
40. V zmysle pôvodného rozsudku bol styk otca so synom určený neobmedzene, pre opakované nezhody a problémy pri styku, súd neodkladným opatrením č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.07.2016 upravil styk otca so synom. V odôvodnení uvedených rozhodnutí je uvedené, že súd mal za preukázané, že pri styku otca s maloletým vznikajú problémy, matka neumožňuje otcovi stretnutia so synom, respektíve mení miesta odovzdania a preberania dieťaťa. Zohľadniac vyjadrenie maloletého Y., jeho názor a prejavenú vôľu byť častejšie v kontakte s otcom, súd predbežne upravil styk otca so synom, zabezpečiac tak pravidelný, nerušený kontakt dieťaťa s otcom. Krajský súd v odôvodnení uznesenia matku upozornil, na potrebu komunikácie s otcom aj inak ako len sms správou minimálne v tom rozsahu oznámenia miesta prevzatia maloletého dieťaťa, čo nemá otec ako zistiť, nakoľko iným spôsobom dosiahnem zmarenie nariadenej úpravy styku otca a môže vyvolať výkon rozhodnutia. Ani súdom vymedzená úprava styku však nebolo matkou rešpektovaná a otec sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.02.2017, domáha nariadenia výkonu rozhodnutia. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXEm/X/ XXXX. Otec v návrhu na výkon rozhodnutia poukazuje na to, že matka aj po vydaní neodkladného opatrenia naďalej pokračuje v protiprávnom konaní a nerešpektuje jeho rodičovské práva. Matke poslal viaceré žiadosti a sms správy na ktoré vôbec nereaguje : dňa 01.12.2016 - "rád by som prišiel pre Y. v sobotu o 9,00 hod na T. P. X. s tým, že ho doveziem tak isto na T. v nedeľu cca. o 18,00 hod." Dňa 15.12.2016- "rád by som si prišiel pre Y. v sobotu o 9,00 hod. na T., s tým, že ho doveziem tak isto na T. v nedeľu o 18,00 hod." Dňa 30.12.2016: "rád by som si prišiel pre Y. v sobotu o 9,00 hod. na T. s tým, že ho doveziem tak isto na T. v nedeľu o 18,00 hod." Dňa 10.02.2017 - "ahoj už dlho som nepočul Y., keďže som mu dal telefón a on mi nevolá, tak isto sa neviem dovolať na tvoj telefón a nepreberáš poštu na žiadnej adrese. Čo je s mojím synom?" V júli 2017 otec súdu oznámil, že syna videl v danom roku dvakrát v čase od 25.02. do 26.02.2017, so synom bol v kontakte u psychológa 27.02.2017 a následne 10.03.2017 do 12.03.2017. Od tej doby do júla 2017 syna nevidel.
41. Na pojednávanie nariadené na deň 05.12.2013 sa matka nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila, požiadala o prenesenie príslušnosti, na deň 17.04.2014 sa matka opäť nedostavila, v deň pojednávania požiadala o odročenie z dôvodu OČR so synom Y., dňa 19.06.2014 sa matka na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, dňa 23.9.2014 sa vo veci pojednávalo, dňa 11.11.2014 sa matka nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila deň pred termínom pojednávania, dňa 05.02.2015 sa vo veci pojednávalo, dňa 26.03.2015 sa matka nedostavila, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, dňa 28.05.2015 sa matka nedostavila, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, 17.09.2015 sa vo veci pojednávalo, 26.11.2015 sa vo veci pojednávalo, 09.02.2016 sa vo veci pojednávalo, 19.04.2016 sa matka nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila štyri dni pred pojednávaním z dôvodu ochorenia dieťaťa, dňa 13.11.2017 sa matka nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila mailom, kedy dňa 12.11.2017 o 20,37 hod. oznámila, že sa pojednávania nezúčastní a súčasne doručila OČR na syna G., ktorá mala trvať od 10.11.2017 do 16.11.2017, predvolanie
bolo doručené právnej zástupkyni matky dňa 19.10.2017, ktorá požiadala dňa 02.11.2017 o odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní. Súd dňa 09.11.2017 neakceptoval ospravedlnenie, nakoľko právna zástupkyňa nepreukázala dôležité dôvody na odročenie podľa § 183 CSP. Na posledný termín pojednávania nariadený na deň 15.01.2018 sa nedostavila ani matka ani jej právna zástupkyňa, ktorá doručila súdu v deň pojednávania, t.j. dňa 15.01.2018 o 10,03 hod. mail so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu OČR matky, s tým že matka je na OČR so synom G. od piatku 12.01.2018. Právna zástupkyňa súčasne ospravedlnila svoju neprítomnosť, z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde v Galante o 13.00hod.. Súd v tomto prípade neakceptoval ani jedno ospravedlnenie. Právna zástupkyňa preukázateľne vedela od 20.11.2017 o kolízii v pojednávaniach a svoju neúčasť neoznámila súdu bez zbytočného odkladu, urobila tak dve hodiny pre pojednávaním. Súd pripúšťa, že každému sa občas môže stať, že sa na pojednávanie nemôže dostaviť /či už zo zdravotných alebo iných dôvodov/, matka sa však nedostavila zo 14 súdnych pojednávaní na 9, zväčša z rovnakých dôvodov. Tesne pred pojednávaním je súdu zaslané ospravedlnenie matky zväčša zo zdravotných dôvodov detí, ktoré nebolo súdu vždy preukázané, respektíve oprávnené. Matka sa snaží cielene a premyslene vytesnať biologického otca maloletého dieťaťa z jeho života. V priebehu dlhotrvajúceho konania sa cielene ospravedlňuje z jednotlivých pojednávaní, opakovane bola vyzvaná na doloženie dokladov, výzvy súdu však ignoruje. Doklady na preukázanie majetkových pomerov boli jej právnej zástupkyni zasielané opakovane (19.10.2017, 20.11.2017) tieto súdu do dnešného dňa nedoručila. V minulosti tiež neumožnila šetrenie pomerov kolíznemu opatrovníkovi s uvedením že ide podľa nej o " buzeráciu." Konanie matky sa javí ako účelové s cieľom úplnej izolácie dieťaťa tak, aby súd nemohol rozhodnúť o zmene zverenia. Súd bol toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo napriek neúčasti matky na pojednávaniach vo veci rozhodnuté, nakoľko každé ďalšie predĺženie doby počas ktorej matka bude obmedzovať dieťaťu kontakt s otcom, negatívne vplýva na ďalší psychický vývin maloletého dieťaťa a dospelo by do takého štádia, že rozhodnutie o zmene zverenia nebude vzhľadom na dlhodobú izoláciu dieťaťa od otca možné. Z uvedených dôvodov súd na návrh otca rozhodol aj predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti zmeny zverenia. Súd nevyhovel procesným návrhom matky v prípade návrhu na prenesenie príslušnosti a návrhu na vykonanie opätovného znaleckého dokazovania. Považoval ich zo strany matky za účelové a pre dokazovanie vo veci bezvýznamné. Pokiaľ ide o návrh na prenesenie príslušnosti z dôvodu zmeny bydliska, súd tento návrh zamietol, keďže v danom štádiu konania, po vypracovaní znaleckého posudku, kedy sa už vykonala prevažná časť dokazovania na tunajšom súde, prenesenie miestnej príslušnosti nie je v súlade s princípom hospodárnosti konania a v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania vykonaním nového znaleckého posudku je len jedným z ďalších procesných návrhov matky s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci. Matka hoci jej bol prostredníctvom právnej zástupkyne znalecký posudok doručený dňa 17.07.2017, (od právnej zástupkyne matka podľa jej vyjadrenia dostala znalecký posudok dňa 20.07.2017) jeho závery spochybňuje štyri mesiace po jeho doručení. Matkou uvádzané dôvody pre ktoré by sa mal vykonať nový znalecký posudok sa týkajú výlučne majetkových záležitostí medzi ňou a otcom mal. Y., otázky majetkových pomerov otca, neplatenia výživného zo strany otca, ktoré pre otázku zmeny zverenia nie sú až tak podstatné. Pokiaľ ide o majetkové pomery oboch rodičov súd vychádzal aj z iných listinných dôkazov a v tomto smere je opakovanie znaleckého dokazovanie nadbytočné.
42. Pri úprave styku matky súd vychádzal zo znaleckého posudku v ktorom znalec v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, odporúčal upraviť styk druhého rodiča v čo najširšom rozsahu. Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Hoci otec o úpravu najprv nežiadal, súd bol toho názoru že táto úprava je vhodná, s ohľadom na pretrvávajúce problémy v komunikácii rodičov je priam nevyhnutná. Súd upravil styk matky s maloletým Y. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí, vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý aj pre ich ďalší citový vývoj. V tomto smere súd poukazuje na to, že nakoľko otec uviedol, že kontaktu Y. s matkou nemieni nijak brániť, je v záujme maloletého dieťaťa a jeho ďalšieho vývoja, realizovať styk aj prípadne nad rámec úpravy styku upraveného týmto rozhodnutím.
43. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška úverov.
44. Nakoľko súd rozhodol o zverení dieťaťa otcovi, určil povinnosť matky prispievať na výživu mal. Y. výživným vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitejších pre výchovu a vývoj maloletých detí. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom obaja rodičia prispievajú na potreby svojich detí až do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Pri výške výživného vychádzal súd aj z nákladov, ktoré matka na mal. Y. vyčíslila v čase, keď žiadala zvýšiť výživné zo sumy 300,-eur na 1.250,-eur. Výšku nákladov však súd znížil aj vzhľadom na vyjadrenie otca, že v súčasnosti mal. Juraj nemá zdravotné problémy a má len náklady primerané dieťaťu jeho veku. Súd zohľadnil, že matka má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti, jej vymeriavací základ podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je v súčasnosti vysoko nadštandardný a že výživné v sume 200-eur mesačne je adekvátne potrebám maloletého dieťaťa. Je možné konštatovať, že životná úroveň matky je vyššia ako životná úroveň otca, kedy mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu syna sumou 200,-eur.
45. V časti návrhu matky na zvýšenie výživného a v časti návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, mal súd za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na zvýšenie ani na zníženie výživného. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak teda dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov musí byť trvalého charakteru. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného najskôr tým, že matka nevyužíva výživné pre potreby syna, ale žije záhaľčivý spôsob života a používa uvedené výživné pre seba. V priebehu konania poukázal otec na svoju zlú finančnú situáciu, kedy žije z prostriedkov čo si požičia od otca, poukázal na svoju snahou o rekvalifikáciu a zabezpečenie si lepšieho zamestnania ako aj na svoje zdravotné problémami a dlhotrvajúcu práceneschopnosť a následné exekučné konanie, ktoré voči nemu podala matka mal. Y. pre vymoženie výživného. Matka odôvodňovala zvýšenie výživného zdravotným stavom maloletého dieťaťa, ktorý v decembri 2014 absolvoval ortopedickú operáciu bedrového kĺbu. Na pojednávaní dňa 26.03.2015 matka uviedla, že zdravotný stav dieťaťa sa zlepšil. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (rozsudok č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 14.03.2012) ku dňu rozhodovania súdu uplynulo cca. 5 a ? roka. Za uvedené obdobie došlo k viacerým zmenám, na strane otca, matky aj maloletého dieťaťa. Príjem matky sa počas konania viackrát menil, pribudli jej 2 vyživovacie povinnosti, obdobne sa viackrát menil aj príjem a zdravotný stav otca, pribudla mu 1 vyživovacia povinnosť. Matka v
čase pôvodného rozhodnutia poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70eur. V čase začatia tohto konania bola od januára do marca 2013 poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 291,33 eur mesačne. Od 18.03.2013 uzatvorila novú pracovnú zmluvu z ktorej dosahovala príjem 1.200,-eur mesačne. Dňa XX.XX.XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa mal. P.Í.. Poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur. V priebehu roku 2014 pracovala jeden mesiac v auguste, jej príjem činil 1.228,07 eur. Popri tom poberala príspevok za opatrovanie dieťaťa a to za január, február 2013 a júl až september 2013 vo výške po 177,- eur. Od 01.12.2014 jej bol priznaný sociálnou poisťovňou nárok na materskú vo výške 25,80 eur za deň. Dňa XX.XX.XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa mal. G. I.. Ako zamestnanec v spoločnosti G..N..U.. O., U..G..C.. jej priemerný vymeriavací základ za obdobie 01/2016 do 9/2016 bol vo výške cca 2.094,55 eur. Od 15.09.2016 je matka evidovaná ako zamestnanec v spoločnosti U. A. X., U..G..C.. s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od 12/2016 do 12/2017 vo výške 2.461,-eur. Otec bol v čase pôvodného rozhodnutia jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti W. U..G..C.., kedy uviedol, že nemá žiadne príjmy. V priebehu tohto konania sa mu XX.XX.XXXX narodil syn, od októbra 2015 žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je na rodičovskej dovolenke, jej príjem iba rodičovský príspevok 213,- eur. Podľa daňového priznania výsledkom hospodárenia jeho spoločnosti W., U..G..C.. za roky 2013,2014 bola strata. Otcovi bolo diagnostikované ochorenie synovitída, zápal zápästia, práceneschopný od 19.07.2016 do 19.12.2016 a od 18.04.2017 do 04.10.2017 a v čase od 30.05.2016 do 04.10.2017 bol evidovaný na Úrade práce, dávky mu neboli vyplatené. V súčasnosti je zamestnaný na polovičný úväzok v spoločnosti H., s príjmom 220-250,- eur mesačne. U maloletého Y. J.ošlo tiež k zmenám, v čase pôvodnej úpravy mal cca 2 a ? roka, v čase rozhodovania súdu má mal. Y. cca 8 a ? roka. Toho času navštevuje X.G. Z. Š.. Náklady na dieťa nástupom do školy vzrástli, nenavštevuje však žiadne krúžky a v súčasnosti je jeho zdravotný stav dobrý. Náklady sú teda primerané dieťaťu jeho veku. Za obdobie od podania návrhu otca na zníženie výživného zo sumy 300,-eur na sumu 120,-eur( 14.05.2013) a návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 300,-eur na sumu 1.250,-eur (04.12.2013) do rozhodovania súdu sa viackrát menili pomery na strane maloletého dieťaťa. Súd nepopiera, že náklady na mal. Y. boli v období zdravotných problémov zvýšené a tiež, že cestovanie do Prahy v súvislosti s operáciou Y. (v roku 2014 uvádza matka dve cesty, v roku 2015 tiež dve cesty) prináša zvýšené náklady na pohonné hmoty. V tomto smere však treba povedať aj to, že matke bol priznaný príspevok na kompenzáciu zdravotného stavu mal. Y., operácia, ktorú dieťa absolvovalo, bola plne hradená zo zdravotného poistenia a nie všetky náklady matkou prezentované boli pred súdom aj preukázané. Matke bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, rovnako doplatok za kúpeľnú liečbu bol zdravotnou poisťovňou stanovený na sumu 1,66 eur na deň , hoci matka vyčíslila náklady oveľa vyššie. Matkou udávané zvýšené náklady na súkromnú škôlku v roku 2014 boli krátkodobého charakteru, súdu predložila doklady k necelým trom mesiacom v tomto zariadení, pričom dieťa prihlásila do tohto zariadenia bez toho, aby žiadala otcov súhlas. Hoci možno hovoriť o zvýšení nákladov na mal. Y. v období operácie a rekonvalescencie bol súd toho názoru, že následne nastali zmeny aj v zdravotnom stave otca, ktorý bol pre zdravotné problémy dlhodobo práceneschopný, neskôr nezamestnaný a v súčasnosti jeho príjem neodôvodňuje zvýšenie výživného. Súd preto ustálil že výživné ktoré bolo rodičmi dohodnuté vo výške 300,-eur dokáže poňať aj náklady na starostlivosť o Y. v čase operácie a nie súd dané žiadne dôvody pre jeho zvýšenie, ale ani zníženie. V časti návrhu matky a otca teda súd zachoval nemenný stav a ponechal výživné vo výške 300,-eur nakoľko mal za to, že nedošlo k podstatným zmenám trvalého charakteru, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky výživného.
46. V časti o určenie zastupovania maloletého dieťaťa samostatne každým z rodičov súd vzhľadom na to, že matka zobrala návrh späť v tejto časti konanie zastavil.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.