Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: ISONZO, a.s., Hattalova 12/C, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 871 334, zastúpeného AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, o poskytnutie informácií, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27. 11. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného poskytnúť žalobcovi:

- údaje o pohľadávkach vymáhaných žalobcom v mene a na účet žalovaného na základe Rámcovej mandátnej zmluvy č. 1458/2012/CE zo dňa 19. 01. 2011 a na základe jednotlivých Mandátnych zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi konania podľa bodu 2.2 Rámcovej mandátnej zmluvy č. 1458/2010/CE zo dňa 19. 01 .2011, a to v elektronickej podobe v programe MICROSOFT EXCEL formou zabezpečenia šifrovaním pomocou programu PGP v rozsahu čísla úverového účtu, resp. účtu, na ktorom je pohľadávka vedená, výšky splátok poukázaných na úverový účet dlžníka, resp. účet, na ktorom je pohľadávka vedená za obdobie od 01. 8. 2013 do 31. 10. 2013, údajov o výškach zostatkov pohľadávok, a

- PGP kľúč použitý na zašifrovanie uvedených údajov.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako mandant a žalobca ako mandatár uzavreli Rámcovú mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo mimosúdne vymáhanie pohľadávok, ktoré žalovaný eviduje voči tretím osobám za dohodnutú odplatu (províziu). Na základe Rámcovej mandátnej zmluvy strany uzavreli 15 mandátnych zmlúv, ktorými vymedzili rozsah mandátnej činnosti žalobcu a dojednali odmeňovanie žalobcu (mandatára) v závislosti od celkovej výšky vymožených pohľadávok - platieb prijatých žalovaným od tretích osôb v období trvania Rámcovej mandátnej zmluvy. Provízia mandatára predstavovala podľa bodu 3.6 Rámcovej mandátnej zmluvy 12% zo sumy vymožených pohľadávok. Za účelom zistenia výšky provízie, na ktorú žalobcovi vznikol nárok, sa strany v bodoch 3.4 a 5.5 Rámcovej mandátnej zmluvy dohodli, že žalovaný je povinný informovať žalobcu o došlých platbách na úhradu jeho pohľadávok minimálne jedenkrát mesačne, najneskôr k 20. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Poskytnuté informácie žalovaný šifruje programom PGP, pričom aktuálny šifrovací kľúč si strany oznamovali postupom podľa bodu 9.1 Rámcovej mandátnej zmluvy. Žalovaný uvedenú informačnú povinnosť plnil do mája 2013. Za mesiac jún žalobcovi zaslal informácie o došlých platbách iba do 20. 06. 2013. Po tomto období žalobca informáciami o došlých platbách nedisponuje, nie je preto v

stave určiť presnú výšku provízie, na ktorú mu v súlade s Rámcovou mandátnou zmluvou vznikol nárok. S ohľadom na ďalej uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný predmetnú zmluvnú povinnosť nehodlá splniť dobrovoľne. Existencia povinnosti žalovaného, ktorej splnenia sa žalobca domáha v tomto konaní, závisí na posúdení otázky trvania Rámcovej mandátnej zmluvy v dotknutom období (po 01. 08. 2013). Žalovaný doručil žalobcovi viacero úkonov, ktoré mali podľa jeho tvrdení predstavovať výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy. Žalobca v máji 2013 získal vedomosť o liste žalovaného č. 0292/64/2013 zo dňa 30. 04. 2013 označenom ako „Výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy č. 1458/2010/CE“ (ďalej aj „prvá výpoveď“). Jeho predmetom zrejme mala byť „výpoveď Mandátnych zmlúv uzatvorených na základe Rámcovej mandátnej zmluvy“ alebo „výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy“. Listom zo dňa 24. 05. 2013 žalobca upozornil žalovaného, že prvá výpoveď nevyvolala žiadne právne účinky. Táto výpoveď nebola žalobcovi doručená relevantným spôsobom (spôsobom dojednaným účastníkmi v bode 9.1 Rámcovej mandátnej zmluvy). Súčasne nebola doručená ani adresátovi dojednanému v uvedenom bode Rámcovej mandátnej zmluvy, ani žiadnemu inému zamestnancovi žalobcu. Prvá výpoveď nevyvolala žiadne právne účinky aj z dôvodu jej neplatnosti pre neurčitosť. Zásielka, v ktorej bola prvá výpoveď doručovaná, pozostávala z dvoch rovnako označených a rovnako očíslovaných listín, ktoré mali odlišný obsah. Prvá z listín, hoci označená ako „Výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy“, len v texte odkazuje na prílohu, v ktorej sa mala nachádzať „Výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy“, „výpoveď na jej základe uzatvorených Mandátnych zmlúv“, vzor záverečnej správy a CD. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že nejde o samotný právny úkon (výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy a/alebo Mandátnych zmlúv), ale iba o odkaz na inú priloženú listinu, ktorá má tento právny úkon obsahovať. Ďalšia z listín podľa svojho označenia aj obsahu mala predstavovať výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy. Listina, ktorú by bolo možné podľa obsahu považovať za výpoveď Mandátnych zmlúv, k prvej výpovedi priložená nebola. Rámcová mandátna zmluva rozlišuje výpoveď samotnej Rámcovej mandátnej zmluvy a výpoveď jednotlivých Mandátnych zmlúv uzavretých na jej. Zánik Rámcovej mandátnej zmluvy zároveň sám o sebe nespôsobuje zánik Mandátnych zmlúv. Napokon, aj keby prvá výpoveď mala predstavovať výpoveď Mandátnych zmlúv, nie je zrejmé, ktorých Mandátnych zmlúv sa má výpoveď týkať. Jednotlivé Mandátne zmluvy sa dajú jednoznačne identifikovať napr. číslom a dátumom uzavretia; v prvej výpovedi identifikované neboli. Neurčitý úkon je v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalobca vyslovil aj dôvodné pochybnosti o oprávnení osôb podpísaných na listinách, tvoriacich prvú výpoveď, konať za žalovaného. Tieto listiny boli podpísané aj osobami, ktoré podľa výpisu z obchodného registra neboli oprávnené konať za žalovaného. Niektoré z podpisujúcich osôb boli oprávnené konať za žalovaného, ale nekonali spôsobom zapísaným v obchodnom registri. Žalobca preto požiadal žalovaného o preukázanie existencie oprávnenia dotknutých osôb konať v uvedenej veci. Na žiadnu z uvedených výhrad žalovaný napriek urgenciám žalobcu nereagoval. Dňa 24. 06. 2013 žalovaný doručil žalobcovi list, ktorý mal predstavovať novú, „duplicitnú“ výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy a Mandátnych zmlúv (ďalej aj „druhá výpoveď“). Podľa jeho obsahu žalovaný považoval prvú výpoveď za platnú a „duplicitnú výpoveď“ podal „len z dôvodu nerešpektovania“ prvej výpovede žalobcom. Žalovaný pritom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti záverov o neplatnosti prvej výpovede. Oprávnenosti výhrad žalobcu k prvej výpovedi napokon nasvedčuje aj to, že v druhej výpovedi žalobca vytknuté nedostatky odstránil. Aj druhá výpoveď je napriek tomu neplatná. Z obsahu druhej výpovede (aj ďalších úkonov žalovaného) vyplýva, že žalovaný trvá na platnosti prvej výpovede a „duplicitnú“ výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy a Mandátnych zmlúv uskutočnil v presvedčení, že ide o nadbytočný (duplicitný) úkon. Jedným z predpokladov pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, ako prejavu vôle, je vážnosť prejavenej vôle. Podľa ustálenej judikatúry a názorov právnej doktríny existenciu vážnej vôle na právny úkon možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä či bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Ak žalovaný opakovane a výslovne trval na tom, že právny vzťah založený Rámcovou mandátnou zmluvou a jednotlivými Mandátnymi zmluvami už raz platne ukončil prvou výpoveďou, je vylúčené, aby (vážne) zamýšľal privodiť takéto isté účinky aj „duplicitnou výpoveďou“. Nedostatok vážnosti vôle má za následok absolútnu neplatnosť takého úkonu (ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný po takmer 2,5 ročnej spolupráci pristúpil bez udania dôvodu k jej náhlemu ukončeniu. Hoci taký postup nie je v rámci fungujúcich obchodných vzťahov štandardný, žalobca toto práv žalovaného rešpektuje a bol pripravený rešpektovať aj prípadné relevantné právne úkony žalovaného v tomto smere - napokon sám žalovanému navrhol ukončenie Rámcovej mandátnej zmluvy dohodou ku dňu 30. 06. 2013. Žalovaný na uvedenú ponuku ani na viaceré úkony žalobcu nereagoval, so žalobcom nekomunikoval alebo komunikoval iba vo veľmi obmedzenej miere. Vo veci vykonal viacero jednostranných, neplatných a v časti vzájomne si odporujúcich úkonov, ktoré vyvolali zbytočné časové aj peňažné náklady na strane žalobcu. Na

výhrady vznesené žalobcom voči takým úkonom žalovaný rovnako nereagoval. Právna neistota, ktorej žalovaný žalobcu svojím postupom vystavil, má na žalobcu negatívne dopady. Žalobca preto dôsledne trvá na ochrane jeho práv, ktoré boli postupom žalovaného porušené Napriek tomu, že vzťah založený Rámcovou mandátnou zmluvou dosiaľ trvá, žalovaný v rozpore s bodmi 3.4 a 5.5 Rámcovej mandátnej zmluvy odmieta žalobcovi poskytnúť informácie o došlých platbách na úhradu vymáhaných pohľadávok v období od 01. 08. 2013 do 31. 10. 2013. Bráni tým žalobcovi v určení presnej výšky provízie, na ktorú mu v súlade s Rámcovou mandátnou zmluvou vznikol nárok a jej uplatnení. Jej zaplatenie sa žalobca bude domáhať v osobitnom konaní.

3. Žalovaný k veci samej uviedol, že Rámcová mandátna zmluva ako aj na jej základe uzatvorené jednotlivé mandátne zmluvy boli platne a účinne ukončené, a to ku dňu 31. 05. 2013 na základe výpovede žalovaného doručenej žalobcovi dňa 30. 04. 2013. Výpoveď doručená žalobcovi dňa 30. 04. 2013 je platným a účinným právnym úkonom, pretože tak po formálnej ako aj obsahovej stránke spĺňa podstatné náležitosti právneho úkonu. Nič na tom nemení ani právny úkon žalovaného zo dňa 17. 06. 2013, ktorý je právnym úkonom z dôvodu opatrnosti a právnej istoty pre prípad, ak by sa v akomkoľvek relevantnom konaní ustáli záver o neplatnosti výpovede doručenej dňa 30. 04. 2013.

4. Žalobca v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte uviedol, že v zmysle čl. 9 bod 9.1 Rámcovej mandátnej zmluvy sa mali akékoľvek písomnosti doručovať doporučenou zásielkou, alebo elektronickou cestou a súčasne bolo dohodnuté, že akákoľvek korešpondencia bude doručovaná dvom kontaktným osobám - jeden je štatutár. Ostatná korešpondencia, teda aj samotná výpoveď zmluvy, mala byť doručená buď Mgr. V., alebo Mgr. H.. Čo sa týka vymáhania pohľadávok bolo dohodnuté, ktoré konkrétne osoby komunikujú medzi sebou a forma bola spravidla elektronická s tým, že ostatné záležitosti, ako aj záležitosti týkajúce sa samotnej zmluvy mali byť doručované výslovne uvedeným kontaktným osobám, pričom výpoveď nebola doručená ani poštovou zásielkou, ani žiadnej z týchto kontaktných osôb. Druhá výpoveď zmluvy zo dňa 17. 06. 2013 už bola doručovaná poštou a tiež Mgr. H. poštou. Žalovaný žalobcovi zasielal súhrnné informácie o došlých platbách aj naďalej po období prvej výpovede, po druhej už nie a na základe týchto informácií sa potom žalobca priamo súdnymi žalobami domáhal zaplatenia provízii. Žalovaný si svoje povinnosti mandanta vyplývajúce z Rámcovej mandátnej zmluvy plnil a informácie o došlých platbách žalobcovi odosielal až do 20. 06. 2013, ale žalobca už provízie na základe týchto informácií nedostával a tie sú práve predmetom ostatných súdnych žalôb. Žalobca sa snažil korektne doriešiť zmluvný vzťah, a preto aj navrhol ukončenie zmluvného vzťahu opakovane, a to dohodou ku dňu 30. 06. 2013 a pokiaľ si zmluvné vzťahy v Rámcovej mandátnej zmluvy dohodli jednomesačnú výpovednú lehotu, tak to malo slúžiť práve na dokončenie a ukončenie zmluvného vzťahu, nakoľko sa jedná o značné množstvo pohľadávok. Žaloba nie je určovacia, ale na nepeňažné plnenie o určenie povinnosti, ktorá vyplýva z Rámcovej mandátnej zmluvy žalovanému, pričom otázka určenia platnosti a neplatnosti oboch výpovedí je len predbežnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Naliehavý právny záujem je daný práve z dôvodu, že žalobcovi vznikol nárok na platby provízie, ktoré bez plnenia povinností žalovaného predložením podkladov nie je možné uplatniť ako províziu.

5. Žalovaný v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte uviedol, že na sprievodnom liste k výpovedi rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013, ako aj na samotnej výpovedi rámcovej mandátnej zmluvy č. 1458/2010/CE zo dňa 30.4.2013 je prevzatie Y. J. dňa 30. 04. 2013 a toto bolo priamo doručované v sídle žalobcu. Žalovaný navyše nemá vedomosť, že by žalobca ako mandatár naďalej nejakú činnosť po doručení výpovede zmluvy vykonával, pretože bežná prax bola taká, že mal za svoju činnosť mesačné vykázané odosielať žalovanému. Po doručení výpovede zmluvy zo dňa 30. 04. 2013 činnosť žalobcu nebola vykonávaná, pretože bola taká dohoda aj bežná prax, že mal zasielať o svojej činnosti mandatár mandantovi mesačné výkazy a po 01. 05. 2013 žalovaný žiadne výkazy od žalobcu nedostal. Žalovaný nemohol vydať žalobcovi požadované informácie z dôvodov bankového tajomstva po ukončení zmluvného vzťahu.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 22Cb 136/2013-123 zo dňa 30. 01. 2014 žalobu žalobcu zamietol, proti čomu sa odvolal žalobca, pričom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č.k. 3Cob/104/2014-174 zo dňa 07. 10. 2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Proti tomuto potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, pričom Najvyšší súd SR ako dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/104/2014-174 zo dňa 07. 10. 2015 zrušil uznesením č.k. 3Obdo/23/2016-210 zo dňa 31. 05. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č.k.

3Cob/245/2016-238 zo dňa 07. 12. 2016 nakoniec napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 22Cb 136/2013-123 zo dňa 30. 01. 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkov stav a nevykonal dostatočné dokazovanie, predovšetkým bude musieť k meritu veci vypočuť ako svedkov pani J., ktorá za žalobcu výpoveď prevzala, tiež i Mgr. H., ktorý výpoveď zo zmluvy podpísal a po týchto výpovediach zhodnotiť jej platnosť v zmysle dojednaných zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú z Rámcovej mandátnej zmluvy.

7. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní vypočul ako svedka Y. J., ktorá k veci uviedla, že ku dňu 30. 04. 2013 nebola zamestnankyňou žalobcu, ale spoločnosti INVEST END s.r.o. Jej priamy nadriadený, keďže bola zamestnaná v spoločnosti INVEST END s.r.o., bol p. P.. Obsah pracovnej činnosti je určoval on. Jej pracovnou náplňou bola sekretárska činnosť a administratívne práce. Pre žalobcu nevykonávala žiadnu činnosť, nakoľko nebola jeho zamestnankyňou. Nespomínala si, či pani, ktorá prišla doručovať zásielku pre žalobcu, sa jej pýtala, či je oprávnená pre žalobcu preberať zásielky. Z pohľadu svedkyne jej išlo o to, aby zásielka bola prevzatá. V čase, kedy prišla pani doručovať zásielku žalobcovi, sa na pracovisku nenachádzali žiadni pracovníci žalobcu. Nakoľko svedkyňa našla pečiatku žalobcu, od pani zásielku prevzala.

8. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní vypočul ako svedka T. W., ktorá k veci uviedla, že bola zamestnancom žalovaného 11 mesiacov na úseku vymáhania pohľadávok. Jej nadriadenými bola p. S. a p. H.. P. S. dala vypracovať odstúpenie od zmluvy podpísanej so žalobcom a požiadala ju, aby toto odstúpenie osobne odniesla do spoločnosti žalobcu a odovzdala ho proti podpisu. Osobne bola v spoločnosti žalobcu, kde bola nejaká pani ako sekretárka, ktoré svedkyni povedala, aby počkala, že tam nemá štatutárnych zástupcov. Následne táto pani telefonovala a do telefónu povedala, že svedkyňa prišla a čo doniesla. Po telefonickej konzultácii jej táto pani uvedené zásielku opečiatkovala a podpísala, takže originál tam nechala a opečiatkovanú a podpísanú kópiu si zobrala. Ešte svedkyňa telefonovala s p. S., či je v poriadku, že zásielka nie je podpísaná štatutárnym zástupcom, ale táto jej povedala, že je to tak v poriadku a tak opečiatkovanú a podpísanú kópiu doniesla p. S..

9. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní vypočul ako svedka Mgr. T. H., ktorý k veci uviedol, že pracoval u žalovaného od r. 2010 do 2015 na pozícii riaditeľa oddelenia vymáhania pohľadávok. V roku 2011 zahájili spoluprácu so žalobcom po jeho úspechu vo výberovom konaní, ale nevedel uviesť ako často sa konali osobné stretnutia ohľadom mandátnej činnosti vykonávanej žalobcom pre žalovaného. Po zhruba polroku fungovania zmluvného vzťahu sa rozhodli žalobcovi zmluvy vypovedať, nakoľko úspešnosť bola podpriemerná. Štandardne to robili tak, že dve najúspešnejšie spoločnosti ostávali v zmluvnom vzťahu a s ostatnými ho ukončili. Nepamätal si, že by bola žalobcovi dávaná druhá výpoveď z mandátnej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní vypočul ako svedka JUDr. Y. P., ktorý k veci uviedol, že v roku 2013 pôsobil pracovne dlhodobo na východe SR, kde sa za spol. INVEST END s.r.o. zaoberal likvidáciou spoločnosti Chemko Strážske a ďalších spoločností Z tohto vyplynula potreba deľby kompetencií na adrese Hattalova 12, kde sídlili spoločnosti žalobcu a INVEST END s.r.o. Svedok poveril príslušného zamestnanca, ktorých behom času bolo niekoľko, na preberanie zásielok Slovenskej pošty pre INVEST END s.r.o., pričom žalobca mal zriadený na doručovanie PO BOX. Svedok sa v tom čase venoval pracovnej činnosti na východe pre INVEST END s.r.o., chod žalobcu zabezpečoval p. H.. P. J. sedela na sekretariáte a mala na starosti vybavovanie telefonátov a preberanie pošty, pričom vždy v pondelok svedok osobne prišiel na sekretariát a od nej si prevzal za celý týždeň doručenú poštu. Okrem spoločností žalobcu a INVEST END s.r.o. mali sídlo na adrese Hattalova 12C v Bratislave aj likvidované spoločnosti, ak sa tak dohodli s klientmi, pretože v takom prípade sídlo takejto likvidovanej spoločnosti zmenili na Hattalovu 12 kvôli zjednodušeniu preberania písomností, pričom tam aj fyzicky previezli celú listinnú registratúru takejto spol. Mohlo sa preto stať, že v jednom kalendárnom roku na danej adrese mohlo sídliť 10 a viac v tom čase aktuálne likvidovaných spoločností. Osobou oprávnenou na preberanie písomností za tieto likvidované spoločnosti bol zamestnanec INVEST END s.r.o., ktorý bol na to splnomocnený, a ktorý sedel na sekretariáte. Svedok nevedel uviesť, či takáto osoba bola oprávnená aj na preberanie pošty za žalobcu. Ak svedok v roku 2014 uvádzal iné skutočnosti ohľadom oprávnenia preberať poštu, asi to tak bolo, pretože v súčasnosti je o 3 roky viac a svedok si s odstupom času na túto situáciu už nepamätá.

11. Žalobca v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie vrátane záverečného vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že výpoveď rámcovej mandátnej zmluvy nebola riadne doručená, takže nemohli nastať účinky doručenia výpovede, pretože výpoveď mala byť doručovaná osobám uvedených v mandátnej zmluve, k čomu však neprišlo.

12. Žalovaný v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie vrátane záverečného vyjadrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že s poukazom na bod 3.4 Rámcovej mandátnej zmluvy si zmluvné strany Rámcovej mandátnej zmluvy dojednali základ pre výpočet provízie tak, že týmto je suma prijatých platieb v dôsledku mandátnej činnosti. Nestačilo teda prijatie platby, ale k tomuto prijatiu musí dôjsť v dôsledku výkonu mandátnej činnosti. S poukazom na bod 3.4 Rámcovej mandátnej zmluvy bola informačná povinnosť dojednaná len na platby pripísané na účet žalovaného v dôsledku výkonu mandátnej činnosti žalobcu. V období od 01. 08. 2013 do 31. 10. 2013 žalovaný neprijal žiadne platby, ktoré by boli dôsledkom výkonu mandátnej činnosti žalobcu. Žalobca získal vedomosť o výpovedi zmluvy dňa 30. 04. 2013, kedy mu bola doručená, preto vzťah založený Rámcovou mandátnou zmluvou bol ukončený v dôsledku výpovede zmluvy, doručenej žalobcovi dňa 30. 04. 2013. Výpoveď zmluvy zo dňa 30. 04. 2013 bola doručená žalobcovi v súlade s Rámcovou mandátnou zmluvou. Z bodu 9.3 Rámcovej mandátnej zmluvy vyplýva, že písomnú výpoveď možno doručiť aj osobným odovzdaním akejkoľvek osobe, ktorej konanie zaväzuje žalobcu pri dodržaní označenia kontaktnej osobe podľa bodu 9.1 Rámcovej mandátnej zmluvy. Sídlo žalobcu je zároveň je prevádzkarňou, pretože na adrese sídla žalobcu žalobca uskutočňuje určitú podnikateľskú činnosť. V čase podpísania výpovede boli podpísané osoby zamestnancami žalovaného, pričom Ing. P. T. bol prvý zástupca generálneho riaditeľa a zároveň podpredseda predstavenstva, Mgr. T. H. bol riaditeľ odboru reštrukturalizácie a vymáhania a zároveň prokurista spoločnosti, Mgr. H. S. bola vedúca oddelenia vymáhania nesplácaných pohľadávok a v rámci výkonu práce boli tieto osoby poverené na vykonávanie aj takejto činnosti (teda aj podpísanie výpovede). Ak by aj výpoveď zo zmluvy bola neplatná, žalobca pre žalovaného v danom období žiadne pohľadávky nevymáhal, preto neexistujú informácie, ktoré by bol povinný žalovaný žalobcovi poskytnúť.

13. Právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 13. 12. 2017 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. pojednávanie odročil na deň 15. 01. 2018, na ktorom vyhlásil vo veci samej tento rozsudok.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, svedkov Y. J., T. W., Mgr. T. H. a JUDr. Y. P., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: Rámcovou mandátnou zmluvou č. 1458/2010/CE zo dňa 19. 0l. 2011 vrátane jej dodatku č. 1 a ďalších príloh, odovzdávacími a preberacími protokolmi, prehľadom prijatých platieb žalovaným za obdobie od 05. 06. 2013 do 10. 06. 2013 a 11. 06. 2013 do 20. 06. 2013, listom žalovaného č. 0292/64/2013 zo dňa 30. 04. 2013 označenom ako výpoveď Rámcovej mandátnej zmluvy č. 1458/2010/CE vrátane jeho príloh, listom žalobcu žalovanému zo dňa 24. 05. 2013, výpoveďou žalovaného č. 0292/128/2013 Rámcovej mandátnej zmluvy a Mandátnych zmlúv zo dňa 17. 06. 2013, listom žalobcu žalovanému zo dňa 10. 07. 2013, predžalobnou výzvou právneho zástupcu žalobcu žalovanému zo dňa 31. 07. 2013, spisom tunajšieho súdu č.k. 23Cb 76/2014, výpismi z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

I. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu 15. Podľa Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

18. Podľa ust. § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

19. Podľa ust. § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

20. Podľa ust. § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

21. Podľa ust. § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

22. Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

23. Podľa ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

24. Podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

25. Podľa ust. § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

26. Podľa ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

27. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

29. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

30. Podľa ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

31. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

32. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

33. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

34. Podľa ust. § 275 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

35. Podľa ust. § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

36. Podľa ust. § 275 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.

37. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

38. Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

39. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu myť vplyv na zmenu pokynov mandanta.

40. Podľa ust. § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

41. Podľa ust. § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.

42. Podľa ust. § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

43. Podľa ust. § 569 Obchodného zákonníka mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

44. Podľa ust. § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

45. Podľa ust. § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.

46. Podľa ust. § 574 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.

47. Podľa ust. § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.

48. Podľa ust. § 576 Obchodného zákonníka ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť podľa iných ustanovení tohto zákona zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných ustanovení vyplýva niečo iné.

49. Podľa ust. § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb

50. Podľa ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

51. Podľa ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

52. Podľa ust. § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

53. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

54. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonník neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

II. Skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania 55. Súd považoval za nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19. 01. 2011 zmluvu v písomnej forme nazvanú ako „rámcová mandátna zmluva“, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu uskutočňovať pre žalovaného mimosúdne vymáhanie pohľadávok a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 12 % z vymožených pohľadávok. Z výpisov z obchodných registrov strán sporu mal súd preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovali obe strany sporu ako podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to súd na daný záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného použil v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré a neupravuje, a ktoré sú v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravené v Občianskom zákonníka. Obsah zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zahŕňal podstatné časti mandátnej zmluvy v zmysle ust. § 566 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže žalobca ako mandatár sa zaviazal, že pre žalovaného ako mandanta zariadi na jeho účet určitú obchodnú činnosť (mimosúdne vymáhanie pohľadávok), uskutočnenú v mene žalovaného ako mandanta (na základe splnomocnenia) a žalovaný ako mandant sa zaviazal uhradiť žalobcovi ako mandatárovi za jeho obchodnú činnosť odmenu (províziu).

56. Ako sporná skutočnosť sa v konaní ukázala aj platnosť výpovede rámcovej mandátnej zmluvy žalovaným zo dňa 30. 04. 2013 z hľadiska jej (i) určitosti, (ii) oprávnenia osôb konajúcich v mene žalovaného a (iii) jej doručenia žalobcovi.

57. Na základe uvedeného súd na vyriešenie tejto spornej skutočnosti ako základu celého sporu použil odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu č.k. 23Cb 76/2014-281 zo dňa 11. 05. 2015, ktorý túto spornú skutočnosť právne aj skutkovo vyriešil, pretože tento rozsudok tunajšieho súdu č.k. 23Cb 76/2014-281 zo dňa 11. 05. 2015 bol potvrdený Krajským súdom ako odvolacím súdom rozsudok č.k. 3Cob/104/2014-350 zo dňa 17. 05. 2016 a dovolanie žalobcu bolo Najvyšším súdom ako dovolacím súdom odmietnuté uznesením č.k. 5Obdo/75/2016-384 zo dňa 29. 06. 2017.

58. Odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu č.k. 23Cb 76/2014-281 zo dňa 11. 05. 2015 v časti platnosti výpovede rámcovej mandátnej zmluvy žalovaným zo dňa 30. 04. 2013 z hľadiska jej (i) určitosti, (ii) oprávnenia osôb konajúcich v mene žalovaného a (iii) jej doručenia žalobcovi, s ktorým sa v tejto veci tunajší súd v plnej miere stotožnil, je preto nasledovné: VÝPOVEĎ ŽALOVANÉHO ZO DŇA 30. 04. 2013 (i) určitosť výpovede žalovaného zo dňa 30. 04. 2013 Podľa svojho obsahu mandátna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19. 01. 2013 v znení jej dodatku č. 1 predstavovala tzv. rámcovú zmluvu, v ktorej obchodná činnosť žalobcu ako mandatára (mimosúdne vymáhanie pohľadávok) bola definovaná všeobecne bez určenia konkrétnej pohľadávky, ktorej mimosúdne vymoženie žalobca za odplatu mal zariadiť. Za týmto účelom žalobca a žalovaný uzatvárali tzv. protokoly, resp. dielčie mandátne zmluvy, ktorými žalovaný ako mandant splnomocnil žalobcu ako mandatára na vymáhanie konkrétnych pohľadávok. Na základe toho možno takto uzatvorené dielčie mandátne zmluvy definovať v zmysle ust. 275 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka ako zmluvy závislé od rámcovej mandátnej zmluvy, keďže vznik rámcovej mandátnej zmluvy predstavoval podmienku vzniku dielčich mandátnych zmlúv (protokolov), zároveň rámcová mandátna zmluva upravovala všetky práva a povinnosti zmluvných strán, na ktoré dielčie mandátne zmluvy len odkazovali, keďže podľa bodu I. protokolu sa tento uzatváral v zmysle bodu 2 rámcovej mandátnej zmluvy za účelom výkonu mandátnej činnosti a podľa bodu IV. protokolu sa práva a povinnosti zmluvných strán v protokole neupravené spravovali ustanoveniami rámcovej mandátnej zmluvy, inak Obchodným zákonníkom a inými právnymi predpismi, a preto možno mať za to, že zánik takejto rámcovej mandátnej zmluvy by spôsobil aj zánik všetkých dielčich mandátnych zmlúv, avšak zánik závislej dielčej mandátnej zmluvy by nespôsobil zánik hlavnej rámcovej mandátnej zmluvy, pričom jedným zo spôsobov zániku záväzkového vzťahu bola aj výpoveď takéhoto záväzkového vzťahu, pri ktorej úprave v čl. 7 rámcovej mandátnej zmluvy zmluvné strany rozlíšili medzi výpoveďou rámcovej mandátnej zmluvy a dielčej mandátnej zmluvy (protokolu). Zo sprievodného listu k výpovedi zo dňa 30. 04. 2013 vyplývalo, že žalovaný zaslal v prílohe výpoveď rámcovej mandátnej zmluvy č. 1458/2010/CE zo dňa 19. 01. 2011 a na jej základe uzatvorených mandátnych zmlúv, vzor záverečnej správy o priebehu vymáhania a zoznam pohľadávok na CD. Zo samotnej výpovede žalovaného zo dňa 30. 04. 2013 vyplývalo, že v zmysle bodu 7.5 rámcovej mandátnej zmluvy túto rámcovú mandátnu zmluvu žalovaný vypovedal bez udania dôvodu s tým, že uplynutím výpovednej lehoty podľa bodu 7.10 rámcovej mandátnej zmluvy zaniklo plnomocenstvo udelené žalovaným žalobcovi podľa bodu 6.1 rámcovej mandátnej zmluvy a zároveň žalovaný vyzval žalobcu za účelom riadneho ukončenia zmluvnej spolupráce na splnenie si povinností zaslania záverečnej správy o priebehu výkonu mandátnej činnosti a zachovania mlčanlivosti o osobných údajoch a dôverných informáciách. Podľa názoru súdu účelom prejavu vôle žalovaného vyjadrenom vo výpovedi rámcovej mandátnej zmluvy a k nej pripojenom sprievodnom liste, ktorý bol jej neoddeliteľnou súčasťou, bolo ukončenie zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného založeného na základe rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a všetkých dielčich mandátnych zmlúv, ktoré boli na jej základe uzavreté, čo vyplývalo jednak z textu sprievodného listu a jednak z obsahu výpovede, v ktorej žalovaný vyzval žalobcu a na splnenie si povinností, ktoré boli spojené s ukončením zmluvného vzťahu - odoslanie záverečnej správy a dodržanie mlčanlivosti, a to všetko s uvedením textu „za účelom riadneho ukončenia zmluvnej spolupráce“. Hoci v textu samotnej výpovede sa už výslovne nespomína výpoveď dielčich mandátnych zmlúv (protokolov), avšak ako súd už vyššie uviedol, zánikom rámcovej mandátnej zmluvy zanikajú aj na jej základe uzatvorené a od nej závislé dielče mandátnej zmluvy, resp. tzv. protokoly. Ak by bolo v úmysle žalovaného vypovedať len dielče mandátne zmluvy, výpoveď by sa týkala len ich a nie celej rámcovej mandátnej zmluvy, čo rámcová mandátna zmluva umožňovala a zároveň by nebol žalobca žalovaným vyzvaný na ukončenie vzájomnej spolupráce z titulu rámcovej mandátnej zmluvy. Súd podotýka, že obaja účastníci konania mali právo kedykoľvek vypovedať rámcovú mandátnu zmluvu alebo dielče mandátne zmluvy bez udania dôvodu, a preto už len zo samotného sprievodného listu, ktorý bol súčasťou predmetnej výpovede, vyplývala určitá a zrozumiteľná vôľa žalovaného ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou, pričom nebola potreba ďalšieho odôvodňovania, keďže taká povinnosť žalovanému z ničoho nevyplývala. Aj použitím interpretačného pravidla v zmysle ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré stavia do popredia úmysel konajúcej osoby (žalovaného) možno dospieť k záveru, že úmyslom žalovaného ako konajúcej osoby bolo ukončiť tak rámcovú mandátnu zmluvu ako aj jednotlivé protokoly, čo žalovaný potvrdil aj listom zo dňa 17. 06. 2013, v ktorom reagoval na námietky žalobcu týkajúce sa výpovede zo dňa 30. 04. 2013, pričom takýto úmysel žalovaného musel byť žalobcovi známy už z výpovede zo dňa 30. 04. 2013. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že výpoveď rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013 bola určitá, nakoľko z nej určite a zrozumiteľne vyplýval prejav vôle žalovaného ukončiť zmluvný vzťah

vyplývajúci z rámcovej mandátnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a dielčich mandátnych zmlúv, uzatvorených na jej základe, ktorých existencia bola závislá od existencie rámcovej mandátnej zmluvy. (ii) oprávnenie osôb konajúcich v mene žalovaného Žalovaný ako právnická osoba v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka koná v zmysle ust. § 13 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka prostredníctvom štatutárneho orgánu (v tomto prípade predstavenstva podľa ust. § 191 Obchodného zákonníka), zástupcu alebo prokuristu, pričom ak stanovy neurčia inak, v zmysle ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva s tým, že členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra. Z obchodného registra žalovaného vyplývalo, že v čase spornej výpovede zo dňa 30. 04. 2013 boli v mene žalovaného oprávnené konať nasledovné osoby:(a) vo všetkých veciach boli oprávnení konať v mene spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva spoločne (člen predstavenstva + člen predstavenstva),(b) prokurista bol oprávnený konať v mene spoločnosti spoločne s členom predstavenstva alebo spoločne s ďalším prokuristom (prokurista + člen predstavenstva alebo prokurista + prokurista),(c) osoby poverené pri podnikaní spoločnosti určitou činnosťou boli oprávnené konať v mene spoločnosti všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, pričom boli oprávnené konať spoločne najmenej dve osoby (osoba poverená + osoba poverená), (d) v mene spoločnosti boli oprávnené konať aj ďalšie osoby, pokiaľ to bolo určené vo vnútorných predpisoch spoločnosti alebo pokiaľ to vzhľadom na ich funkcie alebo pracovné zaradenie bolo obvyklé, (e) predstavenstvo mohlo písomne poveriť zamestnancov spoločnosti, aby konali v mene spoločnosti, pričom rozsah oprávnenia povereného zamestnanca musel byť uvedený v písomnom poverení, pričom spôsob ich konania v mene spoločnosti bol stanovený tak, že „podpisovanie pri konaní v mene spoločnosti sa vykonáva tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripojí svoj podpis, prokurista s dodatkom označujúcim prokúru.“ (obchodné meno spoločnosti + meno a funkcia podpisujúceho, v prípade prokuristu, uvedenie prokúry). Výpoveď žalovaného zo dňa 30. 04. 2013 obsahovala uvedené vytlačené obchodné meno spoločnosti a podpisy dvoch konajúcich osôb s uvedením ich mien a funkcií, konkrétne Ing. P. T. - prvý zástupca generálneho riaditeľa a Mgr. T. H. - riaditeľ odboru reštrukturalizácie a vymáhania. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplývalo, že v spornom čase bol Ing. P. T. podpredseda predstavenstva a Mgr. T. H. okrem svojej funkcie vykonával aj prokúru žalovaného. Z uvedeného vyplývalo, že za žalovaného konali člen predstavenstva + prokurista, teda osoby oprávnené konať v mene žalovaného podľa bodu b, ako súd vyššie uviedol. Hoci pri mene prokuristu chýbal dodatok označujúci prokúru, čím nebol presne dodržaný spôsob označenia týchto osôb, súd tento nedostatok posúdil ako formálnu chybu, nezakladajúcu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nakoľko žalobcovi muselo byť zrejmé, že Mgr. P. H. je prokurista, keďže tento údaj vyplýval zo zápisu v obchodnom registri žalovaného a údaje zapísané v obchodnom registri sú v zmysle ust. § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia (tento údaj bol pritom zverejnený v obchodnom registri odo dňa 07. 06. 2011), zároveň musel žalobca vedieť, že Mgr. P. H. je osoba oprávnená konať v mene žalovaného, nakoľko rovnaká osoba konala v mene žalovaného aj pri uzatváraní Rámcovej mandátnej zmluvy a jej dodatku, a žalovaný ako osoba, ktorú konanie Mgr. P. H. zaväzovalo, toto konanie Mgr. P. H. nespochybnil a nenamietol, a rovnako konanie tejto osoby pri podpise rámcovej mandátnej zmluvy a jej dodatku nenamietal ani žalobca. Zo všetkých uvedených skutočností teda vyplývalo, že žalobca nemohol mať žiadne pochybnosti o oprávnení osôb konajúcich v mene žalovaného pri vypovedaní rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013, a preto súd tvrdenia žalobcu v uvedenej časti hodnotil ako špekulatívne a výpoveď žalovaného zo dňa 30. 04. 2013 za podpísanú osobami oprávnenými konať v mene žalovaného. (iii) doručenie výpovede žalovaným žalobcovi Podľa čl. 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy sa mala všetka korešpondencia v súvislosti s rámcovou mandátnou zmluvou a dielčimi mandátnymi zmluvami uskutočňovať formou listov doručených buď (a) doporučenou poštou zásielkou, (b) emailom, (c) v elektronickej podobe formou zabezpečenia šifrovaním alebo (d) faxom, pričom korešpondencia týkajúca sa konkrétnych pohľadávok mala byť zaslaná žalobcovi prostredníctvom kontaktných osôb, ostatná korešpondencia na adresu: INVEST- KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, Bratislava 831 03 (t.j. adresa zapísaná ako sídlo žalobcu v obchodnom registri) k rukám buď Mgr. X. V. alebo Mgr. L. H. (t.j. kontaktné osoby). Podľa čl. 9.3 rámcovej mandátnej zmluvy sa akékoľvek oznámenie alebo iná formálna korešpondencia považovala za doručenú aj odovzdaním písomnosti adresátovi pri osobnom doručovaní písomnosti, za ktoré sa považovalo aj

doručovanie kuriérom. Súd považoval za nesporné, že žalovaný doručoval žalobcovi výpoveď zo dňa 30. 04. 2014 osobne podľa bodu 9.3 rámcovej mandátnej zmluvy, a to prostredníctvom svojho zamestnanca T. W. do sídla jeho spoločnosti na ulici Hattalova 12/C, Bratislava 831 03, teda na adresu uvedenú v bode 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy, pričom ako kontaktnú osobu žalovaný v sprievodnom liste, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou výpovede zo dňa 30. 04. 2013, uviedol Mgr. L. H., člena predstavenstva, teda osobu, ktorá bola ako kontaktná osoba uvedená v bode 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy. Súd taktiež považoval za nesporné, že predmetnú výpoveď v sídle žalobcu dňa 30. 04. 2013 prevzala Y. J., ktorá obe listiny (sprievodný list a výpoveď zo dňa 30. 04. 2013) opečiatkovala pečiatkou žalobcu a vlastnoručne podpísala. Súd považoval taktiež za preukázané, že predmetná výpoveď sa dostala do sféry dispozície štatutárneho zástupcu žalobcu JUDr. Y. P., ktorý to vo svojej výpovedi ako účastník konania potvrdil a zároveň túto skutočnosť oznámil aj Mgr. L. H., pričom zo svedeckej výpovede T. W. vyplývalo, že Y. J., ktorá spornú výpoveď dňa 30. 04. 2014 prevzala, komunikovala s predsedom predstavenstva žalobcu ohľadom možnosti prevzatia predmetnej výpovede. Z uvedeného vyplývalo, že výpoveď žalovaného zo dňa 30. 04. 2013 bola doručená spôsobom, ktorý rámcová mandátna zmluva v bode 9.3 pripúšťala, že bola adresovaná žalobcovi na adresu v súlade s bodom 9.1 rámcovej mandátnej zmluvy s uvedením kontaktnej osoby podľa vodu 9.1. rámcovej mandátnej zmluvy. Preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu o neúčinnom doručení, keďže výpoveď bola doručená spôsobom, ktorý rámcová mandátna zmluva pripúšťala a v konečnom dôsledku sa výpoveď dostala do sféry dispozície žalobcu, čo bolo preukázané jednak výpoveďou JUDr. Y. P. - predsedom predstavenstva žalobcu a jednak aj ďalšími úkonmi žalobcu - odpoveďou žalobcu zo dňa 24. 05. 2013 na výpoveď žalovaného zo dňa 30. 04. 2013. Skutočnosť tvrdenú žalobcom, že Y. J. nebola na daný úkon splnomocnená, resp. že prekročila rozsah svojho oprávnenia, vyvracajú skutočnosti tvrdené žalovaným a svedkyňou T. W., podľa ktorej nebola žiadna pochybnosť o tom, že Y. J. nebola na prevzatie výpovede splnomocnená, keďže prevzatie výpovede si telefonicky u nadriadeného overovala, zároveň disponovala aj pečiatkou žalobcu a v konečnom dôsledku sa výpoveď dostala k rukám kontaktnej osoby, pričom nemohol súd konštatovať, že by žalobca preukázal, že by bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o eventuálnom prekročení oprávnenia Y. J. dozvedel, toto prekročenie oznámil žalovanému, keďže odpoveď žalobcu na výpoveď zo dňa 30. 04. 213 bola datovaná ku dňu 24. 05. 2013, čo nie je bez zbytočného odkladu, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe sa pojem bez zbytočného odkladu vykladá ako maximálne 8 dní a čo možno považovať za žalobcove schválenie takéhoto úkonu Y. J. v zmysle ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, považoval súd doručenie výpovede zo dňa 30. 04. 2013 za účinné a vykonané v zmysle zmluvy. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že výpoveď žalovaného zo dňa 30. 04. 2013 bola určitá, uskutočnená zo strany žalovaného oprávnenými osobami a platne doručená žalobcovi, a preto vyvolala žalovaným zamýšľané právne následky - ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného na základe rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a dielčich mandátnych zmlúv uzavretých v zmysle rámcovej mandátnej zmluvy. Uvedený záver súdu podporuje aj tvrdenie žalobcu, že tzv. druhou výpoveďou žalovaný len odstránil žalobcom vytýkané formálne nedostatky výpovede žalovaného zo dňa 30. 04. 2013, pričom ak by súd pripustil toto tvrdenie žalobcu, išlo by o prílišný formalizmus zakladajúci neplatnosť právneho úkonu žalovaného, čo by viedlo k popretiu jasne a zrejme vyjadrenej vôle žalovaného ukončiť zmluvný vzťah. Súd preto tzv. druhú výpoveď žalovaného neskúmal a považoval ju len za doplnenie výpovede zo dňa 30. 04. 2013. Súd považoval výpoveď zo dňa 30. 04. 2013 za doručenú žalobcovi dňa 30. 04. 2013, a to vzhľadom na dátum prevzatia Y. J., uvedený na sprievodnom liste a samotnej výpovedi. Vzhľadom na uvedené začala jednomesačná výpovedná lehota v zmysle bodu 7.5 rámcovej mandátnej zmluvy plynúť dňa 01. 05. 2013, čo bol prvý deň kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalobcovi a márne uplynula dňa 31. 05. 2013, a preto deň 01. 06. 2013 súd považoval za deň účinnosti výpovede žalovaného zo dňa 30. 04. 2013, teda ukončenie zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného založeného na základe rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a dielčich mandátnych zmlúv uzavretých v zmysle rámcovej mandátnej zmluvy.

59. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykonal odvolacím súdom prikázané dokazovanie výsluchom svedkov Y. J., T. W., Mgr. T. H. a JUDr. Y. P., pričom ani ich svedecké výpovede nezvrátili právne a skutkové posúdenie platnosti výpovede rámcovej mandátnej zmluvy žalovaným zo dňa 30. 04. 2013 z hľadiska jej určitosti, oprávnenia osôb konajúcich v mene žalovaného a jej doručenia žalobcovi, nakoľko títo svedkovia neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť vyššie uvedený názor súdu na túto spornú otázku.

60. Nakoľko teda výpoveď mandátnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2013 bola platná, to znamená, že deň 01. 06. 2013 súd považoval za deň účinnosti výpovede žalovaného zo dňa 30. 04. 2013, teda deň 01. 06. 2013 súd považoval za deň ukončenia zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného založeného na základe rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 19. 01. 2011 v znení jej dodatku č. 1 a dielčich mandátnych zmlúv uzavretých v zmysle rámcovej mandátnej zmluvy. Na základe tohto faktu nemal žalovaný zmluvnú povinnosť vydať (poskytnúť) žalobcovi žiadne informácie týkajúce sa ukončeného zmluvného vzťahu po dni ukončenia tohto zmluvného vzťahu (teda po dni 01. 06. 2013).

61. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal poskytnutia informácií, týkajúce sa ukončeného zmluvného vzťahu po dni ukončenia tohto zmluvného vzťahu (teda po dni 01. 06. 2013), súd mal za to, že žalovanému dňom ukončenia zmluvného vzťahu, teda dňom 01. 06. 2013, zanikla povinnosť z tohto zmluvného vzťahu poskytnúť žalobcovi akékoľvek informácie. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

62. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.