Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-17-2021.pdf
PDF · 115.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava-mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1) S. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX a 2) T. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. T., T. XXX/XX, v spore o zaplatenie 761,86 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 1) a žalovaný 2) sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 761,86 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 596,86 eura od 12. 9. 2020 do zaplatenia a zo sumy 165 eur od 13. 9. 2020 do zaplatenia, ktoré súd povoľuje žalovaným splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1) a žalovanému 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 5. 2022, sa žalobca domáhal voči žalovanému 1) a žalovanému 2), spoločne a nerozdielne, uloženia povinnosti zaplatiť 761,86 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 596,86 eura od 12. 9. 2020 do zaplatenia a zo sumy 165 eur od 13. 9. 2020 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaný 1) je držiteľ motorového vozidla značky Volkswagen, EČV: LM 199 DI, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2) je vodič uvedeného motorového vozidla. Dňa 20. 2. 2019 spôsobil žalovaný 2) uvedeným motorovým vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle značky Mazda, EČV: TT 189 HI, ktorého držiteľom bola N. K.. Nakoľko k vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vznikla mu v zmysle zákonného ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 7. 8. 2020 poskytol poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 596,86 eura a dňa 7. 8. 2020 vo výške 165 eur. Listom zo dňa 11. 8. 2020 si uplatnil u žalovaných podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP náhradu poistného plnenia vo výške 596,86 eura, a to v lehote do 11. 9. 2020 a listom zo dňa 12. 8. 2020 náhradu poistného plnenia vo výške 165 eur, v lehote do 12. 6. 2020. Žalovaní svoj dlh neuhradili ani čiastočne. Žalovaný 1) zodpovedá za spôsobenú škodu podľa
§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný 2) podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako za škodu spôsobenú porušením právnych povinností.
2. Žalovaný 1) sa ku podanej žalobe písomne nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 2. 12. 2021, ktoré mu bolo, spolu so žalobou, doručené dňa 29. 1. 2022.
3. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 10. 2. 2022, uviedol, že uplatnenú škodu žalobcovi nespôsobil, čo mu aj oznámil písomne na základe jeho výzvy dňa 20. 8. 2020 a následne e-mailom dňa 20. 1. 2022. Nebol vodičom motorového vozidla Volkswagen Passat, nakoľko ku škode došlo tak, že vozidlo sa samovoľne, pre technickú závadu, dalo do pohybu dole kopcom a narazilo do vozidla Mazda. Keď vyšli z ubytovne, vozidlo už bolo mimo miesta, kde parkovalo. Nehodu vyšetrovala aj polícia. O skutočnosti, že vozidlo nie je poistené, nevedel, nakoľko mu bola predložená zmluva o povinnom zmluvnom poistení, avšak poistné nebolo zaplatené. To sa dozvedel až od polície, keď lustrovali po škodovej udalosti poistenie. V správe o dopravnej nehode, ktorú vypisovala poškodená, sú uvedené nepravdy, nakoľko nevedela určiť, kto škodu spôsobil, lebo vodič v aute nebol. Celú škodu by mal uhradiť vlastník vozidla, žalovaný 1), nakoľko on ako majiteľ zodpovedal za technický stav vozidla.
4. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu ku žalobe (replike), doručenom súdu dňa 15. 3. 2022, trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaný 2) vo vyjadrení ku žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by jeho nárok spochybňovali. Svoj nárok odvodzuje zo skutočnosti, že z poistného garančného fondu poskytol plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Na základe toho má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil. Skutkové tvrdenia žalovaného 2) považuje za nedôvodné, nakoľko žalovaný 1) bol držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a keďže na uvedené vozidlo nebolo ku dňu spôsobenia škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla mu povinnosť uhradiť poškodenej za vzniknutú škodu poistné plnenie z poistného garančného fondu. Vodičom vozidla bol žalovaný 2), čo vlastnoručne podpísal na správe o nehode. Vozidlo spôsobilo dňa 20. 2. 2019 dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená majetková škoda poškodenej N. K.. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý škodu spôsobil porušením právnej povinnosti. Voči vodičovi motorového vozidla je potrebné vychádzať z rovnakého právneho základu, ako voči držiteľovi, teda jedná sa o nárok na náhradu plnenia, ktoré za nich oboch plnil poškodenej. Žalovaný 2) zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2) neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, keď najmä nepreukázal, že vozidlo neviedol.
5. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku replike (duplike), doručenom súdu dňa 5. 4. 2022, uviedol, že v čase škodovej udalosti vodič vo vozidle nebol. Vozidlo pre technickú závadu, keď vyskočila zaradená rýchlosť a ručná brzda nebola účinná, sa dalo do pohybu a po prejdení určitej vzdialenosti narazilo do zaparkovaného vozidla Mazda, EČV: TT 189 HI. Po škodovej udalosti majiteľka vypisovala nejaké papiere a povedala, že to potrebuje pre poisťovňu. Spýtala sa, kto má vodičský preukaz. Povedal, že on, tak tam asi uviedla jeho meno. Záznam podpísal, ale ho nečítal.
6. Na pojednávaní advokát žalobcu na podanej žalobe trval.
7. Žalovaný 1) poukázal na to, že auto predal, udelil plnú moc na vykonanie prepisu. Keď auto predával, bolo poistené. Pamätá si, že poistné bolo zaplatené na 3 mesiace, potom vozidlo predal, nakoľko na ňom nemohol chodiť. Následne uviedol, že doposiaľ je vlastníkom vozidla, nakoľko T. N. vozidlo neprehlásil. Navrhol dohodnúť sa so žalobcom na splácaní dlhu v splátkach po 50 eur mesačne. Uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 380 eur mesačne, z ktorého mu vykonávajú exekučné zrážky vo výške 110 eur mesačne. Na elektriku uhrádza 60 eur mesačne, na lieky 45 eur mesačne, avšak raz za 3 mesiace mu výdavky na lieky čiastočne kompenzujú sumou 20, 16, resp. 15 eur. Býva sám.
8. Žalovaný 2) na pojednávaní uviedol, že sa dozvedel, že žalovaný 1) predal auto T. N., ktorý mu tvrdil, že má zaplatenú poistku. Nevedel, že majiteľom vozidla bol T. N.. V čase nehody v aute nesedel. Auto zišlo z kopca a narazilo do auta poškodenej. Až keď prišli policajti zistili, že poistka nie je zaplatená. Ako vodiča ho uviedli preto, lebo T. N. nemal vodičský preukaz. Preto aj záznam podpísal. Auto šoféroval z
Popradu do Trnavy, aj ho odparkoval na parkovisku. Zaradil jednotku, ručnú brzdu nedal, nakoľko bolo pretrhnuté lanko a ručná brzda sa zaradiť nedala. V prípade, že by sa dohodli na splátkach, platil by žalovanému 1) každý mesiac po 25 eur. Uviedol, že poberá príjem z pracovného pomeru vo výške 330 eur mesačne v čistom. Má 5 vyživovacích povinností, na 3 deti je určené výživné aj súdom vo výške minimálneho výživného, avšak platí mesačne po 30 eur na každé dieťa. Žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 330 alebo 350 eur mesačne. Výdavok na elektriku je 70 eur mesačne, na vodu 40 eur mesačne. Do práce dochádzajú viacerí autom, jedna cesta tam aj späť ho stojí 20 eur, pričom domov chodí každý týždeň.
9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 10. Z interného systému žalobcu vyplynulo, že dňa 7. 8. 2020 bola zúčtovaná suma 596,86 eura a 165 eur ako vecná škoda - náklady na opravu vozidla N. K.. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 31. 8. 2020 mal súd preukázané poukázanie platby dňa 7. 8. 2020 vo výške 596,86 eura na účet Generali Poisťovne, a. s.. Z interného systému žalobcu zo dňa 7. 7. 2020 vyplynulo, že na motorové vozidlo Volkswagen, EČV: LM 199 DI v poisťovaniach KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, UNIQA poisťovňa, a.s., AXA poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Union poisťovňa, a.s., Generali Poisťovna, a. s., Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Generali Poisťovna, a. s., Wüstenrot poisťovňa, a. s., ČSOB poisťovňa a.s., a KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group nie je evidované poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
11. Dňa 11. 8. 2020 žalobca vyzval žalovaných v súlade so zákonným ustanovením § 24 ods. 7 zákona o PZP na úhradu sumy 596,86 eura, ktorú poskytol z poistného garančného fondu poškodenej N. K., v lehote do 11. 9. 2020. Žalovaný 1) výzvu prebral dňa 14. 8. 2020, žalovaný 2) dňa 14. 8. 2020. Dňa 12. 8. 2020 žalobca vyzval žalovaných v súlade so zákonným ustanovením § 24 ods. 7 zákona o PZP na úhradu sumy 165 eura, ktorú vyplatil z poistného garančného fondu poškodenej N. K., v lehote do 12. 9. 2020. Žalovaný 1) výzvu prevzal dňa 17. 8. 2020, žalovaný 2) dňa 18. 8. 2020.
12. Zo správy o dopravnej nehode zo dňa 20. 2. 2019 vyplynulo, že k nehode došlo k 11.50 hod. v Trnave medzi vozidlami Mazda CX-5, EČV: TT 189 HI, ktorého poistníkom a súčasne vodičom bola N. K. a Volkswagen Passat, EČV: LM 199 DI, ktorého poistníkom bol S. F. a vodičom T. N.J.. Ako poisťovateľ je uvedená pri vozidle Volkswagen Passat UNIQA a poistenie malo byť uhradené od 12. 2. 2019 do 13. 4. 2019. Podľa popisu okolností nehody, pri nehode vozidlo poškodenej na parkovisku stálo a vozidlo škodcu cúvalo. V hlásení škodovej udalosti do poisťovne Generali Poisťovna, a. s., poškodená uviedla, že pri príchode na parkovisko našla auto poškodené.
13. Podľa výpisu z v databázy motorových vozidiel, bolo poistenie na motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, EČV: LM 199 DI, naposledy uzavreté v poisťovni KOOPERATIVA v období od 17. 3. 2014 do 3. 1. 2019. Vozidlo bolo evidované na vlastníka S. F. od 12. 2. 2019. Od 2. 1. 2019 do 12. 2. 2019 bolo evidované na vlastníka O. D. a od 19. 3. 2014 do 2. 1. 2019 na vlastníka W. N..
14. Obchodná spoločnosť TANEX, spol. s r. o., faktúrou číslo 219100259, vystavenou dňa 18. 3. 2019, vyúčtovala N. K. opravu motorového vozidla v celkovej výške 761,86 eura. Generali Poisťovna, a. s., poškodenej dňa 21. 3. 2019 oznámila, že jej zasiela poistné plnenie vo výške 596,86 eura, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165 eur. Dňa 6. 7. 2020 Generali Poisťovna, a. s., oznámila žalobcovi, že poukázala poškodenej poistné plnenie dňa 26. 3. 2019 vo výške 596,86 eura, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165 eur, v zmysle čoho, v súlade so zákonným ustanovením § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prešlo na nich právo na náhradu škody do výšky poskytnutého plnenia. Súčasne vyzvala žalobcu na úhradu sumy 596,86 eura. Žalobca dňa 6. 8. 2020 oznámil poškodenej N. K., že jej z poistného garančného fondu poukazuje doplatok do výške skutočnej škody v sume 165 eur.
15. Žalobca dňa 28. 4. 2021 vyzval žalovaných pokusom o zmier na úhradu dlžnej sumy, vrátane vyčísleného úroku v sume 785,73 eura.
16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
18. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
20. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
21. Podľa § 24 ods. 7 prvá veta zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. P. D. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom úhrady poskytnutého poistného plnenia za škodu v zmysle zákonného ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP. Poistné plnenie žalobca poskytol z poistného garančného fondu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Právo žalobcu proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil, v zmysle zákonného ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP je regresným právom, nie právom na náhradu škody (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 284/2010). Jedná sa o právo na tzv. postih (regres), ktoré má povahu osobitného nároku. V prípade, že je spôsobená škoda motorovým vozidlom, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, vzniká poškodeným v zmysle § 24 ods. 3 zákona o PZP právo na vyplatenie náhrady škody z poistného garančného fondu. V zmysle zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o PZP má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, resp. ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 134/2009, podľa ktorého: „Ustanovenie § 24 ods. 7 prvá veta v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).“ Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 20. 2. 2019 došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodenej N. K., a to motorovým vozidlom značky Volkswagen Passat, EČV: LM 199 DI. Taktiež nebola sporná výška spôsobenej škody, ani skutočnosť, že žalobca uvedenú škodu poškodenej uhradil z dôvodu, že vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nemalo v čase vzniku škody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaní spochybnili svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, a to žalovaný 1) z dôvodu tvrdenej existencie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase vzniku škody a žalovaný 2) z dôvodu nevedenia motorového vozidla v čase vzniku škody.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v spore. Žalovaný 1) na pojednávaní síce najskôr tvrdil, že v čase vzniku škody už nebol vlastníkom motorového vozidla, nakoľko motorové vozidlo predal T. N., následne však uviedol, že vlastníkom motorového vozidla je doposiaľ, nakoľko nedošlo k prehláseniu motorového vozidla na T. N.. Taktiež tvrdil, že v čase vzniku škody bolo motorové vozidlo poistené, pričom poistné bolo zaplatené na 3 mesiace a následne vozidlo predal. Skutočnosť, že žalovaný 1) bol v čase vzniku škody vlastníkom a prevádzateľom motorového vozidla, mal súd preukázanú z evidencie motorových vozidiel, kde je žalovaný 1) evidovaný ako vlastník predmetného motorového vozidla od 12. 2. 2019. Žalovaný 1) uvádzal, že za vozidlo bolo zaplatené poistné na 3 mesiace a vozidlo predal až potom. K vzniku škody však došlo dňa 20. 2. 2019, t. j. 8 dní po zápise žalovaného 1) ako vlastníka motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel. Preto sa tvrdenie žalovaného 1), že v čase vzniku škody už bolo vozidlo predané tretej osobe (T. N.), javilo ako účelové. Žalovaný 1) na preukázanie svojich tvrdení, že v čase vzniku škody nebol vlastníkom motorového vozidla, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Rovnako žalovaný 1) nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o úhrade poistného na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase vzniku škody. Z interného systému žalobcu vyplynulo, že žiadna z poisťovní, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky, neeviduje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla. Z evidencie motorových vozidiel mal súd preukázané, že naposledy bolo vozidlo poistené od marca 2014 do januára 2019, čo zodpovedá obdobiu, kedy bol ako jeho vlastník zapísaný W. N.. Od zmeny uvedeného vlastníka na O. D. a následne na žalovaného 1) nie je evidované poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navyše, žalovaný 1) na preukázanie svojich tvrdení o poistení vozidla v čase vzniku škody nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. V zmysle zákonného ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosťou objektívnou, teda nevyžaduje porušenie právnej povinnosti, ani zavinenie. Na vznik zodpovednostného právneho vzťahu sa vyžaduje len preukázanie skutočnosti, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nemôže prevádzateľ zbaviť vtedy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa môže zodpovednosti zbaviť len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že spôsobená škoda na vozidle poškodenej N. K. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.
26. Súd mal súčasne preukázanú zodpovednosť žalovaného 2) ako vodiča motorového vozidla za spôsobenú škodu v zmysle zákonného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá). Súd mal preukázané splnenie všetkých atribútov vzniku zodpovednostného právneho vzťahu žalovaného 2) za spôsobenú škodu. Žalovaný 2) sa od počiatku bránil tým, že v čase vzniku škodu vozidlo neviedol, nakoľko toto bolo odparkované na parkovisku. Súčasne však uviedol, že predmetné vozidlo viedol ako vodič z Popradu do Trnavy, kde vozidlo odparkoval a zaradil rýchlostný stupeň číslo 1. Parkovaciu brzdu nepoužil, keďže bolo roztrhnuté lanko a použiť sa nedala. Vozidlo bolo zaparkované v kopci, pričom žalovaný 2) potvrdil, že ku škode na motorovom vozidle poškodenej došlo tak, že vozidlo sa samo pohlo a narazilo do vozidla poškodenej. V zmysle zákonného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je vodič povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke. V zmysle § 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v cestnej premávke možno prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Podľa § 3 písm. a) bod 35 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v znení neskorších predpisov, sa vozidlo považuje za technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, ak účinok parkovacej brzdy je menej ako 50 % ustanoveného limitu. Podľa skutkových tvrdení žalovaného 2), vozidlo malo nefunkčnú parkovaciu brzdu (mala roztrhnuté lanko), preto ju nebolo možné vôbec použiť. Žalovaný 2) ako vodič motorového vozidla preto porušil povinnosť v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko použil na jazdu vozidlo, ktoré nebolo možné prevádzkovať v cestnej premávke, keďže bolo technicky nespôsobilé. Žalovaný 2) porušil aj zákonnú povinnosť podľa § 24 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť cudzia osoba. Žalovaný 2) však nepochybne takéto opatrenia neučinil. Naopak, napriek tomu, že mal vedomosť, že parkovacia brzda v motorovom vozidle nie je použiteľná, vozidlo odstavil v kopci, pričom bolo zrejmé, že v prípade hroziacej škody nebude môcť zasiahnuť. V dôsledku porušenia uvedenej povinnosti žalovaným 2) sa motorové vozidlo začalo samovoľne pohybovať a narazilo do vozidla poškodenej, na ktorom spôsobilo škodu. 27. Prihliadajúc k vyššie uvedenej argumentácii súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 761,86 eura, ktorú žalobca zaplatil poškodenej N. K. z poistného garančného fondu ako poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré v čase vzniku škody nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľom v čase vzniku škody bol žalovaný 1) a vodičom žalovaný 2).
28. Nakoľko žalovaní sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Úrok z omeškania, ktorý si uplatnil žalobca podanou žalobou, bol v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občiansko-právnych predpisov, t. j. 5 % ročne. Vzhľadom na charakter žalovaného plnenia, keďže doba plnenia nie je ustanovená právnym predpisom ani dojednaná účastníkmi právneho vzťahu, boli žalovaní povinní plniť žalobcovi dlh, v zmysle zákonného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, dňom nasledujúcim po doručení výzvy na plnenie. Keďže výzva na úhradu sumy 596,86 eura bola doručená žalovaným dňa 14. 8. 2020, žalovaní boli povinní dlh plniť dňa 15. 8. 2020 a do omeškania sa dostali dňa 16. 8. 2020, preto žalobcom uplatnený počiatok platenia úroku z omeškania od 12. 9. 2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni určenej lehoty na plnenie vo výzve, nebol v rozpore s právnymi predpismi. Výzva na plnenie sumy 165 eur bola žalovanému 1) doručená 17. 8. 2020, žalovanému 2) 18. 8. 2020, preto boli povinní plniť dňa 18. 8., resp. 19. 8. 2020 a dňom nasledujúcim sa dostali do omeškania. Preto počiatok platenia úroku z omeškania od 13. 9. 2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni určenom na plnenie vo výzve na plnenie, nebol v rozpore s právnymi predpismi.
29. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovaným splácať priznané plnenie v nimi navrhnutých mesačných splátkach vo výške 50 eur (výška celkovej splátky). Zo skutkových tvrdení žalovaných, uvedených na pojednávaní, ktoré žalobca nerozporoval, mal súd preukázané, že v schopnostiach a možnostiach žalovaných aktuálne nie je zaplatiť priznané plnenie jednorazovo, v zákonnej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 1) je invalidný dôchodca, žije sám, z dôchodku sú mu vykonávané exekučné zrážky. Žalovaný 2) pracuje v pracovnom pomere, jeho družka poberá len rodičovský príspevok, pričom má 5 vyživovacích povinností. Súd mal za to, že aktuálne nie je v schopnostiach žalovaných uhrádzať vyššie, ako nimi navrhnuté splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že pri riadnom splácaní splátok bude priznaná istina uhradená za 16 mesiacov, prihliadajúc aj k osobe žalobcu a výške priznaného plnenia, povolením splácania priznaného plnenia v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovaným 1) a 2), a to spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.