Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-246-2016.pdf
PDF · 117.82 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/246/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu I/ Mladosť L&K&T, spol. s r.o., so sídlom Tulská 5273/16, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 626 856 a žalobcu II/ S.. F.. Z. H., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. XX, XXX XX G. G., občan SR, proti žalovanému I/ PENTECH s.r.o., so sídlom Družby 22, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 43 908 896, žalovanému II/ IK- SYSTEM SK s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 736 267, právne zastúpeným Mgr. Martin Babčaník, advokát so sídlom Alžbetin dvor 1348, 900 42 Miloslavov, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcov I/, II/ z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovaným I/, II/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcom I/, II/.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia I/, II/ sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 18. 11. 2016 domáhali voči žalovaným I/, II/, aby súd vyslovil, že Kúpna zmluva zo dňa 22. 02. 2008 medzi predávajúcim IK - SYSTEM SK, s. r. o., Bratislava a kupujúcim PENTECH s. r. o., Banská Bystrica je z časti neplatná podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a to v bode článku II. bod 2.2, týkajúceho sa bezodplatného prevodu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch predmetu kúpy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 a ktoré žalovaný I/ nadobúda do svojho výlučného vlastníctva, pričom žalovaný II/ nezaručuje presnosť a úplnosť zoznamu hnuteľných vecí spísaných v prílohe č. 1 a žalovaný I/ berie túto skutočnosť na vedomie. Žalobcovia tvrdili, že na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 01. 2007 uzatvorenej správkyňou konkurznej podstaty Z. X. so žalobcom I/, bol žalobca I/ oprávneným užívateľom nebytových priestorov pohostinstva a priestorov kaviarne nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, súpisné číslo XXXX, parcela č. XXX/X, Reštaurácia S. J. W. O. XX I. G. G.. Zmluva bola uzavretá do dňa predaja podielu Z. X. na nehnuteľnosti v konkurznom konaní. Za deň predaja sa pre účely zmluvy rozumelo uzatvorenie Kúpnej zmluvy správkyňou konkurznej podstaty po uhradení plnej výšky kúpnej ceny za podiel vo výške 4/6 na nehnuteľnosti. Predmetná Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 14. 08. 2007 so žalovaným II/, pričom súčasťou prevodu touto Kúpnou zmluvou boli aj hnuteľné veci, ktoré boli zapísané do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu (Z. X.). Žalovaný II/ sa tak stal vlastníkom všetkých troch podielov na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, prac. č. XXX/X, V. S., J. N. J. W. O. XX I. G. G.. Žalovaný II/ uzavrel do žalobcom I/ Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 07. 11. 2007, čím žalobca I/ bol aj naďalej oprávneným užívateľom týchto nebytových priestorov. Dňa 01. 04. 2008 došlo k opätovnému prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, parc. č. XXX/X, V. S. J. W. O. XX I. G. G. a to v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008. Vkladom tejto Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, povoleným dňa 01. 04. 2008, sa stal novým vlastníkom podielov na nehnuteľnosti žalovaný I/. Na neho súčasne prešli aj všetky práva a povinností
vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07. 11. 2007 uzavretej medzi žalovaným II/ a žalobcom. Žalovaný I/ z tohto dôvodu so žalobcom I/ uzatvoril dňa 01. 04. 2008 novú Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú sa žalovaný I/ po piatich mesiacoch snažil ukončiť dohodou ku dňu 01. 09. 2008, čo konateľka žalobcu I/ (Z. X.) najprv odmietla s poukazom na vložené investície do nebytových priestorov a upozorňujúc na vlastnícke práva k hnuteľným veciam nachádzajúcich sa v prenajatých priestoroch. Novým nájomcom namiesto žalobcu sa stala spoločnosť KOROX - Office market s. r. o., Banská Bystrica a žalobca I/ podpísal podnájomnú zmluvu na tieto nebytové priestory. Žalobca I/ tvrdil, že ju podpísal v tiesni pod nátlakom prenajímateľa. Dňa 27. 10. 2010 spoločnosť KOROX
- Office market s. r. o., vypovedal žalobcovi I/ Zmluvu o podnájme nebytových priestorov bez udania dôvodu s dvojmesačnou výpovednou lehotou s tým, že žalovaný I/ ku dňa 31. 12. 2010 ukončil dohodou Zmluvu o nájme nebytových priestorov s týmto nájomcom. Žalovaný I/, ako vlastník nehnuteľností a súčasne prenajímateľ, mal povinnosť vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie, resp. vydať ich majetok, ktorý sa v prenajatých nebytových priestoroch nachádzal a ktorý používali žalobcovia na podnikateľské účely v týchto prenajatých priestoroch. Žalovaný I/ bez prítomnosti žalobcu I/ vnikol do prenajatých nebytových priestorov a vykonal neúplný súpis majetku žalobcov, ktorý sa v tej dobe tam nachádzal, pričom následne znemožnil prístup do prenajatých nebytových priestorov navarením petlíc na vchodové dvere. Listom zo dňa 17. 01. 2011 vyzval žalobcu I/ na prevzatie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch pohostinstva podľa nim vytvoreného neúplného zoznamu, ale ho nevyzval pritom na prevzatie vecí, ktoré sa nachádzali v prenajatých nebytových priestoroch kaviarne Y.. Tieto mal žalobca I/ právo užívať na základe Zmluvy o výpožičke zo dňa 31. 05. 2007 uzavretej so žalobcom II/. Žalovaný I/ na ich prevzatie ich nevyzval ,aj keď vlastnícky patrili žalobcom a odmietol ich vydať. Žalobca II/ sa na tunajšom súde žalobou podanou dňa 27. 11. 2011 proti žalovanému I/ domáhal vydania vecí, ku ktorým vlastníctvo nadobudol vynaložením vlastných finančných prostriedkov a ktoré slúžili výlučne na podnikateľské účely pre žalobcu II/ v nebytových priestoroch v kaviarni Y.. Konanie sa viedlo na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 9C 211/2011. V tejto veci bol vydaný rozsudok OS BB zo dňa 26. 10. 2012, právoplatný dňa 28. 11. 2012, ktorým bol návrh zo strany súdu zamietnutý ohľadne vydania hnuteľných vecí, keďže žalovaný I/ spochybňoval vlastnícke právo žalobcu II/ k predmetným veciam. Tvrdil, že vlastnícke právo k nim žalovaný I/ nadobudol spolu s vlastníctvom k nehnuteľnej veci, v ktorej sa tieto veci nachádzali a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008, odvolávajúc sa na článok II. Bod 2.2 Kúpnej zmluvy, prípadne ich vydržal, resp. sú súčasťou hlavnej veci, t. j. nehnuteľnosti. Žalobcovia tvrdili, že súd mal ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to článku II bod 2.2 Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008, pričom prihliadol k argumentom žalovaného I/, že majetok žalobcu II/ je súčasťou hlavnej veci, ktorú nadobudol na základe Kúpnej zmluvy. Dňa 28. 11. 2014 sa F.. S.. H. (konateľka žalobcu I/) domáhala na tunajšom súde vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného I/ odvodzujúc právo od rozhodnutia OS BB č. k. 9C 211/2011, keďže žalovaný I/ nebol povinný vydať veci, keďže tieto nadobudol ako súčasť hlavnej veci. V žalobe žiadala súd, aby sa zaoberal aj prejudicionálnou otázkou neplatnosti právneho úkonu a to Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 v časti II bod 2.2. Toto konanie sa viedlo pod č. k. 20C 244/201, pričom žalobcovia majú za to, že ani v tomto konaní súd neriešil otázku neplatnosti právneho úkonu, pričom súd opätovne žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Uvedené rozhodnutie nie je právoplatné z dôvodu podania odvolania S.. F.. Z. H..
2. S obsahom Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 a teda i článku II bod 2.2 sa žalobcovia oboznámili až 13. 12. 2011, keď žalovaný I/ túto zmluvu doložil do súdneho spisu v rámci dovolacieho konania. Žalobcovia majú za to, že žalovaný I/ nenadobudol nehnuteľnosť ako takú spolu so zariadenými prevádzkami nájomcov, ale iba podiely na nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali fungujúce prevádzky vtedajších nájomcov podľa zmluvy vo veľkosti 2/6 a 4/6. Z interpretácie znenia článku II/ bod 2.2 tejto zmluvy vyplýva, že za predmet kúpy je označené niečo, čo nie je presne špecifikované a čo žalovaný II/ daroval žalovanému I/, aj keď nebol žalovaný II/ v čase prevodu vlastníkom veci, keďže tieto patrili žalobcom. Z tohto dôvodu mali za to, že uvedený článok zmluvy je nepresný, neurčitý, neúplný a preto absolútne neplatný. Tým, že žalovaný I/, II/ uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 pred nájomcami zamlčali úmyselne, aj ostatní nájomcovia majú sťažené možnosti účelne sa brániť proti neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva z dôvodu plynutia hmotno-právnych lehôt a žalovanému I/ neobmedzené možnosti k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcov a ostatných nájomcov. Takisto základným zákonným znakom kúpy je jej odplatnosť, pričom v prípade článku II bod 2.2 Kúpnej zmluvy sa jednalo o bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nepresne určeným hnuteľným veciam. V zozname hnuteľných vecí sa pritom nachádzajú aj vylúčené veci zo súpisu majetku podliehajúceho konkurzu na úpadcu Z. X. a preto nemohli byť predmetom prevodu podľa článku II
bod 2.2 Kúpnej zmluvy medzi žalovanými, či už odplatného alebo bezodplatného. Žalobcovia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti článku II bod 2.2 Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 uzatvorenej medzi žalovanými I/, II/, odôvodňujú tým, že uplynutím doby nájmu, ktorá by trvala viac ako tri roky, nič nebráni žalovanému I/, aby s odvolaním sa na článok II bod 2.2 Kúpnej zmluvy nadobudol vlastníctvo k veciam nájomcov tak, že by ochranu skutočného vlastníka prelomil ochranou dobrej viery. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 144/2010 zo dňa 30. 03. 2011). Mali za to, že požadovaným určením neplatnosti v tejto časti právneho úkonu by mohli predísť súdnym sporom v ďalších veciach a odstrániť právnu neistotu, zlepšiť právne postavenie žalobcov, ako aj ostatných dotknutých osôb. Mali za to, že bez určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k bezodplatnému prevodu majetku žalobcov na žalovaného I/, nie je možnosť spravodlivo rozhodnúť o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v konaní 20C 244/2014 a v konaní 63Cb 77/2015. Z tohto dôvodu žiadali, aby súd vyhovel žalobe tak, ako to navrhovali v jej petite. Na svoje tvrdenia žalobca predložil Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 01. 2007, Kúpnu zmluvu zo dňa 14. 08. 2007, súpis majetku, Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 07. 11. 2007, list adresovaný žalovanému II/ zo dá 24. 10. 2007, Kúpnu zmluvu zo dňa 22. 02. 2008, Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 04. 2008, ukončenie nájomnej zmluvy dohodou ku dňa 01. 09. 2008, Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 01. 09. 2008, vypovedanie zmluvy o podnájme zo dňa 27. 10. 2010, list AK JUDr. Brázdil adresovaný žalovanému I/, písomnú výzvu na vydanie vecí, žalobu o vydaní vecí zo dňa 27. 11. 2011, rozhodnutie vo veci 9C 211/2011 a neskôr i 20C 244/2014.
3. Na základe Uznesenia súdu vydaného v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP sa k veci vyjadril len žalovaný II/. V tomto vyjadrení doručeným súdu dňa 24. 03. 2017 poukázal, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali naliehavý právny záujem na podanom určovacom žalobnom návrhu podľa § 137 c) CSP, čo je nevyhnutný predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom tento musí i existovať (byť preukázaný) nie len v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený (§ 154 ods. 1 OSP). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je potom dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby súd sa zaoberal vecou v jej merite. Naliehavý právny záujem je pritom daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neisté.
4. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca II/ sa žalobou podanou voči žalovanému I/ neúspešne domáhal najprv vydania (konanie na OS BB pod sp. zn. 9C 211/2011) a v súčasnosti sa domáha voči nemu vydania bezdôvodného obohatenia (konanie vedené na OS BB pod sp. zn. 20C 244/2014), pričom v obidvoch súdnych konaniach žalobca II/ uplatnil dôvody, ktorými spochybňuje vlastnícke právo žalovaného I/ k hnuteľným veciam uvádzaným v tomto žalobnom návrhu, avšak neúspešne. Podľa žalovaného II/ dôvod, ktorý viedol žalobcov k podaniu žalobného návrhu je nespokojnosť žalobcu II/ s tým, ako sa s jeho právnou argumentáciou vysporiadali súdy vo vyššie uvádzaných konaniach. Právne posúdenie súdom v konaní 9C 211/2011 k argumentácií žalobcu II/, nemôže byť skutočnosť preukazujúca naliehavý právny záujem na podanom určovacom návrhu. Žalobcovia preto nemôžu úspešne preukázať naliehavý právny záujem na podanom žalobnom návrhu v tejto veci, ak už právnu argumentáciu a dôvody vyplývajúce z tejto žaloby uplatnili v iných súdnych konaniach, osobitne za situácie, že sa žalobca II/, ako účastník dotknutých konaní riadne nezúčastňoval úkonov súdu a pojednávaní a nevyužil riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (konanie 9C 211/2011). Žalovaný II/ mal za to, že žalobcovia v podanom žalobnom návrhu nepreukázali ani len existenciu práva, od ktorého by mohli teoreticky odvodzovať svoj naliehavý právny záujem, keď nepreukázali svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam a to nie len k tým, ktoré boli predmetom bezodplatného prevodu v rámci Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným I/, II/ zo dňa 22. 02. 2008, ale ani k tým, ktorých vydania sa domáhal žalobca II/ v konaní 9C 211/2011. Žalobca II/ pritom v tomto konaní tvrdil, že iba on je vlastníkom týchto hnuteľných vecí. V danom prípade vystupuje popri žalobcovi II/ aj žalobca I/, pričom títo tvrdia, že sú vlastníkmi bližšie nekonkretizovaných hnuteľných vecí, ku ktorým nijakým spôsobom svoje údajné vlastnícke právo ani nepreukázali. V konaní 9C 211/2011 súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej ustálil, že drvivá väčšina vecí, ktorých vydania sa žalobca II/ domáhal voči žalovanému I/, tvorila súčasť hlavnej veci, t. j. nehnuteľností, pričom súčasť vecí nie je samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov a právne úkony, ktoré sa týkajú hlavnej veci sa týkajú v celom rozsahu aj jej súčasti. V zmysle uvedenej právnej argumentácie potom súd vyvodil, že žalovaný I/ a žalovaný II/ ako jeho právny predchodca, nadobudol nehnuteľnosť aj so všetkými zabudovanými
súčasťami. Vo vzťahu k zvyšným hnuteľným veciam, ktorých vydania sa žalobca II/ domáhal voči žalovanému I/ v konaní 9C 211/2011 bol preukázaný prevod vlastníctva z úpadcu až na žalovaného I/ alebo boli tieto vydané žalobcovi II/ žalovaným I/. V uvedenom konaní sa preukázalo, že žalovaný I/ po nadobudnutí nehnuteľností vyzval žalobcov i ďalšie osoby, aby si z nehnuteľnosti vypratali všetky hnuteľné veci, ktoré sú ich majetkom. Žalobca II/ si na túto výzvu vypratal iba nepatrnú časť hnuteľných vecí. Podľa článku 2 bod 2.2 Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008, ktoré žalovaný II/ považuje za vedľajšie jednanie popri Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, došlo k bezodplatnému prevodu hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v priestoroch predmetu kúpy uvedené v prílohe č. 1 k predmetnej zmluve. Uvedené dojednanie je určité, pričom z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný II/ ,ako predávajúci, deklaroval žalovanému I/, ako kupujúcemu, že zoznam hnuteľných vecí nemusí byť presný alebo úplný, vzhľadom na odstup času, odkedy sám predávajúci nehnuteľnosti spolu s hnuteľnými vecami nadobudol do vlastníctva. V čase uzatvorenia zmluvy medzi žalovaným II/ a žalovaným I/ nebolo zrejmé, či sa tieto hnuteľné veci ešte v čase prevodu na žalovaného I/ nachádzali v priestoroch predmetu kúpy a či sú v použiteľnom stave. Z rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní 9C 211/2011 preto súd ustálil, že väčšina hnuteľných vecí tvorila súčasť hlavnej veci, ktoré žalovaný I/ nadobudol spolu s nehnuteľnosťou ako súčasť nehnuteľnosti bez potreby ďalšieho osobitného právneho úkonu vo vzťahu k týmto zabudovaným súčastiam. Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca II/ nadobudol údajne hnuteľné veci od úpadcu v čase tesne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to nielen pre rozpor s ustanovením § 4 b) ods. 1 a) Zákona č. 328/1991 Zbierky, platnou do 03. 08. 1999, keď sa dlžník bol povinný zdržať konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku, ale tiež pre rozpor s ustanovením § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súčasť hlavnej veci nemôže byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov. Ak teda žalobca II/ niekedy v minulosti financoval kúpu týchto hnuteľných vecí, potom ich zabudovaním do nehnuteľnosti sa tieto stali súčasťou nehnuteľností a právne zdieľali osud tejto hlavnej veci. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobcovia nepreukázali ani minimálne existenciu práva a rovnako ani naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Z tohto dôvodu žiadali žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia pripojil rozsudok tunajšieho súdu 9C 211/2011.
5. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného II/ vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 28. 04. 2017, v ktorom poukázali, že žalobcovia majú ku dňu podania návrhu tvrdený naliehavý právny záujem odvodzovaný obavou výkonu plnenia v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod č. 63Cb 77/2015 a 20C 244/2014. Bez určenia neplatnosti právneho úkonu článku II bod 2.2 kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008, by bolo právo žalobcov ohrozené a ich právne postavenie sa stalo neistým. Žalovaný I/, ako jediný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam žalobcov uvádza namietanú kúpnu zmluvu. Žalobcovia preto z rozhodnutia o platnosti, resp. neplatnosti tohto právneho úkonu majú za to, že sa vyrieši otázka vlastníckeho práva, prípadne práva na vydania bezdôvodného obohatenia. Ďalej poukázal, že žalobca I/ nebol účastníkom konania 9C 211/2011, preto sa nejednalo o vydanie jeho hnuteľného majetku, ktorý bol v tomto žalobnom návrhu špecifikovaný. Žalovaný I/ si však po ukončení nájomného vzťahu výpoveďou ponechal majetok žalobcu I/, ktorý je odlišný od majetku žalobkyne F.. S.. H. a o ktorého vydanie sa konalo v súdnom konaní 9C 211/2011. Z tohto dôvodu žalobca I/ podal návrh na začatie konania o vydaní bezdôvodného obohatenia vedený na tunajšom súde pod č. k. 63Cb 77/2015. V súdnom konaní 9C 211/2011 bolo predmetom konania vydanie hnuteľných vecí patriacich iba žalobkyni F.. S.. H., pričom súd sa otázkou platnosti, či neplatnosti nezaoberal. Žalobca II/ preto v konaní 20C 244/2014, ktoré nie je právoplatné, odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a podal odvolanie, keďže súd sa opätovne nezaoberal otázkou absolútnej neplatnosti uvedeného článku kúpnej zmluvy. Potom do doby, kým súd prvej inštancie v tomto konaní nerozhodne o žalobnom návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu, žiadala konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia prerušiť. Zotrvali pritom na tom, že článok II bod 2.2 je neurčitý, neúplný, nejasný a preto by mal byť absolútne neplatný.
6. Žalovaný II/ aj napriek tomuto vyjadreniu mal za to, že žalobcovia I/, II/ nepreukázali naliehavý právny záujem. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 111/2008. Rovnako poukázal, že v konaniach pred tunajším súdom, súd už musel riešiť prejudiciálnu otázku vlastníctva hnuteľných vecí, pričom žalobca II/ v konaní 9C 211/2011, ktoré je právoplatne skončené, neuniesol toto dôkazné bremeno o svojom vlastníckom práve k hnuteľným veciam.
7. Zo spisu 63Cb 77/2015 tunajší súd zistil, že predmetom tohto konania medzi žalobcom I/ a žalovaným I/ je vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5 998,30 Sk, za vnesenie vecí žalobcom I/ do rovnakej nehnuteľnosti a to prístrešok letnej terasy pohostinstva vo výške 100 000,-SK, výčapného pultu vo výške 34 000,- Sk, za dodávku a montáž barovej dosky v hodnote 632,- Eur, za montáž satelitného kompletu Skylink a montáž TV prijímača vo výške 270,- Eur a za dodávku GRIGIO SP v sume 648,32 Eur. Súd konštatuje, že voči takto uplatnenému nároku žalovaný vzniesol námietku premlčania. Rovnakú námietku žalovaný I/ vzniesol i v konaní 20C 244/2014, vedenom na základe žaloby žalobcu II/ voči žalovanému I/.
8. Pojednávania vo veci samej sa zúčastnil len žalovaný II/, žalovaný I/ sa pojednávania vo veci nezúčastnil, k veci sa nevyjadril a rovnako sa pojednávania nezúčastnili bez ospravedlnenia ani žalobca I/ a žalobca II/. Súd preto rozhodol o nároku žalobcov v zmysle žaloby v ich neprítomnosti.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 3 Zákona č. 116/1990 Zbierky zákonov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 137 c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
9. Na základe podanej žaloby, písomných vyjadrení strán k žalobe, vrátane predložených listinných dôkazov, ktoré súd vykonal, súd mal za to, že žaloba žalobcov I/, II/ je voči žalovaným I/, II/ nedôvodná a preto ju zamietol. Súd ju zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcami I/, II/ v súlade s ustanovením § 137 c) CSP. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne.
10. Predmetom žaloby žalobcov I/, II/ bolo, aby súd vyslovil, že Kúpna zmluva uzavretá žalovanými I/, II/ dňom 22. 02. 2008 je z časti neplatná podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a to v bode článku II bod 2.2 týkajúceho sa bezodplatného prevodu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch predmetu kúpy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 kúpnej zmluvy a ktoré žalovaný I/ nadobúda do svojho výlučného vlastníctva, pričom žalovaný II/ nezaručuje presnosť a úplnosť zoznamu hnuteľných vecí spísaných v prílohe č. 1 a žalovaný I/ berie túto skutočnosť na vedomie. Tvrdil, že toto ustanovenie je absolútne neplatné a preto majú naliehavý právny záujem na vyslovení tejto neplatnosti, keďže v priestoroch predmetu kúpy, ktoré užíval žalobca I/ na základe zmlúv o nájme nebytových priestorov, sa nachádzali hnuteľné veci, resp. majetok, ktorý mu nebol po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným I/, resp. so spoločnosťou KOROX - Office market, s. r. o., vrátený a ktorého vydania sa domáhal v konaní 9C 211/2011. Z dôvodu zamietnutia žaloby sa žalobca II/ potom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z titulu, že hnuteľné veci vložené do tejto nehnuteľnosti, ktoré užíval žalobca I/ na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov ,sa podľa rozhodnutia súdu v tomto konaní stali súčasťou hlavnej veci. Žalobcovia tvrdili, že súdy sa v rozhodnutiach nezaoberali prejudicionálnou otázkou platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 a to článku II bod 2.2. Žalovaný II/ v konaní nerozporoval skutkové tvrdenia ohľadne uzavretých zmlúv, t. j. Zmluvy o nájme nebytových priestorov, Kúpnej zmluvy medzi žalovaným II/ a žalovaným I/, Kúpnej zmluvy oihľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu Z. X. na nehnuteľnosti vo výške 4/6 a ostatného majetku, ktorý bol súčasťou majetku podliehajúceho konkurzu úpadkyne Z. X., na základe ktorej sa potom žalovaný II/ stal vlastníkom všetkých troch podielov na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, súp. Č. XXXX, parc. č. XXX/X, V. S. J. N. J. W. O. XX I. G. G.. Žalovaný II/ rovnako nerozporoval uzavretie Kúpnej zmluvy zo dňa 22. 02. 2008 so žalovaným I/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom vo vlastníctve predávajúceho nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie
V., evidovaných správou katastra Banská Bystrica. V konaní žalovaný II/ však tvrdil, že žalovaný I/ po ukončení konania 9C 211/2011 vyzval žalobcu II/ k prevzatiu si veci, ktoré mu vlastnícky patrili a ktoré právo žalobca II/ i využil. Rovnako tunajší súd zo spisu 63Cb 77/2015 zistil, že právo vyzdvihnúť si veci vlastnícky patriace žalobcovi I/ boli týmto subjektom i vyzdvihnuté z predmetnej nehnuteľnosti na základe výzvy žalovaného I/ dňa 25. 02. 2011,o čom je v spise doložený dôkaz. Uvedeným dokladom si strany potvrdili, že ich vzájomné vzťahy z nájomnej, resp. podnájomnej zmluvy sú vysporiadané. Žalovaný II/ mal preto za to, že žalobcovia I/, II/ nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, lebo nepreukázali, že by bez tohto určenia bolo ich právo ohrozené, resp. sa stalo ich právne postavenie neisté. Rovnako žalovaný II/ poukázal, že žalobcovia v žalobnom návrhu nepreukázali ani len existenciu práva, od ktorého by mohli odvodzovať svoj naliehavý právny záujem, keď nepreukázali svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam a to nie len k tým, ktoré boli predmetom bezodplatného prevodu v rámci Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 22. 02. 2008, ale ani k tým, ktorých vydania sa domáhal žalobca II/ v konaní 9C 211/2011, ktoré je právoplatne skončené a v zmysle ktorého konania súd žalobu voči žalobcovi II/ zamietol. Ustálil pritom, že väčšina hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca II/ v tomto konaní domáhal voči žalovanému I/, tvorila súčasť hlavnej veci a potom právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa týkajú v celom rozsahu a jej súčasti. Rozhodol, že žalovaný II/ po prevode vlastníctva na žalovaného I/, nadobudol nehnuteľnosť aj so všetkými zabudovanými súčasťami. Vo vzťahu k zvyšným hnuteľným veciam súd skonštatoval, že bol preukázaný prevod vlastníctva z úpadcu až na žalovaného I/, resp. tieto veci boli vydané žalobcovi II/ žalovaným I/ a to na základe výzvy žalovaného I/. Rovnako článok II bod 2.2 Kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými dňa 22. 02. 2008 nepovažoval za nejasný, neurčitý v spojitosti s prílohou č. 1 k zmluve, kde je presný zoznam vecí hnuteľných, ktoré žalovaný II/ žalovanému I/ pri prevode odovzdal a uvedený dovätok obsiahnutý v tomto článku Kúpnej zmluvy, v žiadnom prípade nespôsobuje neurčitosť, nepresnosť prejavu vôle smerujúceho k bezodplatnému prevodu vlastníctva k hnuteľným veciam uvedeným v prílohe č. 1. Rovnako žalovaný II/ poukázal aj na judikatúru súdov, ako Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 111/2008, kedy súd musí posúdiť, či návrhom podaným žalobcami s daným určovacím petitom, sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či po takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je z pravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo, ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Žalobca II/ už uplatnil dôvody, ktorými spochybňoval vlastnícke právo žalovaného I/ k hnuteľným veciam už v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 9C 211/2011, pričom v súčasnosti vedie konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní 20C 244/2014, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené. Súd preto v obidvoch týchto konaniach musí/el/ riešiť predbežnú otázku, t. j. otázku vlastníctva hnuteľných vecí, pričom v konaní 9C 211/2011 o vydanie vecí žalobca II/ neuniesol dôkazné bremeno o svojom vlastníckom práve k hnuteľným veciam. V konaní 20C 244/2014 si žalobca II/ uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom konaní súd vydal rozhodnutie o zamietnutí tejto žaloby z dôvodu neuplatnenia tohto práva včas.
11. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že ani uvedenou určovacou žalobou žalobcov I/, II/ sa nevyrieši právna neistota na strane žalobcov, keďže výsledkom tohto konania nebude vyriešenie podstatnej otázky a to, kto je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré žalobcovia ani riadne nekonkretizovali a rovnako nepreukázali k ním vlastnícky vzťah. Súd rovnako zistil i z konania 63Cb 77/2015, že žalobca I/ sa domáhal v tomto konaní vydania bezdôvodného obohatenia za veci, ktoré údajne vložil do predmetnej nehnuteľnosti vo výške 5 998,30 Eur, voči ktorému nároku žalovaný I/ vzniesol námietku premlčania. Rovnako v tomto konaní predložil i dôkaz o tom, že žalobca I/ na základe jeho výzvy si vyzdvihol všetky podľa neho nachádzajúce sa hnuteľné veci v tejto nehnuteľnosti, ktoré mu vlastnícky patrili. Svedčí o tom doklad o prevzatí týchto vecí zo dňa 25. 02. 2011, kde súčasne si strany vyhlásili, že týmto považujú ich vzájomné vzťahy zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov za vysporiadané. Súd sa s právnou argumentáciou žalovaného II/ o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcami, ako i nedôvodnosti podanej žaloby v konaní stotožnil aj napriek tomu, že žalovaný I/ sa k veci nevyjadril, avšak tieto skutočnosti mohol súd posúdiť z listinných dôkazov, ktoré boli stranami sporu v konaní predložené, predovšetkým z Kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými I/, II/ zo dňa 22. 02. 2008. Súd len konštatuje, že súdy pri rozhodovaní o žalobách na plnenie museli predbežne posúdiť prejudiciálnu otázku platnosti tohto ustanovenia článku II bod 2.2 Kúpnej zmluvy v súlade s ustanovením § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a na základe vyriešenia tejto otázky posúdiť nárok v zmysle nimi podanej žaloby. Keďže žalobcovia takéto žaloby súdu podali ,o čom svedčia konania vedené na tun. súde pod č. 63Cb 77/2015
ako i 20C 244/2014, súd rovnako z tohto dôvodu nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti tohto článku Kúpnej zmluvy, ktorej neboli žalobcovia I/, II/ ani účastníkom . Z tohto dôvodu žalobu súd vo veci zamietol.
12. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným I/, II/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcom I/, II/. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.