Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/89/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci žalobkyne: N. G., N. G. X.. Č.. XX, Ľ., zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník, proti žalovanej: Pohotovosť, spol. s r. o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Werner & Co., spol. s r. o., Stromová ul. č. 54/A, Bratislava, o určenie, že zmluva o úvere je neplatná resp. bezúročná a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 22.4.2010 č. XXXXXXXXX zamieta.

II. Súd určuje, že úver zo zmluvy o úvere zo dňa 22.4.2010 č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žaloba sa v časti nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni zamieta.

IV. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33%.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 02.12.2010, doručenou Okresnému súdu Svidník 03.12.2010, tunajšiemu súdu postúpenou 02.06.2011 žalobkyňa žiadala, aby súd svojim rozhodnutím určil, že zmluva o úvere z 22.04.2010 č.: XXXXXXXXX je neplatná a aby žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 484,- EUR; eventuálne aby súd určil, že úver zo zmluvy o úvere z 22.04.2010 č.:XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré podľa žalobkyne úverová zmluva obsahuje a to konkrétne úrok z omeškania predstavuje 0,25 % denne , čo tvorí 91,25 % ročne, strata výhody splátok, nekalá rozhodcovská doložka, podrobenie sa zákonu č. 513/1991 Zb. , samotný poplatok za úver vo výške 3 .028,- EUR z dôvodu absencie RPMN v zmluve a teda dohody o výške poplatku za poskytnutie úveru uvedený účelu úveru ma "zamestnanie" obchodným zástupcom žalovanej. Primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 484 eur sa žalobkyňa domáha z dôvodu, že ju žalovaná vystavila právnej neistote a v zmluve voči žalobkyni použila nekalú obchodnú praktiku.

2. Žalovaná listom zo dňa 24.01.2013, súdu doručeným 28.01.2013 vzniesla námietku prekážky právoplatne rozsúdenej veci s tým, že spor medzi žalobkyňou a žalovanou zo zmluvy o úvere z 22.04.2010 č.:807500129 je právoplatne skončený rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu z 12.09.2011 pod sp. zn. SR 08680/11, ktorým žalovanej prisúdil právo na plnenie v súvislosti so zmluvou o úvere, zmluvu posúdil ako platnú. Na základe uvedeného prejednaniu veci bráni prekážka rozsúdenej veci, pričom rozhodcovský rozsudok ako res iudicata priznáva i aktuálna judikatúra (uznesenie Krajského

súdu v Prešove z 31.05.2011 pod č. k. 7Cob 43/2010, uznesenie Krajského súdu Košice z 03.05.2012 pod č .k. 5Co 43/2012, uznesenie NS SR z 26.09.2011 pod č. k. 3M Cdo 1/2010, uznesenie NS SR z 18.01.2012 pod č. k. 6Cdo 143/2011, uznesenie NS SR z 09.02.2012 pod č. k. 3Cdo 122/2011). Žalovaná žiadala konanie zastaviť.

3. Uznesením č. k. 15C/89/2011-117 zo dňa 25.06.2013 súd konanie zastavil. Uznesením súdu druhej inštancie č. k. 6Co/579/2013 zo dňa 29.10.2013 bolo uznesenie č. k. 15C/89/2011-117 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, stým aby nanovo posúdil platnosť rozhodcovskej doložky, pričom ak vyhodnotí že je je neplatná aby vec prejednal a rozhodol o nej. ,,Pričom v tejto súvislosti bude treba zistiť, či žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku skonštatoval, že "žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ". V žalobe však žalobkyňa uviedla toto: "Obchodný zástupca zakrúžkoval ako účel zmluvy "zamestnanie". Ja som na žiadne zamestnanie úver nepotrebovala, ale dostala som sa do finančnej tiesne." V prípade pochybností bude treba vychádzať z toho, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a že sa teda na vec vzťahujú príslušné predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa."

4. V ohľadom na uvedené sú primárne skúmal, či žalobkyňa má postavenie spotrebiteľky.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, prednesmi zástupcov strán sporu a listinnými dôkazmi - Zmluva o úvere č. 807500129 zo dňa 12.09.2011, všeobecné podmienky zmenka č. č. 807500129 prehľad práv a povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, rozhodnutím z 12. 9. 2011 č. SR 08680/11 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere na vypracovanej predtlači, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur , ktorý mala splácať v pravidelných 12 tich mesačných splátkach po 82,- Eur tak, aby napokon uhradila žalovanej sumu spolu vo výške 984,- Eur. Žalobkyňa v pozícii dlžníka mala na zmluve zaškrtnuté políčko, že si úver berie na účely zamestnania. Takto vyplnenú zmluvu žalobkyňa podpísala. Podľa tvrdení žalobkyne, žalobkyňa uzavrela Zmluvu za účelom spotreby úveru na vlastné potreby, resp. potreby svojho syna, ktorý sa nachádzal v ťažkej životnej situácií. Bez vedomia žalobkyne, obchodný zástupca žalovanej označil účel úveru ako "zamestnanie" a to zjavne za účelom a s úmyslom vyhnúť sa právnej kvalifikácie vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou ako vzťahu spotrebiteľského. Žalovaná toto tvrdenia žalobkyne spochybňovala, ale nevedela preukázať žeby žalobkyňa skutočne sama ,zaškrtla políčko ,, na účely zamestnania".

7. Súd viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie v uznesení č. k. 6Co/579/2013, keď v prípade pochybností o povahe predmetnej zmluvy je potrebné sa prikloniť k tomu, že dané zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, je v danej situácii toho názoru, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Ak potom z už uvedeného vyššie vyplýva, že výkon zamestnania (ako účel uzavretia zmluvy či jej plnenia) je z hľadiska stotožnenia konania odberateľa s predmetom jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti najproblematickejší, totožnosť však reálne prichádza do úvahy len v prípade tzv. podnikateľských zamestnaniach, namieste je i ďalší záver a to ten, že bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2010 (ďalej len "ZoSU"), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Súd na základe zistených skutočností ustálil že sa jedná o spotrebiteľský úver, a zároveň ide o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník") v znení účinnom do 31.12.2010, nakoľko lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne od ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. V záujme ochrany spotrebiteľa teda tunajší súd primárne aplikuje lex generalis oproti lex specialis, nakoľko má za to, že jedine zaškrtnutie políčka, že dlžníkovi sa poskytuje úver "na výkon zamestnania" nezakladá obchodnoprávny vzťah a to najmä vtedy, ak v zmluve vôbec nie je konkrétne uvedené, na aký účel sa má zmluva v rámci aktivít v zamestnaní použiť, čo je pri absolútne obchodných vzťahoch viac než neštandardné. S ohľadom na skutočnosť, že samotná zmluva o úvere je koncipovaná veľmi neprehľadne a pokiaľ ide o samotný účel úveru aj veľmi stručne a nejednoznačne, pre spotrebiteľa sú nepochybne jej ustanovenia veľmi zmätočné a ľahko si ich môže nesprávne vyložiť.

11. Odhliadnuc od uvedeného, aj keby sa zmluva o úvere mala posudzovať podľa Obchodného zákonníka, s veľkou pravdepodobnosťou by zmluva nerešpektovala ani zásadu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú totiž právne relevantné pri výkone práva a tým, že predmetné ustanovenie všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, majú tieto zásady v tomto prípade právnu záväznosť. S najväčšou pravdepodobnosťou by zmluva o úvere nespĺňala ani túto obchodnoprávnu zásadu, a to najmä z pohľadu jednoznačne porušenej rovnováhy účastníkov zmluvného vzťahu s prihliadnutím na skutočnosť, že aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 ods. 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi (napr. 0,25 % denný zmenkový úrok, povinnosti sú v zmluve stanovené takmer výlučne povinnému a naopak, práva len oprávnenému, zjavná nerovnováha účastníkov, vynímajúc vysoké úroky i neprimeraná odplata...atď.)

12. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2010, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis - konkrétne v ustanovení § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko nebolo preukázané, že žalobkyňa v danej veci pri uzatváraní ú konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (čo nemožno rozhodne zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru), je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah za vzťah spotrebiteľský v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne potom ho aj podriadiť právnemu režimu noriem osobitne upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov.

13. Tunajší súd svoj právny záver o označení právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy vyvodzuje i z označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi pre fyzické osoby - nepodnikateľa. Keďže dlžník bol označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ (v zmluve o úvere a takisto aj v zmenke je identifikovaný menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu), je zrejmé, že ide o fyzickú osobu nekonajúcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a sú tak naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. S poukazom na vyššie citované ustanovenia má teda zmluva o úvere č. 807500129 povahu spotrebiteľskej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd má za dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a z ničoho jasne a jednoznačne nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnému na výkon určitého konkretizovaného povolania alebo podnikania. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

20. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 807500129 je aj rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

" pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, " pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

21. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho výkladu § 53 ods. 1 v spojení s ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2010.

22. Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

24. Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

25. Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

26. V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú, je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

27. Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v Zmluve o úvere vychádzal súd z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

28. V zmysle Rozhodcovskej doložky si síce žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom Slovenskej republiky a rozhodcovským súdom, ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne uprednostňuje konanie pred súkromným rozhodcovským, a nie pred štátnym súdom. Pre spotrebiteľov je pritom významné ustanovenie § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou v mieste ich bydliska. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, keďže je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka bola podpisovaná súčasne so zmluvou a javí sa, že jej podpísanie bolo podmienkou poskytnutia prostriedkov zo strany oprávneného, t. j. že bez podpisu rozhodcovskej doložky by nedošlo k uzatvoreniu samotnej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi je reálny predpoklad, že je to takmer vždy veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

29. Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

30. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá je dohodnutá v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a ktorá je individuálne nedojednaná, v zmysle ktorej je síce daná možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, ak ale už dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to v zmysle

eurokomformného výkladu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 neplatná.

31. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 12.09.2011 pod sp. zn. SR 08680/11 je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný , pričom nezakladá prekážku rozhodnutej veci a súd preto pristúpil k prejedaniu veci.

32. Nakoľko žalovaná svojou žalobou žiadala rozhodnúť i určovacím výrokom, obe stany sporu predniesli rozsiahlu argumentáciu k existencii resp. neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach a rovnako k tomu, či podanie takejto žaloby je podľa ust. 137 vôbec možne. Keďže súd vyhodnotil zmluvu ako spotrebiteľskú, špeciálne riadiacu sa ustanoveniami o spotrebiteľskom úvere, pričom od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z. V tomto článku sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4, ktorý znie: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba)", podmienku v zmysle ust. § 137 písm. b) tak mal súd bez ďalšieho za splnenú.

33. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania podľa § 191 C.s.p. dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona o ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) výšku, počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 35. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

36. Predmetom konania je úverová zmluva, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má po posúdení súdu charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) a § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 82 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedené z čoho táto splátka pozostáva, čo z nej predstavuje istinu, úroky a poplatky, čím nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Uvedené členenie pritom nevyplýva z posudzovanej zmluvy o úvere. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená

medzi účastníkmi neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Okrem toho zmluva dokonca neobsahuje ani výšku poslednej splátky, zmluva taktiež neobsahuje výšku RPMN. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. A súd túto skutočnosť určil priamo vo výroku rozsudku.

37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa( ďalej ZoOS ) , má spotrebiteľ právo domáhať sa na súde ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa a zároveň má spotrebiteľ, letory na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

38. Pokiaľ ide o žiadosť žalobkyne o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení, súd má za to, že aj keď bola žalobkyňa v uplatnení porušenia svojho práva ako spotrebiteľky v konaní úspešná len čiastočne, boli splnené základné predpoklady na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od žalovanej. Nakoľko súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je neplatný, že zmluva o úvere je neplatná (v časti dojednaných úrokov a poplatkov), je možné konštatovať, že žalobkyňa v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 ZoOS úspešne uplatnila svoje spotrebiteľské práva na súde. Je nepochybné, že žalovaná je podnikateľom v oblasti spotrebiteľských úverov, a preto má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Súd má však za to, že na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby spotrebiteľ ujmu aj subjektívne pociťoval, pričom v konaní bolo preukázané, že tomu tak u žalobkyne nebolo, pretože tá sa nevyjadrila, prečo primerané finančné zadosťučinenie vôbec žiada a aká ujma jej mohla konaním žalovanej vzniknúť. Žalobkyňa nezaplatila žalovanému ani len istinu poskytnutého úveru (z istiny vo výške 500,- EUR vrátila žalovanému len 132,- EUR. Žalobkyňa jednak nepreukázala dôvody, pre ktoré jej vznikol nárok na uvedené plnenie pričom s prihliadnutím na okolnosť , že prevažnú časť úveru ani neuhradila, poskytnutie takéhoto zadosťučinenia súd nepovažoval za spravodlivé a preto v časti nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd žalobe taktiež nevyhovel.

39. Pokiaľ ide o požiadavku žalobkyne vyhlásiť za neplatnú celú zmluvu pre rozpor s dobrými mravmi v spojení s existenciou viacerých nekalých podmienok, súd prihliadol na ústavnoprávny princíp zachovania platnosti zmluvy (favor contractus), a teda nutnosť uprednostnenia výkladu zachovávajúceho platnosť zmluvy. (Rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 625/03) a ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, čo platí aj v prípade dohody o administratívnom poplatku, bez ktorého prípadne zmluva o úvere môže existovať (a dlžník bude povinný veriteľovi zaplatiť iba istinu úveru a úroky). Rovnako, aj podľa čl. 6 smernice č. 93/13/EHS platí princíp zachovania platnosti zmluvy napriek existencii neprijateľných podmienok (... a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok).V predmetnom prípade teda nemožno žiadať neplatnosť zmluvy ako celku, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Žalobkyňa podpísala zmluvu slobodne , vážne zmluva bola uzavretá v prepísanej podobe, existencia prípadných neprijateľných zmluvných dojednaní by mohli mať za následok neplatnosť takejto zmluvy v časti týchto neprijateľných zmluvných podmienok a to podľa ust. § 53 ods. 5 ( neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné) . Z uvedeného dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že zmluva je neplatná ako celok, súd preto nevyhovel žalobe v tejto časti.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má v pomere svojho úspechu ( 33.33 % - keď žalobkyňa bola úspešná v 33,33 % a žalovaná v 66,66% ) má žalovaná. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke , keďže jej čistý úspech zohľadňujúc i úspech protistrany bol v mínusovej bilancii súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. O samotnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením , po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I (§ 355 ods. 1 .V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I (§ 355 ods. 1 .V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.).