Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-68-2013.pdf
PDF · 122.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovaným: 1. V. Č., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, R., a 2. V. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, R., o zaplatenie o 934,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 568,- eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 568,- eur od 3.5.2011 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30,- eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania žalovanej v 1. rade s plnením ktorejkoľvek splátky.
II. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 366,60 eura s príslušenstvom súd žalobu z a m i e t a . III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v 1. rade v rozsahu 21,54 %.
IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žalobca nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2012, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.12.2012, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 934,60 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 796,- eur od 3.5.2011 až do zaplatenia titulom nesplatenia časti úveru v sume 796,- eur a zmluvnej pokuty v sume 138,60 eura. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu strán sporu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.10.2010. Pohľadávku v časti 796,- eur si uplatňoval z dôvodu, že žalovaní mu nesplácali dohodnuté splátky úveru riadne a včas. Následne žalobca, v súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, oznámil žalovaným stratu výhody splátok, t. j. že splatným sa stal celý dlh žalovaných, t. j. istina, úrok a odmena v nezaplatenej výške 796,- eur. Pohľadávku v časti 138,60 eura si uplatňoval titulom zmluvnej pokuty za porušenie záväzku žalovaných zo zmluvy. Uviedol, že žalovaní mu ku dňu podania žaloby uhradili iba 32,- eur, pričom naposledy mu uhradili dňa 20.6.2011 sumu 23,- eur. Ani po dvoch predžalobných výzvach žalobcu žalovaní predmetný dlh neuhradili.
3. Súd zistil, že žalovaný v 2. rade zomrel dňa 4.6.2012, t. j. pred začatím konania, v dôsledku čoho v čase začatia konania nebol subjektom práva, a nemal ani tomu zodpovedajúcu spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Súd preto uznesením č.
k. 4C/68/2013-26 zo dňa 22.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2014, zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nerozhodol.
4. Žalovaná v 1. rade písomným podaním doručeným súdu 26.8.2014 uviedla, že žalobný nárok je dôvodný, avšak jej manžel (pozn. žalovaný v 2. rade) sa upil na smrť, zomrel dňa 4.6.2012, a zanechal jej iba dlhy. Keby nemala priateľa, umrela by od hladu. Rada by sa zbavila všetkých záväzkov, ale nevie ako.
5. Na výzvu súdu adresovanú žalovanej v 1. rade na oznámenie, či žiada, aby jej súd umožnil nahradiť dlžnú sumu v splátkach, žalovaná v 1. rade zareagovala zaslaním uznesenia o zastavení dedičského konania po jej manželovi a uznesenia o zastavení tohto konania proti žalovanému v 2. rade. Nepripojila žiadne písomné vyjadrenie ani sprievodný list. Až na druhú výzvu súdu zareagovala predložením vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov strany konania na účely oslobodenia od súdnych poplatkov, podľa ktorého je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 130,50 eura mesačne, zároveň pracuje ako predavačka potravinového tovaru, pričom príjem jej z pracovného, príp. obdobného pracovnoprávneho vzťahu predstavuje 40,- eur mesačne. Medzi náklady na bývane patria výdavky za vodu v sume 20,- eur, za elektrinu v sume 50,- eur a iné náklady spojené s bývaním v sume 63,- eur. Na drevo minie 500,- eur za rok. Má dva úvery v Poštovej banke, a. s., pričom požičaná suma predstavuje 1.500,- eur a 800,- eur. Má aj pôžičku uzavretú v spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pričom požičaná suma predstavuje 600 eur, ktorú je povinná splácať sumou 30,- eur mesačne. Cestovné do zamestnania ju vyjde na 4,80 eura mesačne. Na lieky minie 1,20 eura mesačne.
6. Nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 220102741 zo dňa 22.10.2010, obchodnými podmienkami, predžalobnými upomienkami z 22.3.2011, oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 23.8.2011, fotokópiami poštových podacích hárkov z 23.3.2011 a 30.8.2011, uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 5D/18/2013-11 zo dňa 10.3.2014, a zistil tento skutkový stav:
8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami dňa 22.10.2010 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi úver vo výške 600,- eur za odplatu v sume 228,- eur pozostávajúcu z celkového 20 % úroku z istiny úveru a odmeny vo výške 18 % z istiny úveru. Celková dlžná suma žalovaných bola dohodnutá vo výške 828,- eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť žalobcovi v 13-ich mesačných splátkach s tým, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy, a každá ďalšia splátka v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Výška prvých troch plátok bola dohodnutá sumou 3,- eurá, a ďalších 10 splátok sumou 81,90 eura. V zmluve bola uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 47,39 %. Zmluvu uzavreli s odkazom na zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a na obchodné podmienky. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili obchodné podmienky a rozhodcovská doložka, nachádzajúce sa na rube tlačiva zmluvy. Žalobca ako veriteľ mal podľa obchodných podmienok (bod 1.) právo požadovať od žalovaných ako od dlžníkov vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške (bod. 1 obchodných podmienok). Podľa bodu 3 obchodných podmienok, ak žalovaní nesplnia svoj záväzok zo zmluvy, žalobca je oprávnený od nich požadovať zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Prvá strana zmluvy je podpísaná oboma zmluvnými stranami, kým rub tlačiva zmluvy je podpísaný iba žalovanými. Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a neobsahuje ani rozčlenenie splátok na splátku istiny úveru, splátku úroku z úveru a splátku iných poplatkov z úveru. Na rube zmluvy je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 67,70 %.
9. Výpočtom na kalkulačke pre výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver na internetovej stránke: <https:// openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka> súd zistil, že skutočná RPMN v danom prípade bola 78,62 %, a nie iba 67,70 %, a teda, údaj o RPMN uvedený na rube tlačiva zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedený v neprospech spotrebiteľa.
10. Z predžalobných upomienok z 22.3.2011 súd zistil, že žalobca v ten istý deň písomne vyzval oboch žalovaných na zaplatenie neuhradenej časti úveru v sume 163,80 eur z predmetnej zmluvy v lehote 5 dní od obdŕžania výzvy s tým, že potom bude žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade umožnené pokračovať v splácaní záväzku v splátkach podľa splátkového kalendára. Každého zo žalovaných upozornil, že ak nezaplatia tento dlh bezodkladne, po uplynutí 15 - dňovej lehoty v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, bude žalobca požadovať zaplatenie celej pohľadávky a všetkých zmluvne dojednaných sankcií vrátane zmluvnej pokuty, výška ktorej k 22.3.2011 predstavovala 19,80 eura.
11. Z poštových podacích hárkov 23.3.2011 súd zistil, že žalobca v daný deň odoslal na poštovú prepravu tak zásielku adresovanú žalovanej v 1. rade, ako aj zásielku adresovanú žalovanému v 2. rade, obsahom ktorých, vzhľadom na malý časový odstup, bola zrejme predžalobná upomienka z 22.3.2011.
12. Z oznámení o zosplatnení záväzku z 23.8.2011 súd zistil, že žalobca v ten istý deň každému zo žalovaných písomne oznámil, že ich záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený k 2.5.2011 z dôvodu ich omeškania so splácaním úveru. Uviedol, že splatným sa stal celý dlh v sume 796,- eur, pozostávajúci z nezaplatenej časti istiny, úroku a zmluvnej odmeny. Zároveň každého zo žalovaných vyzval, aby mu bezodkladne uhradili nesplatenú časť úveru v sume 796,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 0 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania v zodpovedajúcej sume 0,00 eura a náhradu nákladov spojených s vymáhaním dlžnej čiastky v sume 120,- eur, t. j. celkom 916,- eur. Menovaných upozornil, že ak tak neurobia, na súde bude podaná žaloba na vydanie rozsudku.
13. Z poštových podacích hárkov z 30.8.2011 súd zistil, že žalobca v daný deň odoslal na poštovú prepravu aj zásielky adresované obom žalovaným, obsahom ktorých, s prihliadnutím na dátum podania, bolo zrejme oznámenie z 23.8.2011 o zosplatnení záväzku.
14. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 5D/18/2013-11 zo dňa 10.3.2014 súd zistil, že týmto uznesením súd 1.) zastavil konanie o prejednanie dedičstva po žalovanom v 2. rade, zomrelom dňa 4.6.2012, a 2.) vydal majetok nepatrnej hodnoty žalovanej v 1. rade, manželke poručiteľa, ktorá sa postarala o jeho pohreb.
15. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).
16. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 303 OBZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
18. Podľa § 304 ods. 1 OBZ, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
19. Podľa § 306 ods. 1 OBZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., medzi ktoré patrí aj 1.) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona), 2.) RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona), a 3.) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona).
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) a r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.
30. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
31. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
32. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
33. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaných v 1. rade a v 2. rade s plnením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
35. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa dostali o omeškania s platením časti zosplatneného úveru dňom 3.5.2011, t. j. dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, ku ktorému bol zosplatnený celý úver.
36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaných v 1. a v 2. rade s plnením predmetného peňažného dlhu, t. j. k 3.5.2011 bola 1,25 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade, v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania s plnením predmetného peňažného dlhu, zodpovedala 1,25 % ročne + 8 percentuálnych bodov, t. j. 9,25 % ročne z dlžnej sumy.
37. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
38. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010, obchodnými podmienkami, predžalobnými upomienkami z 22.3.2011, oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 23.8.2011, fotokópiami poštových podacích hárkov z 23.3.2011 a 30.8.2011, uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 5D/18/2013-11 zo dňa 10.3.2014, súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a v 2. rade vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.10.2010, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi úver vo výške 600,- eur za odplatu v sume 228,- eur pozostávajúcu z celkového 20 % úroku z istiny úveru a odmeny vo výške 18 % z istiny úveru. Celková dlžná suma žalovaných bola dohodnutá vo výške 828,- eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť žalobcovi v 13-ich mesačných splátkach s tým, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy, a každá ďalšia splátka v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Výška prvých troch plátok bola dohodnutá sumou 3,- eurá, a ďalších 10 splátok sumou 81,90 eura. V zmluve bola uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 47,39 %. Zmluvu uzavreli s odkazom na zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a na obchodné podmienky. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili obchodné podmienky a rozhodcovská doložka, nachádzajúce sa na rube tlačiva zmluvy. Žalobca ako veriteľ mal podľa obchodných podmienok (bod 1.) právo požadovať od žalovaných ako od dlžníkov vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v
plnej výške (bod. 1 obchodných podmienok). Podľa bodu 3 obchodných podmienok, ak žalovaní nesplnia svoj záväzok zo zmluvy, žalobca je oprávnený od nich požadovať zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Prvá strana zmluvy je podpísaná oboma zmluvnými stranami, kým rub tlačiva zmluvy je podpísaný iba žalovanými. Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a neobsahuje ani rozčlenenie splátok na splátku istiny úveru, splátku úroku z úveru a splátku iných poplatkov z úveru. Na rube zmluvy je RPMN vo výške 67,70 % napriek tomu, že skutočná RPMN v danom prípade bola oveľa vyššia, pretože predstavovala 78,62 %. 39. Žalovaní uhradili žalobcovi z poskytnutého úveru ku dňu podania žaloby iba sumu 32,- eur. O pravdivosti tejto skutočnosti súd nemal pochybnosti, pretože žalovaná v 1. rade nenamietala výšku uhradenej, príp. neuhradenej časti úveru.
40. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca ňou poskytol žalovaným v 1. a v 2. rade plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaní boli fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonali v rámci predmetu ich podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve boli označení identifikačnými údajmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, akými sú meno a priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli rukou dopísané iba niektoré údaje. Keďže žalobca touto zmluvou poskytol žalovaným v 1. a v 2. rade úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. § 3 ods. 3 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, priznáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými obchodnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú upravené v ust. § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa.
41. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje dve obligatórne zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona), a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona). Zmluva upravuje iba celkovú výšku jednotlivých mesačných splátok, splátky nerozčleňuje na splátku istiny, splátku úroku a splátku iných poplatkov, t.j. zo zmluvy nie je zrejmé, aká presná časť každej zo splátok predstavuje splátku istiny, aká časť splátku úroku z úveru a aká časť splátku iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok (13), ich periodicita (mesačná), pričom splatnosť jednej splátky sa odvíjala od splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluva je v tejto časti pre spotrebiteľa veľmi zložitá až nezrozumiteľná. Neobsahuje jednoznačný, jasný a zrozumiteľný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho spotrebiteľ nemusí byť schopný dostatočne posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver splácať. Citované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. výslovne rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia možno dôjsť k záveru, že termínom je presný dátum. Dátum konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje.
42. Zmluva taktiež neobsahuje na lícnej strane, ktorá je podpísaná oboma zmluvnými stranami, tretí obligatórny údaj, a to RPMN podľa § 9 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN je uvedená na rube zmluvy, ktorý je podpísaný iba žalovanými, podľa ktorého RPMN bola 67,70 %, pričom súd zistil, že skutočná výška RPMN bola v danom prípade až 78,62 %, a teda údaj o RPMN je uvedený v zmluve v neprospech spotrebiteľa.
43. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetný, žalobcom poskytnutý, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko 1.) neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, 2.) neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t. j. nerozčleňuje ich na splátky istiny úveru, splátky úroku z úveru a splátky poplatkov z úveru, ako aj preto, že 3.) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.
44. Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade uhradili žalobcovi z poskytnutého úveru celkom iba sumu 32,- eur, súd priznal žalobcovi neuhradenú časť istiny úveru poskytnutého žalovaným v 1. a v 2. rade v zodpovedajúcej výške 568,- eur (vypočítané ako istina reálne poskytnutého úveru vo výške 600,- eur mínus uhradená časť vo výške 32,- eur). Nakoľko žalovaní v 1. a v 2. rade sa dostali do omeškania s platením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne z priznanej istiny od prvého dňa omeškania žalovaných v 1. a v 2. rade s plnením dlhu až do zaplatenia. Nakoľko žalovaná v 1. rade uzavrela zmluvu o úvere ako dlžníčka a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník, obaja žalovaní boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi poskytnutý úver, pričom žalobca mohol požadovať zaplatenie celého dlhu od ktoréhokoľvek z nich (§ 511 ods. 1 OZ). V danom prípade smrť jedného z dvoch dlžníkov má za následok skutočnosť, že žalobca môže požadovať zaplatenie celého dlhu od žijúceho dlžníka a od dedičov zomrelého dlžníka. Nakoľko žalovaný v 2. rade umrel ako nemajetný, teda nezanechal dedičov, ktorí by zodpovedali za jeho dlhy, žalovaná v 1. rade zostala jedinou dlžníčkou celého neuhradeného úveru, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu nesplatenej istiny reálne poskytnutého úveru aj so zákonnými úrokmi z omeškania (§ 511 ods. 3 OZ). Vychádzajúc z ust. § 217 od. 2 CSP, § 232 ods. 4 CSP súd umožnil žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi priznanú žalovanú sumu v pravidelných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovanej s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom prihliadol na žiadosť žalovanej, ako aj na jej osobné, rodinné a majetkové pomery. Obrana žalovanej v 1. rade, súčasťou ktorej bolo predloženie uznesenia o zastavení dedičského konania po žalovanom v 2. rade pre jeho nemajetnosť, a poukazovanie na jej nepriaznivé majetkové pomery, neobstojí, pretože samotná platobná neschopnosť strany sporu nemôže byť dôvodom rozhodnutia súdu o zamietnutí skutkovo a právne dôvodného zákonného nároku protistrany na zaplatenie žalovanej sumy, príp. časti žalovanej sumy, ktorá je skutkovo a právne dôvodná.
45. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol. V časti zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol z dôvodu, že klauzula o zmluvnej pokute je obsiahnutá na rube tlačiva zmluvy v časti s názvom Obchodné podmienky, avšak táto strana zmluvy nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami, a keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná (oboma stranami) písomne (§ 544 ods. 2 OZ), v danom prípade nebola platne dojednaná (§ 40 ods. 1 OZ).
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
50. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade bol žalobca úspešný vo veci v časti 60,77 % (o zaplatenie sumy 568,- eur s príslušenstvom) a žalovaná v 1. rade v časti 39,23 % (zamietnutie v časti istiny 366,60 eura s príslušenstvom). Nakoľko žalobca mal vo veci väčší úspech než žalovaná v 1. rade, vniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalovaným podľa pomeru úspechu vo veci, v danom prípade v rozsahu 60,77 % mínus 39,23 %. Preto súd podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v 1. rade v rozsahu 21,54 % (III. výrok).
51. Nakoľko v uznesení o zastavení konania proti žalovanému v 2. rade absentuje výrok o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, súd tak urobil týmto rozsudkom. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na oboch procesných stranách. V danom prípade súd zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade pre neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok spočívajúci v nedostatku procesnej subjektivity žalovaného v 2. rade v čase začatia konania. Zastavenie tejto časti konania z procesného hľadiska zavinil žalobca tým, že podal žalobu voči neexistujúcemu subjektu, a teda súd by mal, v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP, priznať
nárok na náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovanému v 2. rade. V danom prípade však nastala špecifická situácia, keďže nárok na náhradu trov konania možno priznať len (existujúcej) strane sporu. Keďže žalovaný v 2. rade nežil v čase začatia konania, súd mu nemohol priznať nárok na náhradu trov konania. Preto súd podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade (IV. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.