Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-102-2017.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, 841 03 Bratislava, o zaplatenie 2.445,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti 149,- Eur spolu s prisluchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
Žalovanej v zastavenej časti nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.901,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.951,54 Eur od 20.07.2014 do 05.04.2017 a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.901,54 Eur od 06.04.2017 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur mesačne vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 65,62%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 17.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu 22.05.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.445,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.445,25 Eur od 20.07.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.01.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 7132593, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.000,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 124,23 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 4.472,28 Eur. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila 1.048,46 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 25.05.2014 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru.
Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočnej lehote, žalobca dňa 19.07.2014 úver zosplatnil. Žalovaná do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradila.
2. Uznesením zo dňa 17.10.2017, č.k. 22Csp 102/2017-44, súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu.
3. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 26.09.2017. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalovanú pohľadávku neuznáva, nakoľko nerozumie z akej sumy pozostáva a ani pre akú spoločnosť idú úhrady. Počas splácania pôžičky komunikovala s firmou EOS KSI Pajštúnska 5, Bratislava, kde nemala žiadne problémy až dovtedy, keď odcestovala k dcére, lebo prišla o manžela a mala zdravotné problémy. Keď sa potom vrátila, bolo jej oznámené, že im bol jej prípad odobratý. Keďže jej neoznámili číslo účtu, kde treba ďalej platiť, čakala, že ju niekto osloví. Netušila, že to pôjde cestou súdu. Svoj záväzok chce po osobnej dohode splácať, ale inú možnosť ako splátkový kalendár nemá. Žije sama v domove seniorov, takže požadovanú sumu nemôže uhradiť celú. Našla si aj prácu, o čom priložila dohodu o pracovnej činnosti. Navrhovala mesačné splátky vo výške 30,- Eur vždy k 20. dňu v mesiaci.
4. Podaním doručeným súdu 15.01.2018 vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 99,- Eur (zmluvné pokuty a poplatky) spolu s prisluchajúcim úrokom z omeškania späť bez uvedenia dôvodu. Zároveň súdu oznámil, že žalovaná od podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 50,- Eur. Z uvedeného dôvodu vzal žalobca späť žalobu aj v časti istiny 50,- Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 149,- Eur spolu s úrokom z omeškania späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania (vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti 99,- Eur), by bol povinný nahradiť trovy konania žalovanej v tejto časti. Na druhej strane žalovaná svojim konaním, keď po podaní žaloby čiastočne zaplatila žalobou uplatnený nárok v sume 50,- Eur, by v tejto časti bola povinná žalobcovi nahradiť trovy konania. Súd preto skúmal v zastavenej časti pomer zavinenia žalobcu a žalovanej na zastavení konania, pričom dospel k záveru, že žalovaná zavinila zastavenie konania v rozsahu 33,56 % (50,- Eur z 149,- Eur) a žalobca v rozsahu 66,44 % (99,- Eur z 149 Eur). Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v zastavujúcej časti úspešná v rozsahu 32,88%, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
9. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na termín 15.01.2018, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. PZ žalobcu podaním doručeným súdu dňa 15.01.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti PZ žalobcu.
10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nemohla zohnať účet, na ktorý mala posielať splátky. Tých 50,- Eur, ktoré zaplatila, uhradila na účet, ktorý jej bol poskytnutý telefonicky, ale keďže nemala ďalšiu odozvu, ďalšie splátky neplatila, nakoľko nemala z čoho a nechcela riskovať, keďže nevedela, či to prišlo na správnu adresu. Pokiaľ ide o predloženú dohodu o pracovnej činnosti, žalovaná uviedla, že dojednaná odmena je 2,50 Eur na hodinu. Mesačne jej to vychádza okolo 300,- Eur. Po uhradení všetkých nákladov na domov dôchodcov jej ostáva cca 90,- Eur mesačne, preto žiadala súd o možnosť uhradiť žalovanú sumu v splátkach po 50,- Eur mesačne vždy k 10. dňu v mesiaci.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o využívaní klientskej zóny, zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 21.01.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 25.05.2014 spolu s doručenkou na č.l. 9, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 10, prílohou 3 - žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 22.08.2017, Prílohou č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2017, poštovým podacím hárkom na č.l. 43, dohodou o pracovnej činnosti, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 58-60 a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou prostredníctvom diaľkovej komunikácie dňa 21.01.2014 zmluvu o pôžičke č. 7132593, na základe ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť finančné prostriedky vo výške 3.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 124,23 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 32%, priemernou RPMN 21,09%, celkovou sumou k zaplateniu 4.472,28 Eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.05.2014 vyzval žalovanú k zaplateniu splátok v celkovej výške 397,53 Eur v lehote do 05.07.2014 s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaná predžalobnú upomienku prevzala dňa 10.06.2014. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 19.07.2014. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila žalobcovi z dlžnej sumy 1.098,46 Eur.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
19. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
20. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
23. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 21.01.2014 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy č. 7132593, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.000,- Eur, ktoré mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 124,23 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila 1.098,46 Eur (z toho 50,- Eur po podaní žaloby dňa 05.04.2017). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.05.2014 vyzval žalovanú k zaplateniu splátok v celkovej výške 397,53 Eur v lehote do 05.07.2014 s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Žalovaná upomienku prevzala dňa 10.06.2014. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 19.07.2014.
33. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9).Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
34. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 124,23 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy, ktorú náležitosť nemožno stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Nakoľko úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
35. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad zákona, však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 124,23 Eur spotrebiteľovi nie je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy, ktorú náležitosť nemožno stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve.
36. Vzhľadom k tomu, že súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur, pričom z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná žalobcovi uhradila 1.098,46 Eur. Na istine teda ostala nesplatená suma 1.901,54 Eur, v ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnú.
37. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.951,54 Eur od 20.07.2014 (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do 05.04.2017 (vykonanie úhrady vo výške 50,- Eur) a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.901,54 Eur od 06.04.2017 až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15 % (od 11.06.2014 do 09.09.2014) a 0% (od 16.03.2016) + 5 percentuálnych bodov.
38. Pokiaľ ide o povolené splátky, súd dospel k záveru, že s ohľadom na žiadosť žalovanej o povolenie splácať dlh v splátkach, skutočnosť, že je dôchodkyňa bývajúca v domove dôchodcov a nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie celej dlžnej sumy (čo predložila aj listinnými dokladmi - dohodou o pracovnej činnosti), je vhodné umožniť žalovanej splácať uvedený dlh voči žalobcovi v splátkach, a preto ju zaviazal na zaplatenie dlhu v splátkach po 50,- Eur mesačne vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie čo len jednej zo splátok bude mať za následok splatnosť celého plnenia.
39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 2.296,25 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.901,54 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 82,81 % (1.901,54 Eur z 2.296,25 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 17,19 % (394,71 Eur z 2.296,25 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 65,62 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,62 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.