Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/95/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne AB 2 B.V., registračné číslo 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o, so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanej Ľ. B., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXX/XX, O., o zaplatenie sumy 1892,62,-eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 804,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 804,64 eur odo dňa 19.11.2014 do zaplatenia. Súd povoľuje žalovanej priznanú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 eur mesačne vždy do 15.dňa každého mesiace počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15%, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1892,62 EUR, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 215,97 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 1892,62 Eur odo dňa 19.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 12.11.2011 Úverovú zmluvu č. 4111051554, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové podmienky Home Credit Slovakia a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1700 eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 64,06 eur. Žalovaná nesplácala splátky riadne a včas.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.05.2017 uviedla, že dňa 12.11.2011 s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej ako „Home Credit") uzavrela Úverovú zmluvu v znení predloženom súdu žalobcom (ďalej ako „Úverová zmluva"). Na základe tejto zmluvy jej bol zo strany Home Credit poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.700,- eur ako spotrebiteľský úver. Následne v prospech účtu Home Credit realizovala platby ako splátky úveru a platby za upomienky vo výškach a termínoch ako uvádza žalobca, súhrnne takto spoločností Home Credit uhradila sumu vo výške 889,36 eur. V roku 2013 sa jej finančná situácia veľmi zhoršila v dôsledku choroby a straty zamestnania manžela a aj jej straty zamestnania, v dôsledku čoho nebola schopná úver splácať. Úverová zmluva zo dňa 12.11.2011 je podľa jej názoru neplatným právnym úkonom a to z nasledovných dôvodov; Podľa §9 od s.2 pís m. í) a ž I) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch") musí Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ohľadne úrokovej sadzby predložená Úverová zmluva obsahuje percentuálne vyjadrenie ročnej úrokovej sadzby dojednanej ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy a všeobecné ustanovenie v hlave 20, §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré sú s účasťou Úverovej zmluvy (ďalej len „všeobecné podmienky"), podľa ktorého je veriteľ oprávnený kedykoľvek zmeniť výšku úrokovej sadzby a RPMN „v závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu ". Úverová zmluva neobsahuje časové obdobia, v ktorých dochádza k z mene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ani presné podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Ohľadne ročnej percentuálnej miery nákladov Úverová zmluva uvádza len údaj, že RPMN je od 39,2 % do 41,3% bez uvedenia konkrétnej jednoznačnej percentuálnej sadzby a bez uvedenia konkrétnej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť. Závažným nedostatkom Úverovej zmluvy je, že neobsahuje jednoznačne špecifikovanú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný platiť. V Úverovej zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky a ich celkový počet, bez uvedenia, v akej výške sú splátky úrokov a v akej výške splátky istiny, resp. iné platby. V úverovej zmluve nie sú uvedené termíny mesačných splátok (nevyplnená kolónka v zmluvnom formulári). V Úverovej zmluve tiež absentuje zakotvenie práva spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené nedostatky Úverovej zmluvy odporujú príslušným ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch a spôsobujú z načnú právnu neistotu na strane spotrebiteľa ohľadne presnej výšky a charakteru jeho peňažných záväzkov voči poskytovateľovi úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky je Úverová zmluva neplatná pre rozpor so zákonom o spotrebiteľských úveroch a neurčitosť ohľadne špecifikácie peňažných záväzkov spotrebiteľa. Úverovú zmluvu považuje z uvedených dôvodov za neplatnú ako celok, nakoľko ide o nedostatok v podstatných náležitostiach zmluvy, ktoré nie je možné oddeliť od jej ostatného obsahu a teda nie je možné uplatniť ustanovenie §41 Občianskeho zákonníka čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Úroková sadzba dojednaná v Úverovej zmluve vo výške 33,53% p.a. o viac ako 200% prevyšuje priemernú úrokovú mieru spotrebných úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v IV. štvrťroku roku 2011, ktorá bola vo výške 10,97% p.a.. Ustanovenie Hlavy 1, §6 všeobecných podmienok obsahuje nasledovné zmluvné dojednanie; „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade zosplatnenia úveru podľa §3 p ísm. a), b) a c) tejto hlavy prirastá neuhradený úrok, na ktorého úhradu vznikol Spoločnosti nárok do doby zosplatnenia, a neuhradenej úhrady za poistenie k istine. Klient je odo dňa zosplatnenia povinný hradiť úrok o 9 % p.a. vyšší, ne ž bol dohodnutý v ÚZ s tým, že i tento úrok prirastá k istine t.j. odo dňa zo splatnenia sa úročí istina vrátane čiastok k nej prirastených, a to na základe výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzby (podiel ročnej úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve zvýšenej o 9% a skutočného počtu dní v danom rokuj" Z uvedeného vyplýva, že Home Credit má podľa Úverovej zmluvy nárok aj po zosplatnení úveru na jeho úročenie riadnymi úrokmi navýšenými o sankčnú sadzbu vo výške 9%, čo potvrdzuje aj vo svojej výzve k splateniu celého úveru zo dňa 28.6 .2013 slovami: „Zároveň Vás upozorňujeme, že aj naďalej trvá Vaša povinnosť uhrádzať príslušenstvo a prípadné zmluvné sankcie". Takáto zmluvná úprava nepožíva v slovenskom právnom poriadku právnu ochranu a je treba ju považovať za neplatnú; dôvody podrobne uvádza rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Zároveň vzniesla voči nárokom žalobcu uplatneným žalobou námietku premlčania, nakoľko v prípade neplatnosti Úverovej zmluvy patrí žalobcovi len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa v zmysle § 107 ods. l a 2 premlčuje v dvoj ročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Aj objektívna trojročná lehota bola žalobcom

zmeškaná, nakoľko Úverová zmluva bola uzavretá dňa 12.11.2012 a žaloba bola súdu doručená dňa 26.11.2014.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k žalobe poukázal, že žalovaná vo svojim vyjadrení namieta taktiež absenciu obsahových náležitosti úverovej zmluvy. Poukazuje predovšetkým na ust. § 9 ods. 2 písm. i) až 1) zák. č. 129/2010 Z.z. Vyjadrenie žalovanej v niektorých častiach postráda logiku, pretože tvrdí, že zmluva neobsahuje, výšku úrokovej sadzby a zároveň poukazuje na Hlavu 1 20, §1 Úverových zmluvných podmienok. Z textu Úverovej zmluvy vyplýva, že obsahuje výšku úrokovej sadzby na lícnej strane a zároveň tato výška nebola počas platnosti zmluvy nikdy menená. Žalovaná je taktiež názoru, že úverová zmluva nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSU, ktorý požaduje uvedenie „ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Uvedená požiadavka vychádza z čl. 10 ods. 2 písm. g) Smernice, podľa ktorého zmluva o úvere musí uvádzať „ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere“ pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Smernica nestanovuje podobu, v akej má byť údaj o RPMN uvedený. Rovnako ako ZSÚ len stanovuje požiadavku uvedenia tohto údaja v úverovej zmluve. RPMN v predmetnej zmluve bola uvedená ako úzke rozpätie hodnôt. Dôvod pre takéto uvedenie RPMN bol nasledovný. Splátky spotrebiteľských úverov boli vo všetkých zmluvách nastavené na 15. deň v mesiaci. Nakoľko však išlo o zmluvy uzatvárané na diaľku, nebolo možné v deň vyhotovenia zmluvy presne určiť deň, kedy právne dôjde k jej uzavretiu. Uvedený posun niekoľkých dní pri rozpočítaní na celú dobu úveru matematicky viedol k rozpätiu možnej RPMN v rozsahu niekoľkých desatín percenta. Bez zbytočného odkladu po uzatvorení zmluvy však bola spotrebiteľom písomne oznamovaná presná výška RPMN. Žalovaná sa taktiež domnieva, že úverová zmluvu neobsahuje obsahovú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., a teda zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorých sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na problematiku spotrebiteľských vzťahov sa vzťahuje obligatórne Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. Apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľských úveroch a o zrušení smernice Rady 87/102/ES (ďalej len „smernica“), nakoľko členské štáty EÚ boli povinné predmetnú smernicu transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov. Podľa názoru žalovaného Smernice 2008/48 ES nebolo do právneho poriadku SR transponovaná (správne, ) čím došlo k porušeniu zásady proporcionality úž samotným prijatím zákona č. 129/2010 Z.z. Smernica ako právny predpis slúži na zjednotenie rozdielnych úprav jednotlivých členských štátov a zároveň ustanovenia smerníc musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty (Komisia p. Poľsko C-475/07, Komisia p. Luxembursko C-57/07). Žalovaná je názoru, že zák. č. 129/2010 Z.z. nereflektuje uvedené skutočnosti, pretože jednou z obsahových náležitosti, ktoré musí zmluva o úvere obsahovať, je uvedená v čl. 10 ods. 2 písm. h) podľa smernice, je náležitosť: výšku, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa búdu splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa takto vyššie uvedenú náležitosť nenájdeme, tak ako je prezentovaná v smernici, ale zákonodarca obsahovú náležitosť istým spôsobom modifikoval a v ust. § 9 ods. 2 pod písm. k) stanovil nasledovné: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Dôležité je v tejto právnej veci zohľadniť rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová. V zmysle ustanovenia článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES: „Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Súdny dvor vo svojom rozhodnutí jasne stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa v prípade poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účel splatenia. Ako z uvedeného vyplýva, nie je povinnosťou veriteľa, aby v úverových zmluvách uvádzal jednotlivé zložky na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale stačí, ak veriteľ uvedie iba výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne ich poradie a bráni tomu, aby členské štáty stanovili takú povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V zmysle bodu 55 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje,

ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti...“ Veriteľovi zo smernice vyplýva iba povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi amortizáciu istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere, čo znamená v budúcnosti, teda až po uzavretí zmluvného vzťahu a na jeho žiadosť. Preto vzhľadom na vyššie uvedený text taktiež vyplýva, že úverový vzťah nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnom rozsudku Súdny dvor podáva výklad, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosť porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočného odrážajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (pozri rozsudok z 27. Marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12). Je zjavné, že ustanovenie § 9 ods.2 v spojení s § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. túto zásadu proporcionality v plnej miere nerešpektuje, čo potvrdzuje aj samotné rozhodnutia Súdneho dvora. Zároveň Smernica nebráni, aby členské štáty vo svojej vnútroštátnej úprave stanovili bezúročnosť a bez poplatkovosť, v prípade ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ale iba za okolnosti, že ide o náležitosť, ktorou môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ak by bol porušený ústavný princíp právnej istoty, tak na strane žalovaného a nie strane žalobcu, pretože rozhodnutie Súdneho dvora podáva jasný a presný výklad toho, ako mala byť smernica transponovaná do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Bez ohľadu na aplikáciu priameho alebo nepriameho účinku smerníc, má žalobca za to, že ustálená judikatúra súdom SR vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nesprávnej transpozície smernice do právneho poriadku SR. Žalovaná uhradil poslednú úhradu dňa 27.12.2012, pričom žalobca úver zosplatnil dňa 28.06.2013. Žalobný návrh bol vyhotovený a odoslaný na príslušný súd 04.12.2014. Za týchto okolností nemožno hovoriť o premlčanom žalobnom návrhu, nakoľko treba prihliadať na ust. § 565 v spojení s ust. § 103 OZ.

4. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 veta druhá rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti žalobcu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listín a to žalobou, vyjadrením k žalobe, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovanej, Úverovou zmluvou zo dňa 12.11.2011, informáciami o poistení dohodnutom zmluvou č. 19100826/2009, výzvou k splateniu celého dlhu, výpisom čerpania, splátkami a úhradami a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe. Je pravda, že uzavrela úverovú zmluvu, ktorú najprv splácala podľa svojich finančných možností, ktoré prestala splácať keď manžel prišiel o zamestnanie. Žiadala o zaplatenie pohľadávky v splátkach vo výške 50 eur mesačne, nakoľko jej príjem je 460 eur, manžel má príjem v čistom cca 650-700 eur, ma jednu vyživovaciu povinnosť, úver v Poštovej banke, ktorý spláca vo výške 200 eur, náklady na bývanie 250 eur.

7. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavreli dňa 12.11.2011 Úverovú zmluvu č. 4111051554 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalovanej poskytol úver v sume 1700eur, v celkovej čiastke 3573 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky, pričom žalovaná podpisom potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 pravidelných mesačných splátok v sume 64,06 eur.

8. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad zmluvy o úvere súd zistil, že žalovaná úver čerpala jednorazovo dňa 21.11.2011, na úver veriteľovi zaplatila 895,36 €. Žalovaná bola v priebehu trvania zmluvného vzťahu v omeškaní so splácaním (č. l. 17 spisu).

9. Z písomnosti právneho predchodcu žalobcu adresovanej žalovanej zo dňa 28.06.2013 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v sume 1892,62 € do 15 dní od odoslania písomnosti. Odoslanie výzvy na poštovú prepravu žalobca dokladoval podacím hárkom.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa § 9 ods. 6 zák.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

23. Podľa § 9 ods. 9 zák.č. 129/2010 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákč. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o

spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 2 písm. g) a h) zák.č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

27. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. V zmysle ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) .

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

32. Žalovaná podala námietku premlčanie, kde uviedla, že nárok žalobcu je premlčaný nakoľko Úverová zmluva bola uzavretá dňa 12.11.2012 a žaloba bola na súd podaná dňa 26.11.2014. Súd sa najprv ako prvým zaoberal námietkou premlčania, kde súd konštatuje, že žalovaná uhradila poslednú úhradu dňa 27.12.2012, úver žalobca zosplatnil dňa 28.06.2013, žalobca žalobu podal na tunajší dňa 26.11.2014, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

33. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní v merite dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Súd nemá pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník, t.j. žalovaná v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

34. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere však neobsahuje korektne uvedené náležitosti vyžadované zák.č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1, keď neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nie je v zmluve uvedená korektne ročná percentuálna miera nákladov, nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12.11.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver v sume 1700 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 64,06 €. V hlave 5 úverových podmienok je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípade poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok. Z uvedeného, ale nevyplýva výška a poradie jednotlivých zložiek mesačnej splátky a spotrebiteľ nemá reálnu možnosť uvedenú výšku si vypočítať, navyše účelové určenie každej platby si takto určuje veriteľ bez konkrétnej dohody so spotrebiteľom, a to aj na úhradu akýchkoľvek pohľadávok. Žalovaná ako spotrebiteľ teda nemala vedomosť z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru, kde žalobca sám určuje účel platieb. V zmluve uvedená výška splátky však v rozpore s § 9 ods. 1 písm. k) neobsahuje členenie termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon predpokladá prehľadné členenie jednotlivých zložiek a uvedenie jednotlivých čiastok úveru v zmysle uvedenia prehľadných povinností spotrebiteľa, je však uvedená len celková splátka 64,06 €, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky, keď ani z prílohy zmluvy, všeobecných úverových podmienok členenie nevyplýva, je v nich uvedené len všeobecné konštatovanie, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada poistenia. Sama táto okolnosť nie je podľa názoru súdu rozhodujúcou s poukazom na článok 10 ods. 2 v spojení s čl. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS. Podľa bodu 3. výroku Rozsudku Európskeho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej, článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Je potrebné uviesť, že článok 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS obsahuje harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere. Ako bolo pripomenuté v bode 47 rozsudku vo veci C-42/15, článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

36. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Na výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. tak, ako je uvedený vyššie, zotrváva súd aj v tejto prejednávanej veci a nemá dôvod sa od tohto výkladu odkloniť.

37. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, súd dospel k záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

38. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé.

39. Spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov.

40. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať. Takúto zmluvnú podmienku preto je potrebné považovať za neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. a/ a o/ Občianskeho zákonníka a teda neplatnú.

41. Vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnom praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15-Home Credit Slovakia, a.s., Klára Biroová, uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t.j. § 9 ods. 2 písm. k/, resp. l/ zák. č. 129/2010 Z.z..

42. Žalobcom predložený rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Home Credit Slovakia, a.s., Klára Biroová, nie je možné priznať danému rozhodnutiu priamy a ani nepriamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, a čo sa týka nepriameho účinku tu je povinnosťou súdov skúmať jeho nepriamy účinok, kde je povinnosťou súdu skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova "zlomili" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi", pričom v konkrétnom správaní veriteľov sa to prejavuje v tom, že nielen do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky, dokonca aj vypracovaním samotnej amortizačnej tabuľky - je to veriteľ, kto po podpise zmluvy jednostranne určuje, aká časť bude použitá na splátku istiny a aká časť bude použitá na splátku odmeny veriteľa bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ akokoľvek zasiahnuť. V zmysle vyššie uvedeného, okrem skutočnosti, že Smernici nie je možné ani po Rozsudku C 42-15 priznať ani priamy ani nepriamy účinok, je potrebné vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu úroky a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku.

43. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, čo zároveň umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaná však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere. Zároveň Zmluva však neobsahuje korektné vyčíslenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, teda poskytnutého úveru vrátane všetkých nákladov úveru, keď neobsahuje správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Prepočtom výšky splátky a počtu splátok (64,06 € x 60€) je výsledná suma vyššia 3843,60 € oproti v zmluve uvedenému údaju 3573 €.

44. Zmluva neobsahuje ani korektný údaj o RPMN, keď tento je uvedený rozmedzím a výšku RPMN jednostranne oznamuje veriteľ až po poskytnutí úveru, takáto úprava je v rozpore s § 9 ods. 1 písm. j) zákona, ktorý taxatívne určuje, že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Je totiž výlučne vecou veriteľa, ktorého postup dlžník nemôže ovplyvniť, kedy peniaze z titulu úveru dlžníkovi poukáže. Veriteľ by mal peniaze z úveru dlžníkovi poskytnúť v deň uzavretia úverovej zmluvy, kedy je RPMN nad akúkoľvek pochybnosť známa. Ak tak urobí neskôr, musí znášať riziko zmeny RPMN vo svoj prospech, ale aj neprospech a je neprípustný prenos tejto zodpovednosti za postup veriteľa na dlžníka. Zákon vyžaduje nielen pri celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale aj pri ročnej percentuálnej miere nákladov výpočet na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie v čase poskytnutia financií. Ak by sa tento spôsob výpočtu mal vzťahovať iba na určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zákonodarca by v slove vypočítaný použil jednotné číslo (celkovú čiastku, vypočítanú ....), text zákona však obsahuje číslo množné (vypočítané).

Následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splnením zákonnej požiadavky uviesť konečnú splatnosť úveru nie je formulácia do 60 mesiacov od poskytnutia úveru, nakoľko z úverovej zmluvy nevyplýva konkrétny dátum ani konkrétne určenú dobu, dokedy je veriteľ povinný úver poskytnúť. Rovnako dojednanie § 3 hlavy 4 úverových podmienok, podľa ktorého spoločnosť poskytne úver klientovi „až po obdržaní originálov riadne vyplnenej úverovej zmluvy, prípadne ďalších s klientom či predajcom dohodnutých dokumentov“ nie je možné považovať za určitú a zrozumiteľnú dohodu o okamihu vzniku povinnosti poskytnúť úver. Ak by takéto znenie bolo vyjadrením okamihu poskytnutia úveru, okamih konečnej splatnosti úveru by mohol nastať kedykoľvek, výlučne jednostranne v závislosti od vôle veriteľa, aké iné doklady bude požadovať od klienta a kedy v konečnom dôsledku poskytne úver. Súdu je známe rozhodnutie Európskeho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej, avšak v súdenej veci nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že aj keď splátky a konečná splatnosť úveru nie sú uvedené v zmluve, spotrebiteľ nemal problém si ich určiť. Naopak, citovaná formulácia konečnej splatnosti úveru v spojení so znením hlavy 5 úverových podmienok nijakým spôsobom neurčuje presne a určite dohodu strán o presnom čase poskytnutia úveru, a tým konečnej splatnosti úveru. Veriteľ nie je viazaný žiadnym konkrétnym časom, kedy musí splniť svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť úver, adabsurdum sa tak môže stať aj so značným časovým odstupom po „obdržaní originálov riadne vyplnenej úverovej zmluvy, prípadne ďalších s klientom či predajcom dohodnutých dokumentov, t.j. neurčených dokumentov, ktoré môžu byť dohodnuté aj s predajcom (t.j. opäť dodávateľom), kedy môže byť finančná situácia spotrebiteľa odlišná ako v čase uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ je teda nielen v okamihu uzatvorenia zmluvy, ako aj v neurčenom časovom úseku po nej, v právnej neistote nielen o tom, kedy úver obdrží, ale napokon aj o tom, kedy potom bude splatný, takáto zmluvná úprava je neurčitá a v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka bodu 58 rozhodnutia súdneho dvora („58. Pritom je potrebné konštatovať, že článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere“), súd poukazuje na bod 4. Výroku rozhodnutia: „Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku“, keď podmienky zmluvy s poukazom na sporný čas poskytnutia úveru neumožňujú spotrebiteľovi v čase uzatvorenia zmluvy určiť splatnosť splátok, ako problematické sa však súdu javí najmä, že aj s ohľadom na nekorektne uvedený údaj o RPMN, spotrebiteľ nevie posúdiť rozsah svojho záväzku. Spotrebiteľ je povinný platiť len tie poplatky, ktoré sú uvedené v zmluve. Zmluvne dojednané medzi stranami bol poplatok za službu vyplývajúci z informácie o tom, že strany uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok v sume 0,3 €. Z predloženej zmluvy nevyplýva žiadna hospodárska funkcia takéhoto poplatku pre spotrebiteľa: takýto poplatok má pre spotrebiteľa opodstatnenie iba v prípade skutočne poskytnutého plnenia - teda len pre prípad, že príde skutočne k dohode o zmene výšky alebo počtu splátok. Uplatnenie poplatku paušálne bez toho, že by spotrebiteľ o plnenie prejavil záujem podľa názoru súdu predstavuje len umelé navýšenie výšky splátky vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Dojednanie poplatku za neexistujúcu, resp. neobjednanú službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie.

45. Rovnako súd za nedôvodný považoval uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky I. vo výške 5,- Eur a upomienky II. vo výške 48,- Eur, upomienka II. vo výške 12 eur, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dohody o takomto zmluvnom záväzku a jeho výške, zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva dohoda zmluvných strán o takomto poplatku a ani jeho výške. Poplatky za upomienku účastníci si nedojednali v úverovej zmluve, ktorá je účastníkmi signovaná, ale to uvedené na poslednej strane úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Súd nárok v tejto časti považoval za nedôvodný z viacerých dôvodov: žalobca nepreukázal tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepreukázal súdu zaslanie upomienok, ani dôvodnosť uplatnenej výšky. Z úpravy všeobecných podmienok nevyplýva jednoznačne charakter tejto

platby, ak by išlo o náhradu administratívnych nákladov, žalobca nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uplatnenej výške. Ak ide o paušálny administratívny poplatok, je nutné tento vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, súd považuje za nevyváženú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.

46. Žalobca tiež uplatnil v žalobe položku poistenie Bill protection vo výške 27,60 €. Dohodu o tom, že nad rámec mesačnej splátky je veriteľ oprávnený účtovať náklady na poistenie žalobca nepreukázal. V zmluve je na predtlači uvedené, že klient podpisom zmluvy súhlasí aby bol poistníkom kde v Úverovej zmluve je uvedené, že „klient podpisom ÚZ vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi Spoločnosťou, ako poistníkom a Českou pojisťovnou Zdraví a.s., ako poistiteľom, vrátane znení zvláštnych poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy“. Z takto formulovaného dojednania nevyplýva, že spotrebiteľ bol oboznámený s podmienkami poistnej zmluvy ktorú mal uzatvoriť nešpecifikovaný subjekt v nešpecifikovanom časovom horizonte, nie je zrejmé, za akých poistných podmienok ani dojednané garantované poistné plnenie. Samotný podpis zmluvy spotrebiteľom nepreukazuje dohodu zmluvných strán o poistení, najmä ak je predtlačou uvedené pri tomto texte slovo „dobrovoľné“, ani vedomosť spotrebiteľa o tom, za akú službu platí dohodnutý mesačný náklad. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaná na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia.

47. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potom úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľ čerpal z úveru sumu 1700 €, uhradil sumu 895,36 €, preto súd v časti istiny považoval za dôvodné uložiť povinnosť zaplatiť sumu 804,64 € a vo zvyšku súd žalobu zamietol

48. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z priznanej časti istiny, keď žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa 19.11.2014, okamih vzniku omeškania skutkovo zdôvodnil a preukázal dňom nasledujúcim po odoslaní výzvy na plnenie. Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch limitovaná podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne záväzným právnym predpisom, a to nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku bola výška úroku z omeškania najviac 8,50% ročne.

49. Súd s ohľadom na § 232 ods. 3 posúdil osobné a majetkové pomery žalovanej a umožnil jej uhradiť pohľadávku žalobcu v splátkach vo výške 70 mesačne, keď ide o matku jedného maloletého dieťaťa vo veku 15 rokov, pracuje ako vychovávateľka s čistým príjmom vo výške 460 eur, manžel má príjem 650- 700 eur, spláca ešte úver v Poštovej banke 200 eur, náklady na bývanie 250 eur. S ohľadom na rodinnú situáciu a majetkové pomery, ako aj výšku príjmu súd dospel k záveru, že povolenie plnenia v splátkach nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu a výška splátky umožňuje uspokojiť pohľadávku v primeranom čase.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., vo veci bola úspešnejšia žalovaná, ktorej vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1 892,62 eur s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 804,64 eur s

príslušenstvom, t.j. 42 %, žalovaná v časti o zaplatenie sumy 1087,98 eur s príslušenstvom, t.j. 57 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Žalovanej tak vzniklo právo na pomernú náhradu jej účelne vynaložených trov v rozsahu 15%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).