Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Cpr-19-2017.pdf
PDF · 72.75 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Cpr/19/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: Q.e, právne zastúpená: JUDr. Irena Belišová, advokát, Romanova 1, 862 60 Bratislava, proti žalovanému: KOVOTVAR, výrobné družstvo, IČO: 00 167 461, so sídlom Železničiarska 10, 908 01 Kúty, o určenie výšky zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, rozhodujúc o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Súd žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému p r i z n á v a v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.03.2017, doručenou Okresnému súdu Senica dňa 29.03.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že žalovaný je v plnom rozsahu t. j. 100 % zodpovedný za registrovaný pracovný úraz žalobkyne zo dňa 06.07.2016, ďalej je povinný za účelom priznania náhrady za bolesť a nároku na úrazový príplatok žalobkyni Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica v Oznámení poistnej udalosti k úrazovému poisteniu podľa § 231 ods. 1 písm. h) až j) zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 v bode 20. „spoluzodpovednosť poškodeného na vzniku škody uviesť „hodnotu 0 %“, ďalej je žalovaný povinný Záznam o registrovanom pracovnom úraze žalobkyne zo dňa 12.07.2016 v bodoch 8. a 11. a Oznámenia poistnej udalosti k úrazovému poisteniu zo dňa 12.07.2016 v bodoch 12., 15. a 20. vyplniť v súlade so závermi a zisteniami Protokolu o výsledku inšpekcie práce reg. č. 2016/2451 zo dňa 03.10.2016 Inšpektorátu práce Trnava. Žalobkyňa sa domáhala náhrady trov konania. 2. Spis bol dourčený dňa 06.10.2017 Okresnému súdu Piešťany ako kauzálne príslušnému súdu na individuálne pracovnoprávne spory (postúpený z Okresného súdu Senica). 3. Podaním zo dňa 21.12.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.12.2017, žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu dodatočného uznania žalovaného zo 100 % zodpovednosti za pracovný úraz žalobkyne, čím jej boli nároky zo strany Sociálnej poisťovne priznané a uhradené v plnej výške. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť preukázala listom žalovaného zo dňa 11.10.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2017 a 18.10.2017 a poštovými poukážkami na výplatu zo dňa 27.10.2017 a 29.11.2017. Z uvedeného dôvodu zobrala žalobkyňa svoj návrh späť a súdu navrhla zastaviť konanie v uvedenej veci, pričom požadovala rozhodnúť o trovách konania. 4. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 9. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. 10. Zo strany žalobkyne prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu späť z dôvodu dodatočného uznania žalovaného zo 100 % zodpovednosti za pracovný úraz žalobkyne, na základe čoho boli následne žalobkyni priznané a uhradené nároky zo strany Sociálnej poisťovne v plnej výške. 11. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil. Súhlas žalovaného potrebný nebol, vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu prišlo skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP, alebo pojednávanie a zároveň sa nejednalo ani o taký spôsobom usporiadania vzťahov medzi stranami, kde by súhlas so späťvzatím bol potrebný. 12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 262 CSP, (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Podľa § 11 ods. 4, druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) , ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 15. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 16. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. V tomto prípade, žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že zo strany žalovaného prišlo až po podaní žaloby k uznaniu 100 % zodpovednosti za pracovný úraz žalobkyne a z toho vyplývajúce aj následné priznanie a vyplatenie nárokov zo Sociálnej poisťovne v plnej výške bez ktorého Sociálna poisťovňa nemohla plnenie žalobkyni uznať a doplatiť. Samotnému podaniu žaloby by predchádzalo, ak by žalovaný uznal zodpovednosť za pracovný úraz, hoci o nezrovnalostiach vedel ešte pred podaním žaloby, pretože na návrh Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o priznaní výšky náhrady za bolestné a nároku na úrazový príplatok z dôvodu zistených nezrovnalostí v dokladoch bolo vykonané šetrenie Inšpektorátu práce Trnava, z protokolu ktorého vyplynulo, že zamestnávateľ (žalovaný) zodpovedá za pracovný úraz v plnom rozsahu. Napriek uvedenej skutočnosti k náprave uvedeného stavu neprišlo. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný, pretože jeho konaním spôsobil, že žalobkyňa bola nútená podať žalobu v ktorej sa domáhala nároku uvedeného vyššie a žalovaný uviedol stav do správnosti až po podaní žaloby, na základe čoho, žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, preto je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 18. Súdny poplatok sa žalobkyni vracať nebude v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4, druhá veta, keďže súdny poplatok žalobkyni ani nebol vyrubený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.