Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76S-51-2021.pdf
PDF · 261.67 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: HOLS akciová společnost, so sídlom Zlatnická 1128/6, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 609 13 878, právne zastúpený: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář, Karlovo náměstí 671/24, 11000 Praha 1, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. organizačná zložka, Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, IČO: 35 884 703, a LEXIA advokátska kancelária s.r.o., Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 53 176 014, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania KON - RAD spol. s.r.o., so sídlom Cesta na Senec 15725/24, 830 06 Bratislava, IČO: 00 684 104, právne zastúpený AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s.r.o., Sliačska č. 1/A, 831 02 Bratislava, IČO: 50 150 715, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 5832-2014/II-37-2021 zo dňa 22. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Žalobca - HOLS, a.s. podal dňa 27.11.2014 prihlášku slovného označenia „KONRAD“ č. POZ 5832-2014 do registra ochranných známok pre tovary v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (pivo, ďumbierové pivo (zázvorové), sladové pivo, pivové koktaily). Proti zápisu tohto označenia do registra ochranných známok podal ďalší účastník konania spoločnosť KON-RAD, spol. s r.o. , ako majiteľ staršej slovnej ochrannej známky č. 192168 „KON-RAD“ (ďalej aj len „prvá staršia ochranná známka“) a staršej obrazovej ochrannej známky č. 177803 (ďalej aj len „druhá staršia ochranná známka“), námietky podľa § 30 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochranných známkach“), a to z dôvodov podľa § 7 písm. a), b) a f) zákona o ochranných známkach.
2. Úrad priemyselného vlastníctva SR ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. POZ 5832-2014/N-48-2019 zo dňa 15.05.2019 podľa § 31 ods. 4 zákona o ochranných známkach rozhodol, že námietkam ďalšieho účastníka konania (namietateľa) vyhovuje a prihláška ochrannej známky „KONRAD“, číslo spisu POZ 5832-2014, sa zamieta. Prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že boli naplnené podmienky ust. § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach
vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom. Dospel k záveru, že nemožno vylúčiť, že relevantná spotrebiteľská verejnosť si vytvorí súvislosť medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami. Najviac ovplyvní vytvorenie súvislosti medzi kolíznymi označeniami fakt, že dištinktívny slovný prvok „KONRAD“ prihláseného označenia je vo vysokej miere podobný až zhodný s prvou staršou ochrannou známkou a rovnako je prítomný aj v druhej staršej ochrannej známke. Dospel k záveru, že na základe dôkazov predložených namietateľom/ďalším účastníkom konania je preukázané, že staršie ochranné známky majú vďaka dlhodobému používaniu vysoký stupeň rozlišovacej spôsobilosti a súčasne požívajú vyššiu formu ochrany prostredníctvom dobrého mena. Riziko zblíženia predmetných označení narastá ich používaním na tovaroch a službách, ktoré sa stretnú na súvisiacom segmente trhu, čo by mohlo viesť k nespravodlivej výhode na strane prihlasovateľa (žalobcu), ktorý môže ťažiť z dobrého mena starších ochranných známok. Toto sa môže prejaviť napr. uľahčovaním obchodovania s prihlásenými tovarmi, resp. ich lepšou predajnosťou. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa existuje riziko, že používaním prihláseného označenia pre tovary v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb by mohlo dôjsť k zásahu do práv k starším ochranným známkam prenosom ich „imidžu“ práve na zverejnené označenie. Prvostupňový orgán konštatoval naplnenie podmienok námietkového dôvodu uplatneného ďalším účastníkom konania/namietateľom podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach, a to vo vzťahu ku všetkým tovarom prihláseného označenia, preto sa nezaoberal osobitne posúdením naplnenia zákonných podmienok v ostatných námietkových dôvodoch, pretože by to nemalo vplyv na konečné rozhodnutie.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca/prihlasovateľ rozklad, o ktorom rozhodol Úrad priemyselného vlastníctva SR - predseda úradu rozhodnutím č. POZ 5832-2014/II-37-2021 zo dňa 22.04.2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že predmetom ochrany podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach je dobré meno starších ochranných známok. Tento inštitút vyjadruje predovšetkým skutočnosť, že podstatná časť relevantnej verejnosti pozná ochrannú známku v dôsledku jej používania a spája ju s určitými vlastnosťami tovarov alebo služieb, ktoré od nich očakáva, čím sa zvyšuje hodnota tejto ochrannej známky. Cieľom tohto ustanovenia nie je ochrana spotrebiteľa pred nebezpečenstvom zámeny, čo sa týka obchodného pôvodu tovarov alebo služieb, ale poskytnutie širšej ochrany majiteľovi ochrannej známky s dobrým menom pred možnou ujmou alebo ťažením z jej rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena, a teda poskytnutie ochrany tomu, do čoho majiteľ investoval výrazné finančné prostriedky. Ochrana ochrannej známky s dobrým menom sa teda netýka len tovarov alebo služieb, ktoré sú zhodné alebo podobné, ale vzťahuje sa aj na tie nepodobné.
4. S ohľadom na obsah námietok prednesených žalobcom v podanom rozklade žalovaný nanovo preskúmal splnenie podmienky preukázania dobrého mena, ktorá je súčasťou ust. § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach. Žalovaný poukázal na to, že základnou podmienkou pre relevanciu dôkazov o dobrom mene starších ochranných známok je z pohľadu ich geografického rozsahu to, aby sa vzťahovali k územiu Slovenskej republiky a z hľadiska časového sa za relevantné časové obdobie považuje obdobie, v ktorom je potrebné preukázať používanie starších ochranných známok a získanie ich dobrého mena, pričom za toto obdobie sa považuje obdobie pred podaním prihlášky ochrannej známky t. j. v danom prípade pred 27.11.2014. Na základe vyhodnotenia ďalším účastníkom konania/namietateľom predložených dôkazov žalovaný dospel k záveru, že ďalší účastník konania/ namietateľ od roku 1990 nepretržite pôsobí na slovenskom trhu, kde vo veľkom nakupuje a predáva alkoholické a nealkoholické nápoje vrátane piva, tiež potraviny rôzneho druhu, pričom je exkluzívnym importérom a autorizovaným distribútorom alkoholických nápojov viacerých svetových značiek. Tovary dodával do centrálnych skladov známych obchodných reťazcov, ale aj iným odberateľom na území SR, preukázal mesačný objem nákupu a predaja tovaru v značnom množstve, preukázal používanie druhej staršej ochrannej známky v oranžovej alebo zlatej farbe a taktiež aj používanie prvej staršej ochrannej známky ako súčasť internetovej domény. Poukázal aj na jeho umiestnenie v rámci hodnotení slovenského obchodu, na to, že získal ocenenia, podporoval rôzne športové a kultúrne podujatia a bol partnerom viacerých odborných výstav a konferencií, na ktorých zároveň prezentoval výrobky, s ktorými obchoduje. Žalovaný vyhodnotením predložených dôkazných materiálov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že staršie ochranné známky intenzívnym a dlhodobým používaním ďalším účastníkom konania/namietateľom nadobudli dobré meno vo vzťahu k službám „sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi“ v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, a to v rozhodnom období pred dátumom podania napadnutej prihlášky
ochrannej známky. Žalovaný zdôraznil, že staršie ochranné známky získali dobré meno vo vzťahu k relevantnej verejnosti, ktorú vzhľadom na povahu dotknutých služieb tvorí odborná verejnosť, konkrétne dodávatelia (výrobcovia, distribútori) a odberatelia tovarov (maloobchodníci, obchodné reťazce), s ktorými namietateľ obchoduje. Žalovaný doplnil, že tvrdenie prihlasovateľa/žalobcu, že namietateľ/ ďalší účastník konania nepreukázal dobré meno starších ochranných známok vo vzťahu k širokej spotrebiteľskej verejnosti je irelevantné, keďže široká spotrebiteľská verejnosť nie je odberateľom služieb namietateľa/ďalšieho účastníka konania.
5. Žalovaný posúdil aj podmienku podobnosti alebo zhodnosti prihláseného označenia a starších ochranných známok. V rámci posudzovania vizuálnej podobnosti uviedol, že aj keď prvá staršia ochranná známka obsahuje uprostred slovného prvku pomlčku, možno konštatovať, že obidve označenia zdieľajú šesť rovnakých písmena na rovnakých pozíciách, preto možno považovať za správny záver prvostupňového orgánu, že sú vizuálne takmer zhodné. Z fonetického hľadiska sú prvá staršia ochranná známka a prihlásené označenie zhodné, nakoľko obidve budú vyslovované rovnako ako „kon-rad“. Pri sématickom hľadisku žalovaný uviedol, že prihlásené označenie aj prvá staršia ochranná známka môže u spotrebiteľov evokovať poukaz na mužské meno „Konrád“ a z tohto dôvodu na rozdiel od prvostupňového orgánu podľa žalovaného sú posudzované označenia sémanticky zhodné. Tvrdenie prihlasovateľa/žalobcu, že prihlásené označenie obsahuje meno brata kráľa Vratislava - Konráda podľa žalovaného nemalo vplyv na posúdenie sémantickej zhodnosti či podobnosti, pretože spotrebitelia si výlučne na základe prihláseného označenia bez ďalšieho nedokážu vytvoriť takúto špecifickú asociáciu.
6. Pri hodnotení podobnosti druhej staršej ochrannej známky a prihláseného označenia z vizuálneho hľadiska žalovaný uviedol, že aj keď je nesporné, že dominantným prvkom druhej staršej ochrannej známky, ktorý okamžite upúta pozornosť spotrebiteľa, je prvok „K&R“, podľa žalovaného spotrebiteľ neprehliadne ani menší prvok „KON-RAD“, ktorý je znázornený v jeho tesnej blízkosti, a teda obidve označenia zdieľajú slovný prvok „KONRAD/KON-RAD“ tvorený rovnakými písmenami na rovnakej pozícii. Preto je možné konštatovať vizuálnu podobnosť v nízkej miere. Pri vyhodnotení fonetického hľadiska žalovaný uviedol, že v obidvoch označeniach zaznie rovnaký slovný prvok „KON-RAD“, preto sú čiastočne foneticky podobné. Podľa žalovaného pre spotrebiteľa je jednoduchšie a prirodzenejšie v druhej staršej ochrannej známke vysloviť slovo „KON-RAD“, ktorým dokáže bez problémov odkázať na obchodný pôvod služieb, ako vyslovovať prvok „K&R“ čo môže byť pre spotrebiteľa neprirodzené a nemusí vedieť ako ho správne vysloviť, pretože existuje viacero možností výslovnosti. Preto nemožno vylúčiť ani možnosť, že spotrebiteľ bude na druhú staršiu ochrannú známku odkazovať výlučne prostredníctvom prvku „KON-RAD“, a to aj napriek tomu, že je výraznejšie menší. Pri hodnotení sémantického hľadiska žalovaný uviedol, že dospel k rovnakým záverom ako pri porovnaní prvej staršej ochrannej známky a prihláseného označenia a to, že budú spotrebiteľmi vnímané zhodne. Skratka „K&R“ v druhej staršej ochrannej známke bude spotrebiteľmi vnímaná ako fantazijné označenie bez konkrétneho významu.
7. Žalovaný dospel k záveru, že bola zistená podobnosť, prípadne až zhodnosť posudzovaných označení z jednotlivých hľadísk, ktorá je založená na podobných slovných prvkoch „KONRAD/KON- RAD“. Aj keď predmetné označenia obsahujú aj odlišné prvky, tieto nie sú spôsobilé vylúčiť možný vznik spojitosti medzi jednotlivými označeniami, pričom ust. § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach vyžaduje, aby stupeň podobnosti medzi porovnávanými označeniami bol taký, že si časť verejnosti vytvorí medzi nimi spojitosť, a teda nie je potrebné dosiahnutie takého stupňa podobnosti označení, aby u relevantnej časti verejnosti existovala pravdepodobnosť ich zámeny.
8. K naplneniu pravdepodobnosti, či použitie neskoršieho označenia by bez náležitého dôvodu ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena starších ochranných známok, alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok alebo ich dobrému menu, žalovaný uviedol, že majiteľ starších ochranných známok nie je povinný preukázať existenciu skutočného a bezprostredného zásahu do svojich ochranných známok, ale musí uviesť skutočnosti, na základe ktorých je možné dospieť k záveru, že existuje vážne riziko, že by k takému zásahu v budúcnosti mohlo dôjsť. Žalovaný uviedol, že ochrannej známke s dobrým menom je ochrana v zmysle § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach poskytovaná v takom prípade, že sa preukáže existencia čo i len jednej zo situácii uvedených v tomto ustanovení, ktorými sú neoprávnené ťaženie z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky, ujma na rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky alebo ujma na jej dobrom mene. Poukázal na závery Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-252/07 zo dňa 27.11.2018,
v ktorých boli zadefinované relevantné okolnosti vzniku súvislosti medzi ochrannými známkami vo vzťahu k posúdeniu, či by napadnutá známka pravdepodobne zapríčinila získanie neoprávnenej výhody vyplývajúcej z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky alebo poškodenia staršej ochrannej známky. V nadväznosti na tieto vymedzené kritériá uviedol, že keďže prihlásené označenie a staršie ochranné známky boli posúdené ako v určitej miere podobné, či z niektorých hľadísk dokonca zhodné, je dôvodné konštatovať, že spotrebitelia si reálne môžu vytvoriť medzi predmetnými označeniami spojitosť. Zároveň konštatoval, že namietateľ/ďalší účastník konania preukázal dobré meno starších obchodných známok vo vzťahu k službám „sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi“ v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb v rozhodnom období pred dátumom podania napadnutej prihlášky ochrannej známky. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením prvostupňového orgánu o tom, že skupinu relevantnej verejnosti v prípade tovarov prihláseného označenia „pivo; ďumbierové pivo (zázvorové); sladové pivo; pivové koktaily“ a služieb „sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi“, pre ktoré staršie ochranné známky nadobudli dobré meno, tvorí zhodná široká spotrebiteľská verejnosť. Uvedené by podľa žalovaného platilo v prípade tovarov prihláseného značenia, ktoré bezpochyby sú určené širokej spotrebiteľskej verejnosti - všetkým spotrebiteľom, ktorí potrebujú uhasiť smäd. Naopak pokiaľ ide o služby, pre ktoré nadobudli staršie ochranné známky dobré meno, tieto sú vzhľadom na ich povahu určené odbornej verejnosti, najmä dodávateľom (výrobcom, distribútorom) a odberateľom (maoobchodníkom, obchodným reťazcom) zainteresovaným v obchode s pivom a inými nápojmi. Uvedené služby bežne nevyužíva široká spotrebiteľská verejnosť. Hoci tovary prihláseného označenia sú určené širokej spotrebiteľskej verejnosti a služby starších ochranných známok, pre ktoré bolo preukázané dobré meno, odbornej verejnosti, nie je možné poprieť, že tieto skupiny sa prekrývajú. Inak povedané spotrebitelia využívajúci služby označené staršími ochrannými známkami, t. j. odborná verejnosť zapojená v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s pivom ako sú dodávatelia - výrobcovia piva či odberatelia - maloobchodníci, sú zároveň súčasťou širokej spotrebiteľskej verejnosti, keďže sú tiež konzumentmi piva či pivových koktailov. Títo spotrebitelia teda rovnako môžu prísť do kontaktu so staršími ochrannými známkami ako aj s prihláseným označením a môžu si medzi nimi vytvoriť spojitosť.
9. K posúdeniu blízkosti kolíznych tovarov prihláseného označenia a služieb, pre ktoré staršie ochranné známky získali dobré meno, žalovaný uviedol, že tieto tovary a služby spája rovnaký menovateľ
- pivo. Napriek tomu, že sa líšia svojou povahou (tovary verzus služby) vyznačujú sa tým, že sú doplnkové, keďže jedno bez druhého nemôže na trhu existovať (s výnimkou situácie, keď pivo predáva priamo malý remeselný pivovar sám bez sprostredkovateľa). Na to, aby sa prihlásený tovar dostal ku koncovému spotrebiteľovi, je potrebné zabezpečiť jeho distribúciu od výrobcu až do maloobchodnej predajne, na čo sú práve určené služby namietateľa/ďalšieho účastníka konania. Žalovaný preto považoval za správny záver prvostupňového orgánu, že dotknuté tovary a služby zdieľajú rovnaký segment trhu, a preto je vznik asociácie (súvislosti) medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami, predovšetkým na strane tých spotrebiteľov, ktorí potenciálne prichádzajú do kontaktu s tovarmi prihlasovateľa aj so službami namietateľa - teda dodávateľmi, distribútormi či obchodníkmi, vysoko pravdepodobný.
10. Staršie ochranné známky získali dobré meno v spojení so službami sprostredkovanie obchodu s pivom, prípadne inými alkoholickými a nealkoholickými nápojmi, pričom namietateľ/ďalší účastník konania dlhodobo patrí medzi jedného z najväčších poskytovateľov týchto služieb na Slovensku. Medzi tovarmi „pivo; ďumbierové pivo (zázvorové); sladové pivo; pivové koktaily“, pre ktoré je nárokované prihlásené označenie, a službami „sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi“, pre ktoré staršie obchodné známky získali dobré meno, existuje spojitosť. Zároveň kolízne označenia boli vyhodnotené ako podobné do tej miery, že relevantní spotrebitelia, ktorí prichádzajú do kontaktu s tovarmi prihlasovateľa aj službami namietateľa, si môžu medzi nimi vytvoriť spojitosť, a to na základe podobných slovných prvkov „KONRAD“/„KON-RAD“. Nie je možné poprieť reálne riziko, že prihlasovateľ bude ťažiť z dobrého mena starších ochranných známok. V dôsledku prenosu imidžu služieb označovaných staršími ochrannými známkami na tovary prihlasovateľa tento bez vynaloženia akýchkoľvek finančných prostriedkov a bez vlastných zásluh a obchodnej angažovanosti môže čerpať zo známosti starších ochranných známok. Prihlasovateľ tak môže požívať výhody, ktoré by inak získal len vynaložením vlastného úsilia, a to až za dlhšie časové obdobie. Jeho pozícia na trhu by sa tak mohla zvýhodniť v porovnaní s inými subjektmi, a to aj na úkor namietateľa/ďalšieho účastníka konania. Je bežnou praxou, že subjekty, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním obchodu s rôznymi tovarmi, vyrábajú aj vlastné tovary pod vlastnou značkou. Z toho dôvodu ani v predmetnom
prípade nie je možné vylúčiť, že spotrebiteľ by sa mohol domnievať, že tovary označené prihláseným označením pochádzajú od namietateľa/ďalšieho účastníka konania, alebo že v prípade namietateľa/ ďalšieho účastníka konania a prihlasovateľa/žalobcu ide o subjekty, ktoré sú ekonomicky prepojené, čím by tiež prihlasovateľ mohol získať výhodu na trhu a ťažiť z dobrého mena starších ochranných známok.
II. Správna žaloba žalobcu - žalobné body
11. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. g), c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.
12. Žalobca namietal, že prvým dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného je, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože žalovaný nedoručil žalobcovi vyjadrenie ďalšieho účastníka konania/namietateľa zo dňa 01.10.2019 k rozkladu. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore s § 24 ods. 1 Správneho poriadku, keď toto vyjadrenie nedoručil. Poukázal ďalej na obsah ust. § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku a na časť vyjadrenia ďalšieho účastníka konania/namietateľa, ktorú žalovaný reprodukoval na strane 3 a 4 preskúmavaného rozhodnutia, a na argumentáciu žalovaného uvedenú na strane 14 napadnutého rozhodnutia, pričom podľa žalobcu žalovaný prebral do odôvodnenia svojho rozhodnutia na strane 14 argumentáciu ďalšieho účastníka konania/namietateľa, ku ktorej žalobca nemal prístup a nemohol sa k nej vyjadriť. Podľa žalobcu bolo porušené jeho právo, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, ktorým bolo aj vyjadrenie ďalšieho účastníka konania/namietateľa.
13. Žalobca ďalej namietal, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho a nedostatočného posúdenia veci, nevychádzali z objektívne zisteného stavu veci a nevysporiadali sa so všetkými tvrdeniami žalobcu.
14. Podľa žalobcu došlo k nesprávnej interpretácii a aplikácii § 7 písm. b), § 31 ods. 4 zákona o ochranných známkach a § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca poukázal na to, že napadnutá ochranná známka má byť registrovaná pre triedu 32 - pivo, ďumbierové pivo (zázvorové), sladové pivo, pivové koktaily pre výrobcu piva a staršie ochranné známky sú registrované pre služby v triede 35 - sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi a potravinami rôzneho druhu. Ďalší účastník konania/namietateľ označuje staršími ochrannými známkami svoje služby v oblasti distribúcie alkoholických nápojov so špecializáciou na prémiové druhy alkoholov, preto staršie ochranné známky sa môžu dostať len do povedomia odbornej verejnosti, konkrétne dodávateľov (výrobcov, distribútorov) a odberateľov tovarov (maloobchodníci, obchodné reťazce), s ktorými ďalší účastník konania/namietateľ obchoduje. Odborná verejnosť vníma staršie ochranné známky v špecifickom dodávateľsko-odberateľskom kontexte a s výrazne vyššou mierou prehľadu o tom, akou činnosťou sa ďalší účastník konania/namietateľ zaoberá. Staršie ochranné známky sú označeniami, ktoré sa odvíjajú od priezviska majiteľa firmy, sú známe len v oblasti distribúcie a len úzkej skupine odborníkov, ktorá vníma ďalšieho účastníka konania ako distribútora, ktorý pôsobí na Slovenskom trhu už 20 rokov.
15. Staršie obchodné známky a napadnutá ochranná známka sa uchádzajú o priazeň odlišnej skupiny verejnosti, preto je pre posúdenie toho, či prihlásené označenie môže získať neoprávnenú výhodu vyplývajúcu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena starších ochranných známok, potrebné stanoviť správny okruh relevantnej verejnosti a zohľadniť, či sa vzhľadom na všetky relevantné faktory vytvorí súvislosť medzi kolíznymi označeniami v mysli príslušnej skupiny verejnosti. Prípadná podobnosť kolíznych označení automaticky neznamená, že môže dôjsť k asociácii týchto označení v mysli relevantnej verejnosti.
16. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9As/309/2017 a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-252/07, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal aj žalovaný, a v ktorom sú uvedené kritériá, ktoré je potrebné posúdiť pre vyhodnotenie možného vzniku súvislosti medzi staršími ochrannými známkami a prihláseným označením. Podľa žalobcu žalovaný si tohto rozhodnutia a kritérií bol vedomý, ale jednotlivé kritériá nesprávne posúdil. Podľa
žalobcu si okruh relevantnej verejnosti žalovaný určil až v prvom odseku na strane 11 napadnutého rozhodnutia, a to odlišný ako v prvostupňovom rozhodnutí, pričom určenie okruhu relevantnej verejnosti v druhostupňovom rozhodnutí považoval žalobca za správne. Orgán verejnej správy prvého stupňa považoval za relevantnú verejnosť bežného spotrebiteľa a žalovaný v druhostupňovom konaní prihliadol na to, že služby v oblasti distribúcie alkoholu a tovar pivo sa neuchádzajú o pozornosť rovnakej skupiny verejnosti, preto upravil okruh relevantnej verejnosti tak, že „staršie ochranné známky získali dobré meno vo vzťahu k relevantnej verejnosti, ktorou vzhľadom na povahu dotknutých služieb tvorí odborná verejnosť, konkrétne dodávatelia (výrobcovia, distribútori) a odberatelia tovarov (maloobchodníci, obchodné reťazce), s ktorými namietateľ obchoduje.“ Žalovaný takúto špecifikáciu relevantnej verejnosti uskutočnil, ale nezohľadnil ju v predchádzajúcich častiach napadnutého rozhodnutia a ani pri posúdení kritérií vyplývajúcich z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-252/07, neprihliadal na jej špecifické vlastnosti a s takto určeným okruhom relevantnej verejnosti pri posúdení veci nepracoval. Žalovaný neprihliadol na špecifické vlastnosti relevantnej verejnosti a odberateľov tovarov, s ktorými ďalší účastník konania obchoduje, pretože takmer v celom rozhodnutí vychádzal z toho, že relevantnú verejnosť nepredstavuje taký okruh, ako si vymedzil, ale široká spotrebiteľská verejnosť (všetci, ktorí pijú pivo). Žalovaný nesprávne aplikoval § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach pri závere o čiastočnej zhodnosti či podobnosti kolíznych označení a nesprávne konštatoval riziko, či bude namietaná ochranná známka ťažiť z rozlišovacej spôsobilosti starších ochranných známok.
17. Žalobca namietal nesprávnosť záverov týkajúcich sa určenia okruhu relevantnej verejnosti a posúdenia vzniku súvislosti. Poukázal na závery v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k určeniu relevantnej verejnosti a vo vzťahu k vzniku súvislosti, a na závery žalovaného k týmto otázkam v druhostupňovom rozhodnutí. Podľa žalobcu si žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí určil správne a presnejšie okruh relevantnej verejnosti, ale s takto určeným okruhom už nepracoval, najmä pri posúdení možného vzniku súvislosti. Podľa žalobcu žalovaný opomína dôležitý kontext a to, že relevantná verejnosť si takmer určite nemôže vytvoriť asociáciu medzi namietanou ochrannou známkou a staršími ochrannými známkami. Poukázal na to, že ďalší účastník konania si vybudoval pozíciu ako distribútor nápojov (prevažne prémiového alkoholu) a potravinárskeho sortimentu. Odborná relevantná verejnosť, konkrétne dodávatelia (výrobcovia, distribútori) a odberatelia tovarov (maloobchodníci, obchodné reťazce), s ktorými ďalší účastník konania obchoduje, môžu zaznamenať staršie ochranné známky len v súvislosti s podnikaním ďalšieho účastníka konania v oblasti distribúcie a dodávok tovaru. Dodávatelia, úzka skupina špecialistov, ktorých položky ďalší účastník konania distribuuje do predajní a reťazcov, prichádza so staršími ochrannými známkami do kontaktu len pri využívaní dodávateľských, skladovacích či logistických služieb ďalšieho účastníka konania. Odberatelia sú s ďalším účastníkom konania tiež v úzkom a špecifickom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, kedy služby ďalšieho účastníka konania využívajú na dodávky tovaru do svojich predajní. Riziko asociácie pív označených prihláseným označením so staršími ochrannými známkami je za tejto situácie vylúčené, pretože relevantná verejnosť, úzky okruh dodávateľov a odberateľov piva (maloobchodníci, obchodné reťazce), si môže staršie obchodné známky spojiť len s distribúciou alkoholu (aj piva) a potravinárskych tovarov. Táto úzka skupina relevantnej verejnosti odborníkov a špecialistov obchodovala s ďalším účastníkom konania a jednala s ním o komplexných zásobovacích vzťahoch v rozsahu stoviek produktov, medzi ktorými sa pivo KONRAD nenachádza. Relevantná verejnosť vie, že ďalší účastník konania z podstaty svojich podnikateľských aktivít nič nevyrába a len distribuuje výrobky iných spoločností so špecializovaním sa na drahé a prémiové značky alkoholu.
18. Distribúcia alkoholu a pivo ako výrobok síce môže zdieľať určitý spoločný segment trhu, ale rozdiel medzi týmito činnosťami je významný a ľahko vnímateľný pre správne určený okruh relevantnej verejnosti. To, že ďalší účastník konania predáva a distribuuje aj pivo, nie je určujúcou, prevažujúcou ani charakteristickou vlastnosťou služieb ďalšieho účastníka konania. Jeho služby sú charakterizované a spočívajú v dodávkach stoviek rôznorodých položiek tovaru (prevažne prémiového alkoholu), v logistike, skladovaní, zjednávaní odberateľských cien, ktoré po pridaní marže zabezpečia pre odberateľa ekonomicky rentabilnú voľbu dodávateľa, starostlivosti o zákazníkov a odberateľov, vybavovanie reklamácií dodávok a v napĺňaní potrieb a požiadaviek komplexných dodávateľsko-odberateľských vzťahov. V tomto ohľade a kontexte bude ďalší účastník konania prichádzať do priameho kontaktu s relevantnou odbornou verejnosťou, pričom aj tá časť odbornej verejnosti, ktorá nevstupuje priamo do rokovaní s ďalším účastníkom konania a jeho spoločníkom presne vie, ako ďalší účastník konania na trhu pôsobí a čo je podstatou jeho aktivít, teda, že dodáva tovary, ktoré zahŕňajú prémiové produkty rôznorodých svetových výrobcov v rozsahu stoviek až tisícok tovarových položiek. Žalovaný mohol
tieto skutočnosti vyvodiť práve z väčšiny podkladov, na základe ktorých dospel aj k záveru, že staršie ochranné známky majú dobré meno. Ak by aj snáď odborná relevantná verejnosť bola oslovená malým českým pivovarom, ktorý im ponúkne pivá zo svojho portfólia, je z týchto dôvodov vylúčené, aby si vytvorili akúkoľvek asociáciu na ďalšieho účastníka konania.
19. Žalobca označil za nesprávnu úvahu žalovaného, v zmysle ktorej odborná verejnosť odberateľov a nákupcov je súčasne aj konzumentom piva a tieto osoby by sa mohli mylne domnievať, že pivo KONRAD pochádza od ďalšieho účastníka konania. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nákupcovia a odberatelia spravidla vo vzťahoch s ďalším účastníkom konania a podobnými dodávateľmi nerobia triviálne spotrebiteľské rozhodnutie o tom, ktoré pivo si vyberú v regáli, ale v prípade záujmu o pivo realizujú pomerne sofistikovaný negociačný proces, ktorý vyústi do objednávky pri zavedení nového produktu a do spustenia rozsiahlych administratívnych procesov na oboch stranách dodávateľského reťazca. Pohľad odborníkov je preto komplexnejší a miera vnímania rozdielu celkom iná ako u bežného spotrebiteľa, a to aj keď si vyberá pivo pre vlastnú konzumáciu. Bežný spotrebiteľ by takmer určite nedokázal určiť žiadneho dodávateľa piva, pretože ten nemá najmenšie tušenie ako sú organizované komplexné dodávateľské reťazce a aké spoločnosti sa zúčastňujú na procese, ktorý v konečnom dôsledku vedie k tomu, že pivo je v konkrétnom regáli ponúknuté spotrebiteľovi. Bežný spotrebiteľ si pri rozhodovaní o pive KONRAD nevytvorí žiadnu spojitosť s ďalším účastníkom konania, pretože si vo vzťahu k nemu nevytvorí žiadnu spojitosť s pivom a s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ďalšieho účastníka konania vôbec poznať. Súčasne odborná relevantná verejnosť si nevytvorí v súvislosti s pivom označeným KONRAD vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania inú spojitosť, než to, že sa jedná o foneticky podobné označenie, aké má firma veľkého distribútora veľkého množstva nápojov prémiových značiek. Táto asociácia ale nebude zahŕňať úvahu o tom, že by sa domnievali, že táto obchodná spoločnosť začala v Českej republike vyrábať pivo. Táto asociácia je vylúčená práve s ohľadom na znalosti, ktoré získali jednak v dôsledku dlhého obdobia, po ktoré ďalší účastník konania už stabilne pôsobí na slovenskom trhu, a tiež s ohľadom na to, že vynakladal úsilie, aby jeho pozícia distribútora prémiových alkoholických nápojov bola široko známa. Konkrétne vymedzenie relevantnej verejnosti je kľúčovou úlohou a žalovaný pri aplikácii § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach neposudzoval riziko asociácie starších ochranných známok a namietanej ochrannej známky riadne a správne a nevzal v úvahu všetky skutočnosti a špecifiká posúdenia veci z pohľadu odbornej relevantnej verejnosti, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku. Žalovaný nekvantifikoval podstatnú časť relevantnej verejnosti, vo vzťahu ku ktorej sa viaže hodnotenie rizika starších ochranných známok a napadnutej ochrannej známky.
20. Žalobca označil za nesprávne závery žalovaného o existencii nebezpečenstva zámeny vo vnímaní relevantnej verejnosti, konkrétne, že nie je možné poprieť reálne riziko, že žalobca bude ťažiť z dobrého mena starších ochranných známok v dôsledku prenosu imidžu služieb označovaných staršími ochrannými známkami. Za podstatné považoval to, že spotrebiteľ vo všeobecnosti nevie, akým dodávateľským reťazcom sa nápoje do obchodov dostanú a nedokáže povedať, kto tovar jeho bežnej spotreby (aj pivo) do predajne dodal. Informácia o tom, kto tovar dodáva, nie je pre spotrebiteľa dostupná a ani dôležitá. Neexistuje možnosť, pri ktorej by sa spotrebiteľ mohol stretnúť pri kupovaní piva so staršími ochrannými známkami ďalšieho účastníka konania a vytvoriť si akúkoľvek asociáciu, ktorá by snáď umožnila prenos imidžu. Žalovaný fakticky neposudzoval existenciu nebezpečenstva zámeny vo vnímaní relevantnej verejnosti, lebo opomenul posúdiť vec v intenciách špecifík vnímania odbornou verejnosťou, ktorá jasne odlišuje výrobcu tovaru a dodávateľa tovaru. Žalovaný špekuloval o tom, že spotrebiteľ by sa mohol mylne domnievať, že ide o privátnu značku ďalšieho účastníka konania, avšak ďalší účastník konania strávil niekoľko desiatok rokov budovaním dodávateľského imidžu a dodávaním tovarových položiek vyrobených inými spoločnosťami a je preto celkom vylúčené, aby sa relevantná odborná verejnosť dostala do omylu o tom, že by snáď ďalší účastník konania prešiel do segmentu výroby, navyše v Českej republike.
21. Vo vzťahu k posúdeniu, či sú označenia podobné a zhodné vo vnímaní relevantnej verejnosti žalobca uviedol, že pri hodnotení stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami mal žalovaný vec posúdiť z pohľadu príslušnej skupiny relevantnej verejnosti, ktorá s ochrannými známkami môže prísť do styku, a teda si ich potenciálne asociovať alebo zamieňať, čo potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-252/07. Ďalej žalobca poukázal na to, že prvostupňový orgán konštatoval, že prihlásené označenie a prvá staršia ochranná známka sú vizuálne takmer zhodné a foneticky zhodné a že prihlásená ochranná známka a druhá staršia ochranná známka sú vizuálne podobne v minimálnej
miere a čiastočne foneticky podobné. K sémantickému hľadisku uviedol, že toto nebude mať vplyv na odlíšenie prihláseného označenia a starších ochranných známok. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne prihlásené označenie posudzuje ako vizuálne takmer zhodné s prvou ochrannou známkou, a to bez toho, aby sa vysporiadal so všetkými argumentami žalobcu uvedenými v administratívnom konaní. Žalovaný nereagoval na to, že dominantným prvkom označenia je pomlčka, ani na to, že prvá staršia ochranná známka pozostáva len z dvoch samostatných slabík. V porovnaní počtu slov a štruktúry slov v tomto kontexte zohráva dôležitý rozlišovací faktor označení. Žalovaný tiež neposúdil významný rozdiel, že označenie namietanej ochrannej známky je zasadené do etikety v českom jazyku, čo jasne odlišuje tovar od označenia KON-RAD, ktorý pokrýva služby (nie tovar) v materiáloch v slovenčine.
22. Žalovaný konštatoval, že označenia budú zo sémantického hľadiska vnímané spotrebiteľmi zhodne. Žalovaný ale neposudzoval sémantický význam slov a skratiek tvoriacich napadnuté označenia a nevysporiadal sa s argumentáciou, že je ľahko možné odlíšiť fiktívne označenie (KON-RAD) od slova s konkrétnym významom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že významom skratky KON-RAD, ktorá tvorí staršiu ochrannú známku KON-RAD je KON ako X., t. j. prvé tri slabiky priezviska spoločníka ďalšieho účastníka konania a slabiky RAD predstavujú referenciu na rakúsku firmu Radlberger, s ktorou ďalší účastník konania obchodoval. Žalobca uviedol odkaz na internetovú stránku, na ktorej je zverejnený súvisiaci článok - rozhovor so spoločníkom ďalšieho účastníka konania s tým, že je absurdné, že ďalší účastník konania vytvoril staršie ochranné známky zo základu obchodného mena svetového výrobcu a ťažil z referovania na spoluprácu s touto spoločnosťou, čo zdôrazňoval v printovom médiu s celoplošnou pôsobnosťou a konšpiruje o tom, že by známky mali byť sémanticky podobné a neodlíšiteľné. Žalovaný napriek argumentom žalobcu o sémantickom rozdiele kolíznych označení toto hľadisko riadne neskúmal. Podľa žalobcu odborná relevantná verejnosť zmysel staršej ochrannej známky KON-RAD pozná, nakoľko obchoduje s ďalším účastníkom konania a poznajú pána X., ktorý tieto reálie aj masívne publikoval (od roku 2008) a vedia aj o tom, že referuje na spoluprácu so spoločnosťou Radlberger.
23. V rámci fonetického posúdenia žalovaný vôbec neposudzoval argument žalobcu, že reprodukcia staršej ochrannej známky KON-RAD je podmienená oddelením skupín slabík prerušením, t. j. nereprodukuje sa rovnako ako prihlásené označenie a len konštatoval, že preskúmavané označenia budú vyslovené rovnako. Žalovaný pri posudzovaní prihláseného označenia a druhej staršej ochrannej známky z vizuálneho hľadiska uviedol, že im možno priznať len minimálnu mieru podobnosti a z fonetického hľadiska prisúdil čiastočnú fonetickú podobnosť. Taktiež sa obmedzil na špekuláciu, že nemožno vylúčiť, že spotrebiteľ bude druhú staršiu ochrannú známku interpretovať pomocou nedominantného prvku KON-RAD, a to aj napriek tomu, že je vizuálne menší a že spotrebiteľ nemusí vedieť dominantný prvok vysloviť správne. Zmyslom posúdenia fonetického hľadiska však nie je to, ako sa má dominantný prvok vysloviť správne, ale to, ako ho vysloví relevantná odborná verejnosť, nie bežný spotrebiteľ. Záver o tom, či sú označenia foneticky podobné však žalovaný nerobí a obmedzuje sa len na to, že prihlásené označenie a druhá staršia ochranná známka budú vnímané spotrebiteľmi zhodne ako fantazijné pomenovanie, pričom podľa žalobcu z dôvodov uvedených v tejto žalobe je zámena či podobnosť kolíznych označení zo sémantického hľadiska vylúčená.
24. Žalovaný nesprávne a nezrozumiteľne uviedol súhrnný záver v poslednom odseku na strane 12 rozhodnutia k posúdeniu prihláseného označenia a starších ochranným známok tak, že bola „zistená podobnosť prípadne až zhodnosť posudzovaných označení z jednotlivých hľadísk (vizuálneho, fonetického a sémantického), ktorá je založená na podobných prvkoch KONRAD/KON-RAD“ a toto posúdenie je v priamom rozpore so záverom uvedeným v odseku 1 na strane 12 napadnutého rozhodnutia, kde bolo uvedené, že prihlásenému označeniu a druhej staršej ochrannej známke z vizuálneho hľadiska možno priznať len minimálnu mieru podobnosti. Žalovaný vôbec neposúdil vec z pohľadu relevantnej verejnosti, ktorou nie je spotrebiteľ ale odborná verejnosť, ktorá vníma tieto označenia v špecifickom kontexte, ktoré žalobca detailne opísal v predchádzajúcich častiach žaloby.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vo vzťahu k námietke týkajúcej sa porušenia procesných ustanovení poukázal na to, že v konaniach pred žalovaným nie je možná aplikácia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo je vylúčené v zmysle § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach. Žalovaný uviedol, že si je plne vedomý toho, že je povinný aplikovať v správnom konaní ust. § 3 ods. 2 Správneho
poriadku, ale v tomto prípade nedošlo k jeho porušeniu. Vyjadrenie namietateľa k rozkladu žalobcu nebolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalobcovi doručené, avšak táto skutočnosť nie je porušením § 3 ods. 2 Správneho poriadku, takýmto postupom nedošlo k zásahu do práv žalobcu a tento postup nemohol mať za následok nesprávnosť, či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vyjadrenie namietateľa, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neobsahovalo žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok alebo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Obsahom tohto vyjadrenia boli len skutočnosti, na ktoré je žalovaný pri rozhodovaní o námietkach podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach povinný prihliadať bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov na ne poukáže alebo nie, pričom tieto skutočnosti žalovaný hodnotí a záver o nich si robí na základe správnej úvahy. Žalovaný nezaložil napadnuté rozhodnutie na nových významných skutočnostiach, ktoré by vyplynuli z vyjadrenia namietateľa (ďalšieho účastníka konania), o ktorých by žalobca nemal vedomosť. Skutočnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené, by žalobca nemohol ovplyvniť ani v prípade, ak by sa vyjadril k vyjadreniu namietateľa k rozkladu. Bez významu nie je ani fakt, že skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje, sú obsiahnuté už v podaniach predchádzajúcich rozkladu, ide najmä o vyjadrenie namietateľa/ďalšieho účastníka konania k vyjadreniu žalobcu k námietkam zo dňa 25.02.2019. Podľa žalovaného nedošlo k zásahu do práv žalobcu, pretože vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na napadnuté rozhodnutie, resp. obsahovalo len také skutočnosti, ku ktorým sa mal žalobca možnosť vyjadriť už skôr, resp. sa k nim vyjadril.
26. K ďalším žalobným námietkam žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe nespochybnil záver v prvostupňovom rozhodnutí o tom, že staršie ochranné známky intenzívnym a dlhodobým používaním nadobudli dobré meno vo vzťahu k službám namietateľa v triede 35 medzinárodného triedenia tovar a služieb. Určenie relevantnej verejnosti je v prípade námietkového dôvodu podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach dôležité z hľadiska posúdenia toho, či je možné, aby si relevantná verejnosť vytvorila medzi kolíznymi označeniami spojitosť, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ťaženiu alebo ujme na dobrom mene alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky. V prípade ak by tovary alebo služby staršej ochrannej známky s dobrým menom boli určené pre špecifickú odbornú verejnosť a tovary alebo služby prihláseného označenia pre inú špecifickú odbornú verejnosť, je málo pravdepodobné, aby sa verejnosť, ktorá sa zaujíma o tovary alebo služby prihláseného označenia, stretla s tovarmi alebo službami staršej ochrannej známky s dobrým menom (alebo naopak), čo by objektívne sťažovalo vytvorenie spojitosti (asociácie) medzi týmito označeniami a možnosť ujmy alebo ťaženia z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky. Žalovaný sa s týmto zaoberal aj v druhostupňovom rozhodnutí, keď poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-375/97 zo dňa 14.09.1999, v zmysle ktorého vytvorenie spojitosti medzi označeniami v mysli spotrebiteľov si vyžaduje, aby časť verejnosti, ktorá pozná staršiu ochrannú známku, rovnako mohla prísť do kontaktu s neskorším (prihláseným) označením. Spojitosť medzi označeniami ľahšie vznikne v prípadoch, ak sú tovary alebo služby kolíznych označení určené širokej spotrebiteľskej verejnosti, alebo v prípade, ak sa relevantná verejnosť prekrýva. Naopak, v prípadoch, ak sú tovary a služby výrazne odlišné a spojitosť medzi relevantnou verejnosťou nie je zjavná, namietateľ musí odôvodniť, prečo si verejnosť medzi označeniami vytvorí spojitosť. Žalovaný v rámci správnej úvahy pozmenil tvrdenie prvostupňového orgánu týkajúce sa relevantnej verejnosti, keď v druhostupňovom rozhodnutí konštatoval, že sa nestotožňuje s tvrdením prvostupňového orgánu, že skupinu relevantnej verejnosti v prípade tovarov prihláseného označenia a pre služby, pre ktoré staršie ochranné známky nadobudli dobré meno, tvorí zhodná, široká spotrebiteľská verejnosť. Zároveň však žalovaný vysvetlil, že hoci sú tovary prihláseného označenia určené širokej spotrebiteľskej verejnosti a služby starších ochranných známok, pre ktoré bolo preukázané dobré meno, odbornej verejnosti, nie je možné poprieť, že tieto skupiny sa prekrývajú. Spotrebitelia využívajúci služby označené staršími ochrannými známkami, t. j. odborná verejnosť zapojená do dodávateľsko- odberateľských vzťahov súvisiacich s pivom ako sú dodávatelia - výrobcovia piva či odberatelia - maloobchodníci, sú zároveň súčasťou širokej spotrebiteľskej verejnosti, keďže sú tiež konzumentmi piva či pivových koktailov, a títo spotrebitelia rovnako môžu prísť do kontaktu so staršími ochrannými známkami, ako aj s prihláseným označením a vytvoriť si medzi nimi spojitosť.
27. K spojitosti medzi staršími ochrannými známkami a prihláseným označením a k nebezpečenstvu zámeny žalovaný zdôraznil, že hoci sú služby „sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom a alkoholickými nápojmi a nealkoholickými nápojmi“, označené staršími obchodnými známkami, určené odbornej verejnosti, konkrétne dodávateľom a odberateľom zainteresovaným v obchode s pivom a inými nápojmi, a tovary prihláseného označenia „pivo“ sú určené širokej spotrebiteľskej verejnosti, nemožno poprieť, že tieto skupiny sa prekrývajú. Je to dané tým, že odborná verejnosť, ktorá sa
zaujíma o služby namietateľa, sa súčasne prirodzene zaujíma aj o tovary žalobcu. Opačne to platiť nemusí, čo však nie je podstatné, keďže pre úspešné uplatnenie predmetného námietkového dôvodu je dostačujúce, pokiaľ sú zákonné podmienky splnené vo vzťahu k relevantnej časti verejnosti. Inými slovami možno uviesť, že odborníci - dodávatelia a odberatelia, ktorí prichádzajú do kontaktu so staršími ochrannými známkami namietateľa, môžu prísť do kontaktu s prihláseným označením žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že informovanosť a vedomosti odbornej verejnosti o kolíznych označeniach sa nevyhnutne nemusia líšiť od informovanosti a vedomosti širokej spotrebiteľskej verejnosti. Žalobca neprimerane a účelovo preceňuje informovanosť a vedomosti relevantnej odbornej verejnosti a vychádza z mylného predpokladu, že každý zástupca odbornej verejnosti sa pohybuje výlučne v rámci pracovných vzťahov a opomína skutočnosť, že odbornou relevantnou verejnosťou sa rozumie každý, kto je zapojený v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, to znamená dodávateľ, odberateľ, obchodný zástupca, distribútor, skladník, či závozník, ktorý nemusí disponovať detailnými vedomosťami o účastníkoch konania alebo ich produktoch, alebo jeho informovanosť sa môže pohybovať na úrovni informovanosti širokej spotrebiteľskej verejnosti.
28. Za nesprávne označil žalovaný tvrdenia žalobcu, že je vylúčené, aby si relevantná odborná verejnosť vytvorila spojitosť medzi pivami žalobcu označenými prihláseným označením a staršími ochrannými známkami, pretože relevantná verejnosť vie, že namietateľ/ďalší účastník konania nič nevyrába ale len distribuuje výrobky iných výrobcov so zameraním sa na drahé a prémiové značky alkoholu. Podľa žalovaného je zrejmé, že ďalší účastník konania/namietateľ je okrem iného aj distribútorom pív rôznych zahraničných značiek, vrátane českých a slovenských, teda tvrdenie, že je známy ako distribútor so zameraním sa na drahé, prémiové značky alkoholu, je zavádzajúce. Navyše v súčasnosti je bežné, že úspešné veľké spoločnosti neustále rozširujú portfólio svojich tovarov a služieb a nie je možné vylúčiť ani možnosť, že by ďalší účastník konania/namietateľ rozšíril svoje portfólio o výrobu vlastného piva, obzvlášť v súčasnosti, v čase mimoriadnej popularity malých remeselných pivovarov. Či to tak je alebo nie je, nie je v predmetom konaní podstatné, avšak berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu (silu dobrého mena starších ochranných známok, podobnosť kolíznych označení, podobnosť kolíznych tovarov a služieb) aj relevantná odborná verejnosť, ktorej informovanosť môže (ale nemusí) byť vyššia ako informovanosť širokej spotrebiteľskej verejnosti, sa môže oprávnene domnievať, že pivo označené prihláseným označením a staršie ochranné známky, ktoré získali dobré meno (okrem iného v spojitosti s distribúciou pív) pochádzajú od toho istého subjektu, prípadne od ekonomicky prepojených subjektov.
29. K riziku ťaženia z dobrého mena starších obchodných známok žalovaný uviedol, že pokiaľ spotrebitelia z radov odbornej verejnosti, ktorí prichádzajú do kontaktu so službami namietateľa „sprostredkovanie obchodu s pivom“ sa stretnú s prihláseným označením na tovare „pivo“, môžu sa mylne domnievať, že tieto tovary pochádzajú od ďalšieho účastníka konania, prípadne sa im v mysli vybaví asociácia na služby namietateľa, s ktorými sa spájajú staršie ochranné známky s dobrým menom, teda prenos pozitívneho imidžu starších ochranných známok na tovary žalobcu nie je možné vylúčiť. Táto skutočnosť môže mať za následok, že prihlasovateľ by mohol získať výhodu na trhu a ťažiť z dobrého mena starších obchodných známok.
30. K námietke, že žalovaný nekvalifikoval podstatnú časť relevantnej verejnosti, žalovaný uviedol, že pri skúmaní naplnenia podmienok potrebných na úspešné uplatnenie námietok podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach nie je potrebné hodnotiť, aká veľká skupina verejnosti si vytvorí spojitosť medzi kolíznymi označeniami a rozhodujúca je skutočnosť, či táto relevantná verejnosť existuje a či k takému riziku môže dôjsť.
31. K hodnoteniu podobnosti kolíznych označení žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že sa nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi. Podľa žalovaného je pravdepodobné, že pomlčka (zdôrazňovaná žalobcom) bude relevantným spotrebiteľom prehliadnutá a nebude jej venovaná žiadna pozornosť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prihlásené označenie je zasadené do etikety v českom jazyku, tak žalovaný zdôraznil, že označenia sa posudzujú tak ako sú zapísané, resp. prihlásené na zápis do registra ochranných známok a nie ako sú používané na trhu.
32. K námietke o tom, že nebol posudzovaný v rámci posudzovania fonetického hľadiska argument žalobcu, že reprodukcia prvej staršej ochrannej známky je podmienená oddelením skupín slabík a teda, že sa nereprodukuje rovnako, a že žalovaný len konštatoval, že preskúmavané označenia budú
vyslovené rovnako, žalovaný uviedol, že pomlčka v prvej staršej ochrannej známke neovplyvní jej výslovnosť, a preto bude prvá staršia ochranná známka vyslovovaná zhodne ako prihlásené označenie.
33. Aj pri porovnávaní kolíznych označení zo sémantického hľadiska žalovaný reagoval na argumenty žalobcu uvedené v rozklade a podľa žalovaného relevantná odborná verejnosť (až na výnimky) nebude disponovať takými informáciami, ktoré uviedol žalobca a to, že pri starších ochranných známkach ide o skratku „KONštiak“ a „RADlberger“, a teda prihliadanie na takéto vnímanie zo strany relevantnej verejnosti by bolo nedôvodné, a to napriek tomu, že sám ďalší účastník konania v minulosti takýto význam navonok komunikoval.
34. Podľa žalovaného porovnania kolidujúcich označení a závery týkajúce sa porovnania boli v rozhodnutí náležite a zrozumiteľne odôvodnené. Žalovaný jasne uviedol, že v obdivoch označeniach zaznie rovnaký slovný prvok „KON-RAD“, a preto sú čiastočne foneticky podobné. Pokiaľ žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že spotrebiteľ môže namiesto dominantného prvku staršej ochrannej známky K&R vysloviť menej dominantný prvok KON-RAD práve preto, že tento menej dominantný prvok je uchopiteľnejší a ľahšie interpretovateľný, čo môže byť pre spotrebiteľa z fonetického hľadiska smerodajné, tak v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca zrejme nepochopil argumentáciu žalovaného.
35. K námietkam o nesprávne a nezrozumiteľne uvedenom súhrnnom závere k posúdeniu podobnosti prihláseného označenia a starších ochranných známok žalovaný uviedol, že aj nízka miera podobnosti je podobnosť a navyše súhrnné konštatovanie bolo vykonané aj vo vzťahu k prvej staršej ochrannej známke, kde bola konštatovaná vizuálna podobnosť a fonetická zhoda s prihláseným označením.
36. Žalovaný zotrval na správnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe
37. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v zmysle § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach sa vylučuje aplikácia § 33 ods. 2 Správneho poriadku v takomto administratívnom konaní. Žalovaný síce nedoručil vyjadrenie ďalšieho účastníka konania žalobcovi, no v predmetnom vyjadrení neboli uvedené žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok konania, ku ktorým by sa žalobca nemal možnosť vyjadriť už v predchádzajúcich štádiách konania. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/130/2016 zo dňa 14.12.2016. Ďalej poukázal na ust. § 27 ods. 2 SSP s tým, že správna úvaha vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc, na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR vyjadrujú správnu úvahu a nevybočujú z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Na základe tohto zákonného zmocnenia bolo teda rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy, pričom správnemu súdu prináleží skúmať len to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť rozhodnutia. Žalobca sa v správnej žalobe venuje spochybňovaniu správnej úvahy a neuvádza žiadne tvrdenia ani nepredkladá dôkazy o tom, že žalovaný vybočil z rozhodovacej praxe alebo z medzí ustanovených zákonom a iba uvádza, ako je správna úvaha odlišná od jeho. Ďalší účastník konania uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného s tým, že žalovaný sa vysporiadal v rozhodnutiach so všetkými skutočnosťami, ktoré namietal žalobca a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pričom toto rozhodnutie neprejavuje znaky arbitrárnosti a nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Na základe tohto vyjadrenia navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
38. V replike žalobca poukázal na časť vyjadrenia žalovaného o tom, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení ďalšieho účastníka konania/namietateľa k rozkladu boli už obsahom vyjadrenia ďalšieho účastníka konania/namietateľa k námietkam zo dňa 25.02.2019, čo podľa žalobcu potvrdzuje, že žalovaný založil a oprel svoju argumentáciu o tvrdenia ďalšieho účastníka konania, ktoré boli vo
vyjadrení k vyjadreniu prihlasovateľa/žalobcu zo dňa 25.02.2019 a aj vo vyjadrení k rozkladu, pričom žalobcovi nebolo doručené ani jedno z týchto vyjadrení. Žalobca sa o existencii vyjadrenia zo dňa 25.02.2019 dozvedel až z vyjadrenia žalovaného k žalobe, teda nemal možnosť sa s oboma vyjadreniami oboznámiť ani k nim predniesť svoju argumentáciu, prípadne návrhy na dokazovanie. Ide o závažné procesné pochybenie a žalobcovi bola odňatá možnosť aktívne a účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalovaný vo vyjadrení ráta s tým, že vyjadrenie namietateľa/ďalšieho účastníka konania k vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.02.2019 bolo žalobcovi doručené a argumentácia v ňom uvedená bola žalobcovi známa, čo svedčí o tom, že žalovaný prihliadal práve na argumenty uvedené v tomto podaní a z tohto dôvodu mal toto vyjadrenie doručiť žalobcovi. Žalovaný mylne vychádza z predpokladu, že toto vyjadrenie žalobcovi doručil a jeho obsah mu mal byť známy.
39. Žalovaný nemôže na jednej strane odlíšiť odbornú verejnosť a na druhej strane tvrdiť, že tento okruh je súčasťou laickej spotrebiteľskej verejnosti, a preto ignorovať špecifiká vnímania odbornej verejnosti. Žalovaný tiež nemôže odlíšiť odbornú verejnosť a na druhej strane tvrdiť, že robí rozhodnutia ako bežný laik. Takýto koncept je nelogický a vnútorne si odporuje. Ak by to tak bolo, potom by nemalo zmysel tieto dve skupiny diferencovať a nemalo by zmysel okruh relevantnej verejnosti v napadnutom rozhodnutí upraviť.
40. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že skladník či závozník nemusí disponovať detailnými vedomosťami o účastníkoch konania, alebo ich produktoch, ale jeho informovanosť sa môže pohybovať na úrovni informovanosti širokej spotrebiteľskej verejnosti. Podľa žalobcu si žalovaný zrejme uvedomil, že si zamieňa vnímanie spotrebiteľskej a odbornej verejnosti a snaží sa týmto poukazom na skladníkov či závozníkov, ktorých posudzuje ako spotrebiteľov, účelovo prezentovať argumenty, ktorými sa opäť prikláňa k vnímaniu cez prizmu spotrebiteľa, napriek tomu, že si sám určil odbornú verejnosť s odlišným stupňom vnímania za relevantnú verejnosť. Vnímanie rizika asociácie pív označených namietanou ochrannou známkou so staršími ochrannými známkami je u odbornej relevantnej verejnosti vylúčené, pretože relevantná verejnosť si môže staršie ochranné známky spojiť len s distribúciou alkoholu (piva a potravinárskych tovarov). Relevantná verejnosť vie, že ďalší účastník konania nič nevyrába a len distribuuje výrobky iných spoločností so špecializovaním sa na drahé a prémiové značky alkoholu.
41. Podľa žalobcu aj skladník či závozník majú práve z titulu výkonu svojho povolania, ktoré im umožňuje na dennej báze sa stretávať s informáciami, ktoré sú pre bežného spotrebiteľa nezaujímavé a spravidla aj nedostupné, signifikantne vyššie povedomie účastníkov dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a teda aj o predmete činnosti ďalšieho účastníka konania, preto aj tieto osoby vedia, že ďalší účastník konania nie je výrobca ale iba distribútor tovarov.
42. Žalovaný nesprávne vyhodnotil riziko vzniku súvislosti medzi staršími ochrannými známkami a napadnutou ochrannou známkou a postupoval v rozpore s § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach, keď vyhodnotil čiastočnú zhodnosť či podobnosť kolíznych označení a konštatoval nebezpečenstvo zámeny u relevantnej verejnosti, nakoľko nezohľadňuje odborné povedomie odbornej verejnosti, ktorá vníma ďalšieho účastníka konania ako distribútora a jej schopnosť zohľadniť svoje profesionálne získané skutočnosti. Ak by bola akceptovaná argumentácia žalovaného, tak by si žiadna tretia osoba nemohla zaregistrovať ochrannú známku so žiadnou podobnou fonetickou reprodukciou ako Konrád, pre akýkoľvek produkt z tried 6, 19, 29, 30, 31, 34, 32, 35, 36, 39 a 42, pre ktoré má staršie ochranné známky ďalší účastník konania, hoci tieto produkty nevyrába a nikdy nevyrábal. Žalovaný takto vytvára blokačné označenia a známky.
VI. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)
43. V duplike žalovaný uviedol, že poukazovanie na vyjadrenie zo dňa 25.02.2019 vo vyjadrení k žalobe malo súžiť len na uvedenie tej skutočnosti, že názory namietateľa ohľadom okruhu relevantnej verejnosti neboli prvýkrát použité vo vyjadrení k rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale boli už obsahom administratívneho spisu, pričom ale tieto názory nemali a ani nemohli mať vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia, ani na vydanie prvostupňového rozhodnutia. S poukázaním na toto vyjadrenie nemožno vyvodiť záver, že by predmetné vyjadrenie obsahovalo skutočnosti, ktoré by tvorili podklad rozhodnutia, či už prvo- alebo druhostupňového. Potvrdzuje to aj vyjadrenie žalovaného na strane 5 prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené, že na predmetné vyjadrenie namietateľa
neprihliadol (vzhľadom na koncentračnú zásadu námietkového konania, pričom zároveň konštatoval, že dané vyjadrenie bolo len zopakovaním a potvrdením predchádzajúcich postojov namietateľa). Žalovaný netvrdil, že toto vyjadrenie z 25.02.2019 bolo žalobcovi doručené.
44. Ani jedno z vyjadrení neobsahovalo skutočnosti, resp. argumentáciu, ktoré by žalovaný použil ako podklad či už prvo- alebo druhostupňového rozhodnutia, išlo o posúdenie jedného z faktorov, ktoré úrad sám (na základe svojej úvahy) hodnotí v rámci uplatneného námietkového dôvodu, a to bez ohľadu na to, či na neho účastník konania poukáže alebo nie. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca na tento argument vo vyjadrení síce poukázal, ale nijako toto konštatovanie žalovaného nespochybnil, z čoho možno usudzovať, že s ním súhlasí.
45. Ďalej žalovaný poukázal na zákon o ochranných známkach a na Metodiku konania - Ochranné známky s tým, že Úrad má povinnosť v námietkovom konaní doručovať len námietky na vyjadrenie prihlasovateľovi a v konaní o rozklade len rozklad na vyjadrenie druhému účastníkovi konania. Ďalšie následné vyjadrenia nie je úrad povinný doručovať, takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Napriek tejto skutočnosti úrad v plnom rozsahu rešpektuje zásadu podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a podporuje to, aby účastníci konania mali možnosť aktívne a účinne obhajovať svoje práva a záujmy. Aj preto realizuje viaceré opatrenia, ktoré zvyšujú transparentnosť správneho konania, medzi iným napr. sprístupňuje údaje z administratívnych spisov a prehľad všetkých položiek spisu na svojich webregistroch a tieto sú prístupné širokej verejnosti. Aj takýmto spôsobom sa môžu účastníci konania dozvedieť o doručovaní alebo odosielaní výstupov, ktoré im nie sú doručované a sledovať priebeh konania.
46. Pokiaľ má účastník konania záujem oboznámiť sa s obsahom vyjadrenia, ktoré mu nebolo doručené, má vždy možnosť buď nahliadnuť do spisu alebo požiadať úrad o doručenie vyjadrenia a takýto postup zo strany žalobcu využitý nebol.
47. Pokiaľ žalobca uvádzal, že o vyjadrení ďalšieho účastníka konania z 25.02.2019 sa dozvedel prvýkrát až z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, to sa nezakladá na pravde, pretože toto vyjadrenie aj so stručným odkazom na jeho obsah je spomenuté v prvostupňovom rozhodnutí.
48. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu o tom, že by si zamieňal vnímanie širokej spotrebiteľskej verejnosti a vnímanie odbornej verejnosti a že by sa účelovo opäť prikláňal k vnímaniu spojitosti medzi označeniami očami bežného spotrebiteľa. Bolo jednoznačne určené, že skupinu relevantnej verejnosti v prípade tovarov prihláseného označenia tvorí široká spotrebiteľská verejnosť, zatiaľ čo relevantnú skupinu verejnosti v prípade služieb starších ochranných známok tvorí odborná verejnosť. Tieto dve skupiny verejnosti sa v prípade tovarov prihláseného označenia a služieb starších ochranných známok prekrývajú. Na jednej strane členovia odbornej verejnosti prichádzajúci do kontaktu so staršími ochrannými známkami namietateľa môžu prísť prirodzene aj do kontaktu s prihláseným označením žalobcu, na druhej strane je dôležité, aký charakter má takto vybraná skupina odbornej verejnosti. Pojem „odborná verejnosť“ totiž nemožno vnímať v tom zmysle, že členovia tejto odbornej verejnosti sú len vysoko vzdelaní odborníci s rozsiahlymi vedomosťami ohľadne dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ale v tejto skupine sú zahrnuté všetky subjekty, ktoré s takýmito službami prichádzajú do kontaktu. Nie je vylúčené, aby len úzka časť tejto odbornej verejnosti mala hlbšie vedomosti spôsobilé ovplyvniť jej rozhodovanie pri výbere produktov, zatiaľ čo zvyšná časť skupiny odbornej verejnosti by mala vedomosti na úrovni bežného spotrebiteľa.
49. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu o vytváraní blokačných označení a známok a o vytváraní situácie, kedy by si žiadna iná osoba nemohla zaregistrovať ochrannú známku so žiadnou podobnou fonetickou reprodukciou ako „Konrad“ pre akýkoľvek produkt z relevantných tried. Žalovaný označil takéto tvrdenie za účelové s tým, že úrad každý prípad posudzuje osobitne a závery prijíma na základe náležite zisteného skutkového stavu.
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
50. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 27.04.2022. Správny súd následne vyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a nariadil nový termín pojednávania na deň 04.05.2022. Pojednávania sa nezúčastnil ďalší účastník konania, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby správny súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Prítomní zástupcovia žalobcu a žalovaného sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.
51. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
52. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších v eciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
53. Podľa § 6 ods. 1 SSP; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
55. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
56. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach; Ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "register") spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.
57. Podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach; Označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak je označenie zhodné alebo podobné so staršou ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky a v prípade ochrannej známky EÚ na území Európskej únie dobré meno, ak by použitie tohto označenia v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo nepodobné tým, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky, alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky alebo jej dobrému menu.
58. Podľa § 30 zákona o ochranných známkach; (1) Po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba uvedená v § 7 (ďalej len "namietateľ") v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia podať námietky z dôvodov podľa § 7. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi. Na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.
(2) Námietky môžu byť podané na základe jedného staršieho práva alebo viacerých starších práv podľa § 7, ak patria tomu istému majiteľovi. Námietky môžu byť podané na základe časti tovarov alebo služieb alebo na základe všetkých tovarov alebo služieb, pre ktoré je staršie právo chránené alebo prihlásené, a môžu smerovať proti časti tovarov alebo služieb alebo proti všetkým tovarom alebo službám, pre ktoré má byť označenie zapísané do registra.
59. Podľa § 31 ods. 1 až 4 zákona o ochranných známkach; (1) Ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 30 ods. 1, úrad konanie o námietkach zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania úrad doručí namietateľovi. (2) Ak úrad konanie o námietkach nezastaví podľa odseku 1, upovedomí o námietkach prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril. (3) Ak sa prihlasovateľ k námietkam v lehote podľa odseku 2 nevyjadrí, úrad vo veci rozhodne podľa obsahu spisu. (4) Ak úrad v konaní o námietkach zistí, že zápisu označenia do registra bráni niektorý z dôvodov uplatnených podľa § 7, prihlášku zamietne. Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby.
60. Podľa § 40 zákona o ochranných známkach; (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu. (4) Rozklad nie je prípustný proti rozhodnutiu, ktorým bolo a) vyhovené žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, b) zastavené konanie podľa § 51 ods. 8 alebo prerušené konanie podľa § 51 ods. 9, c) zastavené konanie podľa odseku 3. (5) Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
61. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach; Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
62. Podľa § 61 Správneho poriadku; (1) Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. (3) Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
63. Podľa § 56 Správneho poriadku; Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
64. Podľa § 57 Správneho poriadku; (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
65. Podľa § 33 Správneho poriadku; (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
66. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
67. Námietka žalobcu o vade v procesnom postupe žalovaného, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nie je dôvodná. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, k tejto námietke správny súd uvádza, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia je v konaní vedenom podľa zákona o ochranných známkach vylúčená, keď v zmysle § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach sa na konanie pred úradom podľa zákona o ochranných známkach vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) okrem ustanovení § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až § 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
68. Aplikácia § 3 ods. 2 Správneho poriadku, na ktoré poukázal žalobca v tejto žalobnej námietke, nie je vylúčená a v zmysle tohto zákonného ustanovenia je nepochybne povinnosťou správneho orgánu postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, pričom taktiež musia správne orgány poskytovať týmto osobám pomoc a poučenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu konania o rozklade v zákone o ochranných známkach a v Správnom poriadku. Ust. § 40 zákona o ochranných známkach upravujúce podmienky prípustnosti a náležitosti rozkladu neobsahuje žiadnu právnu úpravu postupu úradu pri doručovaní vyjadrení v rozkladovom konaní. Z tohto vyplýva, že v zmysle ust. § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach sa v tomto prípade bude aplikovať Správny poriadok. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku sa na konanie o rozklade primerane vzťahujú ustanovenia o odvolacom konaní, v dôsledku čoho sa v konaní o rozklade primerane použije aj ust. § 56 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania (v prípade konania o rozklade o obsahu podaného rozkladu), vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Správny poriadok predpokladá len doručenie rozkladu účastníkom konania (tým, ktorí nepodali rozklad) a zabezpečenie ich vyjadrenia k nemu. Z tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie orgánu rozhodujúceho o rozklade je rozklad a k tomu zaujaté stanoviská ostatných účastníkov konania, ktorí rozklad nepodali. Aplikácia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré ukladá správnemu orgánu oboznámiť účastníka konania so všetkými podkladmi rozhodnutia, je pre toto administratívne konanie vylúčená v § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach (toto ustanovenie by sa aplikovalo aj v konaní o rozklade na základe ust. § 61 ods. 3 a § 60a Správneho poriadku). Z uvedeného je teda zrejmé, že ani zákon o ochranných známkach a ani Správny poriadok neobsahujú právnu úpravu, z ktorej by explicitne žalovanému vyplynula povinnosť doručiť vyjadrenie k rozkladu a ďalšie na to nadväzujúce vyjadrenia účastníkom konania.
69. Napriek uvedeným záverom sa správny súd zaoberal možným porušením práv žalobcu z hľadiska § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na charakter takzvaného „námietkového konania“ podľa zákona o ochranných známkach, konkrétne na to, že v § 30 ods. 1 zákona o ochranných známkach je zakotvená koncentračná zásada. V zmysle tohto zákonného ustanovenia môže osoba identifikovaná v § 7 zákona o ochranných známkach - namietateľ po zverejnení prihlášky vo vestníku podať námietky z dôvodov vymenovaných v § 7 zákona o ochranných známkach v lehote 3 mesiacov od zverejnenia. Námietky musia byť odôvodnené a doložené dôkazmi a na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. Z toho vyplýva, že námietkové dôvody a dôkazy na ich preukázanie musí namietateľ koncentrovať v rámci námietok podaných v lehote podľa § 30 ods. 1 zákona o ochranných známkach a svojimi ďalšími podaniami, ktorými by reagoval na vyjadrenie prihlasovateľa zaslané k námietkam podľa § 31 ods. 2
zákona o ochranných známkach, nemôže rozširovať alebo dopĺňať skutkovú a právnu argumentáciu a dopĺňať dôkazy, ktoré sú obsahom námietok podaných v lehote podľa § 30 ods. 1 zákona o ochranných známkach. Zrejme aj táto koncentračná zásada je dôvodom, ktorý zákonodarcu viedol k vylúčeniu aplikácie niektorých ustanovení Správneho poriadku, vymenovaných v § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach.
70. K argumentácii žalobcu o porušení ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku je potrebné uviesť, že zásade kontradiktórnosti konania a zásade rovnosti účastníkov konania, v užšom ponímaní rovnosti zbraní, v prísnom ponímaní zodpovedá povinnosť správneho orgánu v administratívnom konaní zaslať účastníkom konania všetky vyjadrenia, bez ohľadu na ich obsah a relevanciu pre rozhodovanie, obzvlášť takých vyjadrení, ktoré obsahujú formulácie konečného návrhu na rozhodnutie vo veci. Nie každé procesné pochybenie (možné procesné pochybenie v tom zmysle, že bola porušená zásada kontradiktórnosti konania a zásada rovnosti účastníkov konania, konkrétne rovnosti zbraní) má potenciál byť takou vadou v procesnom postupe správneho orgánu, ktorá by mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo vzťahu k súdnemu konaniu zdôrazňuje potrebu zohľadňovať konkrétne okolnosti posudzovanej veci a ktorý v súvisiacej judikatúre uviedol, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a rozsah tohto práva sa môže meniť v závislosti od špecifických okolností prípadu (Asnar proti Francúzsku č. 12316/04 z 18.10.2007, Vokoun proti Českej republike č. 20728/05 zo dňa 03.07.2018, Čičmanec proti Slovenskej republike č. 65302/11 zo dňa 28.06.2016). Aj v zmysle týchto záverov správny súd vyhodnocoval konkrétne okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že nedoručením vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k rozkladu žalobcu nedošlo v administratívnom konaní ovládanom koncentračnou zásadou k tomu, že by takýto postup žalovaného mal za následok takú vadu v postupe, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vyjadrenie k rozkladu neobsahovalo žiadne také skutočnosti, ktoré by už neboli prednášané v rámci administratívneho konania. 71. Žalobca v správnej žalobe poukazuje na časť vyjadrenia ďalšieho účastníka k rozkladu s tým, že túto časť vyjadrenia ďalšieho účastníka konania žalovaný uviedol na strane 3 a 4 svojho rozhodnutia. Konkrétne žalobca poukázal na to, že ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení uviedol, že : „V súvislosti s relevantnou verejnosťou dotknutých tovarov a služieb konštatoval, že predmetom jeho činnosti je veľkoobchod aj maloobchod s potravinami, takže relevantnou verejnosťou sú rovnako ako v prípade tovarov prihláseného označenia „pivo“ aj konečný spotrebiteľ a odberatelia tovarov. Okrem toho namietateľ upozornil, že nakoľko ide o tovary bežnej spotreby, úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa je veľmi nízka, čím sa riziko predstavy mylného prepojenia posudzovaných označení a ním označených tovarov a služieb ešte zvyšuje.“ Podľa žalobcu argumentáciu ďalšieho účastníka konania, ku ktorej on nemal prístup a nemal možnosť sa k nej vyjadriť, žalovaný prebral do svojho odôvodnenia, keď na strane 14 svojho rozhodnutia uviedol: „Orgán rozhodujúci o rozklade v danom prípade konštatuje, že hoci tovary prihláseného označenia sú určené širokej spotrebiteľskej verejnosti a služby starších ochranných známok, pre ktoré bolo preukázané dobré meno, odbornej verejnosti, nie je možné poprieť, že tieto skupiny sa prekrývajú. Inak povedané, spotrebitelia využívajúci služby označené staršími ochrannými známkami, t. j. odborná verejnosť zapojená v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch súvisiacich s pivom, ako sú dodávatelia - výrobcovia piva či odberatelia - maloobchodníci, sú zároveň súčasťou širokej spotrebiteľskej verejnosti, keďže sú tiež konzumentmi piva či pivových koktailov. Títo spotrebitelia teda rovnako môžu prísť do kontaktu so staršími ochrannými známkami, ako aj s prihláseným označením a môžu si nimi vytvoriť spojitosť.“ Podľa žalobcu z tohto vyplýva, že tvrdenia ďalšieho účastníka konania uvedené vo vyjadrení k rozkladu mali vplyv na výsledok konania. Správny súd k tejto konkretizovanej námietke o porušení procesných práv žalobcu uvádza, že z poukazu na časť vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k rozkladu a na časť argumentácie z rozhodnutia žalovaného (body 14 a 15 správnej žaloby) nevyplýva, že by žalovaný vychádzal z tých argumentov, ktoré sú citované žalobcom z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k rozkladu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že na strane 3 a 4 uviedol žalovaný vyjadrenie ďalšieho účastníka konania, k tomu je potrebné uviesť, že na strane 3 a 4 preskúmavaného rozhodnutia žalovaný pokračoval v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v popise administratívneho konania a jeho priebehu, ako aj v popise obsahu jednotlivých podaní účastníkov konania (išlo o zosumarizovanie vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k rozkladu v úvodných častiach odôvodnenia rozhodnutia žalovaného). Pokiaľ žalobca poukázal na konkrétnu časť vyjadrenia ďalšieho účastníka konania, tak z tejto argumentácie vyplýva, že ďalší účastník konania vychádzal z toho, že relevantnou verejnosťou pre služby sú, rovnako ako v prípade tovarov prihláseného označenia „pivo“, aj konečný spotrebitelia a odberatelia tovarov, a vychádzal z
toho, že ide o tovary bežnej spotreby a že relevantnou verejnosťou je široká spotrebiteľská verejnosť. Naopak v časti argumentácie žalovaného, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný nevychádzal z okruhu širokej spotrebiteľskej verejnosti ako relevantnej verejnosti, ale vychádzal z toho, že tovary, pre ktoré bolo žalobcom prihlásené označenie, sú určené širokej spotrebiteľskej verejnosti a služby, pre ktoré bolo preukázané dobré meno starších ochranných známok ďalšieho účastníka konania, sú určené odbornej verejnosti, pričom žalovaný uzavrel, že nie je možné poprieť, že tieto skupiny sa prekrývajú. Z takto prednesenej argumentácie a poukazu na časť vyjadrenia ďalšieho účastníka konania a na časť odôvodnenia žalobcu podľa správneho súdu nebolo preukázané, že by vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k rozkladu malo v otázke určenia okruhu relevantnej verejnosti vplyv na konečné rozhodnutie žalovaného, resp. že by žalovaný v tejto otázke vychádzal z argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení ďalšieho účastníka konania k rozkladu žalobcu. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalovaný určil okruh relevantnej verejnosti odlišne ako prvostupňový orgán a odlišne ako to uvádzal ďalší účastník konania vo svojich vyjadreniach, keď ako relevantnú verejnosť určil relevantnú odbornú verejnosť a nie širokú spotrebiteľskú verejnosť. Takto určenú relevantnú verejnosť považoval za správne určenú aj žalobca.
72. Pokiaľ žalobca v replike poukazoval v reakcii na vyjadrenie žalovaného na to, že mu nebolo doručené ani vyjadrenie ďalšieho účastníka konania doručené v rámci prvostupňového konania, konkrétne vyjadrenie zo dňa 25.02.2019, správny súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že žalobca námietku nedoručenia vyjadrenia ďalšieho účastníka konania k jeho vyjadreniu k námietkam zo dňa 25.02.2019 nepredniesol v správnej žalobe v lehote na podanie správnej žaloby. Preto sa správny súd s touto námietkou prednesenou v replike nemohol zaoberať (§ 32 ods. 1 SSP). V tejto súvislosti ale správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že nie je pravdou, že o tomto vyjadrení sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia žalovaného, keďže v rámci prvostupňového rozhodnutia je na strane 5 uvedené, že listom doručeným úradu 18.06.2015 požiadal ďalší účastník konania/namietateľ o zaslanie vyjadrenia prihlasovateľa k námietkam, čo bolo ďalšiemu účastníkovi konania zaslané, a že dňa 25.02.2019 doručil ďalší účastník konania svoje stanovisko. V prvostupňovom rozhodnutí úrad ďalej uviedol, že sa v konaní o námietkach riadi koncentračnou zásadou a neprihliada na dodatočné vyjadrenia a dôkazy, ktorými by mal namietateľ ambíciu rozšíriť rozsah podaných námietok. Ďalej uviedol, že namietateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu (prihlasovateľa) len opakovane potvrdil svoje argumenty a postoje uvedené v námietkach, reagoval na prihlasovateľove argumenty okrem iného s poukázaním na rozhodnutia všeobecných súdov, trval na podaných námietkach a opakovane navrhoval, aby prihláška ochrannej známky bola zamietnutá v celom rozsahu.
73. K ďalším námietkam žalobcu správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach je pre úspešnosť námietkového dôvodu uvedeného v tomto zákonnom ustanovení potrebné preukázať, že staršie ochranné známky sú zhodné alebo podobné s prihlasovaným označením, ďalej že staršia ochranná známka má na území Slovenskej republiky (a v prípade ochrannej známky EÚ na území Európskej únie) dobré meno, a ďalej je potrebné preukázať, že by použitie prihláseného označenia v spojení s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo nepodobné tým, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky alebo jej dobrému menu. Účelom tohto zákonného ustanovenia je zabezpečenie ochrany majiteľovi ochrannej známky s dobrým menom, teda zabezpečenie, aby sa predišlo vzniku možnej ujmy alebo ťaženiu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky. Z citovaného ustanovenia zákona o ochranných známkach vyplýva, že predovšetkým je potrebné preukázať dobré meno staršej ochrannej známky, porovnať kolidujúce označenia (prihlásené označenie a staršiu ochrannú známku), ďalej porovnať charakter a povahu tovarov a služieb, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná a pre ktoré si prihlasovateľ prihlasuje označenie (zhodu, podobnosť alebo nepodobnosť), a v poslednom rade je potrebné preukázať, že by použitie prihláseného označenia bez náležitého dôvodu ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky, alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že orgány verejnej správy oboch stupňov uvedené podmienky, stanovené v § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach, vyhodnocovali jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, ich závery sú logické a preskúmateľné, a pokiaľ žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí dospel k iným záverom ako boli závery prezentované v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa, tieto taktiež dostatočne odôvodnil.
74. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že ďalší účastník konania (namietateľ) preukázal dobré meno oboch starších ochranných známok vo vzťahu k službám zapísaným v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov (sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi).
75. Orgán verejnej správy prvého stupňa určil pri tovaroch v triede 32, pre ktoré žalobca žiadal zapísať prihlásené označenia (pivo, ďumbierové (zázvorové) pivo, sladové pivo, pivové koktaily) a pri službách v triede 35 (sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkoholickými nápojmi), pre ktoré má ďalší účastník konania zapísané staršie ochranné známky a preukázal aj ich dobré meno, ako relevantnú verejnosť, ktorá príde do kontaktu s týmito označeniami, širokú spotrebiteľskú verejnosť. Oproti tomu žalovaný v rámci konania o rozklade určil v druhostupňovom rozhodnutí ako relevantnú verejnosť relevantnú odbornú verejnosť, ktorá je zainteresovaná v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch týkajúcich sa služieb zapísaných v triede 35 a zároveň je bežným konzumentom tovarov v triede 32, pre ktoré žalobca žiadal zapísať prihlásené označenie. Žalobca správnosť tohto určenia relevantnej verejnosti žalovaným v druhostupňovom rozhodnutí nespochybnil a považoval ho za správne.
76. Podľa žalobcu si žalovaný správne určil okruh relevantnej verejnosti, správne podľa žalobcu prihliadol na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-252/07 a posúdil vznik súvislosti v zmysle kritérií nastavených v tomto rozhodnutí, ale s takto správne určeným okruhom verejnosti žalovaný už v rozhodnutí ďalej nepracoval, a to ani pri vyhodnocovaní kritérií z uvedeného rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný neprihliadal na špecifické vlastnosti odbornej verejnosti.
77. V nadväznosti na tieto žalobné námietky správny súd poukazuje na závery z rozhodnutia žalovaného, v zmysle ktorých (ako už bolo uvedené) pokiaľ ide o povahu kolíznych tovarov a služieb, žalovaný sa nestotožnil s tvrdením prvostupňového orgánu, že skupinu relevantnej verejnosti v prípade tovarov prihláseného označenia „pivo, ďumbierové (zázvorové) pivo, sladové pivo, pivové koktaily“ a služieb „sprostredkovanie obchodnej činnosti s pivom, alkoholickými a nealkohlickými nápojmi“, pre ktoré staršie ochranné známky nadobudli dobré meno, tvorí široká spotrebiteľská verejnosť. Podľa žalovaného toto platilo len pre tovary prihláseného označenia, ktoré sú bezpochyby určené širokej spotrebiteľskej verejnosti, t. j. všetkým spotrebiteľom, ktorí potrebujú uhasiť smäd. Naopak služby, pre ktoré staršie ochranné známky nadobudli dobré meno, sú určené odbornej verejnosti, najmä dodávateľom (výrobcom, distribútorom) a odberateľom (maloobchodníkom, obchodným reťazcom) zainteresovaným v obchode s pivom a inými nápojmi, preto žalovaný konštatoval, že tieto služby nevyužíva bežne široká spotrebiteľská verejnosť. Vychádzal z toho, že tieto dva okruhy verejnosti sa prekrývajú a za relevantnú verejnosť považoval relevantnú odbornú verejnosť, ktorá je zainteresovaná na službách v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, a zároveň je súčasťou širokej spotrebiteľskej verejnosti ako konzument tovarov zaradených v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
78. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-375/97 zo dňa 14.09.1999, z ktorého vyplýva, že vytvorenie spojitosti medzi označeniami v mysli spotrebiteľov si vyžaduje, aby časť verejnosti, ktorá pozná staršiu ochrannú známku, rovnako mohla prísť do kontaktu s neskorším (prihláseným) označením. Spojitosť medzi označeniami ľahšie vznikne v tých prípadoch, ak sú tovary alebo služby kolíznych označení určené širokej spotrebiteľskej verejnosti alebo v prípade, ak sa relevantná spotrebiteľská verejnosť prekrýva. Naopak, v prípadoch, ak sú tovary a služby výrazne odlišné a spojitosť medzi relevantnou verejnosťou nie je známa, namietateľ musí odôvodniť prečo si verejnosť medzi označeniami vytvorí spojitosť. V nadväznosti na uvedené závery žalovaný podrobne vyhodnotil, že hoci tovary prihláseného označenia sú určené širokej spotrebiteľskej verejnosti a služby starších ochranných známok, pre ktoré bolo preukázané dobré meno, odbornej verejnosti, nie je možné poprieť, že tieto skupiny sa prekrývajú, keď spotrebitelia využívajúci služby označené staršími ochrannými známkami (odborná verejnosť zapojená v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch súvisiacich s pivom ako sú dodávatelia - výrobcovia piva, či odberatelia - maloobchodníci) sú zároveň súčasťou širokej spotrebiteľskej verejnosti, keďže sú tiež konzumentami piva či pivových koktailov a títo spotrebitelia teda môžu prísť rovnako do kontaktu so staršími ochrannými známkami a môžu si medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami vytvoriť spojitosť. Ďalej žalovaný poukázal na to, že tovary prihláseného označenia a služby, pre ktoré získali staršie ochranné známky dobré meno, spája rovnaký menovateľ - pivo. Napriek tomu, že tieto tovary a služby sa líšia svojou
povahou, vyznačujú sa tým, že sú doplnkové a jedno bez druhého na trhu nemôže existovať. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že dotknuté tovary a služby zdieľajú rovnaký segment trhu, a preto je vznik asociácie (súvislostí) medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami, predovšetkým na strane tých spotrebiteľov, ktorí potenciálne prichádzajú do kontaktu s tovarmi prihlasovateľa aj so službami namietateľa, teda dodávateľmi, distribútormi či obchodníkmi, vysoko pravdepodobný. Uvedené závery žalovaného považuje správny súd za logické a preskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa správneho súdu nevyplýva, že by nepracoval s určeným okruhom relevantnej odbornej verejnosti a nebral ju do úvahy pri vyhodnocovaní jednotlivých podmienok vymedzených v námietkovom dôvode podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach. Aj v zmysle citovaného záveru z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ určil žalovaný relevantnú verejnosť, vyhodnotil tovary a služby kolíznych označení a aj riziko vzniku súvislosti. Žalobca žalobnými námietkami správnosť týchto záverov žalovaného nevyvrátil.
79. Podľa správneho súdu z vyššie uvedených záverov žalovaného je zrejmé, že so správne určeným okruhom verejnosti pracoval a vyhodnocoval z tohto pohľadu aj možný vznik súvislosti. Nie je pochybné, že príslušníci relevantnej verejnosti prichádzajúci do kontaktu so staršími ochrannými známkami ďalšieho účastníka konania by mohli prísť do kontaktu ako bežní spotrebitelia nakupujúci tovary zaradené v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb aj s prihláseným označením. Staršie ochranné známky sú zapísané pre služby v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov (vo vzťahu ku ktorým aj bolo preukázané dobré meno) a žalobca si označenie prihlásil pre tovary v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, teda ide o dve odlišné kategórie z hľadiska ich povahy. Ako však správne vyhodnotil žalovaný, tieto tovary a služby zdieľajú rovnaký segment trhu, sú na seba naviazané, teda je medzi nimi spojitosť a aj táto skutočnosť spočívajúca v „blízkosti“ tovarov a služieb zvyšuje pravdepodobnosť vzniku súvislosti (asociácie) vo vedomí relevantnej verejnosti. Nie je možné u relevantnej odbornej verejnosti automaticky predpokladať takú mieru odborných poznatkov a informácií (ktorými by mala disponovať z dôvodu jej zainteresovania na dodávateľsko-odberateľských vzťahoch), ktorá by vylučovala možný vznik súvislosti z tohto pohľadu, že relevantné tovary a služby sú prepojené, teda že pochádzajú od tohto istého subjektu alebo od ekonomicky prepojených subjektov a podobne. Tak ako si relevantná verejnosť bez ďalšieho (bez podrobnejších informácií) nevie vyvodiť historické súvislosti prihláseného označenia „KONRAD“ (brat kráľa Vratislava), nemožno predpokladať, že si bude bezpečne vedieť spojiť staršie ochranné známky ďalšieho účastníka konania len s priezviskom jeho spoločníka a s obchodným menom jeho obchodného partnera, s ktorým spolupracoval, a v dôsledku tohto vylúčiť asociáciu prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami.
80. Žalobca opakovane v správnej žalobe poukazoval na to, že prvostupňový orgán pochybil, keď za relevantnú verejnosť považoval spotrebiteľa resp. širokú spotrebiteľskú verejnosť, a že žalovaný si určil okruh relevantnej verejnosti presnejšie a správnejšie, avšak s takto určeným okruhom verejnosti ďalej nepracoval a posudzoval riziko vzniku súvislosti v intenciách vnímania bežného spotrebiteľa. Žalobca namietal, že relevantná verejnosť si nemôže vytvoriť asociáciu medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami, pretože odborná relevantná verejnosť vníma ďalšieho účastníka konania len v súvislosti s jeho podnikaním v oblasti distribúcie a dodávok tovaru a táto skupina špecialistov prichádza so staršími ochrannými známkami do kontaktu len pri využívaní dodávateľských, skladovacích, či logistických služieb ďalšieho účastníka konania, a preto je podľa žalobcu riziko vzniku asociácie vylúčené. Aj vo vzťahu k týmto námietkam správny súd poukazuje na predošlé body odôvodnenia tohto rozsudku a uvádza, že pokiaľ aj orgán verejnej správy prvého stupňa nesprávne určil okruh relevantnej verejnosti, tento bol určený žalovaným v druhostupňovom rozhodnutí odlišne a s takto určeným okruhom relevantnej verejnosti sa stotožnil aj žalobca a takto určený okruh relevantnej verejnosti nenamieta. Z takto určeného okruhu verejnosti žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal, a to pri vyhodnocovaní jednotlivých kritérií vymedzených v § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach. Podľa správneho súdu obstoja závery žalovaného, že aj keď tovary prihláseného označenia a služby, pre ktoré ďalší účastník konania preukázal dobré meno, nie sú zhodné (už len z toho titulu, že ide o tovary a služby, teda sú povahovo odlišné), je medzi nimi spojitosť a príbuznosť, pretože ich spája rovnaký menovateľ „pivo“, a teda tieto tovary a služby zdieľajú rovnaký segment trhu. Ďalej obstoja závery žalovaného o tom, že účastníci dodávateľsko-odberateľských vzťahov ako relevantná odborná verejnosť sú zároveň príslušníkmi širokej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá je „adresátom“ tovarov zaradených v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pre ktoré si žalobca prihlásil prihlásené označenie. Žalovaný potom správne pri ďalšom posudzovaní pracoval s relevantnou verejnosťou ako s odbornou relevantnou verejnosťou, ktorá je zároveň súčasťou širokej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá nakupuje
pivo a pivové koktaily. Žalobca zdôrazňoval, že odborná relevantná verejnosť disponuje špecifickými poznatkami a informáciami získanými práve z účasti na dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, preto je u nej vylúčené riziko vzniku súvislosti. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tieto skutočnosti žalovaný taktiež vyhodnocoval a dospel k záveru, že nepredstavujú prekážku možného vzniku súvislosti, teda nejde o takú skutočnosť, ktorá by vylučovala, že by pri tejto skupine relevantnej verejnosti mohla vzniknúť asociácia - súvislosť medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami. Je potrebné poukázať na to, že relevantná odborná verejnosť je tvorená subjektami, ktoré sa pohybujú v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch v rôznych pozíciách a nemožno u nich automaticky predpokladať takú mieru informovanosti a poznatkov, aby bolo možné absolútne vylúčiť možný vznik asociácie medzi prihláseným označením pre tovary v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb a staršími ochrannými známkami zapísanými pre služby v triede 35, pre ktoré ďalší účastník konania preukázal dobré meno. Nie je možné vylúčiť riziko vzniku asociácie aj z toho pohľadu, že by sa príslušníci relevantnej odbornej verejnosti nemohli domnievať a absolútne by mohli vylúčiť možnosť, že by ďalší účastník konania pristúpil aj k výrobe piva označeného takým označením, ktoré je vo vysokej miere podobné až zhodné s jeho staršími ochrannými známkami. Nemožno teda automaticky vychádzať z toho, že relevantná odborná verejnosť bude v celej svojej šírke aj pri výbere piva a pivových koktailov pre vlastnú konzumáciu disponovať takými znalosťami a informáciami, ktoré by mali za následok, že by vylučovali možnosť vzniku asociácie medzi prihláseným označením použitým na tovaroch v triede 32 medzinárodného triedenia tovarov a služieb a staršími ochrannými známkami, zapísanými a používanými pre služby v triede 35 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Aj pri akceptovaní argumentu, že poznatky a informácie relevantnej odbornej verejnosti sú odlišné od poznatkov a informácií, ktorými disponuje široká spotrebiteľská verejnosť, teda, že tieto subjekty majú vyšší stupeň prehľadu o tovaroch, s ktorými prichádzajú do kontaktu v rámci účasti na dodávateľsko- odberateľských vzťahoch (medzitým aj o pive) a o ich distribúcii, tento argument absolútne nevylučuje možnosť vzniku asociácie, a to že by nemohla u relevantnej odbornej verejnosti vzniknúť spojitosť - že tovary označené prihláseným označením pochádzajú od majiteľa starších ochranných známok alebo od subjektu ekonomicky prepojeného s ich majiteľom a podobne.
81. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí nekvantifikoval podstatnú časť relevantnej odbornej verejnosti, k tejto námietke je potrebné uviesť, že správne uviedol žalovaný vo vyjadrení, že pri skúmaní naplnenia podmienok potrebných na úspešné uplatnenie námietok v zmysle § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach nie je potrebné hodnotiť aká veľká skupina verejnosti si vytvorí spojitosť medzi kolíznymi označeniami, ale rozhodujúce je, či takáto relevantná verejnosť existuje a či k takémuto riziku môže dôjsť.
82. Nedôvodné sú aj žalobné námietky, ktorými žalobca vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného týkajúcimi sa existencie nebezpečenstva zámeny vo vnímaní relevantnej verejnosti. Je potrebné v prvom rade upozorniť, že pri námietkovom dôvode podľa §7 písm. b) zákona o ochranných známkach sa nepožaduje preukázať existenciu nebezpečenstva zámeny vo vnímaní relevantnej verejnosti a postačuje vznik asociácie, ktorá by mohla mať za dôsledok neoprávnené ťaženie z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky, alebo by mohla byť na ujmu rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky alebo jej dobrému menu. Podstatou tohto námietkového dôvodu je, ako správne uviedol žalovaný, poskytnutie širšej miery ochrany staršej ochrannej známke s dobrým menom, konkrétne aby nedošlo k „prenosu“ a „využitiu“ jej vybudovaného imidžu.
83. Žalobca zopakoval závery žalovaného v časti, kde žalovaný konštatoval, že dotknuté tovary a služby zdieľajú rovnaký segment trhu, a preto je vznik asociácie (súvislosti) medzi prihláseným označením a staršími ochrannými známkami, predovšetkým na strane tých spotrebiteľov, ktorí potenciálne prichádzajú do kontaktu s tovarmi prihlasovateľa aj so službami namietateľa, vysoko pravdepodobný. Tieto závery žalovaného žalobca označil za nesprávne a poukazoval na to, že spotrebiteľ vo všeobecnosti nevie, akým dodávateľským reťazcom sa nápoje dostanú do obchodov a že informácia o tom, kto tovar dodáva, nie je pre spotrebiteľa bežne dostupná ani dôležitá, preto neexistuje možnosť, pri ktorej by sa spotrebiteľ mohol stretnúť pri kupovaní piva so staršími ochrannými známkami a aby si vytvoril akúkoľvek asociáciu, ktorá by umožnila prenos imidžu. K tomuto vyjadrenému nesúhlasu žalobcu je potrebné uviesť, že tento nesúhlas a argumentácia nie sú relevantné. Žalovaný poukázal na to, že relevantnou verejnosťou je odborná relevantná verejnosť, ktorá je zainteresovaná v odberateľsko- dodávateľských vzťahoch a zároveň ako bežný spotrebiteľ nakupuje pivo a pivové koktaily. Žalovaný nepracoval ako s relevantnou verejnosťou so širokou spotrebiteľskou verejnosťou, preto žalobcom
uvádzané skutočnosti, že spotrebiteľ nedisponuje takými informáciami, kto distribuoval pivo až do obchodu, a že takéto informácie ho ani nezaujímajú, nie sú preto vo vzťahu k určenému okruhu verejnosti ako relevantnej odbornej verejnosti podstatné. Táto argumentácia žalobcu je nedôvodná pre to, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nepracoval so širokou spotrebiteľskou verejnosťou, ale s odbornou relevantnou verejnosťou.
84. Pokiaľ žalobca poukazoval na argumentáciu žalovaného na strane 14 a 15 rozhodnutia s tým, že žalovaný fakticky neposudzoval existenciu nebezpečenstva zámeny vo vnímaní relevantnej verejnosti, lebo opomenul posúdiť vec v intenciách špecifík vnímania odbornou relevantnou verejnosťou, ktorá jasne odlišuje výrobcu tovaru a dodávateľa tovaru, k tejto časti správnej žaloby je potrebné uviesť, že v tomto prípade žalovaný vyhodnocoval (ako už bolo uvedené) možný vznik asociácie - súvislosti a nie existenciu nebezpečenstva zámeny. Pri námietkovom dôvode podľa § 7 písm. b) zákona o ochranných známkach sa nepožaduje preukázať, že by mohlo dôjsť k vzniku nebezpečenstva zámeny. Už z vyššie uvedených bodov odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný posudzoval možnosť vzniku súvislosti práve v intenciách vnímania starších ochranných známok a prihláseného označenia u relevantnej odbornej verejnosti, ktorá sa prekrýva s bežnou spotrebiteľskou verejnosťou.
85. Správnosť záverov v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného nie sú spôsobilé prelomiť ani žalobné námietky, v ktorých žalobca uvádzal, že ďalší účastník konania si vytvoril dlhodobo imidž distribútora a tak ho aj vníma relevantná odborná verejnosť, a žalovaný len špekuluje o tom, že spotrebiteľ by sa mohol mylne domnievať, že ide o privátnu značku ďalšieho účastníka konania. Správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, že nie je vylúčené, že by v súčasnej dobe vytvárania privátnych značiek používaných na rôznych potravinárskych segmentoch (víno, káva, čaj, čokoláda, pivo a pod.), nemohlo prihlásené označenie vyvolať u relevantnej verejnosti aj takú asociáciu, že ďalší účastník konania si vytvoril privátnu značku. Samotné vytvorenie „imidžu“ ďalšieho účastníka konania ako distribútora preto nevylučuje možnosť vzniku asociácie z toho pohľadu, že by sa relevantná verejnosť nemohla domnievať, že by sa ďalší účastník konania, práve aj pre svoju stabilnú a silnú pozíciu na relevantnom trhu, nemohol rozhodnúť produkovať aj tovary pod označením pripomínajúcim jeho staršie ochranné známky.
86. V časti správnej žaloby, v ktorej žalobca vyjadril nesúhlas s posúdením podobnosti a zhodnosti prihláseného označenia a starších ochranných známok žalobca v úvode zopakoval závery z prvostupňového rozhodnutia o hodnotení vizuálnej a fonetickej podobnosti, resp. zhodnosti starších ochranných známok a prihláseného označenia. Namietal, že žalovaný na strane 11 rozhodnutia nesprávne posudzoval ochrannú známku KONRAD ako takmer vizuálne zhodnú so známkou KON-RAD bez toho, aby sa vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v administratívnom konaní. Podľa žalobcu žalovaný nereagoval na to, že dominantným prvkom označenia je pomlčka a ani na to, že známka KON-RAD pozostávala z dvoch samostatných skupín slabík. Taktiež podľa žalobcu žalovaný neposúdil významný rozdiel, a to, že označenie namietanej ochrannej známky je zasadené do etikety v českom jazyku, čo odlišuje tovar od označenia známky KON-RAD, ktoré pokrýva služby.
87. Tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na strane 11, kde žalovaný posudzoval prvú staršiu ochrannú známku ďalšieho účastníka konania „KON-RAD“ a prihlásené označenie „KONRAD“. Pri tomto vizuálnom porovnávaní sa vysporiadal aj s tým, že medzi slovami je pomlčka a uviedol, že obidve označenia zdieľajú 6 rovnakých písmen na rovnakých pozíciách, preto považoval za správny záver prvostupňového orgánu, že predmetné označenia sú takmer vizuálne zhodné aj napriek tomu, že prvá staršia ochranná známka obsahuje uprostred slovného prvku pomlčku. Je nedôvodná žalobná námietka žalobcu, že žalovaný nereagoval na to, že dominantným prvokom označenia je pomlčka a ani na to, že ochranná známka KON-RAD pozostáva z dvoch samostatných skupín slabík. Žalovaný tieto skutočnosti pri vyhodnotení vizuálneho hľadiska bral do úvahy a žalobca nepredniesol konkrétne žalobné námietky, pre ktoré by takéto vyhodnotenie nemalo obstáť. Žalobca nepredniesol argumentáciu preukazujúcu nesprávnosť záveru žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa o tom, že pomlčka nie je takým prvkom, ktorý by dostatočne odlišoval kolidujúce označenia a vylučoval ich podobnosť alebo zhodnosť.
88. Pokiaľ ide o zasadenie prihláseného označenia do etikety v českom jazyku, k tomu je potrebné poukázať na to, že v preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, ktorý k tejto argumentáciu žalobcu uviedol, že umiestnenie prihláseného označenia do etikety v českom jazyku je pre účely tohto konania nepodstatné, pretože úrad posudzuje kolízne označenia v
takej podobe, v akej sú prihlásené, zverejnené a zapísané v príslušných registroch, preto zasadenie prihláseného označenia do etikety v českom jazyku nepovažoval za relevantné. Túto argumentáciu považuje za správnu aj správny súd. Zákon o ochranných známkach neumožňuje pri porovnávaní kolíznych označení brať do úvahy reálnu podobu, v ktorej sú označenia používané.
89. Žalobca vyjadril nesúhlas s hodnotením prihláseného označenia a starších ochranných známok zo sémantického hľadiska s tým, že sa neposudzoval sémantický význam slov a skratiek tvoriacich napadnuté označenia a že sa žalovaný nevysporiadal s argumentáciou, že je možné ľahko odlíšiť fiktívne označenie KON-RAD od slova s konkrétnym významom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhovor poskytnutý spoločníkom ďalšieho účastníka konania, v ktorom tento objasňoval vytvorenie starších ochranných známok. Žalobca zdôrazňoval, že relevantná odborná verejnosť pozná zmysel staršej ochrannej známky, nakoľko obchoduje s ďalším účastníkom konania a pozná pána X., ktorý reálie týkajúce sa starších ochranných známok masívne publikoval. Ani tieto žalobné námietky správny súd nepovažuje za dôvodné. V prvostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy prvého stupňa pri porovnávaní kolidujúcich označení zo sémantického hľadiska uviedol, že v prípade kolíznych označení ide o slovné prvky, ktoré sú fantazijné bez konkrétneho významu. Uviedol, že deklarovaný výklad slovného prvku „Konrad“ ako mužské krstné meno nemeckého pôvodu nemožno považovať za určujúce, nakoľko v tomto prípade ide o zriedkavé meno a pre spotrebiteľa má chýbajúci dĺžeň podstatný vplyv, preto takýto slovný prvok podľa prvostupňového orgánu nebude u bežného spotrebiteľa evokovať žiadne sémantické hodnoty. Orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že sémantické porovnanie nebude mať vplyv na vnímanie a odlíšenie porovnávaných označení priemerným spotrebiteľom. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí pri vyhodnotení sémantického hľadiska zohľadnil, že relevantnou verejnosťou nie je široká spotrebiteľská verejnosť ale odborná relevantná verejnosť a pri sémantickom hľadisku uviedol, že prihlásené označenie a aj staršie ochranné známky môžu u spotrebiteľov evokovať poukaz na mužské meno „Konrád“. Žalovaný preto dospel k záveru, že posudzované označenia sú sémanticky zhodné a že tvrdenie žalobcu prednesené v rozklade, že prihlásené označenie obsahuje meno brata kráľa Vratislava - Konráda nemá vplyv na posúdenie sémantickej zhodnosti či podobnosti, pretože spotrebitelia si výlučne na základe prihláseného označenia bez ďalšieho nedokážu takúto špecifickú asociáciu vytvoriť. Skratku „K&R“ v druhej staršej ochrannej známke vyhodnotil žalovaný tak, že spotrebiteľmi bude vnímaná ako fantazijné označenie bez konkrétneho významu. Tieto logické závery uvedené žalovaným pri vyhodnocovaní sémantického hľadiska žalobca uvedenými žalobnými námietkami nespochybnil, resp. nepreukázal ich nesprávnosť. Tak ako žalovaný uviedol v preskúmavanom rozhodnutí, že relevantná verejnosť bez ďalšieho nebude vnímať prihlásené označenie „KONRAD“ ako meno brata kráľa Vratislava v konkrétnom kontexte historických súvislostí, tak nemožno ani očakávať, že si táto relevantná verejnosť v celej svojej šírke pri vnímaní starších ochranných známok ďalšieho účastníka konania vybaví všetky súvislosti týkajúce sa vytvorenia týchto starších ochranných známok, a to v nadväznosti na priezvisko spoločníka ďalšieho účastníka konania a obchodné meno jeho obchodného partnera, čo by malo význam pri posudzovaní sémantického hľadiska. Vyhodnotenie kolíznych označení zo sémantického hľadiska preto považuje správny súd za správne.
90. K námietke žalobcu o tom, že žalovaný neposudzoval argument žalobcu, že reprodukcia staršej ochrannej známky je podmienená oddelením skupín slabík prerušením, t. j. že sa nereprodukuje rovnako ako prihlásené označenie, správny súd poukazuje na závery rozhodnutia žalovaného, kde žalovaný uviedol, že z fonetického hľadiska nie je sporné, že prihlásené označenie a prvá staršia ochranná známka budú vyslovené rovnako ako „kon-rad“, a preto sú zhodné. Žalovaný teda vychádzal z toho, že aj žalobcom prihlásené označenie bude vyslovené ako dvojslabičné slovo „kon-rad“. Pri porovnávaní fonetického hľadiska prihláseného označenia a druhej staršej ochrannej známky uviedol žalovaný, že platí to isté ako v prípade porovnania prihláseného označenia s prvou staršou ochrannou známkou v časti „kon-rad“ v druhej staršej ochrannej známke. Ku skratke „K&R“ v druhej staršej ochrannej známke žalovaný uviedol, že táto časť ochrannej známky bude spotrebiteľmi vnímaná ako fantazijné označenie bez konkrétne významu. Ďalej uviedol, že z fonetického hľadiska bude prihlásené označenie reprodukované ako dvojslabičné slovo „kon-rad“ a druhá staršia ochranná známka ako „ká-end-er-kon-rad“ alebo „ká-er-kon-rad“. Žalovaný uviedol, že v obdivoch označenia je rovnaký slovný prvok „KON-RAD“, a preto sú čiastočne foneticky podobné. Žalovaný dôsledne vyhodnotil aj druhú staršiu ochrannú známku, v ktorej je prvok „K&R“ výraznejší a uviedol, že pre spotrebiteľa je jednoduchšie a prirodzenejšie v druhej ochrannej známke vysloviť slovo „kon-rad“, ktorým dokáže bez problémov odkázať na obchodný pôvod služieb, a že výslovnosť prvku „K&R“ môže byť neprirodzená a
spotrebiteľ nemusí vedieť ako správne túto časť ochrannej známky prečítať. Z tohto dôvodu žalovaný nevylúčil, že spotrebiteľ aj pri druhej staršej ochrannej známke bude na túto výlučne odkazovať prostredníctvom prvku „kon-rad“ aj napriek tomu, že je menší. Z tohto podrobného odôvodnenia žalovaného vyplýva, že žalovaný dôsledne posudzoval fonetické hľadisko prihláseného označenia a starších ochranných známok, zohľadňoval aj oddelenie skupín slabík a zohľadňoval aj prvok „K&R“ v druhej staršej ochrannej známke, pričom žalobca prednesenými žalobnými námietkami tieto závery žalovaného nespochybnil. Je logický a správny záver, že prihlásené označenie bude reprodukované ako dvojslabičné slovo „kon-rad“ a rovnako tak bude reprodukovaný slovný prvok „kon-rad“ v starších ochranných známkach. Oddelenie skupiny slabík v starších ochranných známkach nepredstavuje taký prvok, ktorý by mal za následok podstatne odlišné vnímanie a reprodukciu starších ochranných známok.
91. Podľa žalobcu sa v časti, kde sa žalovaný zaoberal tým, ako bude foneticky vyslovovať spotrebiteľ druhú staršiu ochrannú známku, obmedzil na špekuláciu o tom, ako bude spotrebiteľ túto staršiu ochrannú známku reprodukovať. Namietal, že zmyslom posúdenia fonetického hľadiska nie je to, ako sa má dominantný prvok správne vysloviť, ale to ako ho vysloví relevantná odborná verejnosť nie bežný spotrebiteľ. Ani táto námietka nie je dôvodná, pretože nie je pravdou, že by žalovaný špekuloval, ako sa má dominantný, resp. nedominantný prvok vysloviť. Žalovaný pri hodnotení fonetického hľadiska bral do úvahy všetky prvky prihláseného označenia a kolidujúcej druhej staršej ochrannej známky a práve bral do úvahy aj odlišnosť v druhej staršej ochrannej známke (dominantný prvok „K&R“) a vyhodnocoval aj to, ako bude relevantná verejnosť túto staršiu ochrannú známku reprodukovať a zohľadnil všetky možnosti reprodukcie tejto druhej staršej ochrannej známky pri hodnotení fonetického hľadiska. Nie je sporné, že aj druhá staršia ochranná známka obsahuje slovný prvok „kon-rad“, čo je pre jej vnímanie a reprodukciu, a napokon aj pre porovnanie z jednotlivých hľadísk, podstatné.
92. Pokiaľ žalobca namietal závery žalovaného, a to že na strane 12 rozhodnutia v poslednom odseku uviedol, že pri posúdení prihláseného označenia a starších ochranných známok bola zistená podobnosť prípadne až zhodnosť z jednotlivých hľadísk (vizuálneho, fonetického a sémantického) a že tieto závery sú v rozpore so závermi uvedenými v prvom odseku na strane 12, kde žalovaný uviedol, že označeniu KONRAD a druhej staršej ochrannej známke možno z vizuálneho hľadiska priznať len minimálnu mieru podobnosti, ani tieto námietky nie sú dôvodné. Žalovaný vyhodnotil pri prvej staršej ochrannej známke a prihlásenom označení samostatne fonetické, vizuálne a sémantické hľadisko, a tieto hľadiská vyhodnotil aj pri prihlásenom označení a pri druhej staršej ochrannej známke. Pri každom tomto hodnotení uviedol osobitne konkrétnu mieru podobnosti alebo zhodnosti a nakoniec vykonal zhrnutie porovnania všetkých uvedených troch hľadísk. Preto ak bolo čiastočne pri vyhodnocovaní vizuálneho hľadiska (pri prihlásenom označení a druhej staršej ochrannej známke) konštatované, že ide o vizuálnu podobnosť v nízkej miere, tento záver hodnotiaci len jedno hľadisko (konkrétne vizuálne) nie je v rozpore s celkovým hodnotením, kde je zhrnuté hodnotenie všetkých troch hľadísk a v rámci ktorého žalovaný uviedol, že bola zistená podobnosť, prípadne až zhodnosť posudzovaných označení z jednotlivých hľadísk, pretože aj pri minimálnej alebo nízkej miere podobnosti je to určitá miera podobnosti, ktorá nachádza oporu v konečnom hodnotiacom úsudku, a to, že bola zistená podobnosť z jednotlivých hľadísk (vizuálneho, fonetického a sémantického). Ako správne uviedol aj žalovaný, aj nízka miera podobnosti je podobnosť.
93. Z vyššie uvedených dôvodov považoval správny súd žalobné námietky za nedôvodné, preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
94. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
95. Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal správny súd právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP, pretože ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli také trovy konania, ktoré by mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu uložil správny súd (vyjadrenie k správnej žalobe a duplika nie sú povinnosťou ale procesným oprávnením ďalšieho účastníka konania). Správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania.
96. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 :0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.