Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-11Csr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobkyne V. A., N.. XX. XX. XXXX, A. N. S. XXX, XXX XX N., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Asociácii pre arbitráž, a zo sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45744971 vydaný v konaní pod sp. zn. B. XXX XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 11.04.2017 žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Asociácii pre arbitráž zo sídlom v Bratislave, sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.05.2013 uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXX. Žalovaný podal žalobu na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere na rozhodcovský súd, ktorý dňa 08.03.2016 vydal napádaný rozsudok, sp. zn. B. XXXXX/XX. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu bola uzatvorená pred účinnosťou Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“). Došlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne, pretože nemala garantované podmienky súdneho konania pred všeobecným súdom ale bola povinná sa podriadiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, pretože je žalovaný si autoritatívne určil, či prípadný spor predloží všeobecnému súdu alebo rozhodcovskému súdu. Právo výberu rozhodcovská zmluva prisudzuje tej strane, ktorá podala žalobu. Žalovaný mal eminentný záujem, aby prípadné spory riešil pred zvoleným rozhodcovským súdom, ktorý mu garantoval výhodnejšie postavenie. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani osoby rozhodcu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka, pretože nebola individuálne dojednaná. Ku dojednaniu rozhodcovskej zmluvy nedošlo rokovaním medzi stranami, ale žalovaný predložil žalobkyni na podpis dopredu pripravenú formulárovú rozhodcovskú zmluvu, ktorej znenie žalobkyňa nemala možnosť nijako ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značný nepomer v právach medzi žalobkyňou (spotrebiteľom) a žalovaným (dodávateľom). Na základe neplatného právneho úkonu nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie rozhodcovského rozsudku a rozhodcovská zmluva je neplatná podľa § 53 ods. 4 s poukazom na § 3 a § 39 OZ. Rozhodcovský súd posudzoval zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá obsahuje množstvo ustanovení, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pretože sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a na dané ustanovenia rozhodcovský súd neprihliadol. Odplata podľa zmluvy dosahuje 70 % z sumy

poskytnutého úveru, čím podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a preto je v rozpore so zákonnom a dobrými mravmi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere odporuje zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), pretože nebolo dodržané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ. Zmluva neobsahuje výpočet v akom rozsahu dochádza k pripísaniu jednotlivých splátok na započítanie istiny, poplatkov a úrokov a nesprávne bol vyjadrený termín konečnej splatnosti úveru, pretože v zmluve nebol uvedený konkrétny dátum. Na uvedené vady spotrebiteľskej zmluvy rozhodcovský súd neprihliadol a porušil ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa navrhla, aby rozhodcovský súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. e), i), j), k), l) ZoSÚ.

2. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril písomne v podaní doručenom súdu dňa 04.09.2017. Potvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril Zmluvu o úvere dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXX, pričom v rovnaký deň bola uzatvorená dohoda o plnení v splátkach. Uzatvoril aj rozhodcovskú zmluvu, ktorou si dohodli riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Žalovaná zo zmluvy o úvere doposiaľ uhradila 268,50 EUR. Vzhľadom na nesplnenie zmluvných povinností podal žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok č. k. B. XXXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovská zmluva bola dojednaná ako nevýhradná v zmysle § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy ku nej nemala žiadne výhrady a zmluvu potvrdila vlastnoručným podpisom. Jedná sa o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. Prípustnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. v) ZoSÚ a aj zo smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne v zmysle platných právnych predpisov, a preto nemožno pochybovať o spôsobilosti rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal orgán založený právomocou podľa rozhodcovskej zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá zákonné náležitosti, pretože v zmluve bol jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadrený počet a termín splátok ako aj ich výška a uzatvorením dohody o splátkach nedošlo ku zmene konečného termínu splatnosti dlhov. Každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu a následne na poplatok a úroky. V zmluve bol jasne dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru dňa 20.05.2014. RPMN vo výške 86,86 % bola vypočítaná pre prípad splatenia dlhu jednej splátky. RPMN vo výške 258,62 % vyjadruje náklady na poskytnutie úveru v prípade plnenia v splátkach. Výška dohodnutej odplaty neprevyšuje trhový priemer odplát požadovaných subjektmi poskytujúcimi úvery z vlastných zdrojov. Úroková sadzba, ktorú si nárokujú banky je nižšia, ale nejde o podstatné prevýšenie, pretože sa malo prihliadať na úrokovú sadzbu určenú spoločne pre banky a nebankové spoločnosti. Právny poriadok pripúšťa poplatok za spracovanie zmluvy, voči ktorému žalobkyňa nenamietala a prevzala finančné prostriedky. Rozhodcovský rozsudok B. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobkyni doručený a podľa § 46 ods. 1 ZoSRK žalobkyňa mala možnosť podať žalobu do troch mesiacov od doručenia rozsudku. Žalovaný navrhol, aby súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.

3. Žalobkyňa sa ďalej vyjadrila v podaní doručenom dňa 25.09.2017. Zákonodarca v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne ustanovil povinnosť uvádzať údaj RPMN priamo v zmluve. Dohodou o plnení v splátkach sa menia podmienky poskytovania úveru, čo sa neprejavuje v ukazovateli RPMN. Hodnoty RPMN dohodnuté podľa zmluvy vo výške 86 % resp. 258 % sú v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosťou žalovaného bolo do obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviesť informáciu o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aby spotrebiteľ mal možnosť odlíšiť, aká časť jeho splátky pripadla na uhradenie istiny, úrokov a poplatkov. Argumentácia žalovaného je nesprávna, pretože dôkazné bremeno v otázke individuálnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy zaťažovalo žalovaného. Rozhodcovská zmluva má formulárový charakter, čo bolo konštatované a potvrdené viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov SR. Výška odplaty vyjadrená úrokovou sadzbou 85 % ročne v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, pretože prevyšuje obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Uvedená skutočnosť potom zakladá rozpor zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.05.2013 s dobrými mravmi.

4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 28.11.2017 uviedol, že žaloba bola podaná včas a v zákonnej lehote, pretože účinné právne predpisy ku dňu podania žaloby umožňovali žalobu podať v lehote na podanie námietok voči upovedomeniu o začatí exekúcie.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.11.2017 uviedla, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvárala v zlej finančnej situácii a využila možnosť získať úver. Neboli jej dostatočne vysvetlené podmienky

poskytnutia úveru, ale pracovníčkou spoločnosti žalovaného bol predložený zmluvný formulár, ktorý prevzala a podpísala. Nemala pritom žiadnu vedomosť o právnych následkoch podpísania zmluvy a význame dokumentov.

6. Na pojednávaní dňa 12.01.2018 právny zástupca žalobkyne dodal, že zákonným dôvodom opodstatňujúcim zrušenie rozhodcovského rozsudku v danom prípade je dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. l) ZoSRK, pretože rozhodcovský súd neposúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnú a bezpoplatkov a odplatu v zmluve ako odporujúcu dobrým mravom, a preto neplatnú podľa § 39 OZ.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinami. Súd na pojednávaní prečítal zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.05.2013 na č. l. č. l. 8 - 9, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 30.05.2013 na č. l. 9, rozhodcovský rozsudok sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. 10 - 12, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Z. zo dňa 14.03.2017, rozhodcovský spis stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri asociácii pre arbitrážna č. l. 28 - 44, exekučný spis Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 5 Er/534/2016, poverenie č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2017 na č. l. 25, žiadosť súdneho exekútora zo dňa 11.04.2017 na č. l. 29.

8. Na danom základe súd zistil nasledovný skutkový stav:

Sporné strany uzatvorili dňa 30.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej žalobkyňa figurovala ako spotrebiteľka a žalovaný mal postavenie veriteľa. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úverových prostriedkov vo výške 1.400 EUR s tým, že žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť najneskôr do 20.05.2014 a zaplatiť celkovú čiastku 2.616 EUR. Celkové náklady žalobkyne spojené so spotrebiteľským úverom pozostávali zo sumy 548,10 EUR, ktorá predstavuje 39,15 % ročný úrok z poskytnutého úveru a čiastky 667,90 EUR, ktorá zodpovedá administratívnym nákladom na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Podľa úverovej zmluvy bola dohodnutá RPMN vo výške 86,86%. Žalobkyňa v obsahu zmluvy zobrala na vedomie výšku priemernej RPMN 39,20 %. Zároveň strany uzatvorili dňa 30.05.2013 dohodu o splátkach, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť dlh postupne. Výška RPMN podľa dohody bola 258,62 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VOP“), ktoré sa nachádzajú na zadnej strane zmluvy. V spodnej časti zmluvy žalobkyňa potvrdila prevzatie finančných prostriedkov v hotovosti ku dňu 30.05.2013. Zároveň so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a dohodou o splátkach bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva dňa 30.05.2013. Z článku II rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vznikli z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2013, ako aj spory o platnosť, o zrušenie alebo výklad zmluvy budú riešené stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá návrh na stálom rozhodcovskom súde. Súčasť ustanovenia predstavuje dojednanie zmluvných strán, pre prípad, ak žalujúca strana podala žalobu na všeobecnom súde. Uvedená skutočnosť je rozväzovacou podmienkou rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa sa dostala do omeškania, pretože si nesplnila záväzky z úverovej zmluvy a žalovaný vyzval žalobkyňu dňa 20.06.2014 na splnenie úverovej pohľadávky v dodatočnej lehote do 10 dní. Vzhľadom na to, že žalobkyňa dlh neuhradila, žalovaný sa obrátil so žalobou dňa 02.12.2015 na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave. V rozhodcovskom konaní si žalovaný nárokoval čiastku zodpovedajúcu nezaplatenej istine vo výške 1.350 EUR, vyčíslený úrok 500,03 EUR, nesplatený poplatok 667,90 EUR a zmluvnú pokutu 33 EUR, trovy mediačného konania 354,12 EUR, poplatok za upomienky 10 EUR, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy istiny od 29.04.2014 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny, počnúc od 21.05.2014 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 461,94 EUR. Plnenie si nárokoval zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Stály rozhodcovský súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobkyni umožnil uložené povinnosti splniť v mesačných splátkach po 200 EUR až do úplného zaplatenia. Stály rozhodcovský súd zriadení pri Asociácii pre arbitráž svoju právomoc rozhodovať spor medzi stranami vyvodil z obsahu čl. II Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.05.2013 k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa fotokópie súdnej doručenky (č. l. 43) vyplýva, že žalobkyňa prevzala rozhodnutie rozhodcovského súdu dňa 16.03.2016. Následne žalovaný dňa 02.09.2016 u súdneho exekútora spísal návrh na vykonane exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž zo sídlom v Bratislave, sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súdny exekútor dňa 30.11.2016 požiadal o tunajší súd o udelenie poverenia na vykonane exekúcie. Okresný súd Veľký Krtíš poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave vykonaním exekúcie na základe poverenia č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa 27.03.2017

bolo povinnému (žalobkyňa v predmetnom spore) doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Z obsahu upovedomenia zo dňa 14.03.2017 (č. l. 86) vyplýva, že súdny exekútor poučil žalobkyňu o práve podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 10.04.2017 z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e), í), j), k), l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

9. Podľa § 46 ods.1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

10. Podľa § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“); Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

11. Podľa § 73 ods. 2 ZoSRK; Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“); Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

13. Podľa § 48 ods. 2 EP; Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu

14. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinnom do 31.05.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo

osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Súd sa pri rozhodovaní spravoval vyššie citovanými ustanoveniami, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci. Dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňou podaná opodstatnene.

18. Žalobkyňa sa dožadovala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Na predmetnú vec sa aplikuje právna úprava vyjadrená zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože rozhodcovské konanie bolo začaté 02.12.2015. Napádaný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 16.03.2016, pričom žalobkyňa mala v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, preto mohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku do uplynutia lehoty na podanie námietok proti exekúcii na základe právnej úpravy Exekučného poriadku účinnej do 31.03.2017 (§ 48 ods. 2 EP). Ustanovenie § 46 ods. 3 ZoSRK oprávňovalo žalobkyňu ako spotrebiteľku na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe novej lehoty, ktorá nemá súvis s lehotou, ktorá bola spotrebiteľovi poskytnutá podľa § 46 ods. 1 ZoSRK. Žaloba bola súdu doručená dňa 10.04.2017 (do uplynutia lehoty na podanie námietok voči exekúcii), čím bola dodržaná časová požiadavka na podanie žaloby.

19. Súd následne skúmal existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedených v ustanovení § 45 ods. 1 ZoSRK, či sú takéto dôvody dané a či odôvodňujú zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Asociácii pre arbitráž, so synom vo Bratislave, sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto žalovaný bol od uzavretia zmluvy so žalobkyňou v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. Súd pri hodnotení žaloby vychádzal zo Smernice rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, pričom čl. III. ods. 3 Smernice obsahuje indikatívny a nie vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený aj v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom od 01. 01. 2008 je neprijateľnou zmluvou podmienkou aj dojednanie rozhodcovskej zmluvy tak, že spory s dodávateľom budú výlučne riešené v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS.

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu jeho práv ako spotrebiteľa podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e),i), j), k), l) ZoSRK. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v článku II - predmet zmluvy, rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.05.2013 sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vrátane sporov o platnosť zmluvy, výklad zmluvy alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. V ods. 2 uvedeného článku je uvedené ďalšie dojednanie, že v prípade podania žaloby na všeobecnom súde, táto skutočnosť sa považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, ktorá podmienka sa neaplikuje vtedy, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou zmluvou založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu. Ďalej z článku II rozhodcovskej zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán na

možnosti odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy. Uvedená dikcia ustanovenia rozhodcovskej zmluvy pripúšťa riešenie sporov medzi účastníkmi konania aj v súdnom konaní, ale výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva vždy na žalobcovi. Spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale len vtedy, ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo konanie na jeho návrh. V prípade, ak by rozhodcovské konanie začalo na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Znenie rozhodcovskej zmluvy preferuje rozhodcovské konanie, čo vyplýva z toho že možnosť zahájiť konanie na všeobecnom súde je vylúčená v prípade právomoci rozhodcovského súdu už založenej skôr začatým rozhodcovským konaním. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním, pretože spotrebiteľ musí byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Preto ak dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je rozhodcovská klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie mohol zastaviť alebo odložiť. takúto možnosť rozhodcovská zmluva nepripúšťa a nemožno ju vyvodiť ani z možnosti odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od jej uzatvorenia. Spotrebiteľ by mal mať možnosť svoje práva uplatňovať nie len v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá mu v tom bráni, je v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva voči dodávateľovi, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Je otázne, či spotrebiteľ, ktorý sa „rozhodne“ osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Preto je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy. Súd nadobudol presvedčenie, že spotrebiteľ by nikdy neuzavrel rozhodcovskú zmluvu, pretože priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že existuje rozhodcovské konanie a čo to znamená. Preto by spotrebiteľa nenapadla ani myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd mal nesporne preukázané, že odporca ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné klauzuly a je zrejmé, že navrhovateľ ako spotrebiteľ nemal možnosť takúto formulárovú zmluvu zmeniť. Dôkazné bremeno v danej veci je na strane žalovaného ako dodávateľa, v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý musí preukázať, že žalobca ako spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak by si totiž žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky rozhodcovského konania. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Žalovaný tvrdil, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy ako aj to, že žalobkyňa zmluvu uzavrela dobrovoľne, pričom rozhodcovská zmluva je samostatná, od hlavného vzťahu nezávislá. Ako však súd zistil, rozhodcovská zmluva bola práve žalovaným ako dodávateľom pripravená ako tlačivo a žalovaný ho opakovane používa pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv so spotrebiteľmi. Do tohto tlačiva sa dopisuje len meno a osobné údaje spotrebiteľov, číslo zmluvy, miesto a dátum. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy žiadnym spôsobom a preto nemala možnosť sa osobitne dohodnúť na jej obsahu. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd nemôže akceptovať, pretože je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

22. Súd na základe uvedených skutočností bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli účastníci dňa 30.05.2013, je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neplatná so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dojednávanie rozhodcovskej zmluvy v danej veci možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku žalovaného s tým, že sa chcel vyhnúť riešeniu sporu pred všeobecnými súdmi, pričom je zjavné, že rozhodcovské konanie je smerované skôr k tomu,

aby o nároku žalovaného bolo rozhodované pred vopred určeným rozhodcovským súdom. Taktiež dojednanie rozhodcovského súdu žalovaným, je v rozpore s judikovanými rozhodnutiami Súdneho dvora, ktoré riešia otázku neprijateľnosti zmluvných podmienok, keďže rozhodcovský súd sídli v sídle žalovaného ako dodávateľa, v danej veci v Bratislave (napr. rozhodnutie C-243/08 prípad Z. B. X. a Oceáno Grupo Editorial), čo by mohlo byť z hľadiska Smernice č. 93/13/EHS kvalifikované ako nekalá praktika. Podľa názoru súdu, potom formulárová rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka, so zreteľom na to, že nebola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Takáto podmienka vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Súd na námietku žalovaného, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky neprihliadol, pretože možnosť voľby spotrebiteľa medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom bola len klamlivá. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a k prejednaniu sporov medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, kde ide o nekalú obchodnú praktiku odporcu. Z dôvodu, že súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, žalobe žalobcu vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok primárne podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalej treba dodať, že bol tu aj dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i), j) a k ) ZoSRK, pretože pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, najmä s poukazom na to, že čiastka úveru poskytnutá žalobkyni ako dlžníčke bola uvedená vo výške 1.400 EUR a celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa ako dlžníčka zaplatiť za celú dobu čerpania úveru predstavovala sumu 2.616 EUR, tzn. že žalobkyňa úver preplatila takmer o 100 %, čo rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku absolútne nezohľadňoval. Neskúmal, či výsledná suma, ktorú je povinná žalobkyňa zaplatiť žalovanému, je v súlade s dobrými mravmi a v súlade so zákonom, preto ho súd považoval z nezákonný a žalobe vyhovel aj tohto právneho dôvodu, pretože rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, zaväzuje žalobkyňu na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a zároveň rozhodnutie rozhodcovského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. i), j), l) ZoSRK).

23. Ďalšími námietkami žalobkyne sa súd podrobnejšie nezaoberal so zreteľom na to, že ustanovenie § 47 ods. 1 ZoSRK, určuje ďalší postup pre prípad zrušenia rozhodcovského rozsudku, preto vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní.

24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému z v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.