Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou AENEA Legal s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, konajúc JUDr. Marianom Garajom proti žalovanému: G. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. T. XXXX/XX, XXX XX D. Y., o zaplatenie 39.922,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 46.113,97 eur s úrokom vo výške 2 % ročne zo sumy 39.922,90 eur od 19.11.2016 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 39.922,90 eur od 19.11.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške istiny 39.922,90 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1.245,35 eur, zmluvným úrokom vo výške 2 % p.a. od 19.11.2016 z 39.922,90 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 203,17 eur, úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. od 19.11.2016 z 39.922,90 eur do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 625,72 eur a zmluvnou pokutou vo výške 4.116,83 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XX/XXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 49.790,88 eur (1.500.000 Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 2% s dobou splatnosti 30 rokov. Podľa čl. V. Splácanie úveru zmluvy o úvere dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi poskytnutý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2% ročne na účet v banke, ktorý veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý sa skladá z istiny úveru a úroku z úveru bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. 2. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na úhradu zo dňa 25.09.2015, v ktorej vyzval žalovaného, aby uhradil svoj dlh na omeškaných splátkach. Napriek výzve na úhradu nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaný mal zlú platobnú disciplínu, mesačné splátky neuhrádzal pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradil časť splátky, čím sa dostal do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr uhradil vyššiu čiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaný bol v omeškaní. Žalovaný mal pri výške mesačnej splátky 184,06 eur ročne uhradiť sumu 2208,72 eur, rozdiel medzi tým, čo mal žalovaný uhradiť a čo v skutočnosti uhradil, je vyznačený vždy na konci rokov. Žalovaný bol v k dátumu 17.10.2016 v omeškaní s 18 splátkami, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 8.4 zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Žalobca je toho názoru, že v predmetnom

prípade nejde o čiastkové plnenie, pri ktorých sa splátky premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jeho plnenie, pri ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Na podporu tohto tvrdenia dáva žalobca do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008, ktorý sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto za lehotu splatnosti považuje lehotu na splatenie celého úveru. V danom prípade premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Dohoda o splácaní úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie. 3. Žalobca má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávnym vzťahom a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravený v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaný dostal ku dňu 17.10.2016 do omeškania s úhradou 18 mesačných splátok. Medzi žalobcom a žalovaným bol pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok v súlade so zmluvou o úvere dojednaný spôsobom odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. VIII bod 8.4 zmluvy o úvere tak, že v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou 6 a viac splátok úveru, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť. Uvedené dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu, ktorý obsahuje osobitný spôsob odstúpenia od úverovej zmluvy a to konkrétne, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 17.10.2016, čím sa celý dlh stal splatným. Žalovaný odstúpenie neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola uložená dňa 19.10.2016 (fikcia doručenia). Vzhľadom k odstúpeniu a k ustanoveniu článku VIII. ods. 8.4 zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere vrátane príslušenstva voči žalovanému pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 39.922,9 eur, nesplateného zmluvného úroku k 17.10.2016 (dátum odstúpenia) v zmysle ustanovenia článku IV. zmluvy o úvere vo výške 1245,35 eur, nesplateného úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 203,17 eur a zmluvnej pokuty vo výške 4116,83 eur. Výzva na úhradu bola žalovanému zasielaná skôr ako samotné odstúpenie, ktoré bolo doručené riadne, avšak nebolo prevzaté v odbernej lehote, čiže žalovaný sa pred zaslaním samotného odstúpenia mal možnosť dozvedieť o tom, že je v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok vyplývajúcich z ustanovenia Zmluvy o splácaní úveru. Napriek doručenému odstúpeniu nedošlo zo strany žalovaného k úhrade sumy 45.488,25 eur (celková suma uvedená v odstúpení). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je osobitným ustanovením k všeobecným ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Je nepochybné, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny poskytnutých peňazí. Preto je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník naďalej platil tak úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné (§369 ods. 1 Obchodného zákonníka). V opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom odstúpiť od zmluvy o úvere, ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do horšieho postavenia ako mal pred porušením povinnosti dlžníkom. Žalobca zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33 Cdo 113/2008 z 09.02.2010, ako aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 43Cob/239/2015, v odôvodnení ktorého súdu tiež uvádza, že pri odstúpení veriteľa od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením splátok má veriteľ právo žiadať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Povinnosť platiť úroky z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, teda pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Ako na to poukázal aj žalobca v podanom odvolaní, opačným výkladom teda, že po odstúpení veriteľa od zmluvy nemá tento právo na úroky z úveru z nesplatenej časti úveru by sa postavenie dlžníka porušením povinnosti z jeho strany fakticky zlepšilo, keby nebol povinný uhrádzať spolu s nesplateným zostatom úveru aj úroky z úveru. Úroky z úveru predstavujú cenu, za ktorú veriteľ úver dlžníkovi poskytol a pokiaľ dlžník tento úver nevráti, má veriteľ právo aj na úroky z úveru tak, ako to bolo dohodnuté. Toto právo vyplýva veriteľovi priamo zo zákona, z citovanej úpravy § 506 Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, že v čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy uzavretej v tomto prípade bolo výslovne dohodnuté, že odstúpení od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Žalobca zároveň poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo 143/1998, v ktorom sa uvádza, že zmluvou o úvere sa

dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Keďže úroky z úveru sú súčasťou peňažného záväzku, s omeškaním s úhradou týchto úrokov vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (nejde teda o tzv. úroky z úrokov, teda nejde o úroky z omeškania z úrokov z omeškania, čo prípustné nie je). 4. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. VIII. Sankcie bod 8.5 zmluvy o úvere, ktorá je vypočítaná nasledovne: (39.922,90 + 1.245,35) x 10 : 100 = 4.116,83 eur. 5. Podľa § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu alebo bezúročný úver alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. Ako prípad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje sú uvedené napr. zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z.Z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z.z.. Zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Zákonodarca týmto negatívnym vymedzení subsumoval Zákon o ŠFRB do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do kategórie „spotrebiteľský úver“, t.j. úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským úverom. Zákonodarca predmetným ustanovením stanovil výnimku, že aj na úvery, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti zákona o spotrebiteľoch, t.j. ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi sa vzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona; táto výnimka sa však nevzťahuje na Zákon o ŠFRB, čiže úver poskytovaný Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľským a nevzťahujú sa na neho ani predmetné ustanovenia. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné vykladať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, ergo nie je podriadený inému subjektu. V § 2 ods. 1 Zákona o ŠFRB je ustanovené, že správcom ŠFRB je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené je evidentné, že ŠFRB nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20 ods. 1 Zákona o ŠFRB, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu, ktorý schvaľuje minister. ŠFRB je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených Vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Žalobca si dovoľuje zdôrazniť, že účelom činnosti ŠFRB nie je dosahovanie zisku. Činnosť žalobcu nie je obchodnou alebo inou podnikateľskou a v zmysle § 4 ods. 1 Zákona o ŠFRB prostriedky fondu možno použiť len na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a výdavky súvisiace s činnosťou fondu. V zmysle § 4 ods. 3 Zákona o ŠFRB výdavky súvisiace s činnosťou fondu okrem výdavkov za bankové služby a výdavkov za vykonanie finančných operácií podľa § 5 ods. 5 nesmú ročne presiahnuť 3% z ročných príjmov fondu podľa § 3 písm. a/ až e/ a h/. Na odmeňovanie zamestnancov fondu sa vzťahuje osobitný predpis. Preto činnosť ŠFRB nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená Zákonom o ŠFRB je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 6. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového vzťahu, t.j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka a nie vlastnosť subjektu - môže vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov (nepodnikatelia). Z dikcie tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou úpravou vyplýva, že vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, t.j. na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 261 ods. 6 ako i ustanovenie § 263 Obchodného

zákonníka pôsobia ako ius cogens, t.j. aplikáciu týchto zákonných ustanovení zmluvné strany v ich právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť ustanovenia § 261 ods. 6 v korelácii s ustanovením § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou eliminovať použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových vzťahoch. Takáto interpretácia by viedla k obchádzaniu Obchodného zákonníka, ktorý má v tejto časti vo vzťahu k Občianskemu zákonníku vzťah predpisu lex specialis. Žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 120/2010 zo dňa 29.03.2012, ktorý skonštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca, je zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a vzťahujú sa na ňu ustanovenia tohto právneho predpisu. 7. Ďalej žalobca poukázal na to, že účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. teória dôjdenia) - pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle do bydliska alebo sídla adresáta, čo do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Uvedené argumenty žalobcu potvrdzujú aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26Cdo268/2011 zo dňa 08.06.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26Cdo 4074/2009 zo dňa 08.06.2011. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že účinnosť adresovaných jednostranným hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozícii - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ je potrebné chápať ako objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Žalobca si dovoľuje uviesť, že rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že výzva na úhradu a odstúpenie zasielané žalovanému bolo uložené na pošte dňa 19.10.2016. Od uvedeného okamihu sa zásielka dostala do sféry jeho dispozície a na základe vyššie uvedeného začal tento úkon žalobcu voči žalovanému pôsobiť. 8. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou celkovej sumy ku ňu 19.11.2016 (dátum uloženia odstúpenia na pošte po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle odstúpenia. Základná úroková sadzba ECB k 19.11.2016 (prvý deň omeškania) je 0% ročne a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania, t.j. 8% ročne. 9. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú náklad za odstúpenie od zmluvy o úvere vo výške 512,85 eur, režij.pauš. v sume 8,58 eur, 20% DPH v sume 104,29 eur, čo spolu predstavuje 625,72 eur. 10. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 14.11.2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 11. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jej neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie podľa § 295 listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o poskytnutí podpory č. XXX/XX/XXXX z 19.02.2007, príkazom na úhradu, faktúra za predaj bytu, výzvou k úhrade dlhu z 25.09.2015, prehľadom pohybov

na účte, výpisom z účtu, odstúpením od zmluvy zo 17.10.2016, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci: 12. Žalobca uzavrel dňa 19.02.2007 zmluvu č. XXX/XX/XXXX so žalovaným podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona Národnej rady SR č. 607/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora na kúpu 3-izbového bytu v k.ú. D. Y., vo forme úveru vo výške 49.790,88 eur (1.500 000 Sk) pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 2% s dobou splatnosti 30 rokov vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca až do doby zaplatenia, a to 360-timi splátkami. Splátky prvá až 359. mesačná splátka bola stanovená vo výške 184,06 eur (5545 Sk) a posledná, v poradí splátka 360. bola stanovená vo výške dlhu. V zmluve boli dojednané sankcie pre prípad neoprávneného použitia finančných prostriedkov v rozpore s poskytnutím úveru a to v súlade so zákonom NR SR č. 523/2004 Z.z. a to § 31 ods. 3. Podľa čl. VIII. bodu 8.5 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy v termíne do 30 dní od doručenia výzvy. V zmysle čl. VIII. bodu 8.8 zmluvy bolo dojednané odstúpenie od zmluvy v prípadoch, ak dlžník poruší zmluvné podmienky vyššie špecifikované v tomto článku zmluvy, alebo iným spôsobom v rozpore so všeobecne záväznými a platnými právnymi normami Slovenskej republiky bude nakladať s priznanou podporou alebo inak poškodí záujmy veriteľa, sa takéto konanie považuje za hrubé porušenie zmluvných podmienok a oprávňuje veriteľa k odstúpeniu od zmluvy. Podľa čl. VIII. bodu 8.11 zmluvy Ak sa stane splatný celý dlh z dôvodu porušenia zmluvy, veriteľ má právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 10% zo súčtu zostatku istiny a ušlého úroku. 13. Dňa 14.03.2007 žalobca poukázal 1.500.000 Sk na účet žalovaného. Z faktúry č. XXXXXX splatnej 22.03.2007 je zrejmé, že za predaj bytu č. 84 bola účtovaná žalovanému suma vo výške 1.5000.000 Sk. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok, pričom žalobca ho vyzval na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 977,13 eur listom zo dňa 25.09.2015. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval čoho následkom bola skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 17.10.2016 odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy, čím sa stal celý dlh žalovaného splatným. Z uvedenej výzvy je zrejmé, že sa žalovaný dostal do omeškania s 18 splátkami, pričom nesplatená istina je vo výške 39.922,90 eur, nesplatený úrok (zmluvný) je vo výške 1.245,35 eur, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu odstúpenia je vo výške 203,17 eur a zmluvná pokuta vo výške 4.116,83 eur. Žalobca súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 45.488,25 eur v lehote 30 dní od obdržania tejto výzvy. 14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 16. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. 17. Podľa § 45 ods.1 Obč. zákonníka , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. 18. Podľa § 24a Zákona č.129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, Na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, 4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 13, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), f), g), i) až k), m) až r), u), v) a x), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov 4a) a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; 4a) to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu. 19. Vzhľadom na citované ustanovenie k § 24 a zákona číslo 129/2010 zbierky o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a v platnom znení v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania, zákon o spotrebiteľoch sa nevzťahuje na prípady uzavretia zmluvu na základe zákona o štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý potom sa neposudzuje ako zmluva spotrebiteľská, nakoľko štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenia osobitných úloh štátu, t. j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky, rozširovania, zriaďovaní bytového fondu a jeho správcom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (§ 2 ods. 1 Zákona o štátnom fonde rozvoja bývania). 20. Podľa § 263 ods. 1, 2 sa strany môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a,

340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. 21. Podľa § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka platný do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), 22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 23. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 24. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 25. Podľa § 503 ods. 3 Obch. zák., dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 26. Podľa § 504 Obch. zákona, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 27. Podľa § 506 ObZ., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 28. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, fond poskytuje podporu na základe zmluvy. 29. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (účinného v čase uzavretia zmluvy, ďalej len „ z.č. 607/2003 Z.z.), zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, b) účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory, c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d) zabezpečenie záväzkov, e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory, f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia, g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania, i) podmienku o dodržaní ustanovení § 5 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/607/20090701.html> a § 10 ods. 4 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/607/20090701.html> počas lehoty splatnosti úveru, j) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/607/20090701.html>, ktorá požiadala o podporu na účel podľa § 5 ods. 1 písm. e) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/607/20090701.html>, tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu. 30. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 607/2003 Z. z., ak žiadateľ o podporu porušil finančnú disciplínu pri nakladaní s prostriedkami fondu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 607/2003 Z. z., Podporu možno poskytnúť na tieto účely: a) obstaranie bytu výstavbou, nadstavbou, vstavbou, prístavbou, dostavbou, prípadne prestavbou nebytového priestoru v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v polyfunkčom dome, b) výstavba alebo dostavba zariadenia sociálnych služieb,4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/607/20090701.html> ktoré poskytuje starostlivosť celoročne (ďalej len „zariadenie sociálnych služieb"), alebo prestavba nebytového priestoru na zariadenie sociálnych služieb, c) kúpa bytu, d) obnova bytovej budovy, e) výstavba nájomného bytu vrátane bytu, ktorý sa získa nadstavbou, vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou nebytového priestoru, f) obnova zariadenia sociálnych služieb, g) zatepľovanie bytovej budovy.

32. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 33. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 34. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 35. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného a účinného v čase omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či na predmetnú Zmluvu o poskytnutí podpory formou úveru je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 37. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je potom v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Štátny fond rozvoja bývania je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej správcom v čase uzatvorenia Zmluvy o podpore bolo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzatvorenia zmluvy je štátny fond zriadený na financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. 38. Po preskúmaní predmetnej žaloby ako aj Zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania dňa 10.októbra 2011 súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle a čase uzatvorenia zmluvy platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. p) spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. 39. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu a to titulom poskytnutia podpory podľa zákona NR SR č. 607/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o Štátnom fonde rozvoja bývania. Uvedená zmluva bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka a spravuje sa jej ustanoveniami. V zmluve bola dojednaná výška úveru ako aj nenávratného príspevku, podmienky splácania úveru, t. j. výška a počet splátok a lehoty splatnosti jednotlivých splátok a sankcie v prípade nedodržania platobnej disciplíny, resp. iných podstatných podmienok zmluvy, keďže išlo o príspevok z fondu na rozvoj bývania. Je preukázané, že žalovaný porušil platobnú disciplínu a žalobca mal právo pristúpiť k dojednaným sankciám uvedeným v čl. VIII. zmluvy. Medzi sankcie patrila možnosť odstúpiť od zmluvy v prípade nedodržania finančnej disciplíny a nárok na zaplatenie pokuty vo výške 10% zo súčtu zostatku istiny úveru a zostatku úroku z úveru. 40. Zmluva v danom prípade veľmi jasne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje podmienky, za ktorých má veriteľ (žalobca) právo takto postupovať. Žalobca teda mal oprávnenie, keďže žalovaný nesporne bol v omeškaní so zaplatením postupne až 18 mesačných splátok, aby zaslal písomnú upomienku dlžníkovi a v prípade, že by po zaslaní tejto upomienky bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátok, mohol žalobca zosplatniť úver, čiže požadovať jeho vrátenie v celej výške a to aj so zmluvnou pokutou. Súd má preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, pričom aj zo samotnej histórie splácania úveru, ktorá bola predložená žalobcom je zrejmé, že žalovaný nemal počas celej doby splácania úveru dobrú platobnú disciplínu. Súčasne aj žalovaný, svoj záväzok voči žalobcovi, čo do dôvodu ani čo do výšky nepoprel. Preto žalobca právo vyplývajúce z čl. VIII. úverovej zmluvy využil, nakoľko žalovaný meškal so zaplatením dohodnutých splátok a vyzval ho dňa 17.10.2016 na úhradu dlhu s tým, že dlh sa stal splatným v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Táto výzva bola zaslaná žalovanému na adresu bydliska uvedenej v úverovej zmluve, kedy došlo k fikcii doručenia. Keďže žalovaný dlh neuhradil ani v 30.dňovej lehote od doručenia

výzvy stanovenej vo výzve, bol dôvodný postup žalobcu, ktorý uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 46.113,97 eur. Súd preto návrhu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 39.922,90 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1.245,35 eur vyčísleným k 17.10.2016, zmluvným úrokom vo výške 2 % p.a. od 19.11.2016 z 39.922,90 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 203,17 eur vyčísleným k 17.10.2016, úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. od 19.11.2016 z 39.922,90 eur do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 625,72 eur, zmluvnou pokutou vo výške 4.116,83 eur a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 625,72 eur. 41. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania od 19.11.2016 (t.j. od 30.dňa nasledujúceho po dni doručenia odstúpenia od zmluvy), pretože žalovaný dlžnú čiastku neuhradil v lehote stanovenej vo výzve. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa určeného vo výzve na základe zmluvy sa dostal žalovaný s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v ustanovení § 517 ods. 1,2 O.z. v nadväznosti na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Preto súd aj uvedený nárok žalobcovi priznal v plnom rozsahu. 42. Preto po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku 43. V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).