Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/118/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému V. H. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/39/2017 zo dňa 27. 7. 2017 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. januára 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému V. H., nar. XX. 8. XXXX v E., trvale bytom H. č. XX

u k l a d á

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 3T/39/2017 zo dňa 27. 7. 2017 uznal obžalovaného V. H. vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako otec mal. Alice H., nar. XX.X.XXXX, mal. Y. H., nar. XX.X.XXXX a mal. Z. H., nar. XX.X.XXXX je v zmysle Zákona o rodine povinný prispievať na výživu svojich detí, pričom rozsah vyživovacej povinnosti mu bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/173/2011 zo dňa 13.2.2012 tak, že na výživu detí má prispievať sumou 50,- EUR pre každé dieťa vždy do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Bc. X. L.. Túto svoju vyživovaciu povinnosť si v okrese Michalovce a inde úmyselne neplní, čím tak za obdobie od 1.6.2016 doposiaľ, okrem mesiaca júl 2016, kedy zaplatil čiastku 50 eur, dlhuje na výživnom sumu 1.350 eur,

aj napriek tomu, že bol v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odsúdený právoplatným trestným rozkazom

Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.6.2015 sp. zn. 3T/80/2015 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podmienečne prepustený 26.4.2016 na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov, č. k. 1Pp/25/2016 so skúšobnou dobou na 3 roky.

Súd mu za to uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd neprihliadol na skutočnosti uvádzané v jeho prednesoch a písomnostiach, kde preukázal, že svedkyňa - matka mal. detí X. Zolotová opakovane mu bráni vo výkone jeho rodičovských práv a teda, že sa nemôže so svojimi deťmi riadne stretávať ako otec. Ak by bol súd toho názoru, že je vinný zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. poukázal nato, že sa stará o ťažko nemocnú mamu, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá je odkázaná na jeho doprovod pri pravidelných lekárskych ošetreniach a preto tu bol dôvod, podľa jeho názoru, na použitie § 39 Tr. zák. Má zato, že nepodmienečný trest odňatia slobody je tak vzhľadom na jeho starostlivosť o matku v rozpore s účelom trestu a individuálnu prevenciu je možné dosiahnuť aj podmienečným odkladom výkonu trestu. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí, alternatívne mu uloží podmienečný trest odňatia slobody.

V písomnom podaní zo dňa 28. 9. 2017 obžalovaný v rámci dôvodov podaného odvolania podrobne poukázal na postup ustanoveného obhajcu pri zastupovaní záujmov obžalovaného s tým, že nepovažuje tento postup ustanoveného obhajcu za obhajovanie záujmov obžalovaného, nakoľko ustanovený obhajca nepostupoval, podľa jeho názoru v súlade s inštrukciami obžalovaného. Obžalovaný považuje snahu ustanoveného obhajcu opakovane uprednostňovať postup ako sa zbaviť obvinenia a to zaplatením dlžného výživného za postup, ktorý je proti morálnym zásadám obžalovaného. Podľa názoru obžalovaného si ustanovený obhajca dlhodobo neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, čím bolo znemožnené obžalovanému jeho ústavné právo podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol ďalej, že postupom prokuratúry Michalovce opakovane dochádzalo k prehliadaniu porušovania základných ľudských práv obžalovaného podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, prokuratúra nechránila práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a štátu, teda aj práva maloletých detí, ktoré vystupujú ako poškodené v trestnom konaní, čo obžalovaný považuje za diskriminačné voči poškodeným, ako aj voči obžalovanému. Povinnosť vyživovať a zaopatrovať spočíva nielen v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, t. zn. vo faktickej starostlivosti o jeho zdravie a podobne. Poukázal na negatívny vplyv odlúčenia maloletých detí od jedného z rodičov a má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutkovej podstaty trestného činu zo strany prokuratúry. S poukazom na konkrétne články Dohovoru vyjadril názor, že od 20. 7. 2011 sú porušované jeho základné ľudské práva a slobody tak, ako sú uvedené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na znenie § 24 Tr. zák. obžalovaný vyjadril názor, že jeho konanie bolo konaním v krajnej núdzi, keď čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom nie je trestným činom. Navrhol, aby trestné stíhanie bolo prerušené a súd podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR, nakoľko podľa jeho názoru Zákon o rodine ako právny predpis nižšej právnej sily je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily, teda Ústavou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou zmluvou.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak vo výroku o vine k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu vo vzťahu k výroku o vine osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, vrátane rozsiahlych podaní obžalovaného a dôvodov podaného odvolania, sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný V. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. a to tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti M. H., nar. XX. 4. XXXX, Y. H., nar. XX. 4. XXXX a Z. H., nar. XX. 3. XXXX, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, na viacerých osobách, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený. V tomto smere okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim a kvalifikovaným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho k tomuto rozhodnutiu viedli, k čomu v zásade nemá krajský súd čo dodať a doplniť.

Rovnako dôsledne a vyčerpávajúco sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a to vrátane vyhodnotenia jeho elektronických podaní, na ktoré okresný súd zároveň podrobne poukázal s tým, že po ich preskúmaní správne a v súlade s predmetom konania v predmetnej trestnej veci skonštatoval, že tieto podania sa priamo nedotýkali predmetu trestného konania a to plnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného.

Zo značného množstva listinných podaní, ktoré obžalovaný adresoval rôznym štátnym orgánom, v ktorých poukazuje na porušovanie jeho práv v súvislosti s neumožňovaním mu v stretnutí s deťmi, resp. ktorými podáva trestné oznámenia pre podozrenia z rôznych trestných činov, týkajúcich sa najmä matky maloletých detí, čo v konečnom dôsledku obžalovaný uvádza aj v dôvodoch podaného odvolania, považuje aj krajský súd za potrebné uviesť, že skutočnosť, že obžalovanému nie je umožňovaný styk s maloletými deťmi nemôže byť relevantnou skutočnosťou, ktorá by ho zbavovala zákonnej povinnosti platiť výživné na svoje maloleté deti, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, kde rozsah vyživovacej povinnosti bol obžalovanému určený konkrétnym rozhodnutím súdu. Ako to okresný súd správne uviedol, v prípade, ak skutočne dochádza k porušovaniu rodičovských práv obžalovaného, tento sa môže domáhať nápravy tohto stavu zákonným spôsobom v inom konaní pred súdom, prípadne pred inými príslušnými štátnymi orgánmi, ktoré sú oprávnené v takejto veci konať, avšak ani podanie takýchto návrhov nezbavuje obžalovaného od jeho povinnosti hradiť výživné na maloleté deti, resp. obžalovaný si nemôže podmieňovať plnenie jeho zákonnej povinnosti plnením inej povinnosti, či dodržiavaním iných rodičovských práv, ktoré mu majú byť upierané.

Je tak legitímny záver a názor okresného súdu, že takáto obhajoba obžalovaného nemá podstatný vplyv na posúdenie jeho trestnej zodpovednosti za jeho konanie spočívajúce v neplnení si vyživovacej povinnosti a že ak sa obžalovaný domáha plnenia a dodržiavania jeho rodičovských práv a práv maloletých detí, tak v prvom rade by to mal byť on, kto bude plniť svoje rodičovské povinnosti a dodržiavať práva svojich maloletých detí plnením svojej vyživovacej povinnosti voči ním, navyše za situácie, že obžalovaný nenamieta neplatenie výživného z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ale podmieňovaním si tohto plnenia plnením iných práv a povinností zo strany matky maloletých detí. V tejto súvislosti je tak irelevantný a právne neakceptovateľný návrh obžalovaného na posúdenie jeho konania ako konania v zmysle inštitútu krajnej núdze podľa § 24 Tr. zák. Len pre úplnosť krajský súd udáva, že nesúvis návrhov na vykonanie ďalších dôkazov s predmetom konania v predmetnej trestnej veci bol aj dôvodom, ktorý viedol krajský súd k zamietnutiu týchto návrhov na doplnenie dokazovania.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného týkajúcu sa jeho právneho zastúpenia v prípravnom konaní, krajský súd uvádza, že okresný súd sa už v prípravnom konaní zaoberal návrhom orgánov prípravného konania na vydanie príkazu na vyšetrenie jeho duševného stavu s tým, že tomuto návrhu v zmysle § 148 ods. 2 Tr. por. nevyhovel vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok pre takýto postup. Následne v konaní

pred súdom bol obžalovanému na jeho žiadosť ustanovený opatrením zo dňa 7. 4. 2017 podľa § 40 ods. 2 Tr. por. obhajca, u ktorého krajský súd na podklade predloženého spisového materiálu nezistil žiadne dôvody, ktoré by zakladali pochybnosť o jeho povinnosti poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc.

Ešte pred predložením veci Krajskému súdu v Košiciach sa súd prvého stupňa zákonným spôsobom vysporiadal aj so vznesenou námietkou zaujatosti zo strany obžalovaného a to s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por., k čomu taktiež nemá krajský súd čo dodať a doplniť.

Vo vzťahu k výroku o treste okresný súd správne poukázal na osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život. Z odpisu registra trestov mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný s tým, že jeho prvé dve odsúdenia boli zahladené a teda vo vzťahu k týmto odsúdeniam (Okresný súd Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/11/2011 a Okresný súd Michalovce sp. zn. 4T/176/2013) platí fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/80/2015 zo dňa 17. 6. 2015, právoplatným dňa 30. 7. 2015, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z tohto trestu bol následne podmienečne prepustený dňa 26. 4. 2016 uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Pp/25/2016 s určením skúšobnej doby v trvaní troch rokov, t. j. do 26. 4. 2019.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 2 roky, ak

a/ vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b/ prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má zato, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1/ sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, že obžalovaný je v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia od 26. 4. 2016 do 26. 4. 2019, aplikujúc citované ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nebolo možné obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody, ako to navrhol prostredníctvom svojho obhajcu.

Okresný súd však vzhľadom na vyššie konštatovaný predchádzajúci život obžalovaného a fikciu neodsúdení v prvých dvoch prípadoch, na ktoré krajský súd vyššie poukázal, pochybil, keď ustálil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. okolnosť, že obžalovaný už bol odsúdený za rovnakú trestnú činnosť.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Keďže skutočnosť, že obžalovaný už bol (v predchádzajúcich 24 mesiacoch) za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. právoplatne odsúdený, resp. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin aj prepustený, je zákonným znakom trestného činu podľa

citovaného ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. na túto okolnosť prihliadať zároveň ako na priťažujúcu okolnosť.

Preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. bez zistenia a ustálenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a teda v rámci riadnej zákonnej trestnej sadzby bez jej úpravy v zmysle príslušných ustanovení § 38 Tr. zák. rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka, teda na spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý podľa názoru krajského súdu spĺňa vo vzťahu k osobe obžalovaného a všetkým okolnostiam majúcim význam z hľadiska určenia druhu trestu, jeho výmery a účelu všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Keďže obžalovaný už bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/80/2015), v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. rovnako ako okresný súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o návrh obhajoby na uloženie prípadného trestu za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., teda vzhľadom na mimoriadnu okolnosť spočívajúcu v starostlivosti obžalovaného o matku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti z dôvodu jej zdravotného stavu krajský súd uvádza, že za tým účelom aj odročil verejné zasadnutie a vyzval v rámci kontradiktórneho konania obžalovaného na predloženie príslušných dokladov preukazujúcich aktuálny zdravotný stav matky obžalovaného. Aj napriek dostatočnej lehote obžalovaný žiadne aktuálne doklady o zdravotnom stave matky súdu nepredložil, preto nebolo možné zvažovať aplikáciu tohto ustanovenia, resp. nebolo možné pristúpiť k hodnoteniu zdravotného stavu matky obžalovaného ako mimoriadnej okolnosti na strane osobných pomerov obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.