Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-12-2017.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci účastníkov konania: manželky, ktorá podala návrh (navrhovateľky): E. F., H.. XX.XX.XXXX, C. M. XXX proti manželovi navrhovateľky: R. F., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. XXX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva: B. F., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 25.09.2009 v Gemerskej Vsi a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. N. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. X r o z v á d z a .
II. Súd maloletú B. F., H.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec maloletého dieťaťa R. F., H.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletú B. F., H.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 27.- eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa.
IV. Otec maloletého dieťaťa R. F., H.. XX.XX.XXXX j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou B. F., H.. XX.XX.XXXX neobmedzene na základe vzájomnej dohody s matkou dieťaťa.
V. Otec maloletého dieťaťa R. F., H.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 42,80 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 24.02.2017 na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva - B. F., H.. XX.XX.XXXX. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril, na výzvy súdu nereagoval.
2. Adresa súčasného pobytu manžela navrhovateľky nebola napriek šetreniam zistená, žaloba mu preto bola doručená fikciou doručenia podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) a ostatné písomnosti fikciou doručenia na adrese trvalého pobytu podľa § 111 a § 112 Civilného sporového poriadku.
3. Riadne a včas predvolaný manžel navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej len CMP alebo Civilný mimosporový poriadok) pojednával a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky.
4. Súd po prečítaní návrhu navrhovateľky vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, prečítaním listinných dôkazov - sobášneho listu, rodného listu maloletej B., správ kolízneho opatrovníka zo dňa 20.04.2017, správy Obce M. o povesti rodičov dieťaťa zo dňa 27.03.2017, odpovedí na lustrácie rodičov dieťaťa v Sociálnej poisťovni, v registri priestupkov a v katastri nehnuteľností, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 07.03.2017 a 04.04.2017, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 21.03.2017, 18.05.2017 a 20.12.2017, potvrdenia Obce M. o príjme matky dieťaťa zo dňa 27.03.2017, výplatných pások matky dieťaťa zo obdobie november 2016 až február 2017, mzdových listov matky dieťaťa za roky 2016 a 2017, pracovnej zmluvy otca dieťaťa, potvrdení o zamestnaní a o príjme otca dieťaťa, výplatných pások otca dieťaťa za obdobie jún 2016 až august 2017, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Manželstvo navrhovateľky a jej manžela bolo uzavreté dňa 25.09.2009 v O. N. a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. N. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. X. Z tohto manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - B. F., H.. XX.XX.XXXX.
6. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka žije v obci M., jej manžel žije v Nemecku.
7. Podľa správy kolízneho opatrovníka matka s maloletou obývajú dvojizbový sociálny byt, ktorý je čiastočne zariadený, v kuchyni je pec na tuhé palivo, stoličky, stôl, skrinka, v jednej izbe sa nachádza rozťahovací gauč, obývacia stena, na podlahe je dlažba. Druhá izba nie je ešte zariadená, slúži ako sklad. V domácnosti sú bežné elektrospotrebiče, hygiena bývania je na primeranej úrovni. V byte je zavedená voda aj elektrina. Matka uhrádza nájom vo výške 58,- €, elektrinu cca 30,- €, poplatok za digi televíziu 13,- €. Maloletá navštevuje materskú škôlku v obci M..
8. Podľa správy Obce M. matka dieťaťa býva v byte, ktorý slúži na sociálne bývanie a kde platí nájomné vo výške 58,- Eur, za elektriku 35,- Eur a vodné 18,- Eur. Otec dieťaťa má v obci M. trvalý pobyt, cca 2 roky žije mimo obce.
9. Z listinných dôkazov súd zistil, že matka dieťaťa bola v období od 07.11.2016 do 06.08.2017 zamestnaná na Obci M. v rámci projektu “Praxou k zamestnaniu“, kde mala priemerný čistý mesačný príjem 271,27 Eur. Následne bola v období od 10.08.2017 do 18.09.2017 zamestnaná u Z. E., IČO: XX XXX XXX, kde pracovala na dohodu. Od 15.08.2017 je matka dieťaťa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca poberá prídavok na dieťa vo výške 23,50 Eur. Matka dieťaťa nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlo.
10. Z listinných dôkazov a listín zaslaných súdu dožiadaným súdom súd zistil, že otec dieťaťa je zamestnaný v Nemecku u zamestnávateľa Besselmann Services GmbH & Co. KG, Thieplatz 14, Bad Laer. Pracovný pomer má na dobu určitú od 08.06.2016, pričom pracovná zmluva mu bola opakovane predlžovaná (do 07.06.2017, do 07.12.2017). Jeho čistý mesačný príjem za obdobie od septembra 2016 do augusta 2017 bol 836,38 Eur. Otec dieťaťa nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne ani z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, žiadne sociálne dávky nepoberá ani v Nemecku. Otec dieťaťa nie je na Slovensku vedený ako držiteľ motorového vozidla, je spoluvlastníkom rodinného domu v katastrálnom území M..
11. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa chce rozviesť, pretože sa manžel nechoval tak, ako by sa mal. Chodil domov opitý, niekedy aj nadrogovaný, stalo sa, že ju zbil, bral jej peniaze. Často sa hádali. Viackrát ho opustila, ale potom sa k nemu vrátila kvôli maloletej. Zhruba rok nežijú v spoločnej domácnosti, manžel žije v Nemecku. Najprv odišli spolu do Čiech, všetko však ťahala ona, on málo chodil do roboty. Keď zarobila, vzal jej peniaze, tie minul, kupoval si drogy, často potom prespal celé dni. Preto sa rozhodli, že sa vrátia. Keď sa vrátili na Slovensko, manžel sa stále správal rovnako. Obviňoval ju, že kvôli nej sa vrátili a nemajú peniaze. Preto sa dohodli, že on odíde pracovať do zahraničia, všetko tam zariadi a ona príde s maloletým za ním. Manžel odišiel do Nemecka, ale všetko čo zarobil poutrácal. V auguste mu povedala, že za ním nepríde. V tom čase sa o nich veľmi nezaujímal, volal domov len zhruba raz za 3 týždne. Povedal jej aj to, že si našiel inú známosť. Spočiatku spolu komunikovali telefonicky, ale
manžel používal vulgárne slová, preto komunikáciu prerušila. Ona má zhruba mesiac novú známosť, nežijú spolu v jednej domácnosti. Pokiaľ ide o jej pomery uviedla, že žila sama s dcérou v sociálnom byte, vedľa žil jej otec v susednom byte. Keďže nemala žiaden príjem, nemala peniaze na drevo a náklady spojené s užívaním bytu, musela sa presťahovať k otcovi. Na domácnosť zatiaľ nijako neprispieva. Pracovala na základe projektu v Obci M., potom brigádnicky v krčme, ale to len do času, kým mala šéfka stánok na kúpalisku v R.. Skončila tam v septembri 2017. Zarábala tam 2,50 € na hodinu, maximálne dostala 250,- €. Žiadala o dávku v hmotnej núdzi, tá jej ale nebola priznaná. Od 01.11.2017 pracuje na dobrovoľníckej činnosti v obci, z čoho má príjem okolo 200,- Eur mesačne. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej matka dieťaťa uviedla, že maloletá bola s otcom v telefonickom kontakte - chodila k manželovmu bratovi, kam otec volal cez Skype, cca dva mesiace nie sú v kontakte. Osobne bol otec s maloletou v novembri 2016 a koncom februára alebo začiatkom marca 2017, keď bol otec doma, vtedy bol s ňou viac, maloletá u nich aj prespala. Manžel prispieva na výživu maloletej nepravidelne. V septembri 2016 zaplatil 50,- €, na Vianoce 2016 80,- €, potom 2 - 3 mesiace nič, potom 70,- €, znova niekoľko mesiacov nič a v auguste 2017 150,- €, v októbri 2017 poslal 200,- Eur a v decembri 2017 50,- Eur. Maloletá má nasledovné výdavky: poplatky v škôlke 4,- €, za obedy v škole okolo 20,- Eur, každý mesiac maloletej je potrebné kúpiť nejaké oblečenie, hygienické potreby ako šampón, telové mlieko, pastu a pod. Ďalej má maloletá len bežné výdavky, nemá žiadne zdravotné problémy, neužíva žiadne lieky.
12. Kolízny opatrovník dieťaťa na pojednávaní uviedol, že u matky dieťaťa boli vykonané viaceré šetrenia, v rámci ktorých bolo zistené, že manželia spolu nežijú. Navrhovateľka žije s dcérou v sociálnom byte, o maloletú je dobre postarané, neboli zistené žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva navrhujú maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca upraviť po 100,- Eur mesačne a styk otca s maloletou neupravovať.
13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželia spolu nežijú viac ako rok, vôbec spolu nekomunikujú, spoločne nehospodária ani intímne nežijú, majú iných partnerov. Z toho možno vyvodiť, že manželstvo neplní svoj účel, manželia sa odcudzili. Súd má za to, že obnovenie ich spolužitia nemožno očakávať.
15. Nakoľko v danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
16. Podľa § 24 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
17. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností manželov. Preto súd upravoval i výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej Anabele na čas po rozvode. Matka v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletú, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec dieťaťa sa k osobnej starostlivosti o dieťa nevyjadril, neprejavil v priebehu súdneho konania zabezpečovať starostlivosť o maloletú.
21. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti matky.
22. V súlade s ustanovením § 24 zákona o rodine súd upravoval i vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu. Na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností, pričom sa prihliada aj na plnenie vyživovacej povinnosti samotnou osobnou starostlivosťou o dieťa. Súd preto pri určovaní výživného na maloletého zo strany otca zvážil potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa odrážajú v jeho výdavkoch, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov a na skutočnosť, že matka si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec dieťaťa je zamestnaný v Nemecku a má priemerný čistý mesačný príjem 836,38 €. Na výzvu súdu, aby popísal a preukázal svoje prímy a výdavky, otec dieťaťa nereagoval, preto súd vychádzal z toho, že otec dieťaťa má len bežné výdavky. Matka dieťaťa má príjem cca 230,- Eur mesačne, z čoho uhrádza nájomné vo výške 58,- Eur, za elektriku 35,- Eur a vodné a stočné 18,- Eur. Maloletá B. má bežné výdavky vzhľadom na svoj vek, ktoré popísala matka dieťaťa vo svojej výpovedi (výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, hygienické potreby, hračky, výdavky v škôlke, atď.). Súd má za to, že určením výživného zo strany otca vo výške 100,- Eur mesačne budú pokryté výdavky a potreby maloletého dieťaťa tak, že zvyšnú časť výdavkov bude môcť zabezpečiť matka dieťaťa zo svojho príjmu. Súd má zároveň za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa platiť výživné v uvedenej výške vzhľadom na výšku svojho príjmu.
23. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal otca dieťaťa platiť na maloletú B. výživné vo výške 100,- € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Keďže sa rodičia na styku rodiča s dieťaťom nedohodli, súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o rodine v rozsudku upravoval i styk otca s maloletou. Keďže otec žije v zahraničí a z jeho strany nebol daný žiaden konkrétny návrh úpravy styku, pričom matka v styku nebráni, súd upravil styk otca s maloletou neobmedzene na základe vzájomnej dohody s matkou dieťaťa.
25. O trovách konania účastníkov konania súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania účastníkov konania rozhoduje súd len na návrh a návrh na takéto rozhodnutie v predmetnej veci nebol.
26. Súd ale rozhodoval o trovách štátu, nakoľko podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania štátu rozhoduje súd i bez návrhu.
27. V priebehu konania bolo zistené, že otec dieťaťa žije a pracuje v Nemecku, pričom napriek výzvam súdu nepopísal a nepreukázal svoje pravidelné mesačné príjmy a výdavky. Preto súd musel zisťovať pomery otca dieťaťa prostredníctvom dožiadaného súdu v Nemecku, v súvislosti s čím bolo vypracované dožiadanie nemeckému súdu, ktoré bolo preložené do Nemčiny. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/12/2017-128 zo dňa 17.08.2017 bolo prekladateľke priznané tlmočné vo výške 42,80 Eur, ktoré bolo prekladateľke vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Vyplatená suma tvorí trovy, ktoré vznikli štátu v priebehu konania. Civilný sporový poriadok ani Civilný mimosporový poriadok neupravujú náhradu trov konania štátu, preto o týchto trovách je potrebné rozhodovať analogicky ako pri trovách konania účastníkov konania, resp. strán sporu a to v danom prípade podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. V danej veci vznikli štátu trovy v dôsledku nekonania manžela navrhovateľky. Dožiadanie nemeckému súdu bolo realizované v dôsledku nerešpektovania výzvy súdu na preukázanie pomerov manželom navrhovateľky. Preto možno konštatovať, že manžel navrhovateľky zavinil tieto trovy konania štátu, ktoré by inak neboli vznikli a je povinný ich v zmysle § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku znášať.
28. Vzhľadom na uvedené súd o trovách štátu rozhodol analogicky podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že otec dieťaťa je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu a to vo výške 42,80 Eur.
Poučenie:
Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
Výrokom V. tohto rozsudku bolo rozhodnuté o trovách štátu a to o nároku i o výške. Proti výroku V. tohto rozsudku pokiaľ ide o nárok na náhradu trov je odvolanie prípustné, možno ho podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach, pokiaľ ide o výšku trov odvolanie nie je prípustné. Časť výroku o výške náhrady trov konania závislý výrok, ktorý nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.