Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-221-2014.pdf
PDF · 183.58 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/221/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenie, IČO: 00 420 166, so sídlom Mozartova 9, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Nám. Biely kríž 3, P. O. Box 39, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská národná galéria, IČO: 00 164 712, so sídlom Riečna 1, 815 13 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Andrej Gunár, advokát, Panenská 13, 811 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 2 136,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.12.2014, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 563,92 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že je združením fyzických osôb (nositeľov práv), ktoré má vlastnú právnu subjektivitu a vznikol podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. V zmysle Oprávnenia č. 2/2004 na výkon kolektívnej správy práv v znení podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. k.: MK-663/2010-70/6165 z 11. mája 2010, v súlade so svojimi Stanovami, na základe zmlúv o zastupovaní s nositeľmi práv a zmlúv o vzájomnom zastupovaní so zahraničnými sesterskými spoločnosťami, žalobca na území SR zastupuje práva autorov literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych diel (okrem autorov hudby, ktorá bola vytvorená alebo použitá v audiovizuálnom diele), fotografických diel a diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia. Žalobca je teda organizáciou kolektívnej správy pôsobiacou v SR, vykonávajúcou kolektívnu správu vyššie uvedených predmetov ochrany. V zmysle uvedeného je žalobca oprávnený vykonávať dobrovoľnú kolektívnu správu práv okrem iného aj v odbore vyhotovenie rozmnoženiny diela výtvarného umenia a verejné rozširovanie rozmnoženiny diela výtvarného umenia predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva.
1.2. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný je v zmysle čl. I. ods. 1 nového znenia zriaďovacej listiny SNG - rozhodnutia Ministerstva kultúry SR zo dňa 01.07.2011 č. k. MK 1112/2011-10/3938 právnickou osobou, vrcholnou zbierkovou, vedecko-výskumnou, metodickou a kultúrno-výchovnou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti galerijnej činnosti v Slovenskej republike. Je preto podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný pri napĺňaní svojho poslania nevyhnutne používa diela, t. j. predmety ochrany, práva ku ktorým práva zastupuje žalobca.
1.3. Žalobca poukázal na § 81 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. autorského zákona (ďalej len ako autorského zákona, alebo zákona č. 618/2003 Z.z., alebo AZ) s tým, že na základe zmlúv o zastupovaní autorských práv žalobca zastupuje aj nositeľov autorských práv (žijúcich autorov, resp. dedičov majetkových autorských práv) k dielam autorov uvedených v prílohe č. 4 až v prílohe č. 8 pri výkone ich majetkových autorských práv, a to aj pri ich použití vyhotovením rozmnoženín diel a verejným rozširovaním týchto rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom. Ďalej poukázal na § 18 ods. 2, § 40 a nasl. autorského zákona s tým, že autor, resp. nositeľ autorského práva má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, teda aj na použitie diela vyhotovením rozmnoženiny diela v publikácii a jej rozširovaním predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom. Žalobca je názoru, že žalovaný bez udelenia predchádzajúceho súhlasu použil diela autorov zastupovaných žalobcom v týchto prípadoch:
1.4. Vyhotovenie rozmnoženín diel zastupovaných autorov v publikácii s názvom Dve krajiny a ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, náklad 600 ks, trvanie výstavy: 02.07.2014 - 19.10.2014
1.4.1 Žalobca k tomuto uviedol, že žalovaný použil diela bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv. Použitie diel zastupovaných nositeľov práv v tejto publikácii oznámil žalovaný žalobcovi v súvislosti so súdnym konaním v právnej veci sp. zn. 8C/207/2013 prostredníctvom svojho listu s názvom "Žaloba o určenie rozsahu HLZ - informácia" zo dňa 18.08.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.09.2014.
1.4.2. Podstatou ust. § 82 ods. 1 a nasl. autorského zákona a s tým spojeného konania je konštrukcia, kedy za prísne stanovených podmienok môže používateľ aj pri neexistencii licenčnej zmluvy nadobudnúť status oprávneného používateľa. Týmito podmienkami sú o. i. povinnosť používateľa nahlásiť organizácii kolektívnej správy použité diela a ukladať autorskú odmenu za použitie týchto diel. SNG zastáva názor, že nadobudla status oprávneného používateľa. S týmto názorom sa žalobca nestotožňuje.
1.4.3. Zo skutočnosti, že SNG v súvislosti so súdnym konaním v právnej veci sp. zn. 8C/207/2013 nahlásila LITA použitie diel v tejto publikácii a za ich použitie uhradila na svoj účet odmenu, je pre žalobcu zrejmé, že SNG si je vedomá svojej zákonnej povinnosti vysporiadať autorské práva k týmto použitiam diel. Žalovaný teda nielenže nahlásil použitia diel, ale za použitie diel ukladá na svoj účet odmenu. Z tejto skutočnosti jednoznačne podľa žalobcu vyplýva, že vyhotovenie rozmnoženín diel, ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva v publikácii Dve krajiny žalovaný sám právne kvalifikoval ako použitie spadajúce pod ust. § 18 ods. 2 písm. a), b) autorského zákona s povinnosťou používateľa získať na ich použitie súhlas podľa ust. § 40 ods. 1 autorského zákona, teda za použitie diel, na ktoré je nutné získavať súhlas nositeľov práv a uhradiť odmenu, rovnako, ako to tvrdí žalobca.
1.4.4. Z vyjadrení a konania žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že použitia diel v publikáciách, ktoré vydal v súvislosti s výstavnými projektmi, nepodraďuje pod žiadnu z tzv. výnimiek z majetkových autorských práv upravených v ust. § 24 až 37, resp. 38 autorského zákona, čím sa rovnako aj v tejto otázke stotožňuje s právnym názorom žalobcu. Avšak napriek žalobcovmu nahlasovaniu použitia diel a ukladaniu svojvoľne určených odmien je jednoznačné, že z dôvodov, ktoré LITA podrobne rozoberá vo svojom vyjadrení v súdnom konaní sp. zn. 8C/207/2013 zo dňa 01.04.2014, zákonná licencia podľa ust. § 82 ods. 3 autorského zákona, a teda fikcia oprávnenosti používateľa vzniknúť nemôže. Keďže podľa právneho názoru LITA zákonné oprávnenie k použitiu diel podľa § 82 ods. 3 autorského zákona SNG nevzniklo, žalovaný používa diela bez súhlasu nositeľov práv, to znamená neoprávnene.
1.4.5. Vzhľadom na zákonné povinnosti žalobcu uvedené v ust. § 81 ods. 1 autorského zákona a s prihliadnutím na opakované neúspešné pokusy žalobcu na mimosúdne riešenie nevysporiadaných použití diel, je žalobca nútený domáhať sa vysporiadania majetkových autorských práv zastupovaných autorov a uhradenia odmeny určenej podľa sadzobníka autorských odmien za použitie a šírenie výtvarných diel a fotografií súdnou cestou.
1.5. Vyhotovenie rozmnoženín diel zastupovaných autorov v publikácii s názvom Impresionizmus a ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, náklad 500 ks, trvanie výstavy: 26.03.2014 - 25.05.2014
1.5.1. K tomuto žalobca uviedol, že aj v tomto prípade žalovaný použil diela bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv. Žalovaný v súvislosti so súdnym konaním v právnej veci sp. zn. 8C/207/2013 oznámil žalobcovi prostredníctvom svojho listu s názvom "Žaloba o určenie rozsahu HLZ - informácia" zo dňa 29.04.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.05.2014.
1.5.2. Žalovaný aj v tomto prípade nahlásil uskutočnené použitia diel a uložil za ich použitie odmenu. Aj v tomto prípade je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný si je pri týchto použitiach vedomý nutnosti vysporiadania majetkových autorských práv a uhradenia odmeny za použitie diel. Vyhotovenie rozmnoženín diel a ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva v publikácii Impresionizmus žalovaný nepodraďuje pod žiadnu z výnimiek z majetkových autorských práv upravených v ust. § 24 až 37 autorského zákona, čím sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu.
1.5.3. Keďže podľa právneho názoru LITA zákonné oprávnenie k použitiu diel podľa ust. § 82 ods. 3 autorského zákona SNG nevzniklo, diela používa bez súhlasu nositeľov práv, t. z. neoprávnene. Rovnako aj v tomto prípade je LITA nútená domáhať sa vysporiadania majetkových autorských práv zastupovaných autorov a uhradenia odmeny určenej podľa sadzobníka súdnou cestou.
1.6. Vyhotovenie rozmnoženín diel v publikácii s názvom Zaujatí krásou a ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, náklad publikácie 800 ks, trvanie výstavy: 08.11.2013 - 02.03.2014.
1.6.1. Podľa názoru žalobcu aj v tomto prípade žalovaný použil diela bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv. Použitia diel žalovaný oznámil žalobcovi v súvislosti so súdnym konaním v právnej veci sp. zn. 8C/207/2013, prostredníctvom svojho listu s názvom "Žaloba o určenie rozsahu HLZ - informácia" zo dňa 25.01.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.01.2014. Dôvody uplatňovania majetkových nárokov zastupovaných nositeľov práv sú aj v tomto prípade rovnaké ako v prípade použití diel špecifikovaných v bode a) a b).
1.7. Vyhotovenie rozmnoženín diela autora Ľudovíta Fullu v publikácii s názvom Interaktívny zošit pre deti - VÚB Výlety za umením, náklad 500 ks.
1.7.1. Aj v tomto prípade žalobca uviedol, že došlo k použitiu diela bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa práv. Po viacerých urgenciách žalobcu na vysporiadanie majetkových autorských práv k neoprávnenému použitiu diela Ľudovíta Fullu v Interaktívnom zošite pre deti - VÚB Výlety za umením napokon dňa 07.01.2013 žalobca so žalovaným licenčnú zmluvu uzatvoril. Napriek opakovaným výzvam žalobcu žalovaný do dnešného dňa licenčnú odmenu na základe uzatvorenej licenčnej zmluvy neuhradil. Výška licenčnej odmeny bola rovnako ako aj v ostatných prípadoch stanovená podľa sadzobníka. Splatnosť licenčnej odmeny za použitie diela zmluvné strany stanovili na 10. deň po podpise licenčnej zmluvy, licenčná odmena tak bola splatná najneskôr do 17.01.2013.
1.8. Vyhotovenie rozmnoženín diel zastupovaných autorov v predajnej publikácii s názvom KRV a ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, náklad 500 ks, trvanie výstavy: 14.12.2012 - 31.03.2013 (príloha č. 8 k žalobe)
1.8.1. K tomuto žalobca uviedol, že žalovaný použil tieto diela bez predchádzajúceho súhlasu nositeľov práv. Snaha žalobcu na uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy, resp. dohody o urovnaní po použití diel, nebola odporcom opätovaná. K vysporiadaniu autorskoprávnych nárokov zastupovaných nositeľov práv neprišlo ani po viacerých urgenciách, zaslaní návrhu licenčnej zmluvy zo strany žalobcu a osobných stretnutiach.
1.8.2. Na použitie diela autorky Mariny Abramovic v tejto publikácii (KRV) žalovaný uzatvoril licenčnú zmluvu dňa 07.01.2013 a za toto použitie aj riadne uhradil licenčnú odmenu. Z uzatvorenia licenčnej zmluvy a uhradenia licenčnej odmeny za použitie diela Mariny Abramovic v tejto publikácii jednoznačne vyplýva žalovaného uznanie jeho povinnosti vysporiadať majetkové autorské práva a uhradiť odmenu aj v prípadoch použití ostatných diel žalobcom zastupovaných autorov, ktoré sú použité v tejto publikácii.
1.9. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že za použitie diel prináleží nositeľovi práv licenčná odmena. Pri stanovení licenčných odmien vychádzal žalobca zo sadzobníka, ktorý má žalobca zákonnú povinnosť vydávať a uverejňovať.
1.10. V zmysle ust. § 81 ods. 1 písm. s) autorského zákona je organizácia kolektívnej správy povinná uverejniť vhodným spôsobom sadzobník odmien. Podľa čl. VIII ods. 5 Stanov LITA, schválených Valným zhromaždením LITA a registrovaných Ministerstvom kultúry SR, sadzobníky licenčných odmien prejednáva a schvaľuje Výbor LITA, ktorý je v čase medzi zasadnutiami Valného zhromaždenia LITA najvyšším orgánom LITA. Sadzobník autorských odmien za použitie a šírenie výtvarných diel a fotografií, schválený uznesením č. 16/2005 Výboru LITA dňa 07.02.2005, je v súlade s vyššie uvedeným ustanovením uverejnený na webovej stránke žalobcu www.lita.sk. Sadzby autorských odmien zohľadňujú spôsob, rozsah, účel a čas použitia diela. Sadzobník LITA je rešpektovaný nielen nositeľmi práv zastupovanými žalobcom a záujemcami o použitie ich diel, ale aj širokou autorskou obcou. Právnu relevanciu sadzobníka podčiarkuje aj skutočnosť, že sadzobník aplikujú všeobecné súdy, a to aj v prípadoch použitia diel autorov, ktorých LITA nezastupuje (napr. rozsudok sp. zn. 30Cb/100/2009).
1.11. Žalobca je názoru, že v prípadoch špecifikovaných v prílohe č. 4, v prílohe č. 5 a v prílohe č. 6 sa v súlade s ust. § 56 ods. 1 písm. g) autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Nakoľko po viacerých výzvach nedošlo k vysporiadaniu autorských práv k vyššie uvedeným použitiam diel, žalobca sa domáha úhrady dvojnásobku licenčnej odmeny, konkrétne 348,41 eura za použitie špecifikované v prílohe č. 4; 1 240,80 eura za použitie špecifikované v prílohe č. 5; 343,39 eura za použitie špecifikované v prílohe č. 6.
1.12. V prípade použitia diel špecifikovaných v prílohe č. 8, podľa znenia autorského zákona účinného v čase tohto použitia, podľa ust. § 56 ods. 1 písm. f) autorského zákona, sa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo môže domáhať náhrady ujmy podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na ust. § 458a zákona č. 40/1964 Z. z. (Občiansky zákonník) a § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa žalobca aj v prípade použitia diel špecifikovaných v prílohe č. 8 domáha uhradenia dvojnásobku zvyčajnej licenčnej odmeny, teda 232,99 eura.
1.13. V prípade špecifikovanom v prílohe č. 7 prišlo k uzatvoreniu licenčnej zmluvy. Podľa dohody zmluvných strán nadobudla táto licenčná zmluva platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť dňom pripísania autorskej odmeny na účet LITA. Odmena bola stanovená na základe sadzobníka a vzájomne dohodnutá v licenčnej zmluve na výšku 199,16 eura. Nakoľko SNG za použitie diela dohodnutú odmenu neuhradila, a teda neprišlo k pripísaniu odmeny na účet LITA, licenčná zmluva účinnosť nenadobudla a SNG nezískalo oprávnenie na použitie diela. Aj v tomto prípade ide podľa žalobcu o neoprávnené použitie diela a domáha sa dvojnásobku zvyčajnej licenčnej odmeny, teda 398,33 eura. Nakoľko žalobca je registrovaným platcom DPH, sú sumy licenčných odmien navýšené o príslušnú 20 % daň z pridanej hodnoty.
2. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu, ktoré Okresnému súdu Bratislava I doručil dňa 28.01.2015, uviedol, že považuje žalobcov návrh za nedôvodný a ním uplatňovaný nárok za neoprávnený. Žalovaný sa domnieva, že k zásahu do majetkových práv autorom k dielam z jeho strany nedošlo, nakoľko vyhotovovanie rozmnoženín diel a ich verejné rozširovanie sa uskutočnilo plne v súlade s autorským zákonom.
2.1. Čo sa týka neprimeranosti výšky licenčnej odmeny, žalovaný uviedol, že v prípade, ak by aj súd dospel k záveru, že k neoprávnenému zásahu do majetkových práv k dielam zo strany žalovaného došlo, čo žalovaný vylučuje, má žalovaný za to, že výška licenčnej odmeny, z ktorej žalobca pri vyčísľovaní bezdôvodného obohatenia vychádzal, je neprimeraná a spôsob jej určenia nezodpovedá spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diel.
2.2. Medzi žalobcom a žalovaným už aj v minulosti vznikali spory dotýkajúce sa primeranosti výšky licenčnej odmeny za použitie diel výtvarného umenia, žalovaný v snahe vyporiadať vzťahy medzi nositeľmi majetkových práv k dielam, ktorých kolektívnu správu vykonáva žalobca podal na tunajší súd návrh na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy (sp. zn. 8C/207/2013), v ktorej jedným zo sporných
bodov je aj určenie výšky primeranej licenčnej odmeny za použitie diel. Uvedená otázka a jej vyriešenie sú podľa názoru žalovaného nevyhnutné aj pre toto konanie.
2.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd konanie v súlade s ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušil, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/207/2013. Inak žalovaný navrhol, aby súd žalobu po vykonanom dokazovaní ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2015 podal právny zástupca žalobcu čiastočné späťvzatie návrhu, a to v časti sumy 427,32 eur, teda v časti zodpovedajúcej požadovanej dane z pridanej hodnoty celkovo prislúchajúcej ku všetkým jednotlivým prípadom bezdôvodného obohatenia. Zároveň uviedli, že z hľadiska určovania právneho základu návrhu, t. j. pre určenie či došlo k bezdôvodnému obohateniu sa v konaní 8C/207/2013 nerieši žiadna otázka, ktorá by mala význam pre toto konanie. Z tohto hľadiska by bolo prerušenie konania absolútne nedôvodným. Pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, má žalobca za to, že ani z tohto hľadiska nie je správne prerušiť konanie, nakoľko v konaní 8C sa koná o oveľa širšom predmete, než ako je určenie primeranej licenčnej odmeny pre použitie diel, ktoré sú predmetom tohto prebiehajúceho konania. Uznesením č. k. 19C/221/2014-397 zo dňa 06.04.2016 súd konanie v časti o zaplatenie 427,32 eur zastavil.
4. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.04.2016 uviedol, že návrh na prerušenie konania berie späť. Zároveň považoval za dôležité vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu, pričom má za to, že žalobca je povinný riadne a v súlade s platným právom preukázať, že osoby uvedené v predložených zmluvách skutočne sú subjektami, ktoré nadobudli od autorov ich majetkové práva k dielam. Jediným možným spôsobom ako je možné takúto skutočnosť preukázať je predloženie riadneho dedičského rozhodnutia. Povinnosťou žalobcu preukázať, že disponuje právami na základe ktorých sa domáha zaplatenia žalovanej sumy nikde v platnej právnej úprave sa neuvádza, že by pre tento prípad platila výnimka umožňujúca uplatniť si takýto nárok bez preukázania, že žaloba uzatvoril zmluvy o zastupovaní s osobami, ktoré platne zdedili konkrétne práva po mŕtvych dedičoch. Domnieva sa, že preukázanie tejto skutočnosti je základným predpokladom úspešného preukázania oprávnenosti nároku žalobcu.
4.1. Žalovaný je subjektom, ktorý v záujme verejnosti zbiera a uchováva kultúrne dedičstvo tejto krajiny. Jeho poslaním je zhromažďovať, odborne spracovávať, reštaurovať, ochraňovať a prostredníctvom expozícii výstav publikácii a kultúrno-vzdelávacích aktivít sprístupňovať umelecké diela rôznorodým skupinám publika. Za účelom naplnenia svojho poslania žalovaný uskutočnil niekoľko výstav diel, ku ktorým sa vzťahujú bulletiny uvedené v pôvodnej žalobe propagujúce tam uvedené výstavy. Propagácia výstavy je podľa zákona 617/2003 Z. z., konkrétne podľa § 26 tohto zákona, zákonná licencia podľa ktorej môže usporiadateľ výstavy umeleckých diel bez súhlasu autora a aj bez zaplatenia odmeny takto vystavené dielo na propagáciu vyhotovením jeho rozmnoženiny, ktorú môže rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom. Predpokladom využitia tejto zákonnej licencie je oprávnenosť vystavenia umeleckého diela, použitie diela musí byť v rozsahu potrebnom na propagáciu výstavy a povinnosť podľa § 25 tretia veta autorského zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný vyhotovením rozmnožením diel a ich zaradením do publikácie propagujúcej výstavy a následným rozširovaním týchto publikácii predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom splnil všetky predpoklady využitia zákonnej licencie, ktoré vyžaduje platný autorský zákon a žalobca si nemôže svojvoľne tieto predpoklady rozširovať nad rámec zákona, a to len za účelom dosiahnutia zisku.
5. Uznesením č. k. 19C/221/2014-420 zo dňa 22.06.2016 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/207/2013.
6. Uznesením č. k. 19C/221/2014-443 zo dňa 13.03.2017 súd rozhodol o tom, že pokračuje v konaní, nakoľko podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.08.2016 sa žalovaný domáhal, aby súd v konaní pokračoval.
7. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.07.2017 žalovaný uviedol, že žalobca bez uvedenia akéhokoľvek argumentu a bez relevantného odôvodnenia vyjadruje svoj názor, že predložené katalógy k výstavám svojim rozsahom prekročujú potrebný limit, pričom tento limit však nevie s ohľadom
na platné právo vecne nastaviť. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako odborná inštitúcia vyhotovovala každý svoj katalóg k výstavám prísne v súlade so zákonnou výnimkou. Každý katalóg obsahovo a často dokonca aj poradím diel kopíruje konkrétnu výstavu. Vecný rozsah zákonnej výnimky bol teda jednoznačne zachovaný. Žalobca opiera svoje všeobecné úvahy o eurokonformnosti a rozpore s autorským zákonom. Žiaden takýto konkrétny rozpor však neuvádza. Žalovanému je zrejmé, že rozhodnutie o miere potrebnosti takejto formy propagácie výstavy bude v konečnom dôsledku na rozhodnutí a úvahe súdu, avšak v záujem podpory žalovaný uviedol, že sa nejednalo o žiadnu z foriem komerčného použitia diela. Každému čo i len laickému návštevníkovi galérie je známe, že štátne, resp. národné galérie kdekoľvek na svete takýmto spôsobom bežne propagujú svoje výstavy a nositelia autorských práv túto formu vítajú a oceňujú, nakoľko ju považujú za vhodnú a primeranú. Žalobca považuje tento spôsob propagácie výstavy za konanie v rozpore s bežným využitím diela. Ďalším z limitov aplikácie zákonnej výnimky je oprávnenosť vystavenia umeleckého diela. Žalovaný je v zmysle svojej zriaďovacej listiny oprávnený uskutočňovať výstavy umeleckých diel a ako usporiadateľ výstavy je žalovaný osobou oprávnenou na vytvorenie rozmnoženiny diela a jej použitia aj formou vyhotovenia propagačnej publikácie za dodržania podmienky propagácie konkrétnej výstavy. Žalobca sa vo všeobecnosti odvoláva na § 38 autorského zákona, z ktorého dikcie o použitie diel žalovaným nie je v rozpore. Ak však žalobca našiel konkrétny rozpor s bežným využitím diel, resp. našiel neodôvodnený zásah do právom chránených záujmov autora, je na ňom, aby opustil cestu neustálych všeobecných vyhlásení, uviedol konkrétny argument a podložil ho dôkazmi.
7.1. Žalobca v tomto konaní na podporu svojho výkladu aplikácie zákonnej výnimky predložil stanovisko Ministerstva kultúry SR k publikácii Lietajúca ryba. Je potrebné uviesť, že táto publikácia nebola vydaná žalovaným ako uvádza žalobca, ale Galériou mesta Bratislavy. Aj druhé predložené stanovisko z roku 2007 od Ministerstva kultúry SR je nezáväzným a zmätočným stanoviskom ústredného orgánu štátnej správy. Žalobca sa odvoláva na listy, v ktorých konkrétny úradník ministerstva vyjadruje svoj individuálny právny názor, pričom žalovanému nie je zrejmé odkiaľ pochádza jeho právomoc sa vyjadrovať k takýmto veciam. Žaloba pri citácii týchto listov však opomenul zdôrazniť, že jediným subjektom, ktorý v tejto veci môže právoplatne rozhodnúť je súd, čo sa uvádza priamo na záver v týchto listoch.
7.2. Žalobca sa odvoláva na už uzatvorené zmluvy, ktoré v minulosti sporové strany uzavreli a z tejto skutočnosti dedukuje existenciu aktívnej legitimácie, ako aj akceptáciu cenníka žalobcu žalovaným. Je potrebné objasniť, že zmluvy, ktoré žalobca uvádza a predložil, súviseli s odlišnou situáciou ako je predmet tohto sporu. Žalovaný uzatvoril zmluvy so žalobcom najmä v prípade, ak sa jednalo o diela, ktoré nie sú v jeho správe, teda o diela, ktoré boli iba pre účely konkrétnej výstavy zapožičané tretími osobami za obdobných podmienok. Jedným z predložených dôkazov je aj zoznam výtvarných licencií uzatvorených žalobcom za roky 2014 a 2015. Ak je tento zoznam kompletný, potom je dôkazom o tom, že žalobca v skutočnosti nezastupuje také množstvo autorov ako sám deklaruje. Rovnako ako pri katalógoch výstav, účelovo prezentuje žalobca interaktívny zošiť pre deti, ktorý bol vyhotovený v rámci projektu Výlety za umením. Na tomto projekte participovala Všeobecná úverová banka a. s., ktorá v rámci výchovného a vzdelávacieho projektu zabezpečovala na vlastné náklady dopravu detí do Slovenskej národnej galérie. Tieto výlety obsahovo aj organizačne pripravoval žalovaný v rámci galerijnej pedagogiky, bola to vlastne škola v galérii, preto bol k tomu pripravený spomínaný zošit, s ktorým deti pracovali. Žalovaný teda vyhotovil rozmnoženiny diel autora Ľudovíta Fullu výlučne za účelom vytvorenia edukatívneho zošita pre žiakov zo škôl, ktoré žalovaného ako národnú galériu navštívili a bez získania akéhokoľvek majetkového prospechu poskytoval tieto zošity detským návštevníkom.
7.3. Žalobca zákonné výnimky aplikovateľné na tento prípad posudzuje účelovo a reštriktívne. Jeho názor považuje žalovaný za nesprávny, účelový a v konečnom dôsledku aj poškodzujúci záujmy autorov diel.
8. Podaním, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.08.2017, žalobca uviedol, že posúdenie nároku žalobcu v zmysle aplikovateľnej právnej úpravy SR, t. j. podľa zákona č. 618/2003 Z. z. medzinárodného práva a práva Európskej únie vyžaduje hlbšiu analýzu a vykonanie tzv. trojkrokového testu. V práve Európskej únie je trojkrokový test zakotvený v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES zo dňa 22.05.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv s informačnej spoločnosti. Na základe pre SR záväzných medzinárodných zmlúv a na základe SR záväznej smernici je v aplikovateľnej právnej úprave SR trojkrokový test zakotvený v § 38 zákona č. 618/2003 Z. z. Tento sa skladá z troch samostatných a na seba nadväzujúcich krokov, požiadaviek, ktoré
musia byť v každom jednotlivom konkrétnom prípade použitia diela osobitne skúmané a kumulatívne splnené, aby sa jednalo o dovolenú výnimku. Trojkrokový test nemožno považovať iba za výkladové pravidlo, ale za zákonnú podmienku, ktorá musí by pri každej jednotlivej aplikácii zákonných licencií nevyhnutne naplnená.
8.1. V zmysle trojkrokového testu zakotveného v § 38 autorského zákona musia byť kumulatívne splnené tri podmienky pre legálny zásah do výhradných autorských práv: 1/ Musí sa jednať o taký spôsob použitia, ktorý je ustanovený v § 24 až § 37 autorského zákona. 2/ Nakladanie s dielom podľa § 24 až 37 autorského zákona nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela. 3/ Nakladanie s dielom podľa § 24 až 37 autorského zákona nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.
8.2. Žalobca uviedol, že bez ohľadu na to, či sú sporné publikácie pre posúdenie splnenia limitu rozsah na propagáciu výstavy umeleckých diel je relevantné iba posúdenie samotnej publikácie, jej rozsahu a obsahu. Žaloba poukázal na § 26 ods. 1 prvá veta autorského zákona a uviedol, že nie každé použitie diela, ktoré časovo a vecne koreluje s výstavou je použitím na propagáciu tejto výstavy a nie každé použitie diela pokiaľ aj propaguje výstavu je možné bez akéhokoľvek posúdenia, a teda automaticky považovať za použitie v rozsahu potrebnom na propagáciu výstavy v súlade s § 26 ods. 1 v režime zákonnej výnimky. Cieľom propagácie výstavy má byť oznámenie verejnosti o konaní verejnej výstavy a prilákanie návštevníkov na výstavu. Žalobcom uvedené publikácie sú rozsiahlymi umeleckými publikáciami, ktoré obsahujú značnú odbornú textovú zložku na tému jednotlivých výstav, pričom odborný text jednotlivých umeleckých tém vysoko presahuje rámec informovania o výstave a propagovanie výstavy umeleckých diel a tak sporné publikácie jednoznačne presahujú limit vyžadovaný § 26 ods. 1 autorského zákona. Dané publikácie nie sú v žiadnom prípade propagačným materiálom, ale rozsiahlym a podrobným zachytením obsahu výstav v knižnej podobe s pridaním odborného textu. Každá zo sporných publikácii spĺňa kritéria samostatného diela podľa autorského zákona. Bolo im udelené ISBN, sú evidované v centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný publikáciu Krv stále ponúka k predaju a záujemci si ju môžu zakúpiť.
8.3. Pokiaľ ide o použitie diel autorov zastúpených žalobcom v interaktívnom zošite pre deti, žalobca poukázal na § 28 autorského zákona a uviedol, že v prípade použitia diela na vyučovacie účely môže ísť o zákonnú licenciu výlučne vtedy, ak použitie nepresahuje rámec odôvodnený vyučovacími účelmi v škole a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Súčasne je nutné uviesť, že tento projekt bol financovaný v plnom rozsahu Všeobecnou úverovou bankou.
8.4. K druhej podmienke trojkrokového testu žalobca poukazuje na výklad WTO, kedy podľa druhej podmienky nesmie ísť o také použitie diela, ktoré narúša bežný výkon autorských práv. V zmysle tohto výkladu k porušeniu druhého kroku testu dôjde, pokiaľ výnimka spôsobí autorovi zjavnú stratu príjmu. Žalobca teda tvrdí, že v prípade použitia diel v sporných publikáciách vydaných pri príležitosti výstav a v prípade použitia diela v interaktívnom zošite pre deti sa jedná o nakladanie s dielom v rozpore s výkladom druhého kroku trojkrokového testu.
8.5. K tretej podmienke trojkrokového testu žalobca uviedol, že tento nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora. Posudzovaním legálnosti zákonnej licencie je nutné skúmať, či daným konkrétnym použitím diela nedochádza neodôvodnene k zásahu do právom chránených záujmov autora. Je povinnosťou súdu posudzovať dané spôsoby použitia predmetov ochrany aj z pohľadu tretej podmienky krokového testu rešpektujúc výklad WTO.
8.6. Ďalej žalobca uviedol, že treba rozlišovať dielo ako ideálny objekt, ktorý je predmetom autorského práva a hmotný substrát, prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené v materiálnom svete, pričom na tento hmotný predmet sa viažu vecné práva a najmä právo vlastnícke. Zo samotného faktu, že žalovaný má vo svojom zbierkovom fonde, teda ako uvádza v správe hmotné substráty, na ktorých sú zachytené diela, nemožno vyvodzovať skutočnosť, že žalovaný diela, ktoré sú na týchto substrátoch zachytené mohol aj použiť spôsobom, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalovaným prezentovaný názor, že ako subjekt, ktorý je oprávnený usporadúvať výstavy a ako správca hmotných substrátov - diel, je automaticky oprávnený na vyhotovenie rozmnoženiny diela a jej použitia formou vyhotovenia propagačnej publikácie je neopodstatnený, neudržateľný a v rozpore s autorskou právnou úpravou.
Žalobca trvá na tom, že uložením odmeny na osobitný účel za použitie predmetov ochrany v sporných publikáciách žalovaný uznal povinnosť mať uzatvorenú licenčnú zmluvu na dané použitie predmetov ochrany.
8.7. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, ktoré požívajú vysokú právnu ochranu aj podľa medzinárodného práva a práva EÚ. Žalobca poukázal na smernicu ktorej poznanie a rešpektovanie je pre eurokonformný výklad ochrany práv autorov zastúpených žalobcom nevyhnutné. Konkrétne poukázal na ods. 9, 10, 11, 22 a 58 úvodných ustanovení, ako aj na čl. 8 bod 1.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.09.2017, uviedol, že § 26 autorského zákona obsahuje iba veľmi stručné definovanie podmienok, za ktorých je možné zákonnú výnimku použiť, avšak asi najdôležitejším explicitne uvedených kritériom zakotveným v tomto ustanovení je, že toto použitie diela má byť v rozsahu potrebnom na takúto propagáciu. Zákonodarca zvolil veľmi všeobecné pravidlá, nakoľko definovanie akýchkoľvek iných konkrétnych kritérií a limitov by v aplikačnej praxi mohlo spôsobovať významné problémy. Žalobca ignorujúc vyššie uvedené sa neustále usiluje vytvoriť dojem, že žalovaný významne zasahuje do práv nositeľov autorských práv, že neúmerne zneužíva autorským zákonom stanovené zákonné výnimky. Alibisticky sa pritom obhajuje ochranou práv autorov a iných nositeľov autorských práv. Zabúda však spomenúť, že prezentácia propagácie výstavy umeleckých diel predstavuje iba zlomok práce, ktorú žalovaný ako vrcholná kultúrna inštitúcia na SR pre autorov vykonáva. Postup žalobcu je v súlade s jeho obvyklou praxou. V minulosti napádal aj vytvorenie iných foriem prezentácií výstavy, avšak jeho snaha nebola korunovaná úspechom v súdnom konaní. Opakuje iba všeobecné formulácie ako je trojkrokový test a usiluje sa vytvoriť dojem, že ochraňuje práva nositeľov autorských práv.
10. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 16.06.2017, ktoré sa zúčastnili obe sporové strany.
10.1. Na pojednávaní žalobca uviedol, že pokiaľ ide o uverejnenie diel v publikácii "Dve krajiny" žalobca uvádza, že v tejto publikácii boli použité diela tak, ako ich uviedol v žalobe pričom založil do spisu dvojmo fotokópie o použití predmetných diel. Zároveň žalobca predložil súdu k nahliadnutiu predmetnú publikáciu, ktorú má zapožičanú z knižnice, a to za účelom, aby si súd utvoril predstavu o tejto publikácii, o ktorej žalovaný tvrdí, že sa jedná o bulettin. Táto publikácia bola vydaná pri príležitosti výstavy konanej v roku 2014. Žalobca preukázal, že zastupuje nositeľov práv diel ktoré boli v tejto publikácii použité, a to predložením zmlúv o zastupovaní. Nakoľko žalovaný spochybňuje, či nositelia práv, s ktorými má uzatvorené žalobca zmluvy sú skutočne oprávnenými nositeľmi, žalobca založil do spisu dedičské rozhodnutia týkajúce sa predmetných nositeľov práv, a to až od samotnej línie autora. Založil teda rozhodnutia týkajúce sa troch autorov, nakoľko štvrtý pán R. je žijúcim autorom. Pokiaľ ide o druhú publikáciu "Impresionizmus", táto bola vydaná tiež v roku 2014 a boli v nej použité diela autorov tak, ako sú uvedený v žalobe. Opätovne založil do spisu dvojmo fotokópiu dokladov o použití predmetných diel a predložil tiež súdu k nahliadnutiu predmetnú publikáciu pre vytvorenie predstavy o predmetnej publikácii. Aj v tomto prípade žalobca preukázal, že zastupuje nositeľov práv a to zmluvami o zastupovaní. Všetko sa jedná už o nežijúcich autorov a vzhľadom na spochybňovanie ich oprávnenia zo strany žalovaného, žalobca zakladá do spisu dedičské rozhodnutia svedčiace oprávneniam predmetných nositeľov práv. K publikácii "Zaujatý krásou" uviedol, že táto publikácia bola vydaná koncom roka 2013 v súvislosti z výstavou rovnomenného názvu. Tak isto založil do spisu dvojmo fotokópie svedčiace použitiu diel tak, ako sú uvedené v žalobe a predkladáme súdu publikáciu k nahliadnutiu. K tejto publikácii boli použité diela Magdalény Robinsonovej a zakladáme do spisu tiež doklad - dedičské rozhodnutie. Na základe tohto rozhodnutia a zmluvy o zastupovaní s dedičom má za preukázané, že žalobca je oprávnený k nakladaniu s majetkovými právami autorky uvedenej v tomto diele. Ďalšou publikáciou je "Krv", ktorá bola vydaná pri príležitosti rovnomennej výstavy, založil do spisu doklady svedčiace použitiu diel ako sú uvedené v žalobe a predložil súdu k nahliadnutiu predmetnú publikáciu. Žalobca je oprávnený zastupovať nositeľov práv pokiaľ ide o diela uvedené v tejto publikácii, jednak na základe zmlúv o zastupovaní a keďže aj v tomto prípade žalovaný spochybňuje oprávnenosť nositeľov práv, založil dedičské rozhodnutia svedčiace oprávneniu nositeľov práv k tým dielam, ktoré sú uvedené v publikácii Krv. Pokiaľ ide o produkt "Interaktívny zošit výlety za umením", pri tomto diele žalovaný uzatvoril so žalobcom riadne licenčnú zmluvu, čo sme založili do spisu avšak podľa tejto neplnil napriek tomu, že sa k tomu v tejto zmluve zaviazal. Prvé štyri publikácie boli vydané pri príležitosti rovnomenných výstav, žalovaný tvrdí, že sa jedná o bulletiny propagujúce výstavy. Pričom poukazuje na § 26 Zák. č. 618/2003.
Poukázal na to, že duševné vlastníctvo sa považuje za integrálnu súčasť vlastníctva, požíva preto vysokú ochranu a akýkoľvek zásah do takéhoto vlastníctva bez súhlasu vlastníka resp. nositeľa práv je možný len v rozsahu stanovenom zákonom, kedy extenzívne výklady sú nedovolené. V prípade zásahu do majetkových práv autorov a iných nositeľov práv je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať, či boli naplnené podmienky tzv. trojkrokového testu tak, ako sú uvedené v § 38 Autorského zákona. Aj v súlade so smernicou EU 2001/29/ES je možné uplatňovať výnimky, teda zásahy do autorských práv iba v osobitných prípadoch, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním diel, a ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľov práv. Žalovaný podal v roku 2013 žalobu o určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 82 AZ. Nakoľko chcel byť žalovaný v pozícii oprávneného používateľa, tak v súlade s § 82 AZ oznamoval žalobcovi použitie diel a predkladal doklady o ukladaní finančných prostriedkov za ich použitie na osobitne zriadený účet. Žalovaný pokiaľ ide o sporné publikácie oznamoval ich použitie a predkladal doklady o ukladaní licenčnej odmeny za ich použitie. Samotný žalovaný tak uznal, že sa jedná o také použitie diel, ktoré vyžaduje licencovanie. Podľa § 26 AZ môžeme použiť dielo bez súhlasu autora a bez povinnosti honorovania v prípade, že sa má dielo použiť na propagáciu výstavy avšak iba v rozsahu potrebnom na takúto propagáciu. Žalobca je presvedčený, že predmetné publikácie ktoré sme predložili k nahliadnutiu nemôžu spĺňať podmienky potrebnosti na propagáciu výstavy nakoľko svojím rozsahom prekračujú potrebný limit. V súvislosti s inou publikáciou "Lietajúca ryba", ktorá bola vydávaná žalovaným v roku 2011 požiadal žalobca o stanovisko MK SR o názor k § 62 v súvislosti z danou publikáciou. V danom konkrétnom prípade MK SR konštatovalo, že na dané konanie žalovaného sa zákonná výnimka nevzťahuje Žalobca si je vedomý, že skutkovo a právne obdobnej veci bol tunajším súdom vynesený rozsudok v konaní 12C/187/2013, kedy súd žalobu zamietol. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie a to najmä z toho dôvodu, že súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s tzv. trojkrokovým testom a neodôvodnil ani len náznakom, prečo publikácie daného rozsahu považuje za zákonné licencie. Tiež poukázal na skutočnosť, že už v roku 2007 MK SR poskytlo stanovisko žalobcovi ohľadne § 26 AZ. V tomto stanovisku sa okrem iného uvádza, že použitie v rámci zákonnej výnimky môže byť výlučne počas trvania výstavy. Publikáciu Krv je však možné od žalovaného získať z jeho E-shopu aj dnes, aj keď za nižšiu cenu ako bola pôvodne počas výstavy predávaná. Založil do spisu stanovisko MK SR, doklad o možnosti zakúpenia predmetnej publikácie a tiež doklad o pôvodnej cene publikácie Krv. Pokiaľ ide o samotnú odmenu, ktorú žalobca uplatnil v konaní a od ktorej odvíja nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia poukazujeme na skutočnosť, že táto bola vyčíslená podľa sadzobníka žalobcu, ktorý je v platnosti už od roku 2005 a ako uviedli, bol akceptovaný aj súdmi a to napr. v konaní OS BA I sp. zn. 30Cb/100/2009 alebo rozsudok KS Prešov sp. zn. 12Co/133/2013. Žalobca v roku 2014-2015 uzatváral viacero licenčných zmlúv v súlade s týmto sadzobníkom. Samotný žalovaný sadzobník žalobcu akceptoval a to zhruba do roku 2013 pri použití diel v katalógu k výstave "Osemdesiate - postmoderna" v roku 2009 uzatvoril so žalobcom licenčnú zmluvu a podľa nej aj plnil. Jednalo sa rovnako o publikáciu vydanú pri príležitosti výstavy ktorej obsah bol cca 280 strán. Žalobca už v uvedenom konaní na tomto súde predložil súdu aj k nahliadnutiu predmetnú publikáciu, ktorá zodpovedala rozsahu publikácie ktorá bola v danom konaní predmetom sporu. Súd však pri svojom rozhodovaní na túto skutočnosť neprihliadal a absolútne sa s ňou ani nevysporiadal. Tiež poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný za obdobných cenových podmienok uzatvára zmluvy s inými nositeľmi práv, čo svedčí tomu, že licenčné odmeny žalobcu sú primerané. Žalobca má za to, že každé jednotlivé použitie predmetov ochrany vyžaduje dôkladné skúmanie či boli skutočne splnené podmienky vyžadované tzv. trojkrokovým testom pre naplnenie tvrdenia, že sa jedná o zákonnú licenciu. Len pokiaľ je nespochybniteľne preukázané, že rozsah použitia diel bol skutočne v rozsahu nevyhnutnom pre propagáciu výstavy teda pre splnenie nevyhnutnosti cieľavedomého pôsobenia na potenciálnych záujemcov a na ich prilákanie na výstavu, tak len v takom prípade sa môže jednať o rozsah potrebný na propagáciu výstavy. Žalobca je si vedomý, že akékoľvek použitie predmetov ochrany v súvislosti s výstavou nie je možné automaticky považovať za zákonnú výnimku. Žalobca preto je toho názoru, že žaloba je dôvodná.
10.2. Žalovaný uviedol, že žalobca predložil sériu kópii sporných publikácii, neuviedol však žiaden konkrétny dôvod, v čom spočívalo porušenie práva na strane žalovaného. Všeobecná formulácia, že pri aplikácii zákonnej výnimky nebol použitý trojkrokový test neobstojí. Ak sa žalobca domnieva, že konkrétne kritérium nebolo splnené vyzývame ho, aby ho uviedol. Všeobecné odkazovanie na trojkrokový test, všeobecné odkazovanie na európsku smernicu 2001/29/ES a všeobecné konštatovanie o extenzívnom výklade zo strany žalovaného bez uvedenia konkrétnych podmienok neobstojí. Domnieva sa, že práve zo strany žalobcu dochádza k úplne mylnej aplikácii zákonnej výnimky uvedenej vo vtedy
platnom AZ. Napríklad podmienka, že diela je možné prezentovať iba do skončenia výstavy sa vo vtedy platnom AZ nenachádza, je to iba ďalšia z účelových manipulácií a vytváranie dojmu, že žalovaný porušuje právo. Tak ako uviedli v predchádzajúcich vyjadreniach, nejedná sa o žiaden bulletin, ale o katalóg ku výstave. Katalóg kopíruje vystavené diela, jedná sa o diela v zbierkach žalovaného a tak ako bolo uvedené v predchádzajúcich vyjadrenia všetky zákonné podmienky na aplikáciu zákonnej výnimky boli splnené. Žalobca účelovo podsúva žalovanému hypotézu, že žalobu sp.zn. 8C/207/2013 o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, kde sporové strany vystupujú v opačnom postavení podal z dôvodu, že si je vedomí, že žalobca je oprávneným subjektom disponujúcim potrebnými právami. Žaloba bola podaná z dôvodu, že žalobca vyvíjal na žalovaného nátlak, že takúto hromadnú licenčnú zmluvu má uzavrieť práve s ním, nakoľko disponuje potrebnými právami. Žalobu sme však podali v záujme toho, aby sa v konaní preukázalo, aký je skutkový stav.
11. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
11.1. Podľa oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. k. MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11.05.2010 získala organizácia kolektívnej správy LITA, autorská spoločnosť oprávnenie na dobu neurčitú v súvislosti s výkonom kolektívnej správy práv.
11.2. Na základe nového znenia zriaďovacej listiny Slovenskej národnej galérie zo dňa 15.07.2014 je Slovenská národná galéria právnická osoba, ako aj vrcholnou zbierkotvornou vedecko-výskumnou metodickou s kultúrno-vzdelávacou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti galerijnej činnosti Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 ods. 1 je základným poslaním Slovenskej národnej galérie cieľavedome a systematicky zhromažďovať, odborne spracovávať, ochraňovať, dokumentovať, sprístupňovať a kultúrno-výchovne využiť diela všetkých disciplín výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu jednotlivých historických období a v súčasnosti s prihliadnutím na diela národnej kultúry.
11.3. Žalobca predložil viacero zmlúv o zastupovaní autorských práv, z ktorých vyplýva, že jednotliví dedičia poverujú žalobcu výhradne a bez územného obmedzenia zastúpením pri výkone jeho majetkových autorských práv k dielam a ich rozmnoženinám vytvoreným autorom a to tak v ich celku, ako aj v časti. Predovšetkým pri ich verejnom vykonávaní, verejným prenosom, nájmom a vypožičiavaním, verejným vystavením, zhotovovaním rozmnožením a ich ďalším verejným využívaním, zhotovovaním zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových záznamov, zhotovovaním rozmnoženín diel pomocou reprografických alebo iných technických zariadení. Podľa čl. 2 tejto zmluvy sa LITA zaviazala zastupovať dediča vo svojom mene a na jeho účet v rozsahu vymedzenou touto zmluvou. Zároveň sa zaviazala vyplácať dedičovi odmeny, náhrady odmien a príjmy z bezdôvodného obohatenia v súlade s rozúčtovacím poriadkom LITA. Žalobca uzatvoril zmluvu s H.. L. J., A.. U. H., H.. G. L.U., H.. X. F., Fondom výtvarných umení, R. F., A. F.F., R. L., U. O., C. F., K. F., C. F., Y. F., E. F., E. Y., B. E.S., A.. H. V., D. H., A. H., A.. V. L., H.. A. H., A.. E. L., A.. E. K., U. F., L. Y., A.. V. H., H.. L. P.S., H.. X. H., G. H.-H., A.. C.. O. H., H. H., E. K., O. C., G.. A.. H.. Ľ. R., B. L., U. M., G. B.F..
11.4..Žalobca zároveň predložil svoje vyjadrenie jeho ako žalovaného vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/207/2013 týkajúce sa hromadnej licenčnej zmluvy. Ďalej predložil sadzobník autorských odmien za použitie a šírenie výtvarných diel a fotografií.
11.5. Z licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve uzatvorenou medzi Slovenskou národnou galériou a LITOU autorskou spoločnosťou, kde LITA udelila používateľovi nevýhradnú licenciu na vyhotovenie farebných rozmnoženín diel vo vnútri publikácie s názvom Krv spôsobom bližšie uvedeným v prílohe č. 1 a ich verejné rozširovanie. Používateľ - Slovenská národná galéria sa zaviazala uhradiť autorskú odmenu za udelenie licencie vo výške 153,33 eura. Táto licenčná zmluva, ktorá bola žalobcom predložená však nie je podpísaná účastníkmi licenčnej zmluvy. LITA ako organizácia kolektívnej správy majetkových autorských práv potvrdila, že je vo svojom mene a na účet autora oprávnená zastupovať nositeľov autorských práv k dielam autorom E. H., Y. F.Z., J. H., M. H., C. Y. P., Z. L., a to na základe zmlúv o zastupovaní autorského práva.
11.6. Ďalšia licenčná zmluva uzatvorená medzi Slovenskou národnou galériou a LITOU autorskou spoločnosťou sa týkala oprávnenia zastupovať nositeľov autorských práv k dielam autorky Marína Abramovič, a to na základe recipročnej zmluvy s tým, že rozsah licencie bol používateľovi udelený na nevýhradnú licenciu na vyhotovenie farebných rozmnoženín diela v publikácii s názvom Krv a ich verejné
rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu. Licencia bola účinná 5 rokov od podpisu tejto zmluvy, pričom zmluva bola podpísaná v Bratislave dňa 07.01.2013.
11.7. Žalobca na pojednávaní dňa 16.06.2017 založil do spisu publikáciu Dve krajiny obraz Slovenska, ako aj dedičské oprávnenia, osvedčenia o dedičstve, z ktorých vyplýva, že A. F. sa stal dedičom po poručiteľke E. F. vo výške 1/3 na hmotné substráty autorských diel po majstrovi Ľudovítovi Fullovi. Po nebohej E. L. sa deti poručiteľky R. F., A.. Š. L., R. L. a A.. E. L. stali vlastníkmi podielov na absolútnych autorských právach k dielam Ľudovíta Fullu vo výške ?. Y. O. sa stala dedičom po zomrelej U. O. s tým, že nadobudla autorské práva k dielu Ľudovíta Fullu k podielu ?. A.. E. L.U. a A.. Š. L. v dedičskej veci po nebohej U. O. nadobudli vo výške ? autorské práva k dielam Ľudovíta Fullu s tým, že A.. Š. L. nadobudol na základe dedičov autorské práva v podiele ? po Ľudovítovi Fullovi.
11.8. Žalobca na pojednávaní ďalej predložil Impresionizmus, Podoby impresionizmu na Slovensku. Zároveň podľa uznesenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom H.. L. J. nadobudol autorské práva po akademickom maliarovi Gejzovi Angialovi, po nebohej A. N., ktorá nadobudla dedením po autorovi Jaroslavovi Augustovi relatívne autorské práva k dielam Jaroslava Augustu nadobudli dedičstvo A.. U. H. v podiele ?, H.. X. F. v podiele ? a H.. G. Y. v podiele ?. B. E. sa stala dedičom po zomrelej Y. F. absolútne autorské práva v LITA. V dedičskej veci po poručiteľke U. H. s tým, že dedičia uzatvorili o vyporiadanie dedičstva dohodu, podľa ktorej dedičstvo nadobúdajú, a to relatívne majetkové autorské práva k dielu Jozefa Teodora Moucsona A.. E. K., A.. V. L., A.. E. L. po 1/16 v pomere k dedičstvu, H.. A. H. v podiele 5/16 v pomere k dedičstvu, A.. V. H., L. Y. v podiele po 1/8 v pomere k dedičstvu, U. F. v podiele ? v pomere k dedičstvu. Podľa osvedčenia o dedičstve po U. H. nadobudli A.. V. H. a L.V. Y. podiel vo výške 1/6 k relatívnym a absolútnym majetkovým autorským právam k dielu Jozefa Teodora Moucsona. Po poručiteľke E. L. nadobudli absolútne a relatívne autorské práva k dielu Jozefa Teodora Moucsona i A.. E. K., A.. V. L., A.. E. L., H.. A. H. v rovnakom pomere z dedičstva, t. j. každý v 1/24. Ďalej podľa osvedčenia o dedičstve po zomrelej J.. F.K. H. nadobudli dedičstvo, ktoré tvorí 1/6 autorských práv k dielam Jozefa Teodora Moucsona H.. O. P. vo výške ? z podielu dedičstva a U. F. vo výške ? z podielu dedičstva, teda každá z nich nadobúda podiel 1/12 k autorským právam. Podľa osvedčenia o dedičstve po poručiteľke F. F. uzatvorili dedičia dohodu s tým, že podiel poručiteľky vo výške 1/6 k absolútnym majetkovým autorským právam a k relatívnym majetkovým autorským právam vo výške 1/6 k dielam Jozefa Teodora Moucsona nadobúda U. F.. Podľa osvedčenia o dedičstve po nebohej L. C. nadobudol absolútne autorské práva k dielam nebohého Maximiliána Šurmana v celosti O. C..
11.9. Žalobca predložil publikáciu Zaujatí krásou a s ňou súvisiace osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého po poručiteľke H. K. získal absolútne autorské práva k dielam autora Magdaléna Rozsívalová jej syn E. K..
11.10. Žalobca predložil publikáciu Krv a s ňou súvisiace osvedčenia o dedičstve, z ktorých je zrejmé, že po poručiteľovi A. H. nadobúdajú X. H., G. H., H. H., A.. C.. O. H. autorské práva k dielam Jána Mudrocha každý v podiele ? vzhľadom k uvedeným podielom. Po poručiteľke P. H. nadobudli X. H., G. H., A. H., H. H., A.. C.. O. H. každý v podiele 1/5 autorské práva. Podľa osvedčenia o dedičstve po zomrelom M. H. nadobúdajú relatívne autorské práva a absolútne autorské práva M. H. rovným dielom pozostalí bratia E. F. C. E. F.. Po E. F. nadobudli rovnakým dielom dedičstvo jeho synovia K. F. a E. F.. Po E. F. nadobudla podiel vo výške 1/3 autorských práv po maliarovi M. H. potom jeho potomok E. Y.. Po poručiteľovi E. F. nadobudli rovnakým dielom vzhľadom k celku ? majetkových autorských práv M. H. E. B., Y. F., H.. E. Y.Z. a E. F..
11.11. Podľa stanoviska Ministerstva kultúry SR zo dňa 15.04.2013, vypracované JUDr. Antonom Škrekom, PhD. generálnym riaditeľom je zrejmé, že dňa 28.02.2013 bol ministerstvu doručený list, v ktorom boli poskytnuté informácie súvisiace s problematikou vysporiadania autorských práv dedičov k dielam výtvarného umenia pána Z. D.. V uvedenej veci ministerstvo žiadalo podľa § 83 autorského zákona o stanovisko aj organizáciu kolektívnej správa, a to LITA autorská spoločnosť, ktorá vykonáva kolektívnu správu autorských práv k dielam výtvarného umenia. V stanovisku poukázal generálny riaditeľ na § 7 ods. 1 písm. f) autorského zákona, ako aj § 18 ods. 1, 2, 6 autorského zákona s tým, že uviedol, že ak niekto používa dielo bez písomného súhlasu autora a mimo zákonných výnimiek dochádza tým k neoprávnenému zásahu do autorských práv. Z toho titulu sa môže autor, resp. nositelia práv po autorovi, teda jeho dedičia, domáhať najmä určenia svojho autorstva, zákazu ohrozenia svojho práva, vrátane zákazu opakovania takého ohrozenia, zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva,
poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela, odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom, ako aj náhrady ujmy podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň zo stanoviska vyplýva, že môže dôjsť aj k bezdôvodnému obohateniu v prípade ak sú porušované autorské práva. Za neoprávnené sa považuje každé nakladanie s autorským dielom spôsobom, ktorý patrí výhradne autorovi. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR a § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodujú občiansko-právne a trestno-právne veci súdy. Preto v tejto veci je oprávnený právoplatne rozhodnúť len súd.
11.12. Žalobca založil odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.06.2016 sp. zn. 12C/187/2013.
11.13. Zo stanoviska Ministerstva kultúry SR zo dňa 19.11.2007 vypracovaného Mgr. Natašou Slávikovou je zrejmé, že jednotlivé prípady je potrebné posudzovať prostredníctvom trojkrokového testu, ktorý je zakotvený v relevantnej medzinárodnej a európskej právnej úprave. Propagácia výstavy alebo dražby umeleckých diel sa síce v tradičnom ponímaní realizuje formou katalógu v printovej podobe, ale v súčasnosti sa bežne realizuje aj v digitálnej forme. Oba prípady sú rovnocenné. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. K verejnému vystaveniu diela v stanovisku sa uvádza, že ide o výlučné právo autora, ktoré je limitované predmetnou zákonnou licenciou podľa § 37 autorského zákona. Zákonné obmedzenie autorského práva je nevyhnutne striktne aplikovať a nerozširovať ho na tie prípady, ktoré by boli v rozpore s trojkrokovým testom. Pokiaľ ide o subjekt, oprávnený aplikovať uvedenú zákonnú licenciu v zásade sa takýmto subjektom rozumejú galérie. Nie je však vylúčené, že verejné vystavovanie môže byť obvyklou aktivitou aj u súkromného zberateľa umeleckých diel.
11.14. Na pojednávaní dňa 12.01.2018 právny zástupca žalobcu predložil stanovisko Ministerstva kultúry SR k výnimke na propagáciu výstavy zo dňa 16.11.2017 vypracovaného JUDr. Antonom Škrekom, PhD., ktorý sa zaoberal výnimkou zo zákonnej licencie, ako aj použitím tzv. trojkrokového testu. V závere však opätovne konštatuje, že to či boli v konkrétnom prípade prekročené hranice výnimky, či už ide o účel, časové hľadisko alebo nenaplnenie požiadaviek trojkrokového testu, a či bol na konkrétne použitie diela už potrebný súhlas autora, môže rozhodnúť jedine súd.
12. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., na propagáciu výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel možno bez súhlasu autora použiť dielo vyhotovením jeho rozmnoženiny, jej verejným rozširovaním predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, alebo verejným prenosom, a to v rozsahu potrebnom na takúto propagáciu. Na tieto použitia sa primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta.
12.1. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
12.2. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z. , (1) Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny krátkej časti zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, alebo na verejný prenos krátkej časti zverejneného diela, ak takéto použitie nepresahuje rámec odôvodnený vyučovacími účelmi v škole a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. (2) Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny krátkej časti zverejneného diela, zverejneného krátkeho diela alebo zverejneného diela výtvarného umenia jeho prenesením na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, ak takéto použitie nepresahuje rámec odôvodnený vyučovacími účelmi v škole a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. (3) Na použitie podľa odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta. (4) Za použitie podľa odsekov 1 a 2 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
12.3. Podľa § 38 zákona č. 618/2003 Z. z., obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v osobitných prípadoch ustanovených v ustanoveniach § 24 až 37; nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.
12.4. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 618/2003 Z. z., autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu.
12.5. Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
13. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/187/2013 dňa 10.06.2016 konanie v časti o zaplatenie 518,22 eura zastavil, vrátil žalobcovi - LITA autorskej spoločnosti súdny poplatok, vo zvyšku súd návrh zamietol s tým, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania. Predmetom tohto sporu bolo zaplatenie sumy 3 109,30 eura s príslušenstvom z titulu výkonu kolektívnej správy podľa autorského zákona.
14. Autor prípadne iný nositeľ autorského práva má právo použiť svoje dielo alebo udeľovať súhlas na každé jeho použitie. Autorský zákon pozná aj určité výnimky a obmedzenia majetkových práv, pričom tieto obmedzenia sú dovolené len v osobitných prípadoch, ktoré sú taxatívne upravené v § 24 až § 37 autorského zákona. Nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnenie zasahovať do právom chránených záujmov autora. V danom prípade hovoríme o tzv. zákonných licenciách v súvislosti s ktorými je možné konštatovať, že pri použití diel za podmienok uvedených v tomto zákone nie je potrebné uhradiť autorovi odmenu a na takéto použitie diela sa nevyžaduje jeho súhlas. Pokiaľ ide o spôsoby použitia diela, najčastejšie bude spočívať vo vyhotovovaní ich rozmnoženín, t. j. prenesení diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme. Rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, ako aj elektronickej forme. K § 26 autorského zákona súd uvádza, že pokiaľ ide o rozsah použitia zákon hovorí o rozsahu potrebnom na propagáciu a čl. 5 bod 3 písm. j) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES z 22.05.2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti navyše vylučuje akékoľvek iné komerčné použitie. Pri takomto použití diela je nevyhnutné, aby boli osobnostné práva autora zachované, t. j. musí sa uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
14.1. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný ako právnická osoba s vrcholnou zbierkovou vedecko-výskumnou metodickou a kultúrno-výchovnou inštitúciou s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti galerijnej činnosti Slovenskej republiky uskutočnil výstavy v súvislosti s ktorými vyhotovil rozmnoženiny diela žalobcom zastupovaných autorov v publikácii s názvom Dve krajiny, kde výstava trvala od 02.07.2014 do 19.10.2014; Impresionizmus, kde výstava trvala od 26.03.2014 do 25.05.2014; publikáciu s názvom Zaujatí krásou, kedy výstava trvala od 08.11.2013 do 02.03.2014 a publikáciu s názvom Krv, kedy výstava trvala v Slovenskej národnej galérii od 14.12.2012 do 31.03.2013. Zároveň žalovaný vyhotovil rozmnoženie diela autora Ľudovíta Fullu v publikácii s názvom Interaktívny zošit pre deti - VÚB výlety za umením. Žalovaný ako právnická osoba je subjektom, ktorý zachováva kultúrne dedičstvo tejto krajiny, a preto je potrebné, aby žalovaný sprístupňoval umelecké diela širokej verejnosti prostredníctvom výstav diel, ku ktorým má právo vyhotovovať publikácie na propagáciu tej ktorej výstavy. Žalovanému to umožňuje § 26 zákona č. 618/2003 Z. z., kde propagácia výstavy je zákonnou licenciu podľa ktorej môže usporiadateľ výstavy umeleckých diel použiť bez súhlasu autora a aj bez zaplatenia odmeny takto vystavené dielo na propagáciu vyhotovením jeho rozmnoženiny, ktorú môže rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom. Podľa názoru súdu žalovaný pri výstavách, ako aj vyhotovovaní publikácií k jednotlivým výstavám splnil všetky predpoklady využitia zákonnej licencie, ktoré vyžaduje platný autorský zákon.
14.2. Súd v danej veci musí žalobcovi vytknúť, že predložil dôkazy, najmä osvedčenia o dedičstve, ktoré boli vo väčšej miere nečitateľné. Zároveň za relevantný dôkaz nepovažuje súd stanovisko Ministerstva
kultúry SR k publikácii Lietajúca ryba, ako ani stanovisko z roku 2007, nakoľko tieto s prejednávanou vecou nesúvisia.
14.3. Súd v danej veci pristúpil k trojkrokovému testu zakotveného v § 38 autorského zákona, pričom jednotlivé podmienky musia byť splnené kumulatívne pre legálny zásah do výhradných autorských práv: 1/ Musí sa jednať o taký spôsob použitia, ktorý je ustanovený v § 24 až 37 autorského zákona. 2/ Nakladanie s dielom podľa § 24 až § 37 autorského zákona nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela. 3/ Nakladanie s dielom podľa § 24 až § 37 autorského zákona nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autorov.
14.4. K prvej podmienke trojkrokového testu súd určuje, že sporné publikácie Dve krajiny, Impresionizmus, Zaujatí krásou a Krv spadajú pod § 26 ods. 1 autorského zákona, nakoľko ide o publikácie, ktoré obsahujú odbornú textovú zložku na tému uskutočnených výstav, pričom podľa názoru súdu rámec informovania o výstave nepresahuje limit vyžadovaný § 26 autorského zákona. Podľa názoru súdu publikácie slúžili na propagáciu výstavy umeleckých diel, a preto ich bolo možné použiť bez súhlasu autora. Súd sa zaoberal ďalej aj rozsahom potrebným na propagáciu výstav, pričom zistil, že publikácie obsahujú fotku diel s odborným textom, ktoré slúžia širokej verejnosti na priblíženie diela v rozsahu autora diela, názov diela, spôsob vyhotovenia diela, ako aj priblížením časového obdobia, v ktorom bolo dielo vyhotovené.
14.5. Súd sa zaoberal aj Interaktívnym zošitom pre deti - VÚB výlety za umením, ktorý spadá podľa prvej podmienky do ust. § 28 autorského zákona, nakoľko bol interaktívny zošit vyhotovený na vyučovacie účely, pričom v danom konaní nebolo preukázané, či tento interaktívny zošit presahuje alebo nepresahuje rámec odôvodnený vyučovacími účelmi v škole, nakoľko žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, nezabezpečil dôkaz týkajúci sa učebných osnov v škole v rámci výtvarnej, estetickej alebo etickej výchovy.
14.6. V rámci druhej podmienky trojkrokového testu je potrebné skúmať, či takéto použitie diela spĺňa druhú podmienku, t. j. či nakladanie s dielom nie je v rozpore s bežným využitím diela. Súd skúmal, či diela uvedené v publikáciách sú v rozpore s bežným využitím diela a dospel k názoru, že galéria, ktorá vystavuje diela autorov a vyhotovuje k jednotlivým výstavám publikácie na propagáciu výstavy nejde o rozpor s bežným využitím diela, nakoľko propagácia diela výstavou a publikáciou k výstave nespôsobili autorom zjavnú stratu príjmu, resp. táto nebola v konaní preukázaná. Jednotlivé publikácie podľa názoru súdu boli určené verejnosti a v prípade Interaktívneho zošita školopovinným deťom.
14.7. Súd v danej veci zistil, že žalovaný nemal majetkový prospech v rámci bežného využitia diela, nakoľko publikácie, ktoré predával za symbolické ceny, tak tieto ceny slúžili na pokrytie nákladu na vyhotovenie publikácií.
14.8. K tretej podmienke trojkrokového testu teda pri použití diela spôsobom ustanoveným podľa § 24 až § 37 autorského zákona sa nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora a podľa tejto podmienky je potrebné skúmať, či daným konkrétnym použitím diela nedochádza neodôvodnene k zásahu do právom chránených záujmov autora. Súd konštatuje, že žalobca ani v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, kedy nepreukázal akým spôsobom malo byť zasiahnuté do právom chránených záujmov autora, nenavrhoval žiadne dôkazy na preukázanie tohto zásahu. Zároveň žalobca nepreukázal, či z hľadiska hospodárskeho dosiahla ujma oprávnených záujmov autora alebo dedičov autorov neprimeranú úroveň tým, že žalovaný spoplatnil publikácie k jednotlivým výstavám na pokrytie svojich nákladov. Podľa názoru súdu výnimka nespôsobila neprimerané obmedzenie príjmov dedičov autorov z práv, na ktoré majú nárok.
14.9. Nakoľko neboli kumulatívne splnené podmienky trojkrokového testu, žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania, pričom o výške náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.