Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Csp-43-2017.pdf
PDF · 263.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/43/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobkyne: I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. č. XX, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. : JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 183/01/16 zo dňa 1.12.2016.
II. Žalobkyňa má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok v sume 331,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.2.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 3.3.2017 domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 183/01/16 zo dňa 1.12.2016, ako aj náhrady trov konania. Vo svojej písomnej žalobe uviedla: Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o, so sídlom: Krížna 56, 821 08 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) rozhodol dňa 01.12.2016 rozhodcovským rozsudkom, sp. zn.: 183/01/16 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) tak, že žalovanej (v predmetnom konaní v postavení žalobkyne) uložil povinnosť, aby zaplatila žalobcovi (v predmetnom spore v postavení žalovaného) sumu 1.301,52 €, zmluvnú pokutu, úrok z omeškania, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, trovy rozhodcovského konania a trovy právneho zastúpenia. Priložené: Rozhodcovský rozsudok zo dňa 01.12.2016, sp. zn.: 183/01/16 Výpis z obchodného registra žalovaného verejne dostupný na internete Dňa 02.04.2014 mala byť medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500044734 (ďalej len „zmluva o úvere“) a súčasne s ňou mala byť uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Žalobkyňa si v stručnosti dovoľuje súdu priblížiť okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy. Samotné uzatváranie zmluvy prebehlo v meste na lavičke bez možnosti žalobkyne podrobnejšie sa oboznámiť s ustanoveniami zmluvy. Uvedený postup žalovaného určite nesvedčí o zachovaní odbornej starostlivosti v prístupe ku svojim klientom a zároveň je táto okolnosť kľúčová z hľadiska posudzovania toho, do akej miery žalobkyňa vôbec mohla byť reálne oboznámená so všetkými pre ňu relevantnými údajmi. Už len tento fakt svedčí o tom, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, nebola dojednaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi, najmä vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve úplne absentuje skutočná vôľa žalobkyňa
k danému dojednaniu pristúpiť. Samostatnosť a oddelenosť rozhodcovskej zmluvy nie je samo o sebe zárukou individuálneho dojednania. V zmluvnom vzťahu vystupovala žalobkyňa ako spotrebiteľ, a to v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“): „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Priložené : Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500044734 zo dňa 02.04.2014 Rozhodcovská zmluva č. 8500044734 zo dňa 02.04.2014 Žalovaný ako poskytovateľ úveru mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že danú zmluvu o úvere je potrebné, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú. Aj napriek skutočnosti, že rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodoval, má status „spotrebiteľského rozhodcovského súdu“, považujeme predmetný rozhodcovský rozsudok za rozporný s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. Po vyhodnotení zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, vyvstáva potreba aplikácie príslušných právnych predpisov vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, a síce zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s poukazom na § 73 ods. 4 cit. zákona (Prechodné ustanovenia). Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podanie tejto žaloby žalobkyňa odôvodňuje s poukazom na § 45 ods. 1 písm. i) a písm. l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. (§ 45 ods. 1 písm. i): Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. § 45 ods. 1 písm. l): Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobkyňa napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 20.12.2016. Žalobkyňa namieta, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou rozhodcovskej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, v dôsledku čoho nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka: „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“ Platné dohodnutie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne (§ 53 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.). V danom prípade tomu tak však nebolo, pretože v prípade rozhodcovskej zmluvy ide o formulárový typ zmluvy. Žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah a mohla ju ako celok iba odmietnuť alebo podpísať (okolnosti podpisu zmluvy opísané v článku II. tejto žaloby nasvedčujú tomu, že žalobkyňa nebola oboznámená ani len so základnými informáciami o charaktere úveru a samozrejme ani o rozhodcovskej zmluve). V súvislosti s ustanovením bodu 5. rozhodcovskej zmluvy, t.j. s možnosťou zmluvných strán voľby, či prípadné spory, nároky alebo nezrovnalosti vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o úvere, budú riešené cestou príslušného súdu, alebo v rozhodcovskom konaní, máme za to, že takáto možnosť voľby je len iluzórna a dočasná. Taktiež ako vyplýva z ustanovenia bodu 5. (posledná veta) rozhodcovskej zmluvy, veriteľ mohol na základe takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol na prejednanie veci príslušný. Výber
rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Z praxe vyplýva, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch sú to prevažne dodávatelia, ktorí využívajú možnosť riešenia sporu zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom rozhodcovského súdu, keďže riešenie sporu cestou rozhodcovského súdu znamená pre nich vyššiu mieru garancie, že im ich uplatňovaný nárok, v mnohých prípadoch nedôvodný, rozhodcovský súd „posvätí“ svojim rozhodnutím, ktoré je následne spôsobilé stať sa exekučným titulom. Praktickým následkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ, v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, stráca reálne možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň riešením sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V kontexte uvedeného dáva žalobkyňa do pozornosti súdu uznesenie KS Trenčín sp. zn.: 13CoE/91/2014 zo dňa 05.09.2014, v ktorom odvolací súd konštatoval nasledovné: „Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn.: PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995)“ Žalobkyňa dáva súdu do pozornosti nasledujúce rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že rozhodcovské zmluvy sa považujú za neprijateľne zmluvné podmienky: Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 5 Cdo 375/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.05.2013, sp. zn. 6 Cdo 166/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.3.2013, sp. zn. 6 Cdo 3/2013, rozsudok KS Prešov zo dňa 31.5.2011,sp.zn. 20CoE/24/2011. Z judikatúry NS SR možno zhrnúť, že dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné; rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS „zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa“. Súdy SR už svojou judikatúrou ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Príkladom uvádzame ďalej uznesenie KS v Banskej Bystrici z 24.02.2011, sp. zn.: 17 Co E/47/2011, rozhodnutie NS SR č. k.: 4Cdo/195/2011 z 28.06.2012, rozhodnutie OS SNV zo 4.4.2012 č. k.: 4C/57/2010-409, uznesenie ÚS SR, sp. zn.: IV. ÚS 55/2011-19, nález ÚS SR sp. zn.: ÚS SR 60/2011-13, ako aj závery zverejnených prerokovaní Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na webovej stránke MS SR. Primárne je potrebné sa zaoberať absolútnou neplatnosťou úverovej zmluvy, ktorú možno vyvodiť zo skutočnosti, že nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občiansko-právne vzťahy pri uzatváraní zmlúv. Ustanovenie § 44 ods. 2 OZ vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (t.j. súhlas s návrhom) musí byť úplný. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu obsahu (výhrady, dodatky, zmeny, ... ) považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok v § 43a ods. 1 OZ za nový návrh so zmeneným obsahom. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa mala vyplniť všetky body úverovej zmluvy, okrem bodu 6. („ Údaje o schválenom revolvingovom úvere“). Bod 5. úverovej zmluvy („Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“) považujeme za návrh zmluvy. Uvedený bod vypĺňala žalobkyňa. Dávame do pozornosti bod 5., ktorý obsahuje:
- predpokladanú RPMN za úver : 70,01 %,
- predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu : 63,31 % Bod 6. úverovej zmluvy doplnila žalovaná spoločnosť, avšak v danom bode, ktorý má byť považovaný za prijatie návrhu, boli uvedené iné údaje ako v bode 5. úverovej zmluvy. Dávame do pozornosti nasledovné údaje v bode 6.:
- RPMN za úver : 69,50 %,
- predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu : 70,01 %
- ročná úroková sadzba úrokov z omeškania : 5,25 % - absentuje v bode 5. Zhrnutie: Z uvedeného je zrejmé, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany žalobkyne a jednostranný úkon „prijatia návrhu“ zo strany žalovaného nie sú zhodné, keďže zo strany žalovaného došlo pri prijatí návrhu úverovej zmluvy k zmenám v údajoch oproti údajom v návrhu žalobkyne. Konanie žalovaného nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, ale za nový návrh. Nakoľko k uzatvoreniu úverovej zmluvy je obligatórne stanovená písomná forma a zo strany žalobkyne nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu žalovaného, máme za to, že k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo, keďže nebola dodržaná zákonom stanovená forma. Úverovú zmluvu považujme za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Nedodržanie písomnej formy sankcionuje OZ v zmysle § 40 ods. 1 absolútnou neplatnosťou. Popri argumentácii žalobkyne z článku V. žaloby, poukazujeme aj na rozpor zmluvy o úvere s § 39 OZ, čím sa rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Dávame do pozornosti výšku úrokovej sadzby úverovej zmluvy. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,20 %. Máme za to, že úrokové miery v takejto výške zásadne presahujú obvyklú hodnotu úrokových mier úverov poskytovaných bankami v rozhodnom období. V čase poskytnutia predmetného úveru, t.j. v apríli 2014, bola obvyklá úroková miera pre obdobné typy úverov (spotrebiteľské úvery) v priemere vo výške 13,47 %! Zdroj: Úrokové miery úverov zverejnené Národnou bankou Slovenska* *Národná banka Slovenska zverejnila uvedené údaje na svojej webovej stránke: http://www.nbs.sk/ sk/statisticke-udaje/menova-a-bankova-statistika/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery Tiež dávame do pozornosti výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (percentuálne vyjadrené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom), ktorá je určená v úverovej zmluve vo výške 69,50 %. RPMN v takejto výške tiež považujeme za rozpornú s dobrými mravmi. Zhrnutie: Jedným z definičných znakov úverovej zmluvy je úrok z úveru a tiež RPMN. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov) a nákladov, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade predmetná úverová zmluva ako celok. Ďalej máme zato, že rozhodcovský súd pochybil, keď sa nezaoberal obligatórnymi náležitosťami zmluvy o úvere, ktoré v zmluve o úvere absentujú. Absentujúcimi náležitosťami v predmetnej zmluve o úvere podľa § 9 ods.2 zákonač.129/2010 Z.z. sú :
- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - vyžaduje sa dátumová konkretizácia náležitosti „termín konečnej splatnosti“. Uvedená náležitosť v zmluve absentuje. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný a uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru. V prípade, že údaj o konečnej splatnosti v zmluve absentuje, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
- v súlade s písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve o úvere požadovaná náležitosť absentuje, čo má taktiež za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. S dôrazom na tzv. legálny výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukazujeme aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015 z ktorého uvádzame: „Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa.
Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Takáto situácia vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom svojvôle dodávateľa. Pokiaľ z tohto hľadiska ide o náležitosť predpísanú ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa pri uzavretí zmluvy vyčísľujú za predpokladu ich riadneho splácania, keď v čase uzavretia zmluvy nie je možné ani dôvodné zaoberať sa prípadnými sankciami z omeškania. Už len samotné neuvedenie výšky poslednej splátky istiny úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a teda, že poskytnutý úver je v zmysle ust. § 11 bezúročný a bez poplatkov.“ Súčasne dávame do pozornosti aj nasledujúce rozhodnutia: rozsudok Krajského súdu Žilina, spis. zn. 9Co/755/2014 zo dňa 25.09.2014, uznesenie KS Trnava, sp. zn.: 10CoE/313/2010 zo dňa 09.08.2011, rozsudok KS Trnava, sp. zn.: 23Co/311/2013 zo dňa 08.09.2014, rozsudok KS Žilina 11Co/256/2013 zo dňa 25.11.2013, ktoré na výzvu súdu obratom predložíme. Máme za to, že zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným je na základe vyššie uvedeného možné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ a podľa § 39 OZ, resp. poskytnutý úver možno posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nemá žalovaná spoločnosť ako dodávateľ úveru nárok na odplatu za poskytnutý úver. Žalobkyni bola reálne poskytnutá čiastka úveru vo výške 770,18 € (viď priložený výpis z účtu). Doposiaľ bola žalovanej spoločnosti uhradená na daný úver sumu 723,72 € (viď priložená Karta klienta). Nakoľko žalovaná spoločnosť nemá nárok na odplatu za poskytnutý úver, reálny dlh žalobkyne je vo výške 46,46 €. Priložené: Výpis z účtu Karta Klienta Keďže zo strany rozhodcovského súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a súčasne aj k odignorovaniu základných princípov ochrany spotrebiteľa, ako aj k zjavnému odignorovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, sú dané dôvody stanovené v § 45 ods. 1 písm. i) a l) zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
2. Súd doručil žalovanému žalobu a žalovaný sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k predmetnej žalobe písomne vyjadril, pričom žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a súčasne zaviazal žalobcu k náhrade trov konania s tým, že vo svojom písomnom vyjadrení uviedol: 1. Tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy na lavičke bez možnosti oboznámiť sa s ustanoveniami zmluvy. Odhliadnuc od tohto tvrdenia, ktorého vierohodnosť nie je preukázaná žiadnym dôkazom a dokonca žalobca v tomto zmysle nenavrhol žiadny dôkaz vykonať, máme za to, že takéto ničím nepodložené tvrdenie je iba účelové, pretože žalovaný nemá v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť dokazovať, či sa jeho zmluvný partner - v tomto prípade žalobca - oboznámil so zmluvou alebo nie, alebo akým spôsobom ho oprávnený poučil. Oboznámenie sa s niečím a teda získanie vedomosti je skôr otázka a vec psychického stavu konajúcej osoby, ktorý sa objektívne dokazovať nedá. Tvrdíme však, a to je podstatné pre toto konanie, že žalobca mal možnosť sa s obsahom ním uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500044734 oboznámiť, a bol pred jej uzavretím informovaný o jej obsahu aj prostredníctvom formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Uvedený fakt nie je spochybnený. Nakoniec mohol aj od zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní čo však neurobil, tak jeho tvrdenia sú preto nedôveryhodné a zavadzajúce. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností (vo sfére neoboznámenia sa s obsahom zmluvných dokumentov) nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu postavenia konať obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorého obsah mu nie je úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na svojich právach. Závery povinného o prenášaní dôkazného bremena sú hypotetické, priečia sa ustanoveniam Občianskeho zákonníka, a vlastne len zodpovedajú tomu, čo uvádza sudca ústavného súdu JUDr. M. Ľalík (sp. zn. I. ÚS 547/2012) : Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť
žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. 2. Žalobca namieta neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej tvrdenej rozpornosti z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 2.4.2014), ktorý v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy bol v nasledovnom znení: „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“ Popierame tvrdenie žalobcu a uvádzame nasledovné dôvody: Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy in fine „Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“ Žalovaný poukazuje na fakt, že zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ktorým sa predmetné rozhodcovské konanie riadilo, pričom rozhodcovská zmluva v zmysle § 73 ods. 3 riadi ustanoveniami právnych predpisov účinných v čase jej uzavretia) vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi, a tým môže byť veriteľ alebo spotrebiteľ. Poukazujeme na nasledovné ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. : § 25 ods. 1 : Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje a) identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov, b) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, c) označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, d) označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, e) návrh vo veci samej, f) podpis žalobcu. § 25 ods. 3 : Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi. § 28 ods. 5 : Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky úhradou poplatku. Príloha č. 2 k zákonu : napísané ako :Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi Ako žalovaný môžete uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to ustanovenej stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola ustanovená, do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku. Rovnako sa máte právo vyjadrovať ku všetkým dôkazom a návrhom, ktoré boli predložené. Neváhajte sa vyjadriť na svoju obhajobu. K vyjadreniu pripojte dôkazy, ktoré podporujú Vaše tvrdenia. Z vyššieho uvedených ustanovení vyplýva, že žalobcom môže byť ktorákoľvek strana rozhodcovskej zmluvy. Je zároveň nesporné, že v prípade, ak je žalovaným spotrebiteľ, potom stály rozhodcovský súd má osobitnú poučovaciu povinnosť (podľa prílohy č. 2 ZoSRK). Rovnako je nesporné, že spotrebiteľ nemôže byť pri podaní žalobnej odpovede (§ 25 ods. 3, podľa ktorého žalobná odpoveď predstavuje vyjadrenie k žalobe) zaťažený poplatkom. ZoSRK predpokladá, že na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy môže byť konanie pred rozhodcovským súdom začaté na základe žaloby dodávateľa. Túto skutočnosť aprobuje a stanovuje postup stáleho rozhodcovského súdu v takom prípade. Poučenie podľa
prílohy č. 2 je výslovne označené ako poučenie pre spotrebiteľa v pozícii žalovaného. Z toho vyplýva, že začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávnu skutočnosť a ani o iluzórnosť voľby medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Tvrdenia žalobcu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sú v rozpore s daným ustanovením. Právna úprava relevantná v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) určila, že Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktorévyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dôvodová správa uvádza (...) Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Vyššie uvedené pritom potvrdzuje aj súdna prax, kedy napr. Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 výslovne k takejto rozhodcovskej zmluve uvádza cit. „Z obsahu zmluvy (bod 2.7) vyplýva, že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne a to aj v prípade prechádzajúceho podpisu zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konanie alebo aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie.“ Rovnako Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 cit. „Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného bod 7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ.“ Záverom poukazujeme aj na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13Co/111/2014, zo dňa 1.10.2015 ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci. Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu a konštatoval, že: „Tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd zastáva názor, že účastníkmi Zmluvy o revolvingovom úvere bola dňa 28.10.2011 uzatvorená individuálnym spôsobom osobitná rozhodcovská zmluva“. 3. Žalobca spochybňuje, že došlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme nakoľko je rozdielny údaj RPMN v bode 5 a bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere Tvrdenia o neuzavretí zmluvy vychádzajú / odkazujú na údajné nedohodnutie účastníkov konania na údaji RPMN. Dôvod, pre ktorý sa žalobcovia domnievajú že uvedený údaj je možné dohodnúť, v žalobe chýba. Údaj o RPMN nie je v zmysle platných právnych noriem možné dohodnúť. Nakoľko je to v rozpore s povahou a účelom uvedeného údaju, so spôsobom jeho určenia a tiež s ustanoveniami únijného práva, ktoré predstavujú plnú harmonizáciu pravidiel pre spotrebiteľské úvery (teda aj pre určovanie údaju RPMN). Uvedenie hodnoty o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je jednou z náležitostí, ktoré sú právnou úpravou definované ako podmienka pre to, aby spotrebiteľ mal povinnosť platiť úrok a poplatky dohodnuté v takejto zmluve. Právna úprava (§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) účinná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere určovala, že v prípade neuvedenia tejto náležitostí sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Náležitosti pre úverovú spotrebiteľskú zmluvu, ktoré sú predpísané zákonom nemajú rovnaký charakter v tom smere, kedy by ich všetky bolo možné dohodnúť na základe realizácie zmluvnej slobody zmluvných strán. Tento fakt vyplýva jednak z toho, že niektoré údaje sú určené priamo štátnym orgánom (napríklad údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov), zákonom (napríklad údaj o tom, ktorý subjekt je kontrolným orgánom pre otázky a vzťahy vyplývajúce a súvisiace so zmluvnou o spotrebiteľskom úvere) alebo sú určené v dôsledku zákonom stanoveného pravidla (napríklad vzorec pre výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov). Na základe uvedeného teda tvrdíme, že ustanovenie o uzatváraní zmluvy (návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu) nie je možné aplikovať mechanicky na všetky náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere, pretože nie všetky sú a objektívne môžu byť výsledkom dohody zmluvných strán. Tvrdíme, že údaj o RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý medzi stranami a to z dôvodu, kedy pre jeho výpočet je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet teda nezávisí len od vôle strán. Hodnotu RPMN teda zmluvné strany nemôžu určiť na základe svojej slobodnej vôle (ako je tomu napríklad výška úveru, výška úrokov, doba splácania, výška splátky), ale len na základe určitého mechanizmu stanoveného zákonom. Okrem toho tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, pretože zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného tvrdíme, že údaj o RPMN nie je a v zmysle zákonnej úpravy ani nemôže byť výsledkom prejavu zmluvnej slobody účastníkov spočívajúcej v ich vzájomnej dohode na jeho hodnote. Tento údaj je možné určiť na základe vzorca určeného zákonom, pričom jednotlivé hodnoty (hoci nie všetky, pretože niektoré sú výsledkom vyplývajúcim z objektívnych faktov) je možné dohodnúť. Vyššie uvedené podporujeme odkazom na ustanovenie § 2 písm. i) a § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa § 2 písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. platí pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov: Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:
Význam symbolov:
- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,
- Ck je výška čerpania k,
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že určenie hodnoty RPMN závisí čiastočne od dohodnuteľných údajov (výška úveru, výška splátky, počet splátok), od údajov, ktoré v čase podania žiadosti o úver nie sú ani dlžníkom navrhované a ani inak určené (dátum prvého čerpania) a od objektívnych skutočností (zlomok roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky), ktoré strany neurčujú. Stanovenie hodnoty RPMN teda nie je výsledkom toho, ako sa strany na tomto údaji dohodnú. Pri výklade označeného zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. j) je dôležité podľa žalovaného vychádzať aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008), ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku práve zákonom o spotrebiteľských úverov. Povinnosť prihliadať na nepriamy účinok uvedenej smernice je výslovne formulovaná v jej článku 22 odstavec 1, podľa ktorého Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho a kedy má byť určený je formulovaný v predmetnej smernici nasledovne (článok 10, odstavec 2 písmeno g), podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Rovnako aj anglická jazyková verzia smernice určuje časový okamih, ku
ktorému sa daný údaj určuje : the annual percentage rate of charge and the total amount payable by the consumer, calculated at the time the credit agreement is concluded; all the assumptions used in order to calculate that rate shall be mentioned. To isté vyplýva aj z nemeckej verzie : der effektive Jahreszins und die Gesamtkosten des Kredites für den Verbraucher, berechnet zum Zeitpunkt des Abschlusses des Kreditvertrages; anzugeben sind alle in die Berechnung dieses Zinses einfließenden Annahmen. Na základe uvedeného tvrdíme, že aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy sa dá určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný (ang. calculated, nem. berechnet) a k času uzavretia zmluvy (ang. atthetimethecreditagreementisconcluded, nem. zumZeitpunkt des Abschlusses des Kreditvertrages),tedanie že tento údaj bude dohadovaný stranami. Záver navrhovateľa o tom, že by sa RPMN ako údaj mal dohodnúť odporuje únijnému právu a ide o porušenie článku 22 odstavec 1 smernice. Údaj, na ktorý navrhovateľ v návrhu poukazuje ako „navrhovaný údaj RPMN“ objektívne návrhom v zmysle Občianskeho zákonníka nie je a ani nemôže byť. Aj z obsahu zmluvných dojednaní vyplýva, že tento údaj označený ako predpokladaná RPMN je určený na základe predpokladu s tým, že hodnota RPMN schváleného úveru bude nižšia alebo rovná predpokladanému údaju. Inak povedaná, hodnota RPMN nikdy nebude vyššia ako je údaj o predpokladanej RPMN a preto je logické, že pokiaľ spotrebiteľ akceptuje predpokladanú RPMN, potom konečný údaj RPMN (ktorá je nižšia) zodpovedá tomuto jeho rozhodnutiu. 4. Žalobca v žalobe tvrdí, že úroková sadzba úveru je neprimerane vysoká Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného ustanovenia Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci dojednanie o úrokovej sadzbe ako celku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ustanoveniami zákona. Poukazujeme teda na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podaným návrhom. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia Zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon“, na ktorý sa odvoláva spomenutý § 502 Obchodného zákonníka. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 2.4.2014 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. „je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“(Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012) Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť.
Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu vo výške 46,30 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Dôkaz: Súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. kvartál 2013 5.Žalobca tvrdí, že v Zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru Ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď. Aj podľa právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Na podporu uvádzaného poukazujeme na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014 - 166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5. zmluvných dojednaní vyplýva Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7,. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje a to je dátum 4.10.2017. V rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014-166, sa ohľadne údajov o konečnej splatnosti úveru uvádza v zmysle čl. 7 zmluvných dojednaní (čl.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. 6.K tvrdeniu o chýbajúcom údaji počte, výšky a termínov splatnosti splátok žalovaný uvádza : Žalobca toto tvrdenie nekonkretizuje žiadnym spôsobom. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval v každom prípade, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva, resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet Veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená,
že v prípade ak splátkou uhrádza aj istina a úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok.
3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k písomnému vyjadreniu žalovaného a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.8.2017 k veci uviedol: V plnom rozsahu trváme na dôvodoch, ktoré sú uvádzané v podanej žalobe. Základným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V ďalšom rade došlo k porušeniu Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o spotrebiteľských úveroch. V ďalšej časti tohto vyjadrenia si dovolíme reagovať na nosnú časť vyjadrenia žalovaného. Máme za to, že rozhodnutie vo veci je predovšetkým založené na právnom posúdení, avšak aj napriek tomu navrhujeme v konaní vypočuť žalobkyňu ako stranu sporu, ak to súd bude považovať za účelné, potrebné a hospodárne. V podanom vyjadrení sa žalovaná strana domnieva a navodzuje dojem, že žalobkyňa zastáva názor, že údaj o RPMN sa dá dohodnúť stranami zmluvy. Žalobkyňa len na okraj uvádza, že jej je zrejmé, že údaj RPMN je stanovený na základe výpočtu v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je však zásadný rozdiel v tom, keď dodávateľ v návrhu zmluvy uvedie hodnotu RPMN „X“ a v prijatí návrhu túto hodnotu RPMN zmení na „Y“ bez vedomosti spotrebiteľa o tejto zmene! Máme za to, že jednotlivé produkty, ktoré ponúkajú poskytovatelia spotrebiteľských úverov musí spĺňať kritériá nastavené príslušnými právnymi predpismi a nemá byť snahou dodávateľov prinášať na trh produkty, a až potom mať snahu zákon umelo „napasovať“ na daný produkt. Na danú problematiku je potrebné nazerať z toho pohľadu, že produkt bol nastavený od počiatku mimo zákonný rámec, akoby sa žalovaný spoliehal na to, že k posudzovaniu zákonnosti by nikdy nemalo dôjsť... Mechanizmus uzatvárania predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, spoločne s konštrukciou zmluvy a formuláciou dojednaní obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach považujeme za nejasný, nezrozumiteľný a odporujúci základným princípom uzatvárania zmluvných vzťahov v zmysle OZ. Skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje obligatórne náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere a súčasne pre ňu vyžaduje písomnú formu, nevylučuje povinnosť dodávateľa (ako jednej zmluvnej strany) postupovať pri uzatváraní zmluvy v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou. V ďalšom texte dávame do pozornosti podrobnejší mechanizmus uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere s poukazom na nezhodu úkonov „návrhu“ a „prijatia návrhu“. Žalobca ako dodávateľ ponúkol produkt (spotrebiteľský úver) spotrebiteľovi. Dodávateľ spotrebiteľovi predložil dňa 31.03.2014 zmluvný formulár, ktorý bol následne zo strany žalobkyne vyplnený (bod 5. Zmluvy o úvere) a bola v ňom uvedená aj napr. výška úroku, hodnota RPMN za úver, ako aj hodnota RPMN za revolving a údaje špecifikujúce odplatu za poskytnutý úver. Žalovaný bol povinný uviesť zákonom obligatórne stanovené, náležitosti spotrebiteľského úveru (napr. aká bude výška mesačnej splátky, do kedy bude trvať úverový vzťah...), pričom žalobkyňa sa mala na základe aj týchto informácií rozhodnúť, či o produkt má za daných podmienok záujem, alebo nie. Po prejavení záujmu zo strany žalobkyne za podmienok stanovených v bode 5. Zmluvy o úvere došlo z jeho strany k podpisu dňa 2.4.2014 - „návrh zmluvy o úvere“. Následne však dňa 2.4.2014 došlo k zmene podmienok zmluvy o úvere zo strany žalovaného, o ktorých nebola žalobkyňa upovedomená, keďže po 31.3.2014 už nemohla ovplyvniť obsah návrhu zmluvy. V prípade, ak by žalovaný (dodávateľ) prijal s dohodnutým obsahom podmienok v žiadosti (návrhu) došlo by k platnému uzatvoreniu zmluvy, avšak v dôsledku zmeny podmienok návrhu k platnému uzatvoreniu nedošlo! Ak dodávateľ hodnoty jednotlivých už zákonom obligatórnych náležitostí zmení, máme za to, že zo strany dodávateľa nejde o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods. 2 OZ. K platnému uzatvoreniu zmluvy, teda môže dôjsť, až po prijatí nového návrhu spotrebiteľom. Obdobná situácia nastala v prejednávanej veci, pričom máme za to, že zo strany žalovaného spotrebiteľa nedošlo k prijatiu nového návrhu a súčasne pre nedostatok písomnej formy nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Na podporu našich doterajších tvrdení a názorov o tom, že v danom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, si dovoľujeme citovať z dvoch rozhodnutí KS v Banskej Bystrici, v ktorých Krajský súd v BB posudzoval zmluvný formulár žalovaného. · rozsudok KS BB, sp. zn.: 13Co/1266/2014 zo dňa 09.12.2014:
Súd mal za to, že predmetná zmluva je neplatná. Odporca dňa 01.12.2010 podpísal formulárovú žiadosť, tak ako aj vyplýva zo zmluvných dojednaní bodu 2 - 2.1, že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Uvedenú žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva predložená ako dôkaz navrhovateľom nie je platnou zmluvou v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu. V konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predloženého dlžníkom (odporcom) bol prijatý veriteľom (navrhovateľom), nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je omietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Pokiaľ však má byť zmluva jasná, zrozumiteľná a nemá byť zavádzajúca, nesmie sa žiadny údaj v rôznych častiach textu odlišovať od údaja prvotného. Uvádzať odlišné údaje o výške RPMN a odôvodniť túto skutočnosť spôsobom výpočtu a dĺžky trvania úveru, nie je možné, pretože takáto skutočnosť je pre spotrebiteľa zavádzajúca. · rozsudok KS BB, sp. zn.: 15Co/768/2014 zo dňa 01.10.2014: Ak „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ (bod 5 Žiadosti/Zmluvy) sú odlišné od „údajov o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6 žiadosti/Zmluvy) z dôvodu, že žiadateľ o úver (dlžník) žiadal poskytnúť vyšší úver, než mu veriteľ schválil, potom napriek tomu, že bod 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s takouto situáciou uvažuje, a možno dodať, že priamo obsahom žiadosti/zmluvy v bode 7. Je zahrnuté „vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním požadovaná čiastka úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj spoludlžníkov splácať požadovanú výšku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa, „správny je názor okresného súdu v tom, že vzhľadom k tomu, že dlžník (odporkyňa ) žiadosť/zmluvu podpísala dňa 17.8.2010 a veriteľ žiadosť/zmluvu podpísal dňa 19.8.2010, kedy následne resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), že takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno mať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy Zmluvu o revolvingovom úvere podpísala odporkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich odporkyňa písomne akceptovať nemohla.
4. Žalovaný sa k predmetnému vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril, písomným podaním zo dňa 29.9.2017 a v tomto podaní uviedol, že žalovaný trvá na svojich vyjadreniach, pokiaľ ide o údajnú zmenu návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany veriteľa. V bode 5 Zmluvy sa uvádza predpokladaná RPMN, bod 6 obsahuje presný údaj o výške RPMN s ohľadom na schválenie úveru. Toto korešponduje so zákonným znením. Žiadne ďalšie údaje neboli zo strany veriteľa menené.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne, výsluchom žalobkyne, Zmluvou o revolvingovom úvere, rozhodcovskou zmluvou, spisom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn.: 183/01/16 a listinnými dôkazmi, ktoré predložila do súdneho konania žalobkyňa a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú ich písomne podanej žaloby, ako aj ich podrobných písomných vyjadrení, ktoré zasielali súdu a ktorými reagovali na jednotlivé vyjadrenia žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V prípade úspechu v spore si uplatňoval náhradu trov konania voči žalovanému.
7. Súd z prednesu žalobkyne zistil, že sa pridržiava ich písomných podaní, ako aj písomne podanej žaloby a prednesu svojho právneho zástupcu. K veci uviedla, že v čase, keď potrebovala finančné prostriedky bola na invalidnom dôchodku a je pravda, že sa z počiatku snažila zohnať financie a zabezpečiť si úver cez riadnu banku, pričom navštívila Reifeizen bank v Krupine s tým, že keď predniesla svoje požiadavky, tak jej povedali, že vzhľadom na výšku jej príjmu nespĺňa ich podmienky, a preto žiadny úver nedostane. Následne sa dozvedela o spoločnosti žalovaného, ktorého telefonicky kontaktovala a uviedla mu svoje údaje a svoje požiadavky, na čo jej bolo uvedené, že oni jej úver poskytnú. K veci ďalej uviedla, že sa stretli na autobusovej stanici a to s konkrétnou zamestnankyňou, resp. s pani s ktorou sa stretla, táto jej povedala, že zastupuje žalovaného, avšak nemá veľa času, a preto je potrebné, aby doriešili veci na lavičke na autobusovej stanici. Žalobkyňa vzhľadom na to, že tie finančné prostriedky
nutne potrebovala, tak v tej chvíli sa nezamýšľala nad tým, že nie je veľmi správne, že o takýchto dôležitých veciach budú rokovať na lavičke v prírode, a preto súhlasila s tým, že tieto veci doriešia na lavičke. K veci ďalej uviedla, že v čase, keď uzatvárala predmetnú zmluvu z jej strany, tak sa vypísali nejaké údaje a ona túto zmluvu podpísala. Následne túto zmluvu si nechala pracovníčka žalovaného a o nejaký čas jej bola zaslaná táto zmluva a až vtedy žalobkyňa zistila, že aký úrok a poplatky má platiť za požičanie týchto finančných prostriedkov. Ďalej k veci uviedla, že vtedy neprevzala žiadnu finančnú hotovosť a prišla jej len suma 770 € a malo jej prísť 900 €. Žalobkyňa následne tejto pani volala, že prečo jej prišla len suma 770 €, keď v zmluve je uvedená suma 900 € a táto pani jej uviedla, že je to poplatok za spracovanie úveru, avšak v čase, keď uzatvárala predmetnú zmluvu, tak toto jej nebolo povedané. Až po poukázaní predmetných finančných prostriedkov, vo výške 770 € jej prišla zmluva, ktorú predložili do spisu a bola podpísaná aj zo strany žalovaného. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, ktorá je tiež pripojená v spise, tak k tomu uviedla, že tak isto pracovníčka žalovaného jej nič o tejto rozhodcovskej zmluve nepovedala, ani bližšie jej veci nevysvetlila, len jej to dala podpísať medzi ostatnými papiermi a ona vôbec tieto zmluvy nečítala. Žalobkyňa teda podpísala dokumenty, ktoré jej pracovníčka žalovaného dala na podpis a uviedla jej, že v najbližšom čase jej príde suma vo výške 900 € a následne sa rozišli a ďalej to prebehlo tak, ako to vyššie uviedla. Žalobkyňa ďalej k veci uviedla, že neskoršie, keď sa jej nezdalo, že platí vysoké úroky, spojila sa so svojím právnym zástupcom, ktorý ju informoval, že je potrebné, aby zaplatila istinu, ktorú jej skutočne poskytli, toto aj urobila a teda vyplatila žalovanému sumu 770 € a následne urobili tieto právne kroky.
8. Súd zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, č.: 8500044734, podpísanej žalobkyňou dňa 31.3.2014 v Krupine a žalovaným dňa 2.4.2014 v Bratislave zistil, že žalobkyňa v bode 5. predmetnej zmluvy žiada o : poskytnutie úveru vo výške 900 €, splatnosť úveru/počet splátok: 42, mesačná splátka, vrátane úrokov: 48,22, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver, úroky za celú dobu, čerpanie úveru: 2 025,24 €, predpokladaná RPMN za úver v %: 70,01, ročná úroková sadzba úveru v %: 70,01, priemerná RPMN za úver: 46,30%, poskytnutá čiastka revolvingu: 474,48 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu: 1 157,28 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v %: 63,31 %, ročná úroková sadzba revolvingu v %: 76,20%, V bode 6. „údaje o schválenom revolvingovom úvere v eurách (nevypĺňajte)“ vyššie citovanej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sú uvedené údaje: Poskytnutá čiastka úveru, úverový limit: 900 € Splatnosť úveru, počet splátok: 42 Mesačná splátka, vrátane úrokov: 48,22 Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver +úroky za celú dobu čerpania: 2 025,24 € RPMN za úver v %: 69,50 % Ročná úroková sadzba úveru v %: 70,01 % Priemerná RPMN za úver: 46,30 Poskytnutá čiastka revolvingu: 474,48 Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania úveru: 1 157,28 Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v %: 70,01 % Ročná úroková sadzba revolvingu v %: 76,20 % Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania v %: 5,25 % V zmysle bodu 13. predmetnej žiadosti / Zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti / Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami, uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania na zadnej strane tejto žiadosti / Zmluvy.
9. Z rozhodcovskej zmluvy č.: 8500044734, ktorá bola podpísaná žalobkyňu dňa 31.3.2014 v Krupine a žalovaným dňa 2.4.2014 v Bratislave (ďalej len rozhodcovská zmluva) súd zistil, že táto v bode 5. obsahuje nasledovné dojednanie: akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konania, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho a poplatkového poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: · Rozhodcovský súd v Bratislave, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, · Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, · Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, · Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o., so sídlom Pribinova 30, Bratislava. Výber medzi podaním žaloby na príslušný všeobecný súd alebo na rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
10. Zo spisu Slovenského arbitrážneho súdu, so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 183/01/16 súd zistil, že dňa 14.1.2016 žalovaný doručil Slovenskému arbitrážnemu súdu zriadenému pri asociácii Slovenských arbitrážnych súdov, Krížna 56, Bratislava (ďalej len rozhodcovský súd) žalobu voči žalobkyni o zaplatenie 1 301,52 € s príslušenstvom, keď žalobou uplatnil i nárok na špecifikovanú zmluvnú pokutu a špecifikovaný úrok z omeškania z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere č.: 8500044734 zo dňa 2.4.2014. Žaloba je súčasťou príslušného rozhodcovského spisu, ktorého súčasťou okrem Zmluvy o revolvingovom úvere, včítane zmluvných dojednaní a Rozhodcovskej zmluvy je i oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, Zmluva o revolvingovom úvere č.: 8500044734 zo dňa 2.4.2014. Toto oznámenie je vyhotovené žalovaným a adresované žalobkyni s tým, že žalovaný žalobkyni v tomto oznámení oznámil údaje o schválenom úvere: č. zmluvy RÚ: 8500044734, schválená výška úveru: 900 €, splatnosť úveru: 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 48,22 €, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 4.5.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 4.10.2017, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 4, celková výška úveru: 900 €, RPMN úveru: 69,50 %, priemerná hodnota RPMN, platná ku dňu podpísania zmluvy o RÚ: 46,30 %, schválená výška revolvingu: 541,92 €, výška mesačnej splátky úveru pri vykonaní revolvingu: 48,22 €, RPMN po vykonaní revolvingu, predpokladaná výška: 70,01 %, úverový limit: 900 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru: 2 025,24 €, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 bod 8.1 písm.a) Dohody o poskytnutí služby: 129,82 €, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu: 1 157,28 €, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,20 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,25 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o RÚ: 2.4.2014, dátum nadobudnutia účinnosti Zmluvy o RÚ: 2.4.2014
11. Súčasťou rozhodcovského spisu nie je doklad, resp. dôkaz o tom, že toto oznámenie bolo žalobkyni, ako dlžníčke doručené. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj karta klienta, vystavená žalovaným dňa 14.12.2015 z ktorej vyplýva, že žalobkyňa doposiaľ zaplatila titulom vyššie uvedeného úveru celkovú sumu 726,32 €. Výzvou na podanie žalobnej odpovede zo dňa 23.2.2016 rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie k žalobe, ktorú podal žalovaný v rozhodcovskom konaní, pričom žalobkyňa na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Následne rozhodcovský súd o žalobe žalovaného rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn.: 183/01/16 zo dňa 1.12.2016. Z tohto rozhodcovského rozsudku súd zistil, že žalobkyni bola uložená týmto rozhodcovským rozsudkom povinnosť žalovanému zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu 1 301,52 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne, zo sumy 48,22 € od 5.4.2015 do 14.4.2015, zo sumy 48,22 € od 5.5.2015 do 14.5.2015, zo sumy 47,80 € od 5.6.2015 do 14.6.2015, zo sumy 47,80 € od
5.7.2015 do 13.7.2015, zo sumy 47,80 € od 5.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 48,22 € od 5.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 48,22 € od 5.10 2015 do zaplatenia, zo sumy 48,22 € od 5.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 1 109,06 € od 9.11.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 900 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 900 € len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 301,52 € do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,76 €, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 €. Časťou rozhodcovského spisu sú aj doručenky o doručení tohto rozhodcovského rozsudku z ktorých vyplýva, že žalobkyňa v tomto konaní prevzala predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 21.12.2016 a žalovaný v tomto konaní prevzal predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 19.12.2016.
12. Súd z pripojeného listinného dôkazu žalobkyňou a to „výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne“ zistil, že dňa 3.4.2014 bol urobený bezhotovostný vklad na jej účet zo strany žalovaného vo výške 770,18 €.
13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
16. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
17. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
18. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
19. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
20. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
21. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
28. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
33. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
34. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
35. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
36. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 2.4.2014, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
37. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
38. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
39. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
40. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
41. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
42. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
43. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 335/2014 Z.z., uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
44. Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
45. Podľa § 3 ods. 7 Zákona č. 335/2014 Z.z., ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
46. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
47. Podľa § 45 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
48. Podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
49. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
50. Podľa § 73 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
51. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t.j. ku d ňu 2.4.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
52. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom,
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
53. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
54. V konaní bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že žalobkyňa, ako dlžníčka predložila žalovanému, ako veriteľovi formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka, keď tak žalobkyňa dala návrh na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere žalovanému a to na formulárovom tlačive žalovaného, označeného ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ (žiadosť/ Zmluva). V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola táto Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzatvorená okamihom prijatia návrhu žalovaným, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý, ak má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy ( v tomto prípade dlžníkom - žalobkyňou). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako dlžníčka podpísala dňa 31.3.2014 v Krupine formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá bola určená žalovanému. Žalobkyňa mala postavenie dlžníka a žalovaný veriteľa. Podľa žiadosti malo ísť o poskytnutie revolvingového úveru. Súčasťou tejto žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru boli aj tzv. zmluvné dojednania k tejto žiadosti, keď z bodu 2.1 týchto vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na pretlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa týchto zmluvných dojednaní ďalej vyplýva, že dlžník má doplniť do formulára žiadosti požadovanú výšku úveru, pričom dáva súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre, požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Žalovaný ako veriteľ v bode 6. tejto žiadosti, ktorý nevypĺňa žalobkyňa ako dlžníčka pri podávaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uviedol iné údaje oproti žiadosti žalobkyne v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Odlišne uviedol RPMN za úver 69,50 %, pričom v bode 5. bolo uvedené: predpokladaná RPMN za úver: 70,01 %, ďalej odlišne uviedol predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 %, pričom v žiadosti o poskytnutie revolvingu zo strany žalobkyne v bode 5. bolo uvedené: predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 63,31 %. Súd posúdil žiadosť žalobkyne, ako dlžníčky s vypísaním bodu 5. a ďalších bodov ako návrh na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa podpísala v Krupine dňa 31.3.2014. Tento však nebol v plnom rozsahu akceptovaný žalovaným, teda nebol akceptovaný žalovaným bez zmien ako veriteľom tak, ako to vyplýva z bodu 6. tejto žiadosti. Oproti bodu 5. žiadosti sú v bode 6. žiadosti niektoré údaje, ktoré súd už uviedol uvedené odlišne. V súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzatvorenie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka, tiež v súlade s § 44 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Tiež podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný. Ak písomnú formu právneho úkonu vyžaduje zákon a ak nebola dodržaná, potom je takýto právny úkon absolútne neplatný. V súdenej veci malo ísť o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru, keď Zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere vyžaduje pre svoju platnosť podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. a v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu, keď táto požiadavka na písomnú formu je daná i u spotrebiteľských zmlúv a to práve zákonom č. 129/2010 Z.z. V súdenej veci v konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, predloženého dlžníkom (žalobkyňou) bol prijatý veriteľom (žalovaným), nakoľko prijatie návrhu žalovaným obsahuje zmeny, ktoré treba podľa zákonnej úpravy pokladať za nový návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, keď ide o návrh žalovaného na uzavretie revolvingového úveru, uvedený v bode 6. tejto žiadosti, ktorý žalovaný podpísal dňa 2.4.2014 v Bratislave. Uvedené vyplýva z postupu, akým malo dôjsť k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere. Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplýva, že by žalobkyňa, ako dlžníčka akceptovala tento nový návrh žalovaného, ako veriteľa na uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý obsiahnutý v bode 6. formulárovej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý vyplnil žalovaný, ako veriteľ bez účasti žalobkyne a ako dlžníka tým, že jej bol doručený poštou. Akceptácia tohto nového návrhu dlžníkom, teda žalobkyňou v písomnej forme tiež nebola v konaní preukázaná. Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500044734 zo
dňa 2.4.2014, doručenie tohto oznámenia žalobkyni žalovaný v konaní nepreukázal, napokon v tomto oznámení žalovaný uviedol tiež odlišné údaje k zmluve o revolvingovom úvere, oproti tým, ktoré uviedla žalobkyňa v bode 5. svojej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a teda pokiaľ tiež v konaní nebolo preukázané, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nový návrh na uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý mal predložiť žalovaný žalobkyni, nebol žalobkyňou písomne akceptovaný, nemohlo dôjsť k písomnému vzniku právneho úkonu Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Preto v žiadnom prípade ani toto oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom, teda žalobkyňou v bode 5. jej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
55. Súd považoval konanie veriteľa žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého dlžníkom, žalobkyňou, ale za nový návrh. Dojednanie v zmluvných podmienkach v bode 2., že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. svojej žiadosti, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto návrh prijal v súlade so zákonom, keď pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere sa vyžaduje písomný návrh a písomné prijatie tohto návrhu s rovnakým obsahom, aby Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v zákonom požadovanej písomnej forme. V konaní nebolo preukázané, že obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení úveru je totožný so žiadosťou dlžníka, resp. že by takýto návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a v súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda že by návrh bol totožný, alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľa a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto nový návrh buď prijať, alebo neprijať. Nakoľko nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v písomnej forme, tak ako pre jej platnosť vyžaduje zákon, ide o absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., spojený s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie písomnej formy, vyplýva aj z tej skutočnosti, že žiadosť o revolvingový úver žalobkyňa podpísala dňa 31.3.2014 v Krupine, žalovaný podstatné náležitosti, týkajúce sa revolvingového úveru dopísal do bodu 6. žiadosti až následne, žiadosť prijal jej podpísaním dňa 2.4.2014 v Bratislave, avšak údaje dopísané žalovaným do bodu 6. nie sú úplne totožné, ako boli uvedené v bode 5. žiadosti žalobkyne, preto ide o nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý žalobkyňa neprijala, resp. v konaní nebolo preukázané, že by tento návrh v písomnej forme akceptovala. Na základe uvedeného súd potom dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, keď je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie písomnej formy, ktorú zákon vyžaduje na uzavretie takejto zmluvy.
56. Nakoľko súd dospel k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere je neplatná pre nedodržanie písomnej formy ako celok, neprichádzalo do úvahy už potom skúmanie a súdna kontrola, či Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže zmluva platne nevznikla pre nedostatok písomnej formy.
57. V spotrebiteľskej zmluve bola na formulárovom tlačive žalovaného medzi účastníkmi uzatvorená i rozhodcovská zmluva č.: 8500044734 zo dňa 2.4.2014, ktorej číslo je totožné s číslom zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na tlačive žalovaného, ide o formulárové tlačivo. Žalobkyňa túto podpísala dňa 31.3.2014 v Krupine. Rovnako ako i žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žalovaný dňa 2.4.2014 v Bratislave. Keďže táto rozhodcovská zmluva bola uzatvorená k Zmluve o revolvingovom úvere, ktorú súd posúdil ako absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy, absolútne neplatným právnym úkonom je potom i táto rozhodcovská zmluva a to ako celok, lebo rozhodcovská zmluva má právny význam len v spojení so Zmluvou o revolvingovom úvere. Nakoľko táto je však absolútne neplatná, absolútne neplatná je i rozhodcovská zmluva. Z § 3 ods. 7 prvá veta Zákona č. 335/2014 Z.z. totiž vyplýva, že ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak je absolútne neplatná Zmluva o revolvingovom úvere pre nedodržanie písomnej formy, potom nemôže byť platná ani rozhodcovská spotrebiteľská zmluva, ku ktorej sa viaže, resp. mala viazať zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, pretože rozhodcovská spotrebiteľská zmluva má právny význam len v prípade existencie platnej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe absolútne neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy preto nemohlo zákonne začať rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý žiada žalobkyňa žalobou zrušiť.
58. V konaní bol preukázaný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) Zákona č. 335/2014 Z.z., keď v konaní bol zistený iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy tak, ako to súd už uviedol a vyhodnotil v odôvodnení tohto rozsudku vyššie.
59. Žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na všeobecnom súde v zákonnej lehote, uvedenej v § 46 ods.1 Zákona č. 335/2014 Z.z., keď žalobu podala v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 21.12.2016 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci žalobkyňa podala na súde dňa 3.3.2017, teda nepochybne v zákonnej lehote, a teda včas.
60. Napriek tomu, že súd rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu posúdil za absolútne neplatný právny úkon, k rozhodcovskej zmluve ďalej dodáva, že rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, o čo ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol nútený sa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ako to bolo v tomto prípade, je neprijateľnou podmienkou, ktorá nepoužíva právnu ochranu. V súdenom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Žalobkyňa v konaní uviedla, že jej podmienky rozhodcovskej zmluvy neboli dodávateľom vysvetlené, pričom je pravda, že rozhodcovskú zmluvu podpísala. Tým, že žalovaný, ako dodávateľ podal u rozhodcovského súdu žalobu, bola žalobkyňa nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu a to v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľky. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná tiež podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a je povinnosťou nie len súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorou je rozhodcovská zmluva. Neuniklo pozornosti súdu, že rozhodca v praxi iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky konštatuje, ako danú. Súd preto nadobudol presvedčenie, že toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napr. osobitným vyjednávaním a nie nanúteným arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale len za transparentných podmienok a za podmienok, ak jej spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu a rozhodcovského konania ide. Na individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovených v občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť rozhodcovskej zmluve, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní, pričom na tomto nič nemení technika predkladania štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste, ako to bolo v tomto prípade. V danom prípade rozhodcovská zmluva zvýhodnila dodávateľa a znevýhodnila žalobkyňu, ako spotrebiteľku, čím vytvorila nerovnaké faktické podmienky na ochranu jej práv. Rozhodcovskú zmluvu tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania si žalobkyňa osobne nevyjednala a nemala vzhľadom na jej formulárový charakter možnosť ovplyvniť jej obsah. Na základe rozhodcovskej zmluvy začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa žalobkyňa, ako spotrebiteľka bola nútená nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tom súd vidí neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, pretože z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu núti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním, ako to bolo v tomto prípade. Spotrebiteľ má byť chránený pre obidvoma postupmi. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými formulárovými zmluvami, ako to bolo v tomto prípade. Rozhodcovská zmluva je tak absolútne neplatná aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd ďalej k rozhodcovskej zmluve dodáva, že Smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl v konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok delegalata uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne viacerými novelami, až po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernice, odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie, ako odporúča smernica. Členské štáty môžu prijať, alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v
oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa (článok 8 Smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napr. vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa. Na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle uvedených požiadaviek (nie len formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne ( podľa predstáv spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy nesplnil. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy, mohla ju prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom, a teda žalovaným vopred pripravený a na jeho obsahu žalobkyňa, ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom neparticipovala. V konaní teda bol podľa názoru súdu preukázaný aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) Zákona č. 335/2014 Z.z., keď rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
61. Na základe týchto skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobe žalobkyne vyhovel a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok s tým, že žiadna zo strán sporu nepodala návrh na pokračovanie sporu.
62. Súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a žalovaný bol v konaní neúspešný. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania priznal podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
64. Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. z)a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
65. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalovaný v konaní nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto mu vznikla povinnosť podľa výsledku konania zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Tento činí 331,50 € a to podľa položky I. 3c sadzobníka súdnych poplatkov. Tento je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku SR na účet Okresného súdu Zvolen.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).