Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33P-7-2017.pdf
PDF · 130.1 KB
Case nature
Area
Subarea
33P/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci navrhovateľa: W. M., I.. XX.XX.XXXX Z. Č. XX, G., zastúpený JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, so sídlom Františkánska 5, Trnava proti oprávnenej prijímať výživné: X. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a.
II. Oprávnenej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2017 navrhovateľ (otec - medzičasom plnoletej oprávnenej na výživné) žiadal znížiť výživné zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 85,- Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 22P/26/2014 zo dňa 23.01.2015, pričom v čase rozhodovania súdu bol otec profesionálnym vojakom v služobnom pomere. Zo služobného pomeru bol prepustený kvôli zdravotným problémom a služobný pomer skončil dňa 29.06.2016 po 23 rokoch vykonávania služby. Jeho prepusteniu predchádzalo prieskumné konanie na základe návrhu ošetrujúceho lekára, ktoré prebehlo dňa 04.05.2016. Na základe uvedených skutočností bol navrhovateľovi rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-6521102943260716 zo dňa 07.09.2016 priznaný výsluhový dôchodok od 30.06.2016 vo výške 622,04 Eur mesačne (pozn. súdu: navrhovateľ mal zrejme na mysli 662,04 Eur). Pri poslednom určení výšky výživného vychádzal súd z výšky priemerného mesačného príjmu v sume 1.192,- Eur. Mesačný príjem navrhovateľa sa teda znížil o približne 55% pôvodného príjmu. Navrhovateľ má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému V., I.. XX.XX.XXXX, ktorému po dohode s matkou maloletého po zmene pomerov platí výživné vo výške 65,- Eur mesačne (z pôvodnej výšky 130,- Eur), pričom výška výživného na maloletého Jakuba nebola určená rozhodnutím súdu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si uvedomuje, že výživné je prednostným výdavkom, avšak je dôvodné ho znížiť, nakoľko nie vlastnou vinou pôvodný príjem, z ktorého vychádzal súd pri poslednom určení výživného navrhovateľ už nedosahuje a ani ho nedokáže, vzhľadom na svoj zdravotný stav, dosiahnuť. S poukazom na uvedené okolnosti navrhol povinnosť platiť výživné na oprávnenú znížiť zo sumy 170,- Eur na sumu 85,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
2. Oprávnená žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť dôvodiac, že od poslednej zmeny vyživovacej povinnosti ubehlo krátke časové obdobie, oprávnená zároveň dosiahla dospelosť a nastupuje do maturitného ročníka, s čím sú spojené ďalšie náklady na študijný materiál a po úspešnom ukončení strednej školy sa výrazne zvýšia jej náklady spojené s plánovaným štúdiom na vysokej škole. Priemerné mesačné náklady oprávnená vyčíslila celkom v sume 568,- Eur, ktorá predstavuje pravidelné mesačné náklady, a to strava v sume 250,- Eur, oblečenie 100,- Eur, náklady na bývanie 100,- Eur, cestovné 28,- Eur, školské potreby 40,- Eur, drogéria 50,- Eur. Uvedené výdavky nezahŕňajú výnimočné výdavky, a to napr. lieky alebo účasť na kultúrnych podujatiach. Uvedené výdavky sa nevymykajú priemerným nákladom na dospelú mladú ženu. Zároveň oprávnená uviedla, že do majetkových pomerov navrhovateľa je tiež potrebné zaradiť tiež osobný automobil, motorku a trojizbový byt Č.. XX I. Č. XX O. G.. Aj s poukazom na uvedený majetok, je v možnostiach navrhovateľa prispievať na výživu oprávnenej sumou 170,- Eur, pričom oprávnená berie na vedomie zníženie príjmu navrhovateľa a nepodáva návrh na zvýšenie výživného, ktorý by bol s prihliadnutím len na jej odôvodnené potreby oprávnený.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom z 30.01.2017 na č. l. 1-3, lustráciou navrhovateľa v Sociálnej poisťovni zo 16.03.2017 na č. l. 7, lustráciu oprávnenej v Sociálnej poisťovni zo 16.03.2017 na č. l. 12, vyjadrením právneho zástupcu oprávnenej z 25.05.2017 na č. l. 16-18, potvrdením o návšteve školy zo 04.05.2017 na č. l. 20, výpisom z LV navrhovateľa č. XXXX na č. l. 21-22, rozhodnutím prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR zo 04.05.2016 na č. l. 30, personálnym rozkazom riaditeľa z 20.06.2016 na č. l. 31, likvidačným listom sociálneho zabezpečenia o výsluhovom dôchodku za rok 2017 a rok 2016 na č. l. 32 a 33, rodným listom maloletého V. M. na č. l. 34, čestným vyhlásením p. N. W. na č. l. 35, výpisom z účtu navrhovateľa č. l. 36, rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 17.09.2016 na č. l. 37, zápisnicou z rokovania prieskumnej komisie zo 04.05.2016, prepúšťacou správou zo dňa 12.01. 2016 z Nemocnice sv. Michala v Bratislave, výpisom z úverového účtu navrhovateľa na č. l. 60, výpisom z účtu matky oprávnenej za 9/2017 na č. l. 64-66, výpisom z účtu matky oprávnenej za 6/2017 na č. l. 67-70, výpisom z účtu matky oprávnenej za 5/2017 na č. l. 71-73, výpisom z účtu matky oprávnenej za 3/2017 na č. l. 74-76, výpisom z účtu manžela matky oprávnenej za 3/2017 na č. l. 77-79, výpisom z účtu matky oprávnenej za 1/2017 na č. l. 80-83, výpisom z účtu matky oprávnenej za 12/2016 na č. l. 84-87, výpisom z účtu manžela matky oprávnenej za 1/2017 na č. l. 88-90, potvrdením oprávnenej o návšteve školy na č. l. 91, kópiou dokladov o vyživovacej povinnosti manžela matky oprávnenej na č. l. 92-93, potvrdením
- emailom o kontaktovaní zamestnávateľa zo dňa 07.11.2016 a obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 15C/260/2001, 18P/14/2011, 37P/19/2008, 20P/340/2004 a 22P/26/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 15C/260/2001-9 zo dňa 28.08.2001 bolo manželstvo rodičov oprávnenej rozvedené, vtedy maloletá X. bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť v sume 1.500,- Sk, t. j. 49,79 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/340/2004-40 zo dňa 09.05.2005 bola vyživovacia povinnosť otca s účinnosťou od 01.09.2004 zvýšená zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 2.700,- Sk, t. j. 89,62 Eur. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 37P/19/2008-5 zo dňa 20.06.2008 bolo konanie, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletú na sumu 5.000,- Sk, t. j. 165,97 Eur mesačne z dôvodu späťvzatia podaného návrhu zastavené. Uznesením č. k. 18P/14/2011-27 zo dňa 26.10.2011 bolo konanie, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletú na sumu 150,- Eur mesačne z dôvodu späťvzatia podaného návrhu zastavené. Rozsudkom č. k. 22P/26/2014-48 zo dňa 23.01.2015, právoplatného dňa 18.03.2015, bolo s účinnosťou od 16.10.2014 výživné otca na vtedy maloletú X. zvýšené zo sumy 89,62 Eur (2.700,- Sk) mesačne na sumu 170,- Eur mesačne.
5. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v januári 2016 bol hospitalizovaný v nemocnici, kde mu bolo zistený neurologický nález na krčnej chrbtici, na platničkách. Následne vojenská obvodná lekárka navrhovateľa podala návrh na prieskumné konanie z dôvodu nevyhovujúceho zdravotného stavu. Aj napriek zníženiu príjmu o 30 % si navrhovateľ plnil určenú vyživovaciu povinnosť ako na oprávnenú, tak aj na maloletého V.. S mamou maloletého V. sa dohodol na nižšej sume výživného. Prácu sa snaží si nájsť, ale zatiaľ sa mu to nepodarilo, nakoľko jeho prax je špecifická a zdravotný stav mu fyzickú prácu neumožňuje. V roku 2016 absolvoval operáciu kolena. Liečil sa dlhodobo, bolesti prichádzali častejšie, tak bol hospitalizovaný. Dávky nepoberá, poberá len výsluhový dôchodok. Privyrába si občas prácou na dohodu na pár hodín denne, niekedy je to v sume 200,- Eur, niekedy 250,- Eur mesačne, aby pokryl súdom určené výživné. Iný príjem nemá. Nemá ani rodinných príslušníkov, ktorí by mu vedeli finančne pomôcť. Býva vo vlastnom 3. izbovom byte, sám. Úspory nemá. Platí úver, v sume 242,91 Eur, nájomné vo výške 170,- Eur, platí telefón, televíziu a bežné veci spojené so základnými potrebami. Ďalej vlastní osobné motorové vozidlo rok výroby 2003 a motorku rok výroby 2006, ktoré kupoval ako jazdené, v roku 2010 osobný automobil a motorku v roku 2009. Vlastní tiež malý 4 árový pozemok, ktorý nie je významnejšej hodnoty. Uviedol, že môže vykonávať prácu, avšak má obmedzenia týkajúce sa dvíhania bremien, prípadne inej náročnejšej fyzickej práce. Po odchode z armády mu bolo vyplatené 13.100,- Eur, ako odchodné. Časť z týchto prostriedkov investoval na splatenie vlastnej hypotéky a časť má ako úspory, z ktorých momentálne žije, nakoľko si plní vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej. Znížená pracovná schopnosť mu bola určená posudkovým lekárom v armáde na základe zdravotných problémov mu vznikli dávno predtým a pretrvávajú doteraz. Ďalej uviedol, náklady oprávnenej vyčíslené v sume 568,- Eur považuje za absurdné. Nechce sa zbavovať vyživovacej povinnosti, ale žiada o adekvátne určenie vzhľadom k jeho zdravotnému stavu.
6. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne titulom záverečnej reči uviedol, že v konaní bolo preukázané, že zdravotná spôsobilosť navrhovateľa bola podstatne znížená, a to až natoľko, že nastal pokles jeho pôvodného príjmu o cca 45 %. Po prepustení z armády vzhľadom na svoje zdravotné obmedzenie je pre neho veľmi zložité nájsť si nejaké pracovné miesto aspoň na dohodu, ak nie už na trvalý pracovný pomer, nakoľko väčšinu fyzických činností nemôže riadne vykonávať v celom rozsahu. Vzhľadom na svoje dlhé pôsobenie v armáde nie je zamestnateľný ani v administratívnej práci a v podobných činnostiach, nakoľko nepôsobil v civile, ale vo vojenskej oblasti. Ide teda o objektívne skutočnosti, ktoré spôsobili, že si už dlhší čas nemôže plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej v takom rozsahu ako mu bola určená v poslednom súdnom rozhodnutí. Svojej vyživovacej povinnosti si je samozrejme vedomý, chce si ju plniť aj naďalej, avšak za primeranú sumu považujeme polovicu sumy aktuálne určeného výživného. Podotkol, že polovicu sumy pôvodného výživného platí navrhovateľ v súčasnosti aj druhému dieťaťu, maloletému V., ktorú sumu uhrádza do rúk jeho matky na základe ich dohody. Akceptuje, že oprávnená má určité výdavky, avšak z objektívnych príčin navrhovateľ nie je schopný platiť výživné ako bolo naposledy určené rozhodnutím a z týchto dôvodov navrhuje, aby súd podanému návrhu vyhovel v plnom rozsahu, pričom si uplatňuje v prípade úspechu aj náhradu trov právneho zastúpenia.
7. Oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že výšku výživného určenú na už plnoletú oprávnenú v sume 170,- Eur považuje za sumu, ktorú navrhovateľ je schopný platiť, keďže životné náklady oprávnenej sa vekom prirodzene zvyšujú. Oprávnená si je vedomá, že príjem otca sa znížil, že je poberateľom výsluhového dôchodku, avšak táto skutočnosť nebráni otcovi, aby sa zamestnal a príjem si zvýšil. Okrem uvedeného má oprávnená vedomosť, že otec vlastní majetok, 3. izbový byt a motorku. Čo má nepochybne vplyv na jeho majetkové pomery. Od posledného určenia výšky výživného na oprávnenú sa príjem matky oprávnenej znížil, keďže predtým zarábala približne 700,- Eur v čistom ako je uvedené v rozsudku o určení výživného, pričom v súčasnosti jej čistý príjem činí len sumu vo výške okolo 500,- Eur. Matka oprávnenej bola predtým zamestnávaná prostredníctvom agentúry a jej príjem nebol stabilný, ale kolísal. Následne sa zamestnala v spoločnosť Black Red White Slovakia, a.s., pričom ide o nábytkársku firmu. Oprávnená nemá zvýšené výdavky na stravu, pričom sumu 250,- Eur uvedenú vo vyjadrení považuje za štandardnú, nakoľko to vychádza približne 8,- Eur na deň, ktorá suma je primeraná. Opravená má mierne zvýšené výdavky na drogériu z dôvodu, že má kožné alergické reakcie, čo vyplýva aj z predchádzajúceho rozsudku, ktorým bolo upravené výživné. Čo sa týka nákladov oprávnenej na bývanie, tak matka oprávnenej spolu s manželom uhrádzajú úver vo výške 380,- Eur mesačne, elektrinu 170,- Eur mesačne, televíziu a internet 23,- Eur mesačne, štvrťročne vodu 30,- Eur, tieto náklady sú pre 3 dospelé osoby. Z uvedeného vyplýva, že aj suma 100,- Eur ako náklady oprávnenej na bývanie je primeraná. Suma 170,- Eur za elektrinu je vyššia z dôvodu, že v domácnosti sa vykuruje elektrinou, nie plynom. Oprávnená je momentálne v maturitnom ročníku a mala zvýšené výdavky na stužkovú v sume 150,- Eur, na maturitnú skúšku 40,- Eur a tiež na prihlášky na vysokú školu v sume 20,- až 40,- Eur. Zároveň je veľký predpoklad, že oprávnená bude prijatá na vysokú školu, čím dôjde k zmene pomerov na jej strane a v prípade zníženia výživného by si musela v krátkej dobe podávať návrh na zvýšenie výživného.
8. Oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu titulom záverečnej reči uviedla, že navrhovateľ oprávnenej má možnosť sa zamestnať. Jediné potvrdenie, ktoré predložil o tom, že sa snaží si nájsť zamestnanie je z novembra roku 2016, pričom zo strany otca nebol predložený doklad o jeho invalidite, aspoň čiastočnej. Rozhodnutie Ministerstva obrany SR nie je totožné s rozhodnutím sociálnej poisťovne. Navrhovateľ dostal odchodné vo výške desaťnásobku svojho platu, pričom hoci aj náklady od poslednej úpravy, ktorá bola pred takmer troma rokmi pôsobením inflácie a iných vplyvov sa značne zvýšili a napriek tomu si oprávnená nepodala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Polovica sumy výživného ako navrhuje navrhovateľ nepokrýva ani polovicu nákladov na stravu čo v žiadnom prípade nie je možné nazývať adekvátne. Výživné k druhému maloletému dieťaťu taktiež nebolo zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom preukázané riadnym rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd návrh zamietol. Trovy konania si neuplatňuje.
9. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 04.05.2017 vyplýva, že oprávnená bola v školskom roku 2016/17 žiačkou 3.B triedy na Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku, E.F.O. X, G..
10. Z LV č. XXXX, T. G., T. G., katastrálne územie G. zo dňa 25.05.2017 vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. 15, na 1. poschodí, na ulici Č. XX O. G. o výmere 83 m2, pričom na uvedený byt je zriadené záložné právo v prospech UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
11. Z rozhodnutia prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR č. p. ÚHL RK-58-62/2016 zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že na základe návrhu ošetrujúceho lekára navrhovateľa bolo dňa 04.05.2016 vykonané prieskumné konanie, v rámci ktorého prieskumná komisia na základe zaslaných odborných lekárskych nálezov zistila závažné zmeny zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré podmienili zmenu zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na ďalší výkon štátnej služby s výrokom nespôsobilý vykonávať štátnu službu.
12. Z personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 4 030 zo dňa 20.06.2016 bol navrhovateľ prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe, pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu a ktorého služobný pomer sa skončí dňom doručenia rozhodnutia - 29.06.2016.
13. Z likvidačného listu sociálneho zabezpečenia za rok 2016 vyplýva, že navrhovateľovi vznikol dňom 30.06.2016 nárok na výsluhový dôchodok, pričom tento poberal od 10/2016 do 12/2016 vo výške 663,12 Eur mesačne, ďalej mu bolo vyplatené odchodné vo výške 13.511,- Eur a doplatok výsluhového dôchodku v sume 2.011,43 Eur. Z likvidačného listu sociálneho zabezpečenia za rok 2017 vyplýva, že navrhovateľovi vznikol dňom 30.06.2016 nárok na výsluhový dôchodok, pričom tento poberal od 01/2017 do 06/2017 vo výške 663,12 Eur mesačne a od 07/2017 poberá v sume 667,77 Eur mesačne.
14. Z rodného listu maloletého V. M., I.. XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ je ocom maloletého a matkou je N. W., I.. XX.XX.XXXX.
XX. Z čestného vyhlásenia N. W., I.. XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ platí na maloletého V. mimosúdne dohodnutú čiastku 60,- Eur mesačne v hotovosti od začiatku roka 2017.
16. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 31.08.2017 vyplýva, že navrhovateľ uhrádza ako zálohové platby spojené s užívaním bytu v sume 149,73 Eur mesačne.
17. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, Bratislava č. VÚSZ-65211029432607 zo dňa 07.09.2016 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 30.06.2016 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 662,04 Eur.
18. Zo zápisnice z rokovania prieskumnej komisie zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že navrhovateľ je od roku 2014 liečený pre vertebrogénne obtiaže krčnej a driekovej chrbtice. Okrem uvedeného sa navrhovateľ dlhodobo lieči na bolesti kolien a aktuálne sa podrobuje rehabilitačnej liečbe. Vzhľadom k predpokladanej progresii ochorenia a nutnosti dodržiavať režim vertebropata bola navrhnutá zmena spôsobilosti vykonávať štátnu službu na nespôsobilý vykonávať štátnu službu.
19. Z výpisu z úverového účtu navrhovateľa zo dňa 30.12.2016 vyplýva, že výška splátky úveru je 242,91 Eur.
20. Z prepúšťacej správy navrhovateľa zo dňa 12.01.2016 z nemocnice Sv. Michala v Bratislave, neurologické oddelenie, vyplýva, že záverom sú uvedené odporúčania ako vyhýbať sa prudkým pohybom, dvíhaniu predmetov, podchladeniu, dodržiavať fyzické šetrenie a pokračovať v rehabilitácii ambulantne. Na problémy s krčnou a driekovou chrbticou sa navrhovateľ lieči už od roku 2010.
21. Z výpisu z účtu matky za obdobie 09/2017 vyplýva, že matke oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške 513,45 Eur, za obdobie 06/2017 vyplýva, že matke oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške 556,86 Eur, za obdobie 05/2017 vyplýva, že matke oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške 400,- Eur, za obdobie 03/2017 vyplýva, že matke oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške 799,45 Eur, za obdobie 01/2017 vyplýva, že matke oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške vo výške 456,88 Eur, za obdobie 12/2016 vyplýva, že matke oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške 525,64 Eur.
22. Z výpisu z účtu manžela matky oprávnenej za obdobie 03/2017 vyplýva, že manželovi matky oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške 820,09 Eur a za obdobie 01/2017 vyplýva, že manželovi matky oprávnenej bola vyplatená mzda vo výške 818,36 Eur.
23. Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že oprávnená je v školskom roku 2017/18 žiačkou 3.B (pozn. súdu: zrejme má byť správne 4.B) triedy na Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku, E.F.O. X, G..
XX. Z fotografií šekov vyplýva, že manžel matky oprávnenej si plní vyživovaciu povinnosť voči Z. Y. v sume 220,- Eur.
25. Z emailu zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že navrhovateľ sa uchádzal o pozíciu obchodný zástupca junior pre spoločnosť L.A.D. plus s.r.o., Zlievarenska 8, Trnava.
26. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
31. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
34. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
35. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného pre oprávnenú prijímať výživné, ktorá je t. č. už plnoletou dcérou navrhovateľa. Súd preto v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine, odôvodňujúcou zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom v konaní sp. zn. 22P/26/2014. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, teda schopnosti, možnosti, majetkové pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípade pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného platiť výživné (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, zhoršenie zdravotného stavu) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je v celom rozsahu nedôvodný. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22P/26/2014-48 zo dňa 23.01.2015, totiž na strane navrhovateľa, ani na strane oprávnenej prijímať výživné nedošlo k takej zmene okolností, ktoré by boli podkladom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorým bolo pre oprávnenú prijímať výživné s účinnosťou od 16.10.2014 určené výživné vo výške 170,- Eur mesačne. V čase tohoto posledného zvýšenia výživného bola oprávnená študentkou prvého ročníka strednej školy. Odvtedy však vyrástla a dospela, je staršia o 3 roky, v dôsledku čoho sa úmerne jej veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jej výchovu, vývoj a výživu. Oprávnená je v školskom roku 2017/2018 študentkou Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Trnave, aktuálne je v maturitnom ročníku. Je teda v životnej etape, kedy sa intenzívne venuje svojej príprave na budúce povolanie, s čím súvisia aj jej zvýšené výdavky na školské potreby, cestovné do školy, prípadne doučovanie. Keďže oprávnená dospela, nevyhnutne sa zvýšili aj jej bežné výdavky na oblečenie a stravu. Zároveň sa nachádza v životnom období, kedy jej vznikajú nepravidelné zvýšené výdaje, a to napríklad na stužkovú, s čím súvisí nielen zaplatenie samotnej slávnosti, ale aj zabezpečenie oblečenia pre oprávnenú, ďalej tiež mala výdavky aj na prihlášky na vysokú školu. Oprávnená uvádzala, že jej výdavky predstavuje strava 250,- Eur, cestovné 28,- Eur, oblečenie 100,- Eur, drogéria 50,- Eur, náklady na bývanie 100,- Eur, školské potreby 40,- Eur, nepravidelné zvýšené výdavky na stužkovú v sume 150,- Eur, na maturitu v sume 40,- Eur a na prihlášky na vysokú školu v sume 20,- až 40,- Eur. Výdavok oprávnenej na stravu vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená neuviedla zdravotné obmedzenia alebo špeciálne diéty považoval súd za neprimerane vysoký, ďalej za neprimeraný výdavok považoval súd aj výdavok na oblečenie. Avšak aj s prihliadnutím na túto skutočnosť, v prípade, že by súd akceptoval výdavky na stravu a oblečenie v nižšej sume - na stravu v sume 150,- Eur, na oblečenie v sume 80,- Eur (sumu 80,- Eur považuje za odôvodnenú nakoľko ide o mladú dospelú ženu), tak pravidelné mesačné výdavky oprávnenej predstavujú spolu sumu 448,- Eur. Ďalej súd dodáva, že akceptoval u oprávnenej zvýšenú sumu výdavkov na školské potreby, nakoľko oprávnená má zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom pracovného oblečenia do školy a takisto na drogériu, keďže oprávnená má kožné ochorenie - atopický ekzém, ktoré si vyžaduje používanie drahšej kozmetiky. Navyše oprávnená do svojich výdavkov nezahrnula výdavky spojené s voľnočasovými aktivitami, návštevou kultúrnych podujatí a telefónom, pričom nepochybne takéto výdavky má. V budúcnosti má zároveň záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, s čím pravdepodobne dôjde k zvýšeniu jej výdavkov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má súd za to, že na strane oprávnenej prijímať výživné, od poslednej úpravy výživného došlo k miernemu zvýšeniu jej oprávnených nákladov v súvislosti s jej vzdelávaním, prípravou na budúce povolanie, zvýšením bežných životných nákladov na oblečenie, obuv, jedlo, hygienické potreby, záľuby a voľný čas.
37. Na strane matky oprávnenej prijímať výživné, došlo k čiastočnému zhoršeniu pomerov, a to v súvislosti so znížením príjmu. Od času poslednej úpravy došlo u matky oprávnenej k zmene, nakoľko sa vydala za partnera, s ktorým v čase poslednej úpravy výživného žila. Manžel matky oprávnenej má jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej Z. Y., ktorú plní v sume 220,- Eur. Z rozsudku 22P/26/2014 vyplýva, že v čase poslednej úpravy výživného bol príjem matky oprávnenej 704,98 Eur. K zníženiu jej príjmu došlo z dôvodu, že sa zamestnala na trvalý pracovný pomer, pričom dovtedy pracovala prostredníctvom pracovnej agentúry na dohodu o pracovnej činnosti. V súčasnosti jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu cca 513,45 Eur, manžel matky oprávnenej má čistý mesačný príjem cca 820,09 Eur. Matka do svojho príjmu nezahrnula prídavky na dieťa (oprávnenú), ktoré nepochybne poberá, keďže táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť na oprávnenú. Výdavky rodiny oprávnenej na bývanie boli obvyklé, v nezvýšenej miere, cca 583,- Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že od poslednej úpravy sa príjmy matky znížili, takisto aj príjem manžela matky, avšak tomuto odpadla jedna vyživovacia povinnosť.
38. Na strane navrhovateľa súd od poslednej úpravy výživného nezistil také zhoršenie pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie jeho vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodovania súdu o zvýšení výživného mal navrhovateľ príjem vo výške 1.192,82 Eur mesačne. V tom čase žil sám v 3-izbovom byte, pričom mal mesačné výdavky ako splácanie hypotéky v sume 450,- Eur, fond opráv 30,- Eur, za služby 99,79 Eur, elektrinu 24,86 Eur, výživné na oprávnenú 120,- Eur, bezúčelový úver na auto v sume 155,- Eur, životné poistenie 120,- Eur, internet a televízia 30,- Eur mesačne, výživné na maloletého V. v sume 130,- Eur a cestovné náklady v súvislosti s dochádzkou do práce v sume 80,- Eur mesačne. V súčasnosti navrhovateľ naďalej žije sám, vyživovacie povinnosti mu nepribudli. Navrhovateľ pracoval do 29.06.2016 ako profesionálny vojak, kedy skončil jeho služobný pomer z dôvodu jeho trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu. Priemerný čistý mesačný príjem v čase odchodu navrhovateľa do výsluhového dôchodku bol 1.351,10 Eur, z ktorého základu vychádzal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pri výpočte výsluhového dôchodku. Doplatok výsluhového dôchodku za obdobie od 30.06.2016 do 30.09.2016 činil sumu 2.011,43 Eur, ktorý mu bol vyplatený v októbri 2016 spolu s bežným výsluhovým dôchodkom, zároveň mu bolo v novembri 2016 vyplatené odchodné vo výške 13.511,- Eur, čo predstavuje odchodné vo výške cca 10 mesačných platov. Navrhovateľ nepožiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že poberá výsluhový dôchodok by nepoberal žiadne iné dávky. Od júla 2017 je navrhovateľovi vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 667,77 Eur mesačne. Navrhovateľ zároveň uviedol, že si privyrába, pričom jeho príjem je cca 200,- Eur až 250,- Eur mesačne. V konaní navrhovateľ nepreukázal takú zmenu zdravotného stavu, že by nemohol vykonávať žiadnu prácu. Je pravdou, že navrhovateľ má vzhľadom na svoj zdravotný stav (potvrdený aj lekárom) obmedzenia pri výkone práce (dvíhanie ťažkých bremien, vyhýbanie sa prudkým pohybom, podchladeniu, fyzické šetrenie), avšak to neznamená, že nemôže vykonávať žiadnu prácu. Navyše uvedené potvrdenie od lekára bolo z januára 2016, od kedy mohlo u navrhovateľa dôjsť aj zlepšeniu zdravotného stavu. Navrhovateľ súdu zároveň preukazoval, že si aktívne hľadá prácu jedným emailom, ktorým žiadal o zaradenie do výberového konania, ktorý však bol tiež staršieho dátumu, t. j. z novembra 2016. Súd nepopiera tvrdenia navrhovateľa, že vzhľadom na svoju úzku špecializáciu, keď 23 rokov pracoval ako profesionálny vojak, je ťažšie zamestnateľný, avšak nie je nezamestnateľný. Navyše navrhovateľ sám priznal, že si privyrába nejakou prácou, pričom si zvyšuje svoj príjem o cca 200,- až 250,- Eur mesačne. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ má pravidelný stabilný príjem vo forme výsluhového dôchodku. Za významnú považoval súd skutočnosť, ktorú zároveň vzal do úvahy pri posudzovaní návrhu na zníženie výživného, že navrhovateľovi bola ako odchodné vyplatená suma 13.511,- Eur, ktorá mu pri súčasnom vyplácaní výsluhového dôchodku pokryje minimálne 20 mesiacov, počas ktorých navrhovateľ dosahuje príjem ako pri prepustení zo štátnej služby (13.511,- Eur : 20 mesiacov = 675,55 Eur; t. j. 675,55 Eur + 667,77 Eur = 1.343,32 Eur mesačne), t. j. minimálne do februára 2018. Navrhovateľovi sa zároveň oproti predchádzajúcemu posudzovaniu výšky výživného znížili výdavky, a to splátka hypotéky zo sumy 450,- Eur na sumu 242,- Eur, odpadol mu bezúčelový úver na auto v sume 155,- Eur, životné poistenie v sume 120,- Eur a cestovné náklady v sume 80,- Eur mesačne, keďže v súčasnosti nepracuje. Súd má za to, že k zmene príjmových pomerov na strane navrhovateľa oproti poslednej úprave výživného tak nedošlo, pretože hoci bol prepustený zo štátnej služby, nie vlastnou vinou, je mu vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 667,77 Eur, ktorý však spolu s poskytnutým odchodným (cca v sume 675,55 Eur na mesiac počas 20 mesiacov) a príležitostnou brigádou (v sume 200,- Eur až 250,- Eur) predstavuje celkovo oproti stavu v čase posledného rozhodovania súdu o sumu vyššiu, pričom sa zároveň jeho náklady znížili.
39. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného pre oprávnenú prijímať výživné je nedôvodný, a treba ho v celom rozsahu zamietnuť. Na strane navrhovateľa nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie priznaného výživného. Hoci je navrhovateľ nezamestnaný, poberá výsluhový dôchodok a bolo mu vyplatené odchodné. Navrhovateľ síce uvádzal, že časť týchto prostriedkov minul na splatenie hypotéky, na túto skutočnosť však súd nemohol prihliadnuť, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Rodič je povinný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu prioritne a následne môže uspokojovať svoje nadštandardné potreby s tým, že výživné je prednostnou pohľadávkou aj v rámci exekúcie. Navrhovateľ si musel byť vedomý svojich vyživovacích povinností a zariadiť sa po prepustení z armády tak, aby vedel primárne plniť svoju vyživovaciu povinnosť a až následne mohol uspokojovať svoje ďalšie nadštandardné potreby, ktorou vyplatenie časti úveru nepochybne je. Súd ďalej dodáva, že aj s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľa, ktorý je síce zhoršený, ale nie do takej miery, aby nemohol vykonávať žiadnu prácu, je na navrhovateľovi, aby sa zamestnal a mal dostatok prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Uvedené tvrdenie podporuje aj fakt, že navrhovateľ bol síce prepustený z armády zo zdravotných dôvodov, ktoré súd ani nespochybňuje, avšak išlo o dôvody, ktoré navrhovateľa robili nespôsobilým vykonávať prácu profesionálneho vojaka, keď navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný výsluhový dôchodok. Povinnosťou navrhovateľa ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí. Navrhovateľ tak musí vyvinúť vyššiu aktivitu pri hľadaní práce (samozrejme s prihliadnutím na jeho diagnózu). Výšku doposiaľ stanoveného výživného uloženého navrhovateľovi v sume 170,- Eur mesačne na plnoletú X. považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám a s prihliadnutím na jej vek, vzhľadom k príjmu matky, ako aj vzhľadom k možnostiam navrhovateľa v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine za primeranú a zníženie nepovažuje za dôvodné. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojená až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby detí. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť výživné, v čo najväčšom rozsahu. Po zohľadnení výsledkov dokazovania a všetkých vyššie uvedených hľadísk, súd dospel k záveru, že vzhľadom na potreby oprávnenej, ako aj majetkové a príjmové pomery navrhovateľa a jeho odôvodnené výdaje, návrh navrhovateľa na zníženie výživného na oprávnenú nie je dôvodný a tento zamietol.
40. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
41. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia tak, že (medzičasom plnoletej) oprávnenej právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko hoci bola úspešná, právo na náhradu trov si neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.).