Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/97/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Ľ. Č., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XX, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 229,37 EUR takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 21.03.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 229,37 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby poukázala na to, že na základe zmluvy zo dňa 09.08.2017 jej bola poskytnutá pôžička vo výške 45.000,- Sk, ktorú sa zaviazala splatiť v 72 splátkach po 1.399,- Sk mesačne s tým, že celková suma pôžičky predstavuje 100.708,- Sk a RPMN 36,50 %. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to: sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/), ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/). Správna výška RPMN vypočítaná podľa údajov uvedených v zmluve je 36,54 % a údaj uvedený v zmluve vo výške 36,50 % je nesprávny. Vyššie uvedené náležitosti v zmluve o úvere absentujú, resp. sú uvedené nesprávne (RPMN). Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že podľa § 4 ods. 5 cit. zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi platbami žalobkyne vo výške 1.723,10 EUR a výškou úveru vo výške 1.493,73 EUR, teda v sume 229,37 EUR. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobkyňa sa o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na ochranu občana HOOS v novembri roku 2015, o čom súdu predložil prehlásenie Združenia HOOS zo dňa 21.01.2016. Ohľadom objektívnej premlčacej lehoty poukázala žalobkyňa na to, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktoré porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu. V tejto súvislosti citovala časť rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že platby žalobkyne prijímal oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy v súlade s riadne dohodnutými úverovými podmienkami. Uviedol, že žalobkyni nemohla, ani doposiaľ nevznikla, žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo k naplneniu ani jednej z podmienok uvedených v ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotnou žalobkyňou bez ďalšieho, nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia a takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu, preto žalovaný považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený. Ak by však súd napriek uvedenému dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vznáša žalovaný námietku premlčania. Žalovaný taktiež poukázal na to, že rešpektuje spotrebiteľské normy, avšak poukazuje na to, že v oblasti spotrebiteľského práva nie sú jednotné výklady jednotlivých ustanovení právnych predpisov ani zo strany súdov. Kým v jednom konaní súd vyhodnotí spôsob uvedenia obligatórnych náležitostí za súladný so zákonom, v inom konaní ho považuje za nepostačujúci. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale aby bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa žiadne dôkazy preukazujúce úmyselné konanie žalovaného za účelom získania bezdôvodného obohatenia neoznačila. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne nemožno vyvodiť len z tej skutočnosti, že žalovaný neuviedol do úverovej zmluvy náležitosti, ktoré podľa zákona v nej mali byť (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/847/2014-104 zo dňa 16.09.2015). Žalobkyňa v rámci svojej dôkaznej povinnosti nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenie, že v danom prípade získal žalovaný bezdôvodné obohatenie úmyselne, čo znamená, že neuniesla dôkazné bremeno. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k reálnemu získaniu bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva, že objektívna doba vždy začne plynúť skôr a je rozpoznateľná na základe skutkových okolností. Zároveň je dôležité podotknúť, že subjektívna premlčacia doba musí plynúť v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno prekročiť. Nie je možné domáhať sa svojho nároku po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa na neuplynúcu dvojročnú subjektívnu dobu. Žalobkyňa na základe úverovej zmluvy č. 3708015084 čerpala úver vo výške 1.493,73 EUR, ktorý následne splácala v období od 17.09.2007 do 16.05.2008, kedy zaplatila poslednú splátku a zmluva sa od tohto dátumu eviduje ako ukončená, o čom bolo žalobkyni zaslané aj oznámenie zo dňa 06.05.2008. Pri posúdení premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný vychádzal zo žaloby, konkrétne z pečiatky Okresného súdu Prešov, z ktorej vyplýva, že žaloba došla súdu dňa 21.03.2016. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. 3708015081, ktorý si uplatňuje pred lehotou 21.03.2013, je premlčaný. Po dátume 16.05.2008 žalobkyňa nevykonala žiadnu úhradu, zmluva bola od roku 2008 ukončená a preto je nárok žalobkyne nedôvodný. Žalovaný taktiež uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou jedine prípad neuvedenia RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v správnej výške. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Právny zástupca žalovaného v rámci prednesu na pojednávaní konanom dňa 12.01.2018 poukázal tiež na to, že nesprávna výška RPMN je otázkou hmotného práva a nemá sa dokazovať, pričom výpočet žalobkyne, ktorý bol predložený do súdneho spisu nie je správny z dôvodu nesprávneho zaokrúhľovania poskytnutého úveru resp. splátok úveru, pričom úprava účinná v čase uzavretia zmluvy dovoľovala uvedenie RPMN so zaokrúhlením na jedno desatinné miesto. K otázke uvedenia úroku v zmluve uviedol, že v zmluve je uvedená celková suma, ktorú mala žalobkyňa uhradiť, pričom v tejto sume je zahrnutý aj úrok. Rozklad splátok na istinu, úrok a poplatky v čase uzavretia zmluvy nemal za následok to, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež uviedol, že pre posúdenie počiatku plynutia premlčacej lehoty nie je významná vedomosť o právnom posúdení veci, ale o skutkových okolnostiach (NS SR, sp. zn. 1Cdo/67/2011).

4. Zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 09.08.2007 vyplývajú údaje tak, ako ich uviedla žalobkyňa v žalobe. Prílohou žaloby sú taktiež kópie poštových poukážok ako aj prehľad splácania predmetného úveru, z ktorých vyplýva, že úver bol predčasne splatený dňa 14.05.2008. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov zo dňa 21.01.2016 vyplýva, že do sídla združenia sa v mesiaci november roku 2015 dostavila žalobkyňa, kde bola informovaná o tom, že je potrebné predložiť všetky podklady, po predložení ktorých ju informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdneho dvora týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a o smernici Rady EHS 93/2013.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a taktiež medzi stranami sporu nebola sporná výška bezdôvodného obohatenia. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také známosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. V danom prípade sa žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela 14.05.2008, kedy predčasne zaplatila celý úver a nie je možné akceptovať údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela až v novembri roku 2015 od Združenia HOOS, nakoľko, pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate svojvoľne prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný. Vzhľadom na to, že žaloba bola súdu podaná až 21.03.2016 a dvojročná subjektívna lehota uplynula 14.05.2010, je tento nárok premlčaný Súd má zároveň za to, že aj počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné odvíjať od zaplatenia úveru, teda od 14.05.2008, teda keďže v danom prípade nebol nárok uplatnený do 14.05.2011 a žaloba bola súdu podaná 21.03.2013, je tento nárok premlčaný aj z dôvodu uplynutia 3-ročnej objektívnej lehoty a teda žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania.

7. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, keďže sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie a to s poukazom na to, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje služby a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávnej výšky RPMN resp. neuvedenia úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z hľadiska

hospodárnosti konania sa, ako už bolo konštatované, prioritne zaoberal posúdením vznesenej námietky premlčania a nezaoberal sa už z tohto dôvodu posúdením skutočnosti, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, pričom podľa názoru súdu, pokiaľ by aj zmluva neobsahovala náležitosť uvedenú žalobkyňou, nemožno z toho podľa názoru súdu vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade žalovaný z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania úverov na finančnom trhu. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy), preto súd nevychádzal z 10-ročnej premlčacej lehoty a táto skutočnosť ani nie je na základe vyššie uvedeného posúdenia významná, keďže už uplynula 2- ročná subjektívna lehota. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015, 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajského súdu v Prešove (15Co/207/2015). Vzhľadom na to, že objektívna trojročná premlčacia lehota, ako aj dvojročná subjektívna premlčacia lehota v danom prípade začali plynúť dňa 14.05.2008 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná až dňa 21.03.2016, súd žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.

8. Vyššie uvedené závery vyplývajú napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015, z ktorého okrem iného vyplýva: „Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

9. Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, ktorý poukázal na to, že: „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre premlčanie s poukazom na to, že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pred podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s občianskym združením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok plynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou, t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku na plnenie zo zmluvy č. 5331512 zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu č. 5331360 zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom

na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby pre posúdenie danej veci irelevantné“.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).