Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/159/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu ALCONN, s.r.o. so sídlom 953 01 Čaradice 174, IČO 44 393 601 proti žalovanému Andrej Kalinay, bytom 972 22 Nitrica 495, IČO 43 971 130, zast. JUDr. Peter Dolný, advokát, ul. Matice slovenskej 8, Prievidza, o zaplatenie 12 450,- € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 10 000,- € s 0,5% denným úrokom z omeškania od 02.03.2012 (t.j. deň, kedy prebral peniaze od nemeckého objednávateľa) do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 10.02.2012 prišiel za ním žalovaný, ktorý mal záujem o práce zateplovača v Nemecku. Práca bola na živnosť. Žalobca ho s prácou riadne oboznámil a na znak súhlasu podpísal so žalobcom zmluvu. Podmienky a záväzky sú jasné a zrozumiteľné. Zahraničnej firme vystavoval faktúry žalobca, a preto mu bol žalovaný povinný posielať odpracované m2, ako sa ústne pri podpise zmluvy dohodli. Za prvý týždeň síce žalovaný vyčíslil žalobcovi prácu, ale nie správne. Za druhý týždeň ho žalobca žiadal o vyčíslenie vykonanej práce viacerými emailami, jasnú odpoveď ale nedostal. Nemecký objednávateľ meškal s platbou 2 týždne a na právne vyhrážky žalobcu od zmluvy odstúpil. V ten istý deň od zmluvy odstúpil aj žalovaný a prebral peniaze, ktoré mu nemecký objednávateľ ponúkol. Týmto žalovaný porušil najzávažnejší záväzok zmluvy obídením a pracuje v Nemecku naďalej. Na výzvu žalobcu, aby opustil stavbu, a tým aj Nemecko reagoval vyhrážkami. Nereagoval ani na email, v ktorom ho žalobca žiadal o čestné prehlásenie potvrdené notárom. Žalovaný hrubo porušil najdôležitejšie zmluvné záväzky, a tým spôsobil žalobcovi veľkú finančnú škodu a spáchal trestný čin podvodu, obohatenia sa na úkor žalobcu. 1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: zoznam dlžníkov, Zmluva o spolupráci zo dňa 10.02.2012, email žalobcu zo dňa 28.2., 29.02., 01.03., 08.03., výpis žalobcu z obch. registra, výpis žalovaného zo živn. registra.

2.1. Písomným podaním, doručeným súdu 04.04.2012, žalobca doplnil žalobu tak, že okrem zmluvnej pokuty v sume 10 000,- € za nedodržanie podmienok sa domáhal voči žalovanému aj zaplatenia sumy 2 000,- € ako škody, ktorú mu žalovaný spôsobil. Žalobca poukazoval na to, že v tejto situácii sa ocitol kvôli ďalšiemu bezcharakternému človeku, akým je žalovaný, ktorý vďaka žalobcovi získal nielen prácu v Nemecku, ale aj ubytovanie a 150,- € týždenne - diéty. Žalobcu to stálo veľa času a nemalé peniaze na telefonáty, kým žalovanému prácu našiel. Keď sa v nedeľu večer ocitol na ulici, pretože mu nemecká firma nevyplatila na ďalší týždeň ubytovanie a on ako živnostník si nebol schopný ubytovanie zaplatiť, pretože si so sebou z domu nezobral žiadnu finančnú rezervu, žalobca bol ochotný a volal zo Slovenska

nemeckú políciu, aby žalovanému na jednu noc zaobstarali ubytovanie, čo aj vybavil. Žalovaný mu nielen neposielal riadne odpracované m2 ako bol povinný posielať, ale odstúpil od zmluvy žalobcu emailom a prevzal peniaze od nemeckej firmy, ktorá mu ich ponúkla. Na výzvu žalobcu okamžite opustiť stavbu žalovaný nereagoval a pracoval tam ďalej. Žalobca poukázal na email od W. K., v ktorom mu píše, že nemecký podnikateľ B. dňa 03.03.2012 vyplatil každého robotníka, takže aj žalovaného sumou 1 200,- €. Žalovaný mal vystupovať pod menom žalobcu. Porušil nielen všetky podmienky zmluvy so žalobcom, ale spáchal aj trestný čin podvodu a obohatenia sa na úkor žalobcu. 2.2. Žalobca k uvedenému písomnému doplneniu žaloby pripojil email od W. K..

3. Písomným podaním zo dňa 18.04.2012 žalobca doplnil žalobu tak, že žiadal, aby súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie sumy 450,- € ako škody - nákladov, ktoré mu týmto vznikajú (strata času, študovanie, režijné náklady, benzín, telefonovanie).

4. Emailami zo dňa 14.02.2014 a 19.03.2014 žalobca požiadal o prikázanie veci v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. Okresnému súdu Levice, ktorý je všeobecným súdom žalobcu, v ktorého obvode má žalobca sídlo. Písomným podaním, doručeným súdu 30.06.2014, žalovaný nesúhlasil s prikázaním veci Okresnému súdu Levice, nakoľko neexistuje žiadny objektívny a vecný dôvod. Trval na tom, aby spor rozhodol Okresný súd Trenčín. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uznesením sp. zn. 1Ndob/11/2014 zo dňa 15.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.08.2014, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel návrhu žalobcu na prikázanie veci na ďalšie konanie Okresnému súdu Levice.

5. Emailom zo dňa 11.01.2014 požiadal žalobca o ustanovenie advokáta, na ktorého má nárok. Uviedol, že daňové priznanie za rok 2011 bolo nulové. Konateľka žalobcu sa viac zdržuje v zahraničí, takže poštu na Slovensku preberať a dostavovať na súd sa nemôže. Pracuje iba príležitostne, keď prácu nájde a peniaze má na prežitie. Na Slovensku viac nepodniká, a ani nemieni podnikať. Má 30 dlžníkov, ktorí ju priviedli do krachu, a pre ktorých nemohla prežiť, ani platiť sociálne poistenie. Nevlastní žiaden majetok. Emailom zo dňa 19.03.2014 žalobca požiadal o doriešenie veci, nakoľko vec musí prešetriť advokát.

6. Písomným podaním zo dňa 21.03.2014, doručeným žalobcovi 27.03.2014, oznámil súd žalobcovi, že podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi o žiadosti fyzických osôb v hmotnej núdzi o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu rozhoduje Centrum právnej pomoci na základe písomnej žiadosti, a to prostredníctvom kancelárie centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. V prípade žalobcu, vzhľadom na jeho sídlo, resp. bydlisko jeho konateľky Kancelária Centra právnej pomoci, Štefánikova trieda 88, Nitra, tel. č. 037/2420053, mailová adresa info.nr@legalaid.sk <mailto:info.nr@legalaid.sk>. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné, aby žalobca svoju žiadosť o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu adresoval Centru právnej pomoci na uvedenú korešpondenčnú adresu, nakoľko súd nemá právomoc rozhodnúť o tejto žiadosti.

7. Emailom zo dňa 01.04.2014 žalobca trval na ustanovení advokáta súdom. Poukazoval na to, že niektoré súdy mu už advokáta pridelili, takže súd môže advokáta prideliť, účastník nemusí advokáta riešiť cez Centrum právnej pomoci, keďže je to zdĺhavé a finančne náročné pre konateľku žalobcu viackrát cestovať do Nitry.

8. Emailom zo dňa 08.08.2014 žalobca poukázal na § 12 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Je neprípustné akceptovanie stavu, kedy si konaním in fraudem legis určí príslušný súd len jedna strana sporu. Dlžník spáchal trestný čin a súd mu „nadržiava“. Preto mal súd s plnou vážnosťou vziať na vedomie žiadosť konateľky žalobcu o jej vypočutie (ak je potrebné) z hľadiska vhodnosti, spravodlivosti a sudcovskej etiky (ktorá v tomto prípade dodržaná nebola), na Okresnom súde v Leviciach, a to okamžite, bez prieťahov. Zároveň žalobca žiadal preložiť prípad inému sudcovi. V prípade, ak sa tak nestane a súd bude ďalej ignorovať emaily a požiadavky žalobcu, žalobca bude žiadať o odvolanie sudcu z funkcie a škody spôsobené prieťahmi mu sudca zaplatí „z vlastného vrecka“.

9.1. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

9.2. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. 9.3. Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. 9.4. Podľa § 15a ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. 9.5. Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 9.6. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p., súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 9.7. Podľa § 49 ods. 1 sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. 9.8. Podľa § 52 ods. 1 strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 9.9. Podľa § 52 ods. 2 v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Uznesením č.k. 36Cb/100/2013-61 zo dňa 18.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.09.2014, Okresný súd Trenčín vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uvedeného uznesenia doplnil súdu jeho emailové podanie zo dňa 08.08.2014, nakoľko nebolo zrejmé, čoho sa ním domáha a čo sa podaním sleduje. V prípade, ak je podanie žalobcu námietkou zaujatosti voči sudcovi, je v zmysle § 15a ods. 3 O.s.p. potrebné uviesť, voči ktorému sudcovi smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa žalobca o dôvode vylúčenia dozvedel.

11. Žalobca doteraz, napriek uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/100/2013-61 zo dňa 18.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.09.2014, náležitosti námietky zaujatosti zákonného sudcu, resp. žiadosti o pridelenie veci inému sudcovi zo dňa 08.08.2014, nedoplnil. Z textu emailu žalobcu zo dňa 08.8.2014 je zrejmé, že podanie žalobcu zo dňa 08.08.2014 nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, a preto súd podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a § 52 ods. 2 na toto podanie neprihliadol a v tomto prípade vec nadriadenému súdu nepredložil.

12. Písomným podaním zo dňa 18.08.2014, doručeným žalobcovi 13.03.2015, súd opätovne oznámil žalobcovi, že podľa § 30 O.s.p. účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta, a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Žalobca bol o uvedenej možnosti poučený písomným podaním súdu zo dňa 21.03.2014, kedy mu boli zo strany súdu oznámené všetky podstatné informácie, vrátane kontaktných údajov na najbližšie stredisko centa bezplatnej právnej pomoci.

13.1. Podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. 13.2. Podľa § 160 ods. 2 súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 13.3. Podľa § 89 ods. 1 strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 13.4. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13.5. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 13.6. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov účastníkom konania je žiadateľ. 13.7. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa.

14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 30 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, na základe toho, že od 01.01.2012 súd nedisponuje právomocou ustanoviť sporovej strane zástupcu z radov advokátov, súd na základe žiadosti žalobcu o ustanovenie advokáta súdom odkázal žalobcu písomnými podaniami zo dňa 21.03.2014 a 18.08.2014 so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci. Podmienky poskytovania právnej pomoci osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, prostredníctvom Centra právnej pomoci upravuje zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov. Novelou Občianskeho súdneho poriadku (zákonom č. 332/2011 Z.z.), účinnou od 01.01.2012 bola, v prípade podania žiadosti o ustanovenie advokáta, celá agenda takejto špecifickej právnej pomoci sociálne slabším účastníkom konania ponechaná výlučne v kompetencii Centra právnej pomoci, zriadeného zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Od 01.01.2012 spočíva postup súdu len vo vykonaní poučovacej povinnosti a v poskytnutí informácie o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci za splnenia zákonných predpokladov. Strana sporu má možnosť priamo sa obrátiť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie zástupcu, súd už o ustanovení advokáta nerozhoduje. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, ktorá je rámcom pre rozhodovanie Centra právnej pomoci, je potrebné, aby aj podklady zabezpečoval tento orgán, a nie súd. Takýto postup je dôvodný aj s prihliadnutím na § 10 ods. 1 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že žiadosť musí byť podaná na predpísanom tlačive. Centrum právnej pomoci je potrebné požiadať o poskytnutie právnej pomoci písomne na predpísanom tlačive. Tlačivo je možné vyzdvihnúť si osobne v kanceláriách centra alebo bude na požiadanie zaslané kanceláriou. Tlačivo je tiež možné nájsť na internetovej stránke Centra právnej pomoci - www.centrumpravnejpomoci.sk <http://www.centrumpravnejpomoci.sk> a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR - www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk>. Túto žiadosť je potom potrebné zaslať na poštovú adresu niektorej z kancelárii Centra právnej pomoci, podľa trvalého pobytu. O nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodne Centrum do 30 dní po doručení riadne vyplnenej a dokladmi doloženej žiadosti. Žalobca je zároveň povinný oboznámiť Okresný súd Trenčín o tom, ako Centrum právnej pomoci rozhodlo o jeho žiadosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/23/2016). Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa obrátil na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie advokáta.

15. Písomným podaním zo dňa 26.04.2016 žalovaný podal v spore námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín na konanie v spore. Poukazoval na to, že už v čase podania žaloby mal žalovaný sídlo v Nitrici, teda v obvode Okresného súdu Prievidza, ktorý je miestne príslušným na konanie. Dňa 09.03.2017 bola vec postúpená Okresnému súdu Prievidza, ktorý vyslovil s postúpením veci nesúhlas a vec predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Ncb/1/2017-91 zo dňa 05.04.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.05.2017, bol posúdený nesúhlas Okresného súdu Prievidza s postúpením veci z Okresného súdu Trenčín ako dôvodný s tým, že príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Trenčín.

16. Emailom zo dňa 27.12.2017 dala konateľka žalobcu súdu na vedomie, že 08.01.2018 už cestuje do zahraničia do práce, takže termín pojednávania nariadený na 12.01.2018 jej nevyhovuje. Uviedla, že súdu poslala všetky detaily tohto prípadu, takže nechápe, prečo nevydá súd platobný rozkaz. Žalovaný spáchal viacero trestných činov podvodu a krátenie veriteľa, zapríčinil veľké škody a obohatil sa na úkor žalobcu. Výplatu prevzal od dotyčnej firmy a konateľka žalobcu zostala bez jediného eura. Porušil všetky zmluvné podmienky. Svoje nekalé činy chcel zahladiť tým, že podal na konateľku žalobcu trestné oznámenie, t.j. krivé obvinenie, čím spáchal ďalší trestný čin. Súd má všetky podklady svedčiace o jeho trestných činoch. Konateľka žalobcu už nepodniká a firmu ruší, ale dlžníkov chce vymáhať ďalej. Žiadala, aby súd ak má nejaké otázky, jej ich napísal do emailu. Žiadnu elektronickú schránke nemá (teda konateľka žalobcu si žiadnu nevytvorila), pretože už podnikať na Slovensku nemá chuť po jej skúsenostiach. Domov príde zasa v máji.

17. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

18. Vzhľadom k tomu, že súd na základe žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania zo dňa 27.12.2017 nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na 12.01.2018, súd v zmysle § 183 ods. 4 oznámil žalobcovi písomným podaním zo dňa 08.01.2018, že uvedené pojednávanie sa bude konať, a to prípadne aj v neprítomnosti žalobcu. Žalobcovi bolo predvolanie na uvedené pojednávanie doručené emailom zo dňa 20.12.2017, ako aj do elektronickej dátovej schránky dňa 05.01.2018. Žalobca mal teda predvolanie na predmetné pojednávanie riadne a včas vykázané, a preto súd spor na pojednávaní dňa 12.01.2018 v zmysle § 183 ods. 1 prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Súd podotýka, že predvolanie bolo nariadené práve z dôvodu pobytu konateľky žalobcu v zahraničí v termíne na začiatku januára, aby mala konateľka reálnu možnosť zúčastniť sa pojednávania, keďže súd predpokladal, že konateľka bude počas vianočných sviatkov na Slovensku. Podľa jej vyjadrenia, konateľka žalobcu odišla do zahraničia 08.01.2018, pričom v konaní nepreukázala nevyhnutnosť a neodkladnosť jej pracovných povinností (išlo by o posunutie jej odchodu zo Slovenska o 4 dni). Z emailu zo dňa 27.12.2017 je tiež zrejmé, že konateľka žalobcu chcela, aby súd v spore vydal platobný rozkaz (pre takýto postup však neboli splnené podmienky podľa § 266 ods. 1 CSP, keďže skutočnosti uvedené v žalobe a jej doplneniach nevyplývajú z listinných dôkazov) a nariadenie pojednávania nepovažovala za opodstatnené. Súd prihliadol aj na to, že hoci konateľka žalobcu žiadala, aby bola v spore vypočutá, v prípade potreby, Okresným súdom Levice, ani na výsluch pred uvedeným dožiadaným súdom sa nedostavila, a to ani na ňou navrhnutý termín. Vzhľadom k tomu súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu prostredníctvom dožiadaného súdu. Súd podotýka, že dožiadaním zo dňa 24.02.2016, doručením 29.02.2016, Okresný súd Trenčín požiadal Okresný súd Levice o výsluch konateľky žalobcu, ktorá sa mala tiež vyjadriť ku konkrétne formulovaným otázkam súdu. Písomným podaním zo dňa 12.05.2016 vrátil Okresný súd Levice späť nevybavené dožiadanie, pretože konateľka žalobcu sa výsluchu odmietla zúčastniť, pričom požiadala o pridelenie advokáta. Termín výsluchu bol stanovený najprv na 19.04.2016, pričom predvolanej boli zaslané aj otázky, na ktoré má súdu zaslať odpovede v prípade, ak by sa výsluchu nemohla zúčastniť. Predvolaná však dňa 07.04.2016 emailom žiadala presunúť termín výsluchu na 11.05.2016, avšak dňa 10.05.2016 bolo súdu emailom doručené vyjadrenie predvolanej, v ktorom žiadala o pridelenie advokáta, pretože sa k veci nevie lepšie vyjadriť, pričom na výsluch sa nedostavila. Aj z uvedeného vyplýva nezáujem žalobkyne o osobnú účasť na výsluchu pred súdom v spore.

19. Na pojednávaní dňa 12.01.2018 právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný mal závažným spôsobom porušiť dohodnuté zmluvné povinnosti upravené v Zmluve o spolupráci zo dňa 10.02.2012. Žalovaný po uzatvorení zmluvy so žalobcom nastúpil na výkon práce do Nemecka od 13.02.2012. V prvom týždni vykonával stavebné práce, a to murárske práce a následne sadrokartonárske práce, spolu s ďalšími 4 živnostníkmi zo SR. Pri uzatváraní zmluvy zástupca žalobcu informoval žalovaného, ak ja ostatných živnostníkov, že počas prác v Nemecku majú zabezpečené ubytovanie a od nemeckého investora budú dostávať týždenný preddavok - zálohu v sume 150,- €. Po vykonaní prác vždy žalovaný, každý deň na večer, emailom zasielal žalobcovi podklady pre fakturáciu, a to jednak vykonané práce špecifikované buď hodinovou sadzbou, keď bola hodinová práca, príp. plochou, pokiaľ sa jednalo o výkon prác na plochu v m2, tak, ako sa ústne dohodli so žalobcom. Toto sa opakovalo počas všetkých dní, ktoré

bol spolu s ostatnými živnostníkmi na výkone prác v Nemecku. Po 10 dňoch však začali problémy s ubytovaním, keď majiteľ žiadal budovu uvoľniť a žalovaného s kolegami doslova vyhodil z ubytovne, a to z dôvodu, že žalobca mu neuhradil platby za ubytovanie pracovníkov. Ďalšie problémy nastali, keď po vykonaní prác neobdržal žalovaný, ani jeho kolegovia dohodnutú zálohu 150,- € na týždeň. Po mnohých telefonátoch, emailoch a komunikácii s nemeckým investorom (žalovaný tam pracoval ako vedúci pracovnej skupiny, ako živnostník, nakoľko ovláda nemčinu a dorozumel sa s nemeckým partnerom), po výkone prác asi 3 týždne konateľka žalobcu oznámila žalovanému a jeho kolegom, aby okamžite opustili stavenisko - stavbu, ukončili práce, nakoľko jej údajne nemecký partner neuhradil faktúru, teda aby skončili v Nemecku a doslova vypadli z Nemecka. Na základe takejto informácie žalovaný ukončil práce v Nemecku aj so svojimi kolegami a snažil sa dostať na Slovensko. Nemal však finančné prostriedky, ani na ubytovanie a stravu, ani na cestu na Slovensko, a preto zástupca nemeckej firmy dal štyrom živnostníkom, ako aj žalovanému sumu 450,- €, čo sa rovná sume 150,- € za každý odpracovaný týždeň. Žalovaný dodržal všetky dojednané zmluvné podmienky, vyplývajúce pre neho zo zmluvy z 10.02.2012, a práve naopak žalobca svojim konaním nebol nápomocný a súčinný a nevytvoril tie ústne dohodnuté podmienky, aby žalovaný so svojimi kolegami mohol ďalej pokračovať v práci. Na tomto základe došlo k ukončeniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Po návrate z Nemecka kolegovia žalovaného podali trestné oznámenie na konateľku žalobcu z titulu nevyplatenej odmeny. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že Zmluva o spolupráci zo dňa 10.02.2012 je síce uzavretá podľa Obch. zák., avšak je zmluvou neobjektívnou, nespravodlivou, nevyváženou a nerovnoprávnou pre obe zmluvné strany, pretože jednoznačne stanovuje len záväzky a povinnosti pre žalovaného, ale málo povinností pre žalobcu. Zmluva neobsahuje tiež zásadné dojednania o povinnosti zabezpečiť ubytovanie, preddavky, zálohy za výkon týždennej práce. Taktiež ustanovenie o zmluvnej pokute, najmä o jej výške, považoval právny zástupca žalovaného za dojednanie o neprimeranej výške zmluvnej pokuty. Poukazoval aj na to, že žalobca v žalobe presne nezadefinoval povinnosť, ktorú mal žalovaný porušiť. Len z doplnenia žaloby dedukoval, že žalobca kladie žalovanému za hlavnú vinu to, že mal prevziať finančné prostriedky od zahraničného investora. Toto však právny zástupca žalovaného nepovažoval za podstatné porušenie zmluvy, pretože takto konateľka žalobcu informovala žalobcu, ako aj jeho ostatných kolegov živnostníkov, že ubytovanie je zabezpčené, 150,- € po týždni vykonanej práce dostanú od nemeckého partnera. Na výzvu konateľky žalobcu žalovaný so svojimi kolegami následne opustil stavbu, už na nej nepracoval a potom (2-3 dni) už len jednal s nemeckou firmou, aby im vyplatil to, čo bolo povedané konateľkou žalobcu. Práve nemecký investor sa vyjadril, že práce vykonané žalovaným a jeho kolegami vždy uhradil žalobcovi, ktorý teda nemal dôvod nevyplatiť im odmenu. Poukazoval na ust. § 545 ods. 3 Obč. zák., v zmysle ktorého žalovaný nie je povinný uhradiť zmluvnú pokutu aj z dôvodu, že žalobca svojim konaním zmaril naplnenie zmluvy.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín: žaloba, zoznam dlžníkov, Zmluva o spolupráci zo dňa 10.02.2012, email žalobcu zo dňa 28.2., 29.02., 01.03., 08.03., výpis žalobcu z obch. registra, výpis žalovaného zo živn. registra, doplnenie žaloby doručené súdu 04.04.2012, email od W., doplnenie žaloby zo dňa 18.04.2012, email žalobcu zo dňa 04.03.2013, 11.01.2014, 14.02.2014, 19.03.2014, 01.04.2014, 08.08.2014, 27.12.2017, písomné vyjadrenie žalovaného doručené súdu 30.06.2014 a zo dňa 26.04.2016.

21.1. Z písomného vyhotovenia zmluvy a vyjadrenia strán sporu mal súd za preukázané, že dňa 10.02.2012 uzavrel žalobca ako obstarávateľ so žalovaným ako vykonávateľom Zmluvu o spolupráci. 21.2. Podľa čl. I bodu 1 zmluvy na základe tejto zmluvy sa obstarávateľ zaväzuje poskytnúť pre druhú stranu výkon prác. Jedná sa o stavebné práce. Pri dobrej spolupráci sa obstarávateľ bude snažiť o pravidelné dodanie zákaziek pre vykonávateľa. Vykonávateľ sa zaväzuje práce riadne vykonať. Termín zahájenia výkonu prác 13.02.2012, trvanie zmluvy - doba neurčitá, výkon prác - Slovensko a EU. 21.4. Podľa čl. I bodu 4 zmluvy vykonávateľ sa zaväzuje, že bude na stavbe vystupovať pod menom obstarávateľa a neuzatvorí so zákazníkom obstarávateľa (ani so žiadnym iným stavebným subjektom) samostatnú zmluvu, nebude ponúkať ďalších záujemcov, a to ani po odstúpení od tejto zmluvy zo strany obstarávateľa alebo vykonávateľa. Po ukončení prác alebo odstúpení od zmluvy sa vykonávateľ zaväzuje poskytnúť bezodkladne riadnu písomnú informáciu o každej ďalšej firme, pre ktorú bude pracovať, ak ho o to požiada. Vykonávateľ sa zaväzuje povinnosťou mlčanlivosti o finančnej odmene pred treťou osobou, pretože ide o obchodné tajomstvo, ktoré je chránené aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Za porušenie každého jedného záväzku sa vykonávateľ zaväzuje zaplatiť obstarávateľovi škodu, ktorá by mu tým vznikla a zmluvnú pokutu 10 000,- €.

21.5. Podľa čl. II bodu 5 zmluvy na pokyn obstarávateľa vykonávateľ okamžite opustí stavbu (v prípade, že zahraničný objednávateľ poruší podmienky zmluvy pri vyplácaní). V takomto prípade sa vykonávateľ zaväzuje problém riešiť spoločne s obstarávateľom cestou súdu a nebude proti obstarávateľovi viesť žiadne právne kroky. Ak tak nebude, obstarávateľ nie je povinný vyplatiť vykonávateľa. 21.5. Podľa čl. II (pozn. zmluva obsahuje čl. II dvakrát) bodu 1 zmluvy zmluvné strany sa dohodli na nasledovnej odmene za výkon prác - viď príloha k zmluve. Ak sa bude jednať o hodinovú odmenu, tak to bude 14,- € na hodinu. Odmena je podmienená dosiahnutím požadovaného výkonu stanoveného a odsúhlaseného obstarávateľom. 21.6. Podľa čl. II bodu 2 zmluvy zmluvná odmena bude vyplatená vykonávateľovi najneskôr do 7 dní od dodania odmeny od zahraničného objednávateľa. 21.7. Podľa čl. III bodu 3 zmluvy vykonávateľ môže vypovedať zmluvu iba písomne, a to do 14 dni po doručení výpovede obstarávateľovi, môže vykonávateľ stavbu opustiť. Pri nedodržaní tohto záväzku je vykonávateľ povinný obstarávateľovi zaplatiť spôsobenú škodu vo výške 2 000,- €.

22. Emailom zo dňa 28.02. sa konateľka žalobcu spýtala žalovaného, či dostali v ten deň po 150,- €. Okrem toho žiadala, aby jej poslali komplet hodiny a m2 za druhý týždeň, presne. Emailom zo dňa 29.9. vyzvala konateľka žalobcu žalovaného, aby jej napísali presne robotu za druhý týždeň, koľko sadrokartón, koľko hodín, koľko so špachtlovaním, koľko bez špachtlovania. Zároveň sa pýtala, či dostali po 150,- €. Emailom zo dňa 01.03. oznámila konateľka žalobcu žalovanému, aby povedal chlapom, nech mu jeden z nich pošle v ten deň na komplet prácu za minulý týždeň. Emailom zo dňa 08.03., adresovaným žalovanému, konateľka žalobcu požiadala každého z nich, by jej v ten deň do 17.00 hod. poslali na email naskenované čestné prehlásenie, že sa nachádzajú na Slovensku a koľko peňazí od nemeckej firmy prevzali a s podpisom, kto im peniaze vydal. Na čestnom prehlásení mal byť notárom alebo matrikou overený podpis. Emailom bez dátumu (17.18 hod.) oznámil Marco Hickmann konateľke žalobcu, že 3.3. mu mal pán Pelzer poskytnúť informáciu, že 4 robotníkom mal zaplatiť po 1 200,- € na hlavu.

23.1. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

23.2. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

23.3. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23.4. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23.5. Podľa § 301 Obch. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 10.02.2012 uzavreli zmluvu označenú ako Zmluva o spolupráci. Z obsahu zmluvy a vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalovaný sa ako zhotoviteľ touto zmluvou zaviazal vykonávať stavebné práce, za čo sa mu žalobca ako objednávateľ zaviazal zaplatiť zmluvne dohodnutú odmenu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že strany sporu uzavreli dňa 10.02.2012 v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvu o dielo označenú ako Zmluva o spolupráci, keďže označená zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o dielo, a to označenie zmluvných strán - žalobca a žalovaný (obaja podnikatelia), určenie diela - stavebné práce a záväzok žalovaného ako zhotoviteľa tieto práce vykonať a záväzok žalobcu ako objednávateľa zaplatiť cenu diela.

25. V čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci zo dňa 10.02.2012 sa žalovaný zaviazal:

- na predmetnej stavbe vystupovať pod menom žalobcu,

- neuzatvoriť so zákazníkom žalobcu (ani so žiadnym iným stavebným subjektom) samostatnú zmluvu,

- neponúkať ďalších záujemcov, a to ani po odstúpení od zmluvy, či už zo strany žalobcu alebo žalovaného,

- po ukončení prác alebo odstúpení od zmluvy poskytnúť bezodkladne riadnu písomnú informáciu o každej ďalšej firme, pre ktorú bude pracovať, ak ho o to žalobca požiada,

- k povinnosti mlčanlivosti o finančnej odmene pred treťou osobou.

26. V prípade porušenia zmluvných povinností uvedených v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci zo dňa 10.02.2012 sa v čl. I bode 4 posledný odsek Zmluvy o spolupráci žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 10 000,- €, dohodnutú v súlade s § 544 ods. 1, 2 Obč. zák.. Dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá v poslednom odseku čl. I bodu 4 Zmluvy o spolupráci, pričom v predchádzajúcich odsekoch tohto bodu (4) sú vymedzené jednotlivé povinnosti žalovaného, z čoho vyplýva, že takto dohodnutá zmluvná pokuta sa vzťahuje iba na porušenie zmluvných povinností žalovaného dohodnutých stranami sporu v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci.

27.1. V konaní nebolo preukázané porušenie povinností, dohodnutých v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci, zo strany žalovaného. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný na predmetnej stavbe vystupoval pod menom žalobcu; uzatvoril so zákazníkom žalobcu (alebo s iným stavebným subjektom) samostatnú zmluvu; ponúkal ďalších záujemcov, a to ani po odstúpení od zmluvy, či už zo strany žalobcu alebo žalovaného; po ukončení prác alebo odstúpení od zmluvy neposkytol bezodkladne riadnu písomnú informáciu o každej ďalšej firme, pre ktorú bude pracovať, ak by ho o to žalobca požiadal (nebola preukázaná ani takáto žiadosť zo strany žalobcu), ani že by porušil povinnosť mlčanlivosti o finančnej odmene pred treťou osobou. Vzhľadom k tomu v zmysle § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. nebol preukázaný vznik práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 10 000,- €, dohodnutej v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci.

27.2. Je potrebné vziať na zreteľ i to, že žalobca v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci vymedzené povinnosti žalovaného ani v žalobe neoznačil ako povinnosti, v dôsledku porušenia ktorých by si uplatňoval zmluvnú pokutu. Žalobca sa v žalobe zo dňa 12.03.2012 domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v dôsledku toho, že žalovaný mal porušiť svoje zmluvné povinnosti tým, že dňa 02.03.2012 prevzal peniaze, ktoré mu nemecký objednávateľ ponúkol; naďalej pracoval v Nemecku; na výzvu, aby opustil stavbu reagoval vyhrážkami a nereagoval na email, v ktorom ho žalobca žiadal o čestné prehlásenie potvrdené notárom (čestné prehlásenie, že sa nachádzajú na Slovensku a koľko peňazí od nemeckej firmy prevzali a s podpisom, kto im peniaze vydal). Z čl. I bodu 4 Zmluvy o spolupráci však vyplýva, že pre porušenie uvedených povinností nemali strany sporu dohodnutú v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci zmluvnú pokutu 10 000,- € v zmysle § 544 ods. 1, 2 Obč. zák.. Súd podotýka, že aj v prípade, že by žalovaný po odstúpení od zmluvy pracoval v Nemecku naďalej, takéto jeho konanie by nebolo v zmysle čl. I bodu 4 zmluvy o dielo sankcionované zmluvnou pokutou, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vykonával prácu v Nemecku na základe zmluvy uzavretej s iným subjektom. Okrem toho v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vykonával predmetné stavebné práce po tom, ako od zmluvy odstúpil.

27.3. V doplnení žaloby, doručenom súdu 04.04.2012, si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu 10 000,- € voči žalovanému v dôsledku toho, že žalovaný mu neposielal riadne odpracované m2, odstúpil od zmluvy, prevzal peniaze od nemeckej firmy, nereagoval na výzvu okamžite opustiť stavbu a pracoval tam ďalej. Podľa názoru súdu, porušenie takýchto povinností zo strany žalobcu však nie je v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci sankcionované dohodnutou zmluvnou pokutou. Okrem toho, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný na stavbe nevystupoval pod menom žalobcu. Taktiež pokiaľ žalobca namietal porušenie zmluvných povinností žalovaného tým, že žalovaný prevzal od nemeckej firmy peniaze, súd takéto konanie žalovaného neposúdil ako porušenie zmluvných povinností. Z emailov žalobcu zo dňa 28.02. a 29.02. je zrejmé, že žalobca sa u žalovaného informoval, či dostali od nemeckej firmy po 150,- €. Uvedené emaily teda potvrdzujú tvrdenie žalovaného o tom, že sa so žalobcom dohodol na vyplácaní sumy 150,- € týždenne titulom diét, pričom táto suma mala byť žalovanému vyplatená v Nemecku nemeckým investorom. Vzhľadom k tomu bol žalovaný oprávnený prevziať tieto peniaze od nemeckého objednávateľa, pričom žalovaný v spore potvrdil prevzatie sumy 450,- €, ktorá zodpovedá diétam za 3 týždne (od 13.02.2012 do odchodu žalovaného zo stavby). V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný prezval od nemeckej firmy sumu 1 200,- €. Žalobca na preukázanie prevzatia sumy 1 200,- € žalovaným predložil email W.. Z uvedeného emailu však nie je zrejmý dátum jeho odoslania, ani mená pracovníkov, ktorým mali byť peniaze pánom B. vyplatené. Neobsahuje právny dôvod, ani čas vyplatenia peňazí, nie je zrejmé, ktorého diela sa týka. Je z neho zrejmé, že Marco Hickmann iba oznamuje konateľke

žalobcu, že takéto informácie má od pána B.. Z uvedených dôvodov súd neposúdil email W. ako dôkaz postačujúci na preukázanie úhrady sumy 1 200,- € zo strany nemeckého investora žalovanému.

27.4. Z dôvodov uvedených v bodoch 27.1 až 27.4 tohto odôvodnenia súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty 10 000,- € s 0,5% denným úrokom z omeškania od 02.03.2012 do zaplatenia v zmysle § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný porušil zmluvne povinnosti uvedené v čl. I bode 4 Zmluvy o spolupráci, pre ktorých porušenie bola zmluvná pokuta 10 000,- € dohodnutá. Taktiež v konaní nebolo preukázané omeškanie žalovaného so zaplatením zmluvnej pokuty 10 000,- € v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013.

28.1. Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 28.2. Podľa § 379 Obch. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 28.3. Podľa § 380 Obch. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

29.1. Žalobca sa v žalobe (doplnenie žaloby doručené súdu 04.04.2012) domáhal aj náhrady škody v sume 2 000,- €, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť nedodržaním zmluvných podmienok.

29.2. Princíp objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obch. zák. spočíva na troch základných predpokladoch, medzi ktoré patrí vznik škody, protiprávne konanie a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch. Protiprávny úkon musí byť úkon v zmysle § 34 Obč. zák., teda prejav vôle, či už vo forme konania alebo nekonania. Poškodený teda musí preukázať existenciu zmluvy, ďalej ktorú z povinností poškodený porušil a že skutočne takúto povinnosť mal. Škoda pritom musí byť následkom daného protiprávneho konania. Poškodený musí dokázať, že škoda by nebola vznikla, keby k úkonu zo strany žalobcu nedošlo. Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku má zásadne dispozitívnu povahu. Strany si preto môžu v zmluve viazať vznik povinnosti na náhradu škody na porušenie konkrétnej povinnosti a dohodnúť (obmedziť) výšku náhrady škody, ktorá by porušením takto dohodnutej, konkrétnej zmluvnej povinnosti vznikla.

29.3. V čl. III bode 3 Zmluvy o spolupráci sa strany sporu dohodli, že žalovaný môže opustiť stavbu až po uplynutí 14 dní po doručení písomnej výpovede zmluvy žalobcovi. Pri nedodržaní tohto záväzku sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu spôsobenej škody v sume 2 000,- €. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť dohodnutú v čl. III bode 3 Zmluvy o spolupráci, keďže žalovaný musel okamžite opustiť stavbu na základe príkazu žalobcu (viď doplnenie žaloby doručené súdu 04.04.2012, kde žalobca tvrdí, že žalovaný nereagoval na výzvu okamžite opustiť stavbu a pracoval tam ďalej), žalobca v konaní v zmysle § 373 Obch. zák. nepreukázal vznik práva na dohodnutú náhradu škody podľa čl. III bodu 3 Zmluvy o spolupráci.

29.4. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik škody v sume 2 000,- €, ani protiprávne konanie žalovaného, ktorým by mal žalovaný škodu v sume 2 000,- € žalobcovi spôsobiť. Nebolo preukázané, že by žalovaný riadne neposkytol žalobcovi informácie o vykonaných prácach alebo že by nereagoval na výzvu žalobcu okamžite opustiť stavbu a na stavbe, príp. v Nemecku pracoval naďalej alebo že by nevystupoval na stavbe pod menom žalobcu. Taktiež nebolo preukázané, že by škoda v sume 2 000,- € bola následkom označených konaní, ktorých sa mal, podľa žalobcu, žalovaný dopustiť. Nebolo preukázané, že by žalovaný spôsobil žalobcu tým, že nereagoval na email, v ktorom ho žalobca žiadal o predloženie predmetného čestného prehlásenia potvrdeného notárom. Vzhľadom k tomu, že z emailov žalobcu zo dňa 28.02. a 29.02. a výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 12.01.2018 mal súd za preukázané, že žalovaný prevzal sumu 450,- € na základe dohody strán sporu titulom diét, nemal za preukázanú protiprávnosť takéhoto prevzatia peňazí. Súd podotýka, že prevzatie sumy 750,- € (1 200,-

€ - 450,- €) v spore preukázané nebolo. Žalobca tiež nepreukázal, z čoho škoda v sume 2 000,- € pozostáva, či ide o skutočnú škodu, ušlý zisk, príp. žalobcom vynaložené náklady. Aj z uvedených žalobca v zmysle § 373, § 379 a § 380 Obch. zák. nepreukázal vznik jeho práva na náhradu škody v sume 2 000,- €.

29.5. Z dôvodov uvedených v bodoch 29.2 až 29.4 tohto odôvodnenia súd v zmysle § 373, § 379 a § 380 Obch. zák. zamietol žalobu v časti o náhradu škody v sume 2 000,- €, keďže žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v sume 2 000,- €.

30. V zmysle § 373 a § 380 Obch. zák. súd zamietol žalobu aj v časti o náhradu škody v sume 450,- €, ktorá mala, podľa žalobcu (doplnenie žaloby zo dňa 18.04.2012), predstavovať náklady, ktoré žalobcovi vznikajú, a to strata času, študovanie, režijné náklady, benzín, telefonovanie, keďže žalobca ani vo vzťahu k náhrade škody v sume 450,- € nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalobca nepreukázal, že označené náklady v sume 450,- € skutočne vynaložil (uhradil), teda, že by mu vznikla škoda v sume 450,- €, ani že by ich vynaložil v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.

31. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.