Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Cpr-4-2023.pdf
PDF · 129.11 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cpr/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, F., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzová 6C, Bratislava, IČO: 36 855 430, proti žalovanému: TECHNOTRADING, s.r.o., so sídlom Modranská 153, Vinosady, IČO: 31 369 880, zastúpenému: Priecel & Partners s. r. o., so sídlom Pribišova 8, Bratislava, IČO: 50 840 878, o zaplatenie 50.749,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 50.749,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 22.531,30 eur od 01.04.2023 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 26.620,72 eur od 01.04.2023 do 30.05.2023 vo výške 371,96 eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 19.05.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 50.749,77,- eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo žalovanej sumy od 01.04.2023 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 01.01.1996 ako zamestnankyňa uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej bola zamestnaná na pracovnej pozícií ekonómka - asistentka riaditeľa. Dňa 12.01.2023 bola medzi ňou a žalovaným uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru, pričom v zmysle uzatvorenej dohody sa sporové strany dohodli, že pracovný pomer sa skončí dňa 28.02.2023. V zmysle vyššie uzatvorenej dohody o skončení pracovného pomeru sa sporové strany okrem iného dohodli na odstupnom vo výške siedmich mesiacov, t. j. vo výške siedmich priemerných mesačných platov. Splatnosť odstupného bola v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru dohodnutá do najbližšieho výplatného termínu, t. j. do 31.03.2023. Pri výpočte odstupného (spolu s príspevkom na doplnkové dôchodkové sporenie) žalobkyňa vychádzala z toho, že priemerný počet kalendárnych dní v roku je 365,25, priemerný počet týždňov v kalendárnom roku je 52,18, na kalendárny mesiac pripadá 4,35 týždňa, priemerný počet pracovných hodín v týždni je 40, priemerný hodinový zárobok je 39,308 eur (314,466/8), priemerný mesačný zárobok je 6.839,592 eur za mesiac (39,308 eur/hodina x 174 hod/mesiac) a výška odstupného je 47.877,144 eur (6839,592 €/mesiac x 7 mesiacov). Pri výpočte doplnkového dôchodkového sporenia žalobkyňa vychádzala z toho, že má nárok na príspevok vo výške
6 % z hrubej mzdy, t. j. na sumu 2.872,628 eur (6 % zo sumy 47.877,144 eur). Žalovaný tak bol najneskôr dňa 31.03.2023 povinný uhradiť žalobkyni odstupné v celkovej výške 47.877,144 eur spolu s príspevkom na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 2.872,628 eur. Žalovaný si však záväzok vyplývajúci z dohody o skončení pracovného pomeru nesplnil, a to ani len sčasti. V dôsledku uvedeného je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, a to v celkovej výške 50.749,772 eur. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 05.04.2023 vyzvala žalovaného na bezodkladné uhradenie dlžnej sumy. Žalovaný na predmetnú výzvu právneho zástupcu však žiadnym spôsobom nereagoval. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť dlžnú sumu riadne a včas, žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
2. Upomínací súd vo veci vydal dňa 08.06.2023 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/859/2023, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Keďže žalobkyňa v stanovenej lehote navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde, upomínací súd postúpil spor tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na prejednanie sporu.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že so žalobkyňou bol ukončený pracovný pomer dohodou, ktorú za neho podpísal bývalý konateľ A. D. G.. A. G. ako vtedajší konateľ uzavrel dohody o ukončení pracovného pomere v jeden deň k jednému a tomu istému dátumu so všetkými zamestnancami, a to ako reakciu na to, že bol spoločníkom žalovaného upovedomený, že dôjde perspektívne k úprave odmien, ktoré boli v minulosti zamestnancom žalovaného vyplácané. Podľa žalovaného uzavreté dohody o skončení pracovného pomeru prekročili kompetencie vtedajšieho konateľa A. G., čomu zodpovedá aj obsah samotných dohôd. Žalovaný bol toho názoru, že tieto sú uzavreté účelovo v prospech zamestnancov v rozpore s dobrými mravmi a zákonom, vrátane oprávnení samotného konateľa, všetko na jeho škodu. Žalovaný bol presvedčený, že nároky, ktoré mali podľa dohody žalobkyni vzniknúť, nevznikli v celom rozsahu čo do nároku, ako aj uplatnenej sumy (jej vyčíslenia). Žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná vyše 25 rokov ako ekonómka, napriek tomu uzavrela dohodu o skončení pracovného pomeru s uvedeným obsahom. Ako osoba s ekonomickým vzdelaním, roky pracujúca ako ekonómka, si svoj nárok aj zle vypočítala. Po vymenovaní nového konateľa B. B. E. bol tento oboznámený s dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.01.2023, ktorou bol ukončený pracovný pomer so žalobkyňou. Po oboznámení sa s príslušnou dokumentáciou a po základných výstupoch právneho a ekonomického auditu nový konateľ prostredníctvom právneho zástupcu kontaktoval žalobkyňu listom zo dňa 28.03.2023, v ktorom jej vysvetlil postoj žalovaného k predmetnej dohode o skončení pracovného pomeru s tým, že žalobkyňu vyzval na komunikáciu za účelom dohodnutia si ďalšieho spoločného postupu. Odpoveďou žalobkyne bol e-mail zo dňa 05.04.2023, ktorým žalobkyňa odmietla akúkoľvek komunikáciu a oznámila žalovanému, že podala trestné oznámenie. Napriek tomu, že žalovaný odmietol, že by jeho konaním, resp. konaním jeho štatutárneho zástupcu došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona, vyplatením sumy 17.359,98 eur (správne vyčíslenie žalobkyňou vymáhaného nároku) zanikla eventuálna trestnosť v zmysle § 86 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Keďže žalovaný po konaní bývalého konateľa, za aktívnej účasti žalobkyne, zostal bez zamestnancov, riaditeľa a v neposlednom rade aj konateľa, po oboznámení sa s agendou a po internom audite aktuálny konateľ zaslal žalobkyni dňa 30.05.2023 list, v ktorom explicitne uviedol, že výpočet nároku žalobkyne nie je správny a svoje tvrdenia podložil adekvátnou dokumentáciou. V ten istý deň previedol na účet žalobkyne sumu 17.359,98 eur ako správne a zákonne vypočítaný nárok žalobkyne plynúci z dohody o ukončení pracovného pomeru. Týmto boli zákonne uspokojené nároky žalobkyne, ktoré plynú z ukončenia jej pracovného pomeru u žalovaného. Žalovaný bol toho názoru, že žalobkyňou uplatnený nárok je nedôvodný, v celom rozsahu nesprávny a neaktuálny.
4. Podaním doručeným upomínaciemu súdu dňa 06.06.2023 a písomne doplneným dňa 02.05.2024 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 22.531,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 22.531,30 eur od 01.04.2023 až do zaplatenia. Žalobu vzala späť v časti o zaplatenie odstupného vo výške 19.658,67 eur a v časti o zaplatenie príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 2.872,628 eur. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila.
5. Podaním doručeným súdu dňa 17.04.2024 žalobkyňa vzala žalobu späť vo zvyšnej časti žalobou uplatnenej istiny (odstupného) vo výške 28.218,47 eur. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobkyňa
odôvodnila tým, že žalovaný jej uhradil po podaní žaloby dňa 30.05.2023 celú istinu vo výške 28.218,47 eur.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte predtým, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol v zmysle § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebný (na jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo). Z uvedených dôvodov súd konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
10. Súd tak vo veci samej konal o nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 28.218,47 eur od 01.04.2023 do 30.05.2023.
11. Žalobkyňa v konaní predložila nasledovné listinné dôkazy: dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.01.2023, pracovná zmluva zo dňa 02.01.1996, platový výmer k pracovnej zmluve - dodatok č. 28 zo dňa 19.01.2022, podklady pre výpočet priemernej dennej mzdy, e-mail právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 05.04.2023 adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného.
12. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: oznámenie žalovaného a výzva zo dňa 28.03.2023, zaslanie dokumentov po skončení pracovného pomeru zo dňa 30.05.2023 spolu s doručenkou, výpočet priemerov za štvrtý kvartál 2022, výplatná páska za obdobie 1/2023, výplatná páska za obdobie 2/2023, mzdový list za obdobie 1/2023 - 2/2023, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 30.05.2023, mzdový list za rok 2023, detail platby zo dňa 30.05.2023.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:
14. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa ako zamestnankyňa vykonávala pre žalovaného ako zamestnávateľa prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.1996, a to na pracovnej pozícii ekonómka - asistentka riaditeľa. Dodatkom k pracovnej zmluve č. 28 - platovým výmerom zo dňa 19.01.2022 bol žalobkyni priznaný zmluvný plat vo výške 2.450,- eur. Ďalej bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá osobitná odmena v prípade priaznivých výsledkov práce v podobe 13. platu vo výške 2.450,- eur vyplateného v mesiaci jún a 14. platu vo výške 2.450,- eur vyplateného v mesiaci december. Nárok na vyplatenie osobitnej odmeny žalobkyni vznikol po odpracovaní viac ako troch mesiacov s tým, že v prípade odpracovania šiestich mesiacov vznikol nárok na plnú výšku odmeny a v prípade odpracovania menej ako šiestich mesiacov (ale viac ako troch mesiacov) vznikol nárok na alikvotnú čiastku odmeny. Okrem toho mala žalobkyňa nárok na mesačný príspevok od žalovaného do doplnkového dôchodkového poistenia DDP Pokoj vo výške 6 % z hrubej mzdy. Výplatným termínom bol najneskôr posledný deň nasledujúceho mesiaca.
15. V konaní bolo ďalej nesporné, že dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.01.2023 sa žalobkyňa ako zamestnankyňa a žalovaný ako zamestnávateľ dohodli na skončení pracovného pomeru žalobkyne ku dňu 28.02.2023. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru bolo v dohode na žiadosť žalobkyne uvedené, že dôvodom je neprimeraný tlak, ktorý vyvinuli zástupcovia jediného spoločníka zamestnávateľa na zamestnancov v snahe domôcť sa zníženia dlhodobo dohodnutých mzdových podmienok. Zmluvné strany sa v dohode dohodli na odstupnom vo výške sedem mesačných platov s odôvodnením, že v prípade ukončenia pracovného pomeru by žalobkyňa ako zamestnankyňa mala
nárok na mzdu počas výpovednej doby v trvaní troch mesiacov a odstupné za štyri mesiace. Dohodu za žalovaného podpísal v tom čase jediný konateľ žalovaného A. D. G., ktorý bol oprávnený konať za žalovaného samostatne.
16. Medzi stranami takisto nebolo sporu o tom, že žalobkyňa v októbri 2022 odpracovala 21 dní a 168 hodín, v mesiaci november 2022 odpracovala 22 dní a 176 hodín a v mesiaci december 2022 odpracovala 9 dní a 72 hodín. Nesporné bolo aj to, že za október 2022 bola žalobkyni vyplatená mzda vo výške 2.450,- eur, za november 2022 jej bola vyplatená mzda vo výške 2.450,- eur a 14. plat vo výške 2.450,- eur a za december 2022 jej bola vyplatená mzda vo výške 1.002,27 eur a ročná odmena vo výške 8.000,- eur. Žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovaného nespochybnila, išlo preto o nesporné skutkové tvrdenie. Tieto údaje navyše vyplývajú nielen so žalovaným predloženého dokumentu označeného ako "výpočet priemerov za 4. Q", ale takisto aj so žalobkyňou predloženého dokumentu označeného žalobkyňou ako "podklady pre výpočet priemernej dennej mzdy".
17. Oznámením a výzvou zo dňa 28.03.2023 žalovaný (v zastúpení právnym zástupcom) oznámil žalobkyni, že predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru nie je možné akceptovať a považovať za platnú. Žalovaný poukázal na to, že konateľ A. G. nemal oprávnenie takúto dohodu uzavrieť. Podľa žalovaného išlo o zjavné zneužitie práva, keďže žalobkyni nevznikol nárok ani na mzdu počas výpovednej doby, ani nárok na odstupné. Žalovaný napriek uvedenému žalobkyni navrhol, aby bol ich vzájomný vzťah ukončený mimosúdne.
18. E-mailom zo dňa 05.04.2023 právny zástupca žalobkyne reagoval na list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 28.03.2023. Právny zástupca žalobkyne vo svojej e-mailovej správe uviedol, že výzvu žalovaného považuje za bezpredmetnú. Zároveň vyzval žalovaného na bezodkladné uhradenie omeškaného odstupného. Zároveň upovedomil žalovaného, že žalobkyňa sa rozhodla podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona.
19. Listom zo dňa 30.05.2023 žalovaný zaslal žalobkyni nasledovné listiny: výpočet priemerov za štvrtý kvartál 2022, výplatná páska za obdobie 1/2023, výplatná páska za obdobie 2/2023, mzdový list za obdobie 1/2023 - 2/2023, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 30.05.2023, (pôvodný) mzdový list za rok 2023. Žalovaný v liste uviedol, že bol nútený prepočítať mzdu žalobkyne za január a február 2023 z dôvodu, že boli nesprávne vyčíslené priemery pre pracovnoprávne účely za štvrtý kvartál roku 2022. List bol žalobkyni doručený dňa 01.06.2023. Z výplatnej pásky za mesiac február 2023 vyplýva, že žalobkyni bola priznaná hrubá mzda za mesiac február 2023 vo výške 2.327,50 eur za 19 odpracovaných dní (152 hodín) a odstupné za sedem mesiacov vo výške 26.621,20 eur. Žalovaný pritom vychádzal z toho, že priemerný počet pracovných hodín za mesiac v roku 2023 bol 173,33 hodín a priemerný hodinový zárobok vo výške 21,9406 eur.
20. Medzi stranami bolo rovnako nesporné, že dňa 30.05.2023 žalovaný uhradil žalobkyni sumu 17.359,98 eur, t. j. čistú mzdu žalobkyne za február 2023 a odstupné. Uvedené potvrdzuje aj žalovaným predložený detail platby zo dňa 30.05.2023.
21. Ostatné listinné dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie súdu vo veci.
22. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 04.06.2024 navrhol vykonať dokazovanie oboznámením listín, ktoré na tomto pojednávaní predložil, a to: špecifikácia odstupného, rekapitulácia vyplatenej mzdy za 02/2023, mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 02/2023 zo dňa 01.06.2023, mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 02/2023 zo dňa 30.03.2023, mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 01/2023 zo dňa 01.06.2023, mesačný výkaz platiteľa za obdobie 202301 zo dňa 01.06.2023, mesačný výkaz platiteľa za obdobie 202302 zo dňa 31.03.2023 a mesačný výkaz platiteľa za obdobie 202302 zo dňa 01.06.2023, výplatná páska žalobkyne za obdobie 2023, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01/2023 zo dňa 01.06.2023, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 02/2023 zo dňa 01.06.2023, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01/2023 zo dňa 16.02.2023, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo
závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 02/2023 zo dňa 29.03.2023, mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 01/2023 zo dňa 16.02.2023. Súd návrh na právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dokazovania oboznámením vyššie uvedených listín zamietol najmä z dôvodu, že tento bol uplatnený v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania zakotvenej v § 153 Civilného sporového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaný mal možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesnej obrany už skôr v priebehu konania, pričom žalovaný ani neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesnej obrany. Žalovaný, ktorý bol po celý čas zastúpený advokátom, pritom bol vo výzve súdu zo dňa 09.08.2023 (výzva na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu) poučený v súlade s § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku, že na neskôr predložené a označené dôkazy a skutočnosti súd nemusí prihliadnuť; žalovaný bol takisto poučený o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 Civilného sporového poriadku. Ak by pritom žalovaný postupoval starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (a so zreteľom na to, že súd v zmysle § 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhoduje spravidla na jedinom pojednávaní), uplatnil by tieto prostriedky procesnej obrany už skôr. Z uvedených dôvodov súd na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadol, keďže prihliadnutie na ne by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu a najmä odročenie pojednávania. Súd by totiž musel vytvoriť žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s predloženými listinnými dôkazmi a na vyjadrenie sa k nim tak, aby bola v konaní zachovaná rovnosť strán (porovnaj čl. 6 a čl. 9 Civilného sporového poriadku). Navyše, vykonanie týchto listinných dôkazov bolo podľa názoru súdu aj nadbytočné, keďže súd považoval vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav za dostačujúci pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie týchto listinných dôkazov by tak bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
23. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
24. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len "Zákonník práce"), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
25. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
26. Podľa § 60 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).
27. Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.
28. Podľa § 129 ods. 1 a 3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
29. Podľa § 134 ods. 1, 2, 4 a 6 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.
30. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 28.218,47 eur od 01.04.2023 do 30.05.2023 je dôvodný len čiastočne. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa ako zamestnankyňa vykonávala pre žalovaného ako zamestnávateľa prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.1996, a to na pracovnej pozícii ekonómka - asistentka riaditeľa. Dodatkom k pracovnej zmluve č. 28 - platovým výmerom zo dňa 19.01.2022 bol žalobkyni priznaný zmluvný plat vo výške 2.450,- eur. Ďalej bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá osobitná odmena v prípade priaznivých výsledkov práce v podobe 13. platu vo výške 2.450,- eur vyplateného v mesiaci jún a 14. platu vo výške 2.450,- eur vyplateného v mesiaci december. Okrem toho mala žalobkyňa nárok na mesačný príspevok od žalovaného do doplnkového dôchodkového poistenia DDP Pokoj vo výške 6 % z hrubej mzdy. Výplatným termínom bol najneskôr posledný deň nasledujúceho mesiaca.
33. V konaní bolo takisto nesporné, že dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.01.2023 sa žalobkyňa ako zamestnankyňa a žalovaný ako zamestnávateľ dohodli na skončení pracovného pomeru žalobkyne ku dňu 28.02.2023. Zmluvné strany sa v dohode dohodli na odstupnom vo výške sedem mesačných platov s odôvodnením, že v prípade ukončenia pracovného pomeru by žalobkyňa ako zamestnankyňa mala nárok na mzdu počas výpovednej doby v trvaní troch mesiacov a odstupné za štyri mesiace. Dohodu za žalovaného podpísal v tom čase jediný konateľ žalovaného A. D. G., ktorý bol oprávnený konať za žalovaného samostatne.
34. Predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru súd vyhodnotil ako platný právny úkon, keďže táto dohoda bola dostatočne určitá a zrozumiteľná, obsahovala všetky podstatné náležitosti dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce, bola vyhotovená v písomnej forme a uzatvorili ju žalobkyňa ako zamestnankyňa a konateľ žalovaného ako štatutárny orgán zamestnávateľa v zmysle § 9 ods. 1 Zákonníka práce. Prípadné porušenie interných predpisov, usmernení či rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného nemohlo mať vplyv na platnosť tohto právneho úkonu, keďže tieto mohli zaväzovať konateľa žalovaného do vnútra spoločnosti, avšak nemohli mať vplyv pri konaní konateľa navonok (t. j. ani vo vzťahu k zamestnancom žalovaného). Navyše, žalovaný žiadne takéto interné dokumenty spoločnosti nepredložil, a teda tieto svoje skutkové tvrdenia nielenže dostatočne nesubstancoval, ale ani ich nepreukázal. Ani skutočnosť, či konateľ žalovaného A. G. mal alebo nemal (interné) oprávnenie na uzatvorenie takejto dohody o skončení pracovného pomeru, nemohla mať vplyv na platnosť tohto právneho úkonu. Prípadné porušenie povinností zo strany konateľa žalovaného mohlo žalovanému nanajvýš založiť nárok na náhradu škody v zmysle § 135a Obchodného zákonníka. Žalovaný v tomto konaní ani neuviedol a nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré by mali za následok neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru pre rozpor s dobrými mravmi. Len zo samotnej skutočnosti, že vtedajší konateľ žalovaného A. G. podpísal dohody o skončení pracovného pomeru so všetkými zamestnancami žalovaného (ktorú skutočnosť žalovaný v tomto konaní ani nepreukázal), nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru o konaní v rozpore s dobrými mravmi. Takisto priznanie odstupného zamestnancovi v situácii, keď to nie je zákonná povinnosť zamestnávateľa, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, keďže ust. § 76 ods. 7 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi priznať zamestnancovi nárok na odstupné aj v iných prípadoch. Ani priznanie odstupného vo výške siedmich mesačných platov podľa názoru súdu nevybočuje z rámca bežných pracovnoprávnych vzťahov. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného viac ako dvadsaťpäť rokov, pričom zamestnávatelia v takýchto prípadoch bežne priznávajú svojím končiacim zamestnancom obdobné mzdové nároky.
35. Žalobkyni teda vznikol nárok na zaplatenie odstupného vo výške siedmich priemerných mesačných zárobkov. Priemerný zárobok sa na pracovnoprávne účely zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období (§ 134 ods. 1 Zákonníka práce). Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t. j. v tomto prípade štvrtý kalendárny štvrťrok roku 2022 (§ 134 ods. 2 Zákonníka práce). Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor (§ 134 ods. 4 Zákonníka práce). Súd vychádzal z toho, že v roku 2022 a aj v roku 2023 bolo spolu 260 pracovných dní (vrátane platených sviatkov), čo predstavuje 2080 odpracovaných hodín. Na jeden kalendárny mesiac tak pripadá priemerne 173,33 odpracovaných hodín. Žalobkyňa mala za október 2022 mzdu vo výške 2.450,- eur, za november 2022 mzdu vo výške 2.450,- eur a za december 2022 mzdu vo výške 1.002,27 eur. Okrem toho žalobkyňa dostala vo výplatnom termíne v decembri 2022 14. plat vo výške 2.450,- eur. Keďže však 14. plat žalobkyňa obdržala za celý druhý polrok roka 2022, na posledný kalendárny štvrťrok roka 2022 pripadá len pomerná časť vo výške jednej polovice, t. j. vo výške 1.225,- eur (porovnaj § 134 ods. 6 Zákonníka práce). Vo výplatnom termíne v januári 2023 žalobkyňa obdržala ročné odmeny vo výške 8.000,- eur. Keďže ide o odmenu za celý rok 2022, na posledný kalendárny štvrťrok roka 2022 pripadá len pomerná časť vo výške jednej štvrtiny, t. j. vo výške 2.000,- eur (porovnaj § 134 ods. 6 Zákonníka práce). Za posledný kalendárny štvrťrok roku 2022 tak žalobkyňa dostala mzdu spolu vo výške 9.127,27 eur (2.450,- eur + 2.450,- eur + 1.002,27 eur + 1.225,- eur + 2.000,- eur). Žalobkyňa v poslednom kalendárnom štvrťroku roka 2022 odpracovala 416 hodín, takže jej priemerný hodinový zárobok predstavuje sumu 21,9406 eur (9.127,27 eur / 416 hodín). Priemerný mesačný zárobok žalobkyne potom predstavuje sumu 3.802,96 eur (21,9406 eur x 173,33 hodín). Keďže žalobkyni bolo v dohode o skončení pracovného pomeru priznané odstupné vo výške siedmich mesačných platov, odstupné predstavuje sumu 26.620,72 eur (3.802,96 eur x 7 mesiacov).
36. V zmysle pracovnej zmluvy v znení jej dodatku č. 28, ako aj v zmysle § 129 ods. 1 a 3 Zákonníka práce bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni odstupné najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení pracovného pomeru, teda najneskôr do 31.03.2023. Od 01.04.2023 tak bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tohto svojho peňažného dlhu. Žalovaný zaplatil žalobkyni odstupné
až dňa 30.05.2023. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 26.620,72 eur od 01.04.2023 do 30.05.2023, teda vo výške 371,96 eur. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa si totiž v zmysle svojich podaní uplatnila nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy odstupného vo výške 28.218,47 eur, pričom žalobkyni vznikol nárok na odstupné iba vo výške 26.620,72 eur. Čo sa týka príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie žalobkyne vo výške 2.872,63 eur, súd o úrokoch z omeškania z tejto sumy meritórne nerozhodoval, keďže žalobkyňa vzala žalobu späť v tejto časti nielen čo do istiny, ale aj čo do úrokov z omeškania (porovnaj čiastočné späťvzatie žalobkyne doručené upomínaciemu súdu dňa 06.06.2023 a písomne doplnené dňa 02.05.2024). Procesnú obranu žalovaného, že súd mal žalobkyni priznať úroky z omeškania len z čistej mzdy (odstupného), a nie z hrubej mzdy (odstupného), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zákonník práce je súkromnoprávny kódex, ktorý zamestnancom priznáva nárok na mzdu a odstupné v určitých výškach. Ide teda o súkromnoprávne nároky, na ktoré sa v celom rozsahu uplatňuje súkromnoprávna úprava omeškania dlžníka s platením peňažného dlhu zakotvená v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce). Keďže zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce či Občianskeho zákonníka (či iného právneho predpisu) nevyplýva niečo iného, žalobkyni ako veriteľovi patril nárok na zaplatenie úroku z omeškania z celej sumy odstupného. Na tomto právnom závere nemohlo nič zmeniť ani to, že v zmysle príslušných verejnoprávnych predpisov bola žalobkyňa povinná odviesť časť z tejto sumy na poistné na sociálne poistenie, poistné na zdravotné poistenie a na daň z príjmov fyzických osôb (a že žalovaný ako zamestnávateľ bol v tejto časti povinný vykonať zrážky zo mzdy, resp. z odstupného). Ostatne, žalovaný bol v omeškaní nielen so zaplatením odstupného žalobkyni, ale aj s vykonaním príslušných zrážok zo mzdy, resp. odstupného.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 26.620,72 eur od 01.04.2023 do 30.05.2023 vo výške 371,96 eur.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 50.749,77 eur. V časti o zaplatenie sumy 22.531,30 eur (odstupné vo výške 19.658,67 eur a príspevok na DDS vo výške 2.872,63 eur) spolu s príslušným úrokom z omeškania žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a teda procesne zavinila zastavenie konania. V časti o zaplatenie sumy 26.620,72 eur žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že žalovaný jej túto sumu uhradil po podaní žaloby dňa 30.05.2023. Zastavenie konania v tejto časti o zaplatenie 26.620,72 eur tak zavinil žalovaný. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy odstupného vo výške 1.597,75 eur žalobkyňa vzala žalobu späť s odôvodnením, že žalovaný jej túto sumu zaplatil po podaní žaloby, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný žalobkyni zaplatil na odstupnom iba sumu 26.621,20 eur. Aj v tejto časti o zaplatenie sumy 1.597,75 eur tak súd vychádzal z toho, že zavinenie na zastavení konania spočíva na žalobkyni. Keďže zavinenie na zastavení konania bolo u oboch strán sporu približne rovnaké, súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, že žalovaný pristúpil k úhrade odstupného krátko po podaní žaloby a ešte pred vydaním platobného rozkazu (t. j. ešte predtým, ako sa vôbec dozvedel o existencii tohto sporu). Žalobkyňa v tejto súvislosti žiadala, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil to, že späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 22.531,30 eur zo dňa 06.06.2023 bolo upomínaciemu súdu doručené ešte predtým, ako upomínací súd vydal platobný rozkaz dňa 08.06.2023. Bola toho názoru, že pochybenie upomínacieho súdu (spočívajúce v nezohľadnení čiastočného späťvzatia) nemôže byť na jej ťarchu. Súd však túto jej argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú. Je síce pravdou, že čiastočné späťvzatie bolo upomínaciemu súdu doručené ešte pred vydaním platobného rozkazu dňa 06.06.2023, a teda upomínací súd pochybil, keď v platobnom rozkaze dňa 08.06.2023 rozhodol o celej pôvodne uplatnenej sume 50.749,77 eur. Toto pochybenie upomínacieho súdu však nemohlo byť pričítané ani na ťarchu žalovaného. Žalovanému bol doručený platobný rozkaz, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 50.749,77 eur s príslušným úrokom z omeškania. Vo vzťahu k žalovanému tak upomínací súd postupoval, ako keby k žiadnemu čiastočnému späťvzatiu nedošlo. Upomínací súd pritom už nemal inú možnosť, než postupovať v zmysle § 15 ods. 4 písm. i) a ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, t. j. neprihliadať na predmetné čiastočné späťvzatie a nechať o tomto čiastočnom
späťvzatí rozhodnúť konajúci súd. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo preto potrebné vychádzať z toho, že aj vo vzťahu k žalovanému sa viedlo konanie o zaplatenie sumy 50.749,77 eur. Pokiaľ takýmto pochybením upomínacieho súdu vznikla žalobkyni škoda, môže sa domáhať jej náhrady v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd v tejto súvislosti takisto nemôže opomenúť procesný postup žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu. Prvé čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 06.06.2023 (doručené upomínaciemu súdu krátko po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu) bolo totiž nezrozumiteľné, pričom k odstráneniu tejto vady došlo až na základe výzvy konajúceho súdu písomným podaním žalobkyne doručeným súdu dňa 02.05.2024. Druhé čiastočné späťvzatie žaloby bolo súdu doručené až dňa 17.04.2024 (jeden deň pred predbežným prejednaním sporu), a to napriek tomu, že k úhrade odstupného zo strany žalovaného došlo ešte dňa 30.05.2023. Aj tento nesústredený a nehospodárny procesný postup žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu tak neprispel k efektívnemu vedeniu konania a rozhodnutiu súdu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.