Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-149-2016.pdf
PDF · 194.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/149/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu D. Č., F.. XX.X.XXXX, Q. T. F. XXXX/XX, XXX XX A., občana SR, zast. advokátom JUDr. Andrej Cifra, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému S. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XX, Q., XXX XX S., občanovi SR, zast. advokátom JUDr. Danielom Přibylom, so sídlom Dr. Vodu 18, Lučenec, o zaplatenie 50.000 Eur s prísl., takto
rozhodol:
žalobu o zaplatenie 50 000,- Eur s prísl. z a m i e t a .
Žalovaný m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 07.06.2016 domáhal zaplatenia sumy od žalovaného vo výške 50.000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z istiny od 24.05.2016 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.05.2013 so žalovaným uzavrel Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňazí vo výške 50.000,- Eur žalovanému. V zmluve bol identifikovaný účel pôžičky na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľností za písaných na LV č. XXXX k.ú. A.. Podľa zmluvy žalovaný mal vrátiť peniaze do 15 kalendárnych dní od podpisu zmluvy, t.j. v lehote do 14.01.2013. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Žalobca vložil ako veriteľ požičiavanú sumu na svoj bežný účet a k reálnemu prevodu peňazí na bežný účet žalovaného ako dlžníka došlo na základe platobného pokynu žalobcu zo dňa 29.05.2013. Žalobca dňa 04.05.2016 vyzval písomne žalovaného na vrátanie dlžnej sumy, pričom žalovanému určil dodatočnú lehotu na plnenie do 15. kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka bola doručená žalovanému dňa 06.05.2016 a žalovaný v dodatočne určenej primeranej lehote pôžičku nevrátil. Žalobca následne od Zmluvy o pôžičke odstúpil a toto oznámenie podané na poštu dňa 30.05.2016 bolo dňa 31.05.2016 uložené na pošte Rapovce na jej prevzatie v odbernej lehote. Žalovaný sa uplynutím dodatočnej primeranej lehoty od 07.05.2016 dostal do omeškania a žalobca si od tohto dátumu uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu dôkazné prostriedky: Zmluva o pôžičke z 29.05.2013, potvrdenie z UniCredit Bank z 29.05.2013, príkaz na úhradu z 29.05.2013, výpis žalobcu z účtu v UniCredit Bank k 31.05.2013, Výzva na vrátenie dlžnej sumy 50.000,- Eur zo 04.05.2016, sledovanie zásielok Slovenskej pošty, a.s. RP652245226SK, Odstúpenie od zmluvy v dôsledku omeškania dlžníka z 30.05.2016, sledovanie zásielok Slovenskej pošty, a.s. RP652339569SK, potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 21.08.2013, žalobu o zaplatenie 25.000 Eur s prísl. zo dňa 21.08.2016. Žalobca žiadal pripojiť spis Okresného súdu Lučenec 4C/193/2016. K tvrdeným skutočnostiam žalovaného, žalobca na pojednávaní uviedol, že nevie z akého právneho dôvodu ako bývalý konateľ spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. dal pokyn na vyplatenie 50.000,- Eur žalovanému. Žalobca poprel, že by žalovaný mu vyplatil 25.000,- Eur a že mu D. J. dal finančné prostriedky na pôžičku žalovanému. Ohľadom svojho konateľstva uviedol, že sa ním stal preto, že jeho partnerka si to zaplatila a bez konateľa sa nedali vybavovať veci v súvislosti s rekonštrukciou škôlky. Žalovaný bol ako
konateľ poverený na stavebné veci. Žalobca do budovy dotiahol spoločnosť COOP Jednotka, ktorá platí mesačne 4 000,- Eur za prenájom, napriek tomu spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. bola v strate. Žalobca v svojich písomných vyjadreniach namietal, že všetci svedkovia (s výnimkou jeho partnerky) tvoria so žalovaným procesné alebo hmotné spoločenstvo a svoje svedecké výpovede tomu podriadili. Preto sú svedecké výpovede vypočutých svedkov nedôveryhodné a žiadal aby súd na ich obsah z hľadiska pravdivosti neuveril. Taktiež argumentoval, že ak malo dôjsť k vráteniu 25 000,- Eur, tak týmto úkonom došlo k porušeniu § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti a takéto konanie nemôže požívať ochranu súdnym rozhodnutí lebo odporuje dobrým mravom proti § 3 OZ. Žalobca poprel, že by 13.11.2013 vôbec bol v Hoteli Slovan, príp., že ho svedkyňa E. Š. - recepčná videla prevziať obnos peňazí a videla ho odísť s obálkou preč. Pokiaľ ide o vklad na účte jeho partnerky O.. C., ktorá mala 9 účtov a nedá sa identifikovať, či sú to tie isté peniaze. Žalobca ohľadom žalovaným predložených výsledkov z detektoru lži uviedol, že žalovaný s D. J. oklamali detektor lži. Ohľadom prešetrenia jeho osoby prostredníctvom detektoru lži uviedol, že je ochotný absolvovať len na otázky, ktoré si položí on sám t. j. či previedol finančné prostriedky žalovanému, ináč nie je ochotný dostaviť sa na takéto vyšetrenie. Žalobca k výpovedi svedka D. J. uviedol, že pokiaľ ide o údajné prijatie 10.000,- Eur od pána J., tak toto poprel. Čo sa týka stavebného povolenia, projektant sa len zastával stolára, ktorý pre neho vyrobil nábytok za 30.000 Eur, dva roky meškal a žalobca mu nechcel uhradiť 6 000,- Eur. Pokiaľ ide o prostriedky, ktoré si od neho uplatňuje svedok J. v konaní sp. zn. 10 000,- Eur neprevzal od neho a v prípade 15.000,- Eur, ktoré mu prišli od svedka J. na účet, išlo o jeho pôžičku svedkovi J., ktorú mu tento vracal. 2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.06.2016, ktorým žalovaného zaviazal na žalované plnenie. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 06.07.2016. 3. Žalovaný v zákonnej lehote dňa 22.07.2016 podal proti platobnému rozkazu odpor, kde namietal, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko neexistuje dlh voči žalobcovi na základe ním uvádzaného právneho dôvodu a žalobcom uvádzanej výške. Peňažné plnenie poskytnuté žalobcom na účet žalovaného dňa 29.05.2013 bolo vysporiadané v novembri 2013. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany navrhol výsluch svedkov O.. T. C., E. R., O.. P. J., D. J., E. Š. a O.. U. J.. Žalovaný predložil dôkazné prostriedky: výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vložka č. 22550/S, Kúpnu zmluvu z 18.03.2013, výpis z účtu žalovaného v UniCredit Bank k 31.05.2013, výpis z LV č. XXXX k.ú. A., Kúpna zmluva zo dňa 04.07.2013, rozhodnutie jediného spoločníka z 08.07.2013, Zmluva o prevode obchodných podielov zo dňa 04.07.2013, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.07.2013, výpis z LV č. XXXXX k.ú. Lučenec, výpis z účtu PROFEKTUS, s.r.o. vo VÚB, a.s., výpis z účtu žalovaného v UniCredit Bank Slovakia, a.s. k 31.10.2013, výpis z účtu žalovaného v UniCredit Bank Slovakia, a.s. k 30.04.2013, prehľad platieb Hotel Slovan zo dňa 14.09.2017, Report spoločnosti proDeniel, s.r.o. týkajúci sa vyšetrenia žalovaného a D. J.. Žalovaný navrhol vyžiadať výpisy z účtov svedkyne O.. T. C. v Sberbank, a.s. a Slovenskej sporiteľne, a.s. Žalovaný v rámci skutkových tvrdení uviedol, že Zmluva o pôžičke bola simulovaným právnym úkonom voči Zmluve o združení investícii medzi žalobcom, žalovaným, T. C., P. J., E. R. a D. J. za účelom podnikania vo firme PROFEKTUS, s.r.o. a to tak, že žalovaný s manželkou poskytnú 50.000,- Eur, D. J. a P. J. 25.000,- Eur a žalobca a T. C. 25 000,- Eur na kúpu nehnuteľnosti - materskej škôlky žalovaným a jeho manželkou. Pri tom žalovaný v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti disponoval na svojom účte vlastnými finančnými prostriedkami vo výške 242.000 Eur, čo by postačovalo na úhradu celej kúpnej ceny vo výške 99.500,- Eur. Následne žalovaný s manželkou previedli vlastníctvo nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o., kde mali podiely D. J. s manželkou P. 25 % obchodný podiel, žalobca s družkou T. C. 25 % obchodný podiel a žalovaný s manželkou 50 % obchodný podiel. Takto žalobca so žalovaným pri podpise Zmluvy o pôžičke, resp. pri odosielaní a prijatí 50.000 Eur dňa 29.05.2013 neboli dohodnutí na ich vrátení a prejav ich vôle nesmeroval k pôžičke za účelom jej vrátenia, ale boli poskytnuté za účelom nadobudnutia spoločného majetku na základe dohody o združení svojich peňažných prostriedkov - inominátnej zmluvy, ktorá aj bola splnená. Preto v Zmluve o pôžičke zo dňa 29.05.2013 absentuje podstatná náležitosť, a to prejav vôle žalobcu a žalovaného na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v dohodnutej dobe, lebo tieto boli určené podľa ich skutočnej vôle na nadobudnutie materskej škôlky prostredníctvom obchodnej spoločnosti a ich následné spoločné podnikateľské aktivity, ku ktorým došlo a naďalej pretrvávajú. Takto právny úkon Zmluva o pôžičke zo dňa 29.05.2013 pre absenciu podstatnej náležitosti je neplatným právnym úkonom. Nakoľko sa jednalo o simulovaný právny úkon zastierajúci skutočne dohodnutý právny úkon, ale bez náležitosti. Žalovaný uhradil v deň ako dostal finančné prostriedky vo výške 50.000,- Eur zo spoločnosti PROFEKTUS s. r.o. za prevod budovy vyplatil tieto žalobcovi a D. J., každému po 25.000,- Eur. Žalobca žaluje preto žalovaného, lebo bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. Toto odvolanie
vyplynulo z toho, že so žalobcom sa žalovaný a D. J. pri výkone konateľstva nevedeli dohodnúť, žalobca bol nervózny, vynadal žalovanému a D. J. a odvtedy sa s nimi nerozprával, ignoroval ich a nespolupracoval. Keďže ako dvaja konatelia spoločne nemohli konať, muselo dôjsť k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa. Žalovaný poukázal vo svojom ústnom vyjadrení na to, že vo výpise z účtu O.. C. bolo dňa 14.11.2013 urobený vklad vo výške 25.000,- Eur, t.j. nasledujúci deň, kedy boli odovzdané tieto prostriedky žalobcovi v Hoteli Slovan. 4. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutkové zistenia. Žalobca a žalovaný podpísali dňa 29.05.2013 dokument nazvaný: Zmluva o pôžičke (zistené z č.l. 4). Predmetom zmluvy malo byť požičanie 50.000,- Eur zo strany žalobcu ako veriteľa žalovanému ako dlžníkovi. Dlžník sa zaviazal uvedené prostriedky účelovo použiť na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. A., súp. č. 2872 na parc. č. 4992/2 materská škola a zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy od parc. č. 4992/2 do 4992/20, od 4992/22 do 4992/43 a 4992/46. Žalovaný ako dlžník sa mal podľa tohto dokumentu zaviazať vrátiť požičané finančné prostriedky v celej sume, najneskôr do 15 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy. Z dokladu z UniCredit Bank zo dňa 29.05.2013 (na č.l. 6) vyplýva, že žalobca vložil sumu 50.000 Eur dňa 29.05.2013 na účet znejúci na žalobcovo meno. Zároveň vyplnil Príkaz na úhradu dňa 29.05.2013 na sumu 50.000,- Eur (zistené z č.l. 7, pozn. sudcu: ostatné údaje z príkazu sú nečitateľné). Z výpisu z účtu v UniCredit Bank (na č.l. 8) súd zistil, že žalobca dňa 29.05.2013 vyslal platbu na účet č. 6859953012/1111 vo výške 50.000,- Eur označený názvom partnera: R. S. s textom: „POZICKANAKUPUNEHNUTELNOSTI5414KULC BUDOVA MS A POZEMKY“. 5. Z „Výzvy na vrátenie dlžnej sumy 50.000,- Eur - Zmluva o pôžičke zo dňa 29.05.2013“ zo dňa 04.05.2016 (na č.l. 9) súd zistil, žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 50.000,- Eur v dodatočnej primeranej lehote do 15. kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet žalobcu vedený v ČSOB, a. s., t. j. po necelých 3 rokoch. Zo „Sledovania zásielok Slovenskej pošty RP65224528SK“ súd zistil, že zásielka bola vydaná na pošte Rapovce dňa 06.05.2016 (na č.l. 10). Z Odstúpenia od zmluvy v dôsledku omeškania dlžníka súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému odstúpenie od Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.05.2013 z dôvodu, že žalovaný nevrátil dlžnú sumu z predmetnej pôžičky ani v dodatočnej primeranej lehote (zistené z č.l. 11). Zásielka č. RP652339569SK bola uložená na pošte Rapovce 31.05.2016 (zistené zo sledovania zásielok na č.l. 12). 6. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2013 (na č. l. 63) súd zistil, že Slovenská republika ako predávajúci uzavrela túto zmluvu so žalovaným a jeho manželkou E. R. za účelom predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pozemkov č. 4996/2, 3, 4, 5, 6, 7 a stavby materskej školy súp. č. 419 postavenej na pozemku č. 4996/1 za kúpnu cenu 99.500,- Eur. S predajom vyslovilo súhlas Ministerstvo financií SR dňa 29.04.2013 (zistené z č. l. 67). Z výpisu z LV č. XXXX okres, obec a k. ú. A. zo dňa 16.07.2013 (na č. l. 70) súd zistil, že k uvedenému dňu bol vlastníkom budovy materskej školy súp. č. 419 na parc. č. 4996/1, 2 garáží a priľahlých pozemkov žalovaný s manželkou E. R.. 7. Z výpisu z účtu žalovaného ku dňu 31.05.2013 na č. l. 69 a v kompletnej verzii výpisu z účtu žalovaného v UniCredit Bank na č. l. 101, súd zistil, že žalovaný mal zostatok finančných prostriedkov ku dňu 30.04.2013 sumu 242.293,35 eur a k 31.05.2013 sumu 181.856,35 Eur. Dňa 29.05.2013 mu došla platba 50.000,- eur od žalobcu s textom: „POZICKANAKUPUNEHNUTELNOSTI5414KULC BUDOVA MS A POZEMKY“. Dňa 29.05.2013 bola vykonaná platba v prospech účtu 7000110025/8180 vo výške 99.500,- Eur. Z výpisu z účtu žalovaného z UniCredit Bank na č. l. 101 súd zistil, že žalovaný obdržal od spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. dňa 13.11.2013 platbu 50.000,- eur. V ten istý deň žalovaný výberom z pokladne vybral z tohto účtu sumu 50.000,- eur. Napriek výberu mal žalovaný na predmetnom účte zostatok k 29.11.2013 vo výške 188.583,34 eur. 8. Z výpisu účtu svedkyne Ing. Beáty Dolnozemskej v Sberbank Slovensko, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX (na č.l. 133-145) súd zistil, že táto urobila dňa 11.11.2013 platbu vo výške 15.000,- Eur. V nadväznosti na výpis účtu spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. vo VÚB banke č. účtu 3200470553/0200 (na č.l. 97) dňa 08.11. súd zistil, že táto platba 15.000,- Eur bola prijatá z účtu O.. C. v Sberbank. Zároveň v ten istý deň, t.j. 08.11.2013 bola prijatá platba od Ing. Dolnozemskej v prospech účtu spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. vo výške 10.000,- Eur z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z účtu svedkyne O.. T. C. v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu XXXXXXXXX/XXXX (na č.l. 150-152) vyplýva, že dňa 07.11.2013 uskutočnila platobný príkaz na úhradu 10.000,- Eur, ktoré zodpovedajú vyššie uvedenému prírastku na účte spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Z výpisu č. účtu XXXXXXXXX/XXXX O.. C. v Slovenskej sporiteľni, a.s. súd ďalej zistil, že dňa 14.11.2013 si urobila vklad v hotovosti 25.000,- Eur na tento svoj účet. 9. Taktiež dňa 11.11.2013 bola na účet PROFEKTUS, s.r.o. vo VÚB banke, a.s. (na č.l. 97) prijatá platba 25.000,- Eur z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX označený menom P. J.. Z účtu spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. odišla dňa 12.11.2013 platba 50.000,- eur na účet žalovaného. Toto zodpovedá zistenej informácii z výpisu z účtu žalovaného z UniCredit Bank na č. l. 101 kde súd zistil, že žalovaný obdržal od spoločnosti
PROFEKTUS s.r.o. dňa 13.11.2013 platbu 50.000,- eur. Takto na účte spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. zostal k 30.11.2013 zostatok na účte 40,03 eur. 10. Z prehľadu platieb Hotel Slovan za obdobie 12.11.2013 a 14.11.2013 (na č.l. 162) súd zistil, že platby od 12.11.2013 až do 13.11.2013 do 11.25 h vystavila svedkyňa E. Š. a až o 23.11 h platbu vykonala E. A.. V nadväznosti na výpoveď svedkyne Š. súd mal preukázané, že svedkyňa E. Š. vykonávala dňa 13.11.2013 pracovnú zmenu v Hoteli Slovan na recepcii. 11. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vložka č. 22550/S (na č.l. 54 a nasl.) súd zistil, že obchodná spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. (pôvodne do 18.09.2013 vystupujúca pod menom THERMALPARK RAPOVCE, s.r.o.) má spoločníkov od 19.09.2013 E.S. R. so splateným vkladom 1.000,- Eur, O.. T. C. so splateným vkladom 1.250,- Eur, O.. P. J. so splateným vkladom 1.250,- Eur a žalovaného so splateným vkladom 1.500,- Eur (bývalým jediným spoločníkom bol predtým do 18.09.2013 právny zástupca žalovaného). Konateľmi spoločnosti sú žalovaný od 19.09.2013 a Ing. P. J. od 05.02.2016, predtým bol konateľom aj žalobca, a to od 19.09.2013 do 04.02.2016. Právny zástupca žalovaného bol konateľom tejto spoločnosti od 14.07.2012 do 18.09.2013. Konatelia môžu konať len spoločne. 12. Zo spisu Okresného súdu Lučenec 4C/193/2016 súd zistil, že D. J. (svedok v tomto konaní) žaluje D. Č. (žalobcu v tomto konaní) o zaplatenie sumy 25.000,- Eur s príslušenstvom úrokom z omeškania 5,25% ročne od 01.01.2014. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.08.2013 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol pánovi Č. 10.000,- Eur v hotovosti a 15.000,- Eur na účet pána Č. číslo XXXXXXXXXX/ XXXX s vrátením peňazí do konca roka 2013. K vráteniu nedošlo. Prílohou žaloby je Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 21.08.2013 vo VÚB banke na sumu 15.000,- Eur na účet žalobcu (ten je priložený zároveň aj na č.l. 198 spisu v tomto konaní). Žalovaný Č.L. žalobu vo svojom písomnom vyjadrení poprel, podľa neho išlo o vrátenie pôžičky zo strany žalobcu J., ktorú mu poskytol v čase medzi 05.-10.07.2013. Táto zmluva nebola podpísaná z dôvodu dobrých osobných vzťahov medzi nimi. V konaní nebolo do dňa rozhodnutia v tomto konaní rozhodnuté. 13. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke žalovanému požičal 50 000 Eur na kúpu stavby. Ku vráteniu nedošlo, lebo tam boli nejaké odkladačky zo strany žalovaného, ako to vždy býva. Pôžička bola uzatvorená ako občan občanovi. Vo vzťahu k svedkovi D. J. žalobca uviedol, že kamarátky vzťah medzi nimi dvoma sa skončil pred dvoma rokmi a obchodný v januára 2017 keď pristúpil k exekúcii voči svedkovi. So svedkom sa stretával do roku 2015. Svedok mu zostal dlžný 7.000 Eur na nájme a vzájomné vzťahy sa zrútili. Vzájomné kamarátske vzťahy boli založené aj na tom, že obidve rodiny mali maloleté deti a žalobca poznal P. J. od narodenia. Žalovaného poznal od roku 2011, keď jeho stavebná firma pracovala pre D. J. a v rámci väčšej partie sa stretávali v Hoteli Slovan na káve. Na uzavretie pôžičky 50.000,- Eur žalobcu oslovil žalovaný, čo bolo niekedy v lete. Prvý bol oslovený D.A. J. ktorý vedel, že žalovaný si ide kupovať nehnuteľnosť a po minulej zlej skúsenosti so žalovaným mu odmietal požičať peniaze. Žalobca žalovanému dôveroval. Žalobca vedel akú budovu si ide žalovaný kúpiť, ale nevedel, či si to bude realizovať sám, pre seba alebo ako investíciu. Žalobca poprel, že by existovala medzi D. J., žalovaným a žalobcom akákoľvek dohoda o združení investícii. O.. T. C. je partnerkou žalobcu a spoločníčkou v spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. sa stala na základe toho, že sa kúpila budova za peniaze žalobcu. Žalobca bol na základe rozhodnutia väčšinového vlastníka - žalovaného odvolaný z funkcie konateľa dňa 22.12.2015, čo sa dozvedel len z výpisu z obchodného registra. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie pôžičky len ústne, so žalovaným prestal komunikovať pred dvoma rokmi rovnako ako s D. J.. Žalobca uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, na základe čoho sa Ing. Dolnozemská stala spoločníčkou v spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Žalobca nevedel uviesť, ako účtovne bol urobený prevod budovy na firmu PROFEKTUS s.r.o. a či to bolo v čase keď už bol konateľom. Žalobca poprel, že by mu žalovaný dal 25.000,- Eur. 14. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že pôžička medzi ním a žalobcom bola urobená len pro forma, pretože išlo o kúpu budovy (bývalej materskej škôlky), na ktorú sa poskladali D. J. a žalobca, každý po 25.000 Eur. Uvedené bolo z dôvodu, že ešte v tom čase nemali spoločnú firmu, na ktorú by mohli previesť túto budovu. Žalovaný mal podanú žiadosť na ministerstve na kúpu predmetnej budovy. V marci 2013 už mal uzavretú zmluvu so štátom. Žalovaný dal ponuku D. J., či nechce ísť s ním do spoločného podnikania. Tento s tým súhlasil s tým, že donesie ešte jedného spoločníka. Takto sa žalobca dostal k spoločnému podnikaniu so žalovaným, s tým, že bolo dohodnuté, že družka žalobcu (Ing. Dolnozemská) bude spoločníkom obchodnej spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. s manželkou pána J. (O.. J.). Zároveň žalobca so žalovaným budú konateľmi obchodnej spoločnosti. Žalovaný zakúpil spolu s manželkou predmetnú nehnuteľnosť do času, kým sa nevyriešia obchodné vzťahy. Žalobca prišiel za žalovaným do hotela Slovan so zmluvou o pôžičke, aby mu to žalovaný podpísal, kým sa obchod neuskutoční a aby mal doklad, keby sa žalovanému alebo jeho manželke niečo stalo. Na základe tohto vkladu
sa žalobca potom stal konateľom a jeho partnerka O.. C. spoločníkom. Žalovaná podpísal uvedený dokument v dobrej vôli a ani si ho poriadne neprečítal. Žalovaný mal pritom dostatok financií na kúpu nehnuteľností aj z vlastných prostriedkov. V ten deň keď obdržal financie od žalobcu, tak zároveň vyplatil platbu za predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný na spoločných stretnutiach so žalobcom a pánom J. riešili využitie predmetnej nehnuteľnosti, jej rekonštrukciu a prenájom budovy. Takto dodnes tá budova funguje. Žalovaný nevedel uviesť, ako účtovne bol urobený prevod budovy na firmu PROFEKTUS s.r.o. Súd vykonal výsluch svedkyne O.. T. C., ktorá pôvodne svojím podaním doručeným súdu dňa 09.01.2017 oznámila súdu, že odopiera vypovedať ako svedok z dôvodu, že by svojou svedeckou výpoveďou mohla spôsobiť žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka osoba pociťovala ako vlastnú ujmu (viď č.l. 48). Svedkyňa sa dostavila až pri opätovnom predvolaní súdu s poučením o poriadkovej pokute. Na pojednávaní dňa 06.03.2017 k dôvodu odopretia svojej výpovede, svedkyňa uviedla, že len využila možnosť zo zákona z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v odopretí jej výpovede. Súd zistil, že svedkyňa je partnerkou žalobcu, spoločne majú dieťa. K žalovanému má svedkyňa negatívny vzťah. Svedkyňa uviedla, že jej partner - žalobca požičal peniaze, ktoré žalovaným neboli vrátené. So svedkyňou Ing. P. J. mala veľmi dobrý vzťah, v súčasnosti sú ich vzťahy prerušené. Svedkyňu R. bližšie osobne nepozná. Súd zistil, že svedkyňa spolu so svojím partnerom žalobcom pri spoločných návštevách v máji 2013 s manželov J., t.j. Júliusa a Kataríny v rámci debaty sa dohodli na vytvorení spoločnej obchodnej spoločnosti, ktorá bude vlastniť budovu, ktorú mal možnosť odkúpiť žalovaný. Táto myšlienka vznikla preto, že svedkyňa mala v tom čase 5 ročného dieťaťa a Ing. J. mala dvojročné dieťa a aby zabezpečili budúcnosť svojich detí, rozhodli sa vytvoriť obchodnú spoločnosť. Názov firmy vymysleli v júni 2013 v rodinnom dome svedkyne a žalobcu. Podľa spoločného rozhodnutia sa spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti mali stať svedkyňa spolu s Ing. J.. So žalovaným sa svedkyňa stretla až keď právny zástupca žalovaného vypracoval dokumenty, ktoré mali podpísať ako spoločníci obchodnej spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Svedkyňa dala zo svojho účtu na účet spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. dňa 07.11.2013 10 000 Eur, dňa 08.01.2014 dala vklad 2 500 Eur a dňa 14.04.2014 500 Eur, dňa 10.04.2014 dala žalovanému 15.000 Eur v hotovosti pri podpise Zmluvy o sprostredkovaní z 10.04.2014. Ohľadom kúpy budovy materskej škôlky mala svedkyňa len vedomosť, že sa má zakúpiť táto nehnuteľnosť, avšak z akých prostriedkov to nevedela a nevidela ani kúpnu zmluvu. Svedkyňa uviedla, že neodstávala žiadne informácie o fungovaní spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. , ani žiadne dokumenty a tieto si musela vyžiadať z Obchodného registra v Banskej Bystrici v novembri 2015. Svedkyňa pri nadobudnutí obchodných podielov nezaplatila za nich odplatu. Svedkyňa nevedela uviesť aké mali žalobca so žalovaným dohody, okrem toho, že jej žalobca povedal, že požičal žalovanému 50 000,- Eur. Svedkyňa si bola vedomá, že jej vstupom do obchodnej spoločnosti budú potrebné aj nejaké vklady a keďže v auguste roku 2012 skončila pracovný pomer v Slovak Telekom, a.s., dostala odstupné 40.000,- Eur, ktoré plánovala dať pre svojho syna na zabezpečenie jeho vzdelania a tie peniaze vložila do firmy PROFEKTUS, s.r.o. Svedkyňa uviedla, že konatelia firmy s ňou nekomunikujú a nevie kto vedie účtovníctvo firmy. Svedkyňa vytýkala, že spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. mala pri príprave v roku 2013 zisk 4.000 Eur, v roku 2014 pri rekonštrukcii škôlky 4.000 Eur. Keď v roku 2015 bola budova už skolaudovaná a fungovala tam prevádzka, likvidita spoločnosti bola nulová, nakoľko mala väčšie záväzky ako majetok a prekážalo jej, že v prípade keby chcela predať svoj podiel vo firme, vôbec nevie ako firma hospodári. Súd vyhodnocoval skutočnosť, že svedkyňa pôvodne odmietala pred súdom vypovedať a písomne oznámila súdu, že odopiera vypovedať s poukazom, že by mohla spôsobiť svojou svedeckou výpoveďou žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Svedkyňa sa dostavila až keď bola súdom upozornená na možnosť poriadkovej pokuty. Svedkyňa sa len následne bránila, že využila zo zákona možnosť nevypovedať bez uvedenia bližších dôvodov. Súd zohľadnil túto neochotu svedkyne pri jej prvotnom predvolaní ako aj uvedených dôvodov. Jej výpoveď súd posúdil v kontexte aj ďalších zistených skutočností z vyššie uvedených nepriamych dôkazov (vyhodnotených aj v kontexte v bode 32 tohto rozsudku) a v kontexte ziskaných dôkazov z výpovedí svedkov posúdil jej výpoveď ohľadom tvrdenej pôžičky žalobcu voči žalovanému za nedôveryhodnú. 15. Z výsluchu svedkyne E. R. zo dňa 06.03.2017 súd zistil, že žalobcu osobne nepozná a nemá k nemu žiadny vzťah. Žalovaný je jej manželom a vzťahy k nemu má dobré. Manžel jej oznámil, že má možnosť kúpiť budovu, na ktorú mali dostatok peňazí. Manžel v máji 2013 ako spoločníka priniesol p. J. a žalobcu. Dohoda bola taká, keďže žalovaný s tým prišiel, že väčšina podielu bude žalovaného a jeho manželky, preto manželia R. vložili 50.000 Eur a zvyšok si rozdelia po 25.000 Eur vkladu žalobca s p. J.. Svedkyňa poprela, že by žalobca požičal peniaze jej manželovi, nakoľko sa nejednalo o pôžičku. Súd pri posudzovaní výpovede svedkyne musel prihliadnuť na jej vzťah k žalovanému ako jej manželovi. Jej výpoveď však súd v kontexte vykonaných nepriamych dôkazov uvedených vyššie, výpovedí ostatných svedkov (najmä výpovede svedkyne Š.) vyhodnotil ako vierohodnú.
16. Z výsluchu O.. P. J. na pojednávaní dňa 06.03.2017 súd zistil, že svedkyňa pozná žalobcu od svojho detstva, má k nemu dobrý vzťah. Žalovaného pozná prostredníctvom svojho manžela a má dobré vzťahy. Vzťah k svedkyni O.. T. C. bol veľmi dobrý, až dôverný a preto bolo svedkyni ľúto, keď sa jej táto pred dnešným pojednávaním ledva pozdravila. Podľa svedkyne sa dohodli žalovaný spolu s jej manželom, že odkúpia budovu, kde bude mať žalovaný 50 % podiel a jej manžel tiež 50 % podiel. Keďže to jej manžel časovo nestíhal, ponúkol polovicu zo svojho podielu žalobcovi a takto obaja sa zložili po 25.000 Eur. V čase keď mali zložiť peniaze boli spolu s manželom odcestovaní a v telefonickom rozhovore jej manžel povedal žalobcovi, aby tých 50.000 Eur bolo nejakým spôsobom krytých. Po nadobudnutí nehnuteľnosti žalovaným, tento previedol nehnuteľnosť na obchodnú spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. Niekedy v máji 2013 došlo k dohodám jej manžela so žalovaným a u žalobcu na terase ich domu bolo dohodnuté, že manžel prevedie svoj podiel na ňu a žalobca povedal, že svoj podiel prepíše na svoju družku. V novembri 2013 vložil jej manžel peňažný vklad 25 000 Eur do spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o., O.. C. dala tiež 25.000 Eur a manželia R. vložili budovu v sume 50.000,- Eur do obchodnej spoločnosti a spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. previedla na účet žalovaného 50.000,- Eur. Žalovaný potom tieto peniaze vybral a vrátil ich p. J. a žalobcovi. Zmluva o pôžičke žalobcu v skutočnosti nebola pôžičkou pre žalovaného. Súd pri vyhodnotení výpovede svedkyne musel prihliadnuť na skutočnosť, že je spoločníčkou so žalovaným vo firme PROFEKTUS s.r.o. a manželkou svedka D. J., s ktorým žije a majú spolu maloleté deti. Zároveň ale nebolo ani žalobcom popreté, že má so svedkyňou dobrý vzťah a poznajú sa od jej detstva a to rodina svedkyne. Svedkyňa pôsobila pri výsluchu spontánne. Súd pri vyhodnotení jej výpovede v kontexte nepriamych dôkazov (najmä vyhodnotených v bode 32 tohto rozsudku). nemal pochybnosť o vierohodnosti jej výpovede. 17. Z výsluchu svedka D. J. na pojednávaní dňa 06.03.2017 súd zistil, že tento momentálne nemá žiadny vzťah so žalobcom, v minulosti mali veľmi dobré vzťahy. Pokiaľ ide o žalovaného, k tomuto má neutrálny vzťah a zároveň ide o vzťah pracovný. Svedkyňa O.. P. J. je jeho manželka, spolu majú dve maloleté deti. Súd zistil, že svedok pôvodne zamýšľal vstúpiť do kúpy nehnuteľnosti materskej škôlky žalovaným v podiele 50 %. Plán bol taký, že nakoľko žalovaný má stavebnú firmu, zrekonštruoval by túto budovu bez nároku na zisk a budovu by dali do prenájmu. Kvôli blízkym vzťahom so žalobcom, svedok ponúkol žalobcovi aby do jeho podielu vstúpil v polovici, t.j. 25 %. Spolu so žalobcom dali 50 % z kúpnej ceny budovy, t.j. 50 000,- Eur žalovanému. Keďže svedok bol v tom čase mimo Lučenca, poveril žalobcu, aby žalovanému poskytol 50.000,- Eur s tým, že žalovaný potom prevedie budovu do spoločnej firmy a ich podiely v akom sa podieľali na financovaní kúpy zostanú zachované aj vo firme. Keďže žalovaný kupoval škôlku ako súkromná osoba, previedol žalobca tieto peniaze zo svojho súkromného účtu na súkromný účet žalovaného. Podaním žaloby si vlastne žalobca uplatňuje aj peniaze, ktoré poskytol svedok. Rozhovory o spoločnom podnikaní so žalobcom prebehli na začiatku mája za prítomnosti svedkovej manželky, družky žalobcu Ing. Dolnozemskej a žalobcu. Takto prebehli viaceré stretnutia, kde sa dohodlo, že žalobca aj svedok budú zainteresovaní vo firme prostredníctvom svojich partneriek s podielom po 25 %. Zároveň spolu vymysleli názov firmy. Dohoda ohľadom prevedenia peňazí na účet žalovaného bola taká, že pred tým než žalobca prevedie peniaze na účet žalovaného, tak bolo potrebné nejakým spôsobom zabezpečiť aby svedok so žalobcom neprišli o tieto peniaze, kým budova nebude prepísaná do spoločnej firmy. Svedok do oznámil žalobcovi telefonicky a nechal to na žalobcu aby spísal nejaký papier, že boli poskytnuté tieto peniaze. Žalobca mu neskôr oznámil, že dal žalovanému podpísať Zmluvu o pôžičke, ktorá bude prevedením nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti zlikvidovaná. Svedok otázky odkúpenia škôlky riešil len so žalobcom a žalovaným a nie so svojou manželkou a O.. C.. Spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. potom vyplatila žalovanému 50 % z kúpnej ceny predmetnej budovy, následne tieto peniaze žalovaný ako náhle ich dostal vrátil ich žalobcovi v pomere 25.000,- Eur a svedkovi tiež vo výške 25 000,- Eur. Svedok bol prítomný pri odovzdávaní peňazí. Takto bolo všetko vysporiadané voči žalobcovi aj svedkovi. Súd pri vyhodnocovaní svedkovej výpovede prihliadol na skutočnosť, že svedok je manželom spoločníčky PROFEKTUS s.r.o., ktorá spolu žalovaným podniká. Jeho vzťah k žalobcovi síce svedok označil ako neutrálny, bez povšimnutia súdu však nemožno neprihliadnuť nato, že ich vzťahy boli pred vznikom vzájomných rozporov lepšie a žalobca so svedkom vedie vzájomný súdny spor. Súd vyhodnocoval jeho výpoveď v kontexte vyššie uvedených nepriamych dôkazov a výpovedí ostatných svedkov, pričom vzhľadom aj na zistenia sledu nepriamych dôkazov (vyhodnotených v bode 32) považoval jeho výpoveď za dôveryhodnú. 18. Z výsluchu právneho zástupcu žalovaného D.. C. H.Ř. v pozícii svedka dňa 22.03.2017 súd zistil, že jeho vzťah k žalobcovi je neutrálny, poznajú sa z podnikania týkajúceho sa spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. K žalovanému má priateľský vzťah, aj mu vykonával stavebné práce na dome a je jeho klientom. V polovici marca 2013 prišiel za ním žalovaný s tým, že potrebuje spracovať potvrdenie záujmu na kúpu budovy materskej škôlky. Svedok zároveň vlastnil spoločnosť THERMALPARK Rapovce, s.r.o., ktorá
nevykonávala činnosť a jeho klient D. J. ho požiadal o prevod tejto obchodnej spoločnosti, ktorý bude bezodplatný, napriek tomu, že v spoločnosti boli obchodné podiely. Svedok bol požiadaný aby v rámci priateľských vzťahov so žalovaným a D. J. previedol podiely aj na partnerku žalobcu a takto svedok vypracoval všetky podklady k prevodu ako bolo vymenovanie konateľov spoločnosti, kúpnu zmluvu o prevode obchodných podielov, kde nebolo nič vyplatené, napriek tomu, že to bolo uvedené v zmluve. Taktiež svedok podal návrh na vklad, ktorý už síce nemal podpisovať lebo už nebol konateľom, avšak bolo to robené za tým účelom aby čím skôr prebehli tieto prevody. Svedok uviedol že pani R. za ním prišla raz nahnevaná, lebo uviedla, že nepozná pani C. a má byť spoločníčkou, avšak vysvetlil jej, že toto bolo riešené medzi žalobcom, žalovaným a p. J.. Svedok taktiež participoval na zmene obchodného mena na obchodné meno PROFEKTUS, s.r.o. v katastri nehnuteľností, pričom v ďalších veciach už vykonával činnosť ako advokát, kde je viazaný advokátskym tajomstvom. Aj keď sa jedná o svedeckú výpoveď vykonanú advokátom žalovaného, ktorý už len z podstaty svojho postavenia v konaní musí vystupovať v prospech žalovaného, informácie zistené z jeho výpovede korešpondovali s predloženými písomnými dôkazmi uvedenými a analyzovanými vyššie, preto súd o pravdivosti tejto výpovedi v kontexte predložených písomných dôkazov nemal pochybnosť. 19. Z výpovede svedkyne O.. U. J. na pojednávaní dňa 22.03.2017 súd zistil, že táto je účtuje pre spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. žalobcu pozná ako bývalého konateľa spoločnosti a žalovaného ako stále aktuálneho konateľa spoločnosti. Svedkyňa je účtovníčkou aj pre spoločnosti Hotel Slovan servis, s.r.o. a vykonáva účtovnícke práce pre rôzne firmy. Spoločníkmi Hotel Slovan servis, s.r.o. je D. J. a R. Č.. Svedkyni v máji 2013 p. J. oznámil zámer kúpiť materskú škôlku spolu so žalovaným a žalobcom, avšak v tom čase ešte nemali s.r.o. a až v júni sa im uvoľnila spoločnosť Thermal park s.r.o. Preto žalobca so žalovaným a p. J. sa dohodli, že jeden z nich kúpi túto budovu na seba a následne to prevedie na spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. Budovu kúpili žalovaný zo svojich 50.000 Eur a žalobca a p. J. dali po 25.000 Eur. Dňa 03.09.2013 žalovaný previedol budovu s priľahlými pozemkami na spoločnosť PROFEKTUS, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy za 100 000 Eur. Svedkyňa to zaúčtovala ako záväzok 100 000 Eur voči manželom R.. V novembri už potrebovala zlikvidovať tento záväzok a spoločníci tejto spoločnosti sa dohodli, že pani J. a pani Dolnozemská vložia po 25.000 Eur ako vklady spoločníkov. Dňa 12.11.2013 cez bežný účet bolo žalovanému uhradené 50.000,- Eur, pričom už na druhý deň sa ozval žalovaný, že peniaze má na účte, vybral ich. To, že žalovaný vrátil žalobcovi a p. J. po 25.000 Eur, povedali svedkyni žalobca spolu s p. J. a teda všetky záväzky medzi nimi sú vysporiadané. Toto sa udialo dňa 13.11.2013. Svedkyňa uviedla, že o vyrovnaní záväzkov vypovedali p. J. a žalovaný, pričom si bola vedomá názoru žalobcu na žalovaného, podľa ktorého žalobca nedôveroval žalovanému a preto sa umelo spravila Zmluva o pôžičke, ktorá však bola v skutočnosti vkladom žalobcu a p. J.. K účtovaniu spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. sa svedkyňa dostala tak, že pôvodne účtovala pre túto spoločnosť pod jej predchádzajúcim názvom Thermal park, s.r.o. a p. J. ju oslovil, aby účtovala ďalej aj pre PROFEKTUS, s.r.o. s čím súhlasili aj žalobca aj žalovaný. Svedkyňa uviedla, že o odovzdaní 25 000 Eur žalobcovi počula len od p. J. a existencia Zmluvy o pôžičke bola len kvôli názoru žalobcu na žalovaného, ktorý sa aj napríklad v januári 2014 neskôr vyjadril, že žalovaný je len obyčajný burák, z ktorého sa stal pán a preváža sa teraz na drahom aute. Počas účtovania firmy PROFEKTUS, s.r.o. k svedkyni často chodil, nosieval jej dokumenty, najmä faktúry. Svedkyňa uviedla, že žalobca mal vedomosť o tom, ako sa v spoločnosti účtuje, o čom sa chodil informovať a zároveň mal ako konateľ prístup do účtovníctva cez internet, pretože svedkyňa účtovala v programe Profit.sk. Z výsluchu svedkyne súd postrehol lepší vzťah svedkyne k žalovanému a svedkovi J., než k žalovanému. Taktiež súd vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa účtuje aj pre hotel Slovan, je v určitom obchodnoprávnom vzťahu k spoločnosti, kde je konateľom svedok Július J.. Jej výpoveď vzhľadom na sled nepriamych dôkazov uvedených vyššie (najmä analyzovaných nosných nepriamych dôkazov v bode 32 tohto rozsudku), ako aj výsluchov svedkov P. J., D.. C. H., D. J. súd nepovažoval za nedôveryhodnú. 20. Z výsluchu svedkyne E. Š. súd zistil, že táto je zamestnaná v Hoteli Slovan ako recepčná. Svedkyňa pozná žalobcu a žalovaného, s obidvoma si tyká. Žalobcu pozná asi 8 rokov, chodil do hotela na obedy, žalovaného pozná približne rovnaký čas ale nemá k nim žiadny vzťah. Svedkyňa neužíva žiadne omamné ani návykové látky, príp. lieky, ktoré by ovplyvňovali schopnosť jej vnímania. Pokiaľ ide o vzťah s D. J. je vzťah ako medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Svedkyňa bližšie nepozná partnerku žalobcu, ani žalovaného, sú jej známi len z videnia. O.. P. J. svedkyňa pozná len ako manželku p. J., vzťah majú neutrálny, tykajú si. Súd zistil, že svedkyňa dňa 13.11.2013 mala pracovnú zmenu, kde začínala o 06.00 h a túto zmenu končila o 18.00 h. V ten deň boli spolu sadnúť žalobca, žalovaný a D.A. J. do átria, kde ich svedkyňa ako recepčná zároveň obsluhovala. Keď priniesla uvedeným pánom kávu, pred pánom J. a žalobcom ležali obálky s potlačou UniCredit Bank, a.s. s väčším obnosom, ktoré mali rovnaký objem. Svedkyňa uviedla, že sa jednalo o bankovky 100 a 200 Eur, ale až tak
sa na to nezameriavala. Z uvedených dôvodov ju ešte predtým než si išli sadnúť do átria požiadal pán J. aby nikoho nepúšťala do átria. Do átria bola neskôr pripustená s ich súhlasom O.. J.. Toto stretnutie trvalo asi celkovo hodinu. Po stretnutí odišiel žalobca so žalovaným. Žalobca vyzeral, že odchádza spokojný. Pán J. prišiel potom za svedkyňou s obálkou s potlačou UniCredit Bank, a.s. a svedkyni povedal, nech uloží finančné prostriedky vo výške 25.000,- Eur, ktoré sa nachádzali v obálke do trezoru. Svedkyňa túto obálku dala do ďalšej obálky a peniaze dala do trezoru. Svedkyňa bola oslovená dňa 04.09.2017 keď mala dennú zmenu právnym zástupcom žalovaného, či by išla svedčiť keďže 13.11.2013 mala zmenu. Súd pri vyhodnotení výsluchu svedkyne nemal pochybnosť o pravdivosti jej tvrdení. Svedkyňa pri výpovedi pôsobila spontánne. Ako súd zistil, svedkyňa má kamarátske neformálne vzťahy s oboma stranami sporu (čo preukazuje jej tykanie s obidvoma mužmi). Skutočnosť, že je zamestnankyňou hotela Slovan, kde je jeden z konateľov D. J. (t. j. svedok na strane žalovaného s ktorým si tiež tyká), samo o sebe nespôsobuje posúdenie jej výpovede ako nedôveryhodnej. Žalobca tvrdil, že všetci svedkovia tvoria so žalovaným procesné a hmotnoprávnom spoločenstvo. Súd sa v prípade tejto svedkyne s uvedeným nestotožnil, pretože svedkyňa nie je v žiadnom hmotnoprávnom ani procesnoprávnom spoločenstve so žalovaným. Svedkyňa pri svojej výpovedi pôsobil konzistentne a skutočnosť, že si pamätala opísanú udalosť, je podľa súdu logická vzhľadom na výnimočnosť situácie (uzavretá spoločnosť troch pre ňu dobre známych mužov, prítomnosť obálok peňazí). Jej výpoveď v kontexte zistených vyššie uvedených nepriamych dôkazov (viď aj zdôvodnenie v bode 32 tohto rozsudku) ako aj výpovedí svedkom D. J., O.. J. I. O.. J. vykazuje vysokú mieru pravdepodobnosti. Súd nezistil žiadne ovplyvňovanie svedkyne zo strany žalovaného a skutočnosť, že sa jedná o svedka navrhnutého žalovaným a zamestnanca svedka J., nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by súd vyhodnotil túto výpoveď za nepravdivú. 21. Z výsluchu svedkyne O.. T. C. na pojednávaní dňa 18.09.2017 súd zistil, že svedkyňa si sama urobila vklad vo výške 25.000,- Eur dňa 14.11.2013 na svoj účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Svedkyňa zdôvodnila tento vklad tým, že jej v júli 2012 jej bývalý zamestnávateľ Slovak Telekom, a.s. vyplatil odstupné 40.200 Eur, čo po zaplatení dane činilo v čistom 34.000,- Eur, ktoré jej v auguste 2012 prišli na účet. Svedkyňa si ich vybrala a keďže do spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. dávala 10.000 Eur a 15.000 Eur tak z tohto účtu si tam vložila tieto svoje peniaze na účet. Na otázku, keďže platbu 15.000,- Eur urobila z iného účtu, prečo nevložila sumu 25.000,- Eur na tento účet, svedkyňa uviedla, že to bolo z praktických dôvodov keď išla do jednej banky a časť tejto sumy si internetbankingom preložila na svoj účet do Sberbank. Na otázku, či jej žalobca odovzdal v dňoch 13.11.2013 a 14.11.2013 sumu 25.000,- Eur uviedla, že nie. Súd tomuto tvrdeniu svedkyne neuveril. Vyhodnocoval skutočnosť, že svedkyňa pôvodne odmietala pred súdom vypovedať a písomne oznámila súdu, že odopiera vypovedať s poukazom, že by mohla spôsobiť svojou svedeckou výpoveďou žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Svedkyňa sa pôvodne prvýkrát dostavila až keď bola súdom upozornená na možnosť poriadkovej pokuty. Svedkyňa sa len následne bránila, že využila zo zákona možnosť nevypovedať bez uvedenia bližších dôvodov. Súd zohľadnil túto neochotu svedkyne pri jej prvotnom predvolaní ako aj uvedených dôvodov. Samotná skutočnosť, že je životnou partnerkou žalobcu s ktorým žije a má maloleté dieťa mohla spôsobiť, že jej výpoveď v tomto bola nevierohodná. Súd prihliadol aj na zistenú informáciu, že svedkyňa dostala odstupné od svojho zamestnávateľa po tom, čo ukončila svoj pracovný pomer k augustu 2012 vo výške 34.000,- eur v čistom. Súd považoval za príliš veľkú náhodu, že svedkyňa si identickú čiastku, ktorú žalovaný vyplatil žalobcovi dňa 13.11.2013, si vložila nasledujúci deň na svoj účet z vlastných prostriedkov a výpovedi svedkyni v tejto časti neuveril a to v kontexte na všetky zistené a vyhodnotené nepriame dôkazy v bode 32 tohto rozsudku . 22. Pri výsluchu svedka D. J. na pojednávaní dňa 08.11.2017 svedok súd zistil, že žalobcovi odovzdal 10.000,- Eur a 15.000,- Eur na účet. 10.000 Eur odovzdal u seba doma žalobcovi za prítomnosti jeho manželky a svedka M. P. pri príležitosti dohody so žalobcom, že poskytnú prostriedky žalovanému. Svedok zdôvodnil odovzdanie týchto peňazí bez papierov z dôvodu, že v tom čase si bol so žalobcom blízky. Svedok uviedol, že dňa 13.11.2013 sa stretol v Hoteli Slovan so žalovaným a žalobcom, pričom bola tam prítomná ekonómka J. a recepčná, ktorá mala v ten deň službu. Predmetom stretnutia bolo vrátenie financií zo strany žalovaného vo výške 25.000,- Eur pre žalobcu a svedka. Žalovaný dostal tieto prostriedky od spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. ako kúpnu cenu za budovu a keď si ich vybral z účtu, volal svedkovi a svedok aj so žalobcom si pred žalovaným prerátali finančné prostriedky a povedali žalovanému, že je to v poriadku a rozlúčili sa. Ako náhle žalovaný dával túto čiastku žalobcovi, bolo mu povedané, že tento dokument (pozn. sudcu zmluva o pôžičke) bude roztrhaná, nakoľko žalobca ju nemal pri sebe. Neskôr táto záležitosť zapadla prachom. Keďže svedok mal odísť na pracovnú cestu, odovzdal tieto peniaze recepčnej do trezoru. Ohľadom konania 4C/193/2016, svedok uviedol, že sa jedná teda o tých 25.000,- Eur, ktoré poskytol žalobcovi v rámci 50.000,- Eur pre žalovaného. Keďže
ale žalobcovi by malo byť priznané v tomto konaní voči žalovanému 50 000 Eur, tak potom aj on by chcel vrátenie svojich 25.000 Eur od žalobcu. V prípade, že tomu tak nebude v tomto súdnom konaní, tak svedok nebude trvať na vrátení 25.000 Eur v konaní (pozn. sudcu 4C/193/2016). Zhoršenie vzťahov so žalobcom svedok pripísal tomu, že spolu so žalobcom a žalovaným ako spoločníkmi zastúpenými manželkami mali na starosti určité úlohy. Žalobca ako konateľ mal dohliadať na rekonštrukciu škôlky, čo si neplnil. Pred podaním návrhu na stavebné povolenie projektanta O.. P., projektant uviedol, že žalobca mu dlhuje peniaze a nechcel z toho dôvodu predložiť projektovú dokumentáciu. Svedok preto požadoval od žalobcu, aby túto záležitosť, ktorá bola mimo spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. vyriešil, nakoľko ich to brzdilo v práci. Žalobca toto odmietol s tým, že je to jeho vec. Svedok potom naliehal na projektanta a žiadal aby neplietol vec, ktorá sa netýka spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. Projektant následne dodal projektovú dokumentáciu. Budova od R. pre firmu PROFEKTUS, s.r.o. bola predaná za 50.000,- Eur hoci jej nadobúdacia cena bola takmer 100.000,- Eur z dôvodu účtovného, keďže budova bola kúpená z prvých peňazí, tieto peniaze si žalobca požaduje ako pôžičku. Žalovaný kúpil budovu na svoje meno a potom ju previedol následne na PROFEKTUS, s.r.o. PROFEKTUS, s.r.o. to nemohla mať za nulovú hodnotu, tak vyplávala žalovanému sumu, ktorú už mal poskytnutú na kúpu žalovaný po 25.000,- Eur dala do spoločnosti PROFEKTUS, s.r.o. manželka svedka a partnerka žalobcu O.. C.. PROFEKTUS, s.r.o. uhradil žalovanému kúpnu cenu z vložených podielov spoločníčok a preto ich žalovaný doniesol naspäť (pozn. sudcu: t.j. svedkovi a žalobcovi), pretože ich mal poskytnuté pred kúpou. Svedok uviedol, že 25.000,- Eur prevádzal na žalobcu postupne, lebo takú mali dohodu. Svedok uviedol, že druhú časť previedol internetbankingom, pretože bol v Taliansku žalovaný (pozn. sudcu: svedok najprv uviedol, že na dovolenke on bol v Taliansku, ale po vyjadrení žalobcu uviedol, že sa pomýlil, že žalobca bol v tom čase v Taliansku). Svedok sám navrhol žalobcovi nech on podpíše nejaký dokument, keby sa mu niečo náhodou stalo (pozn. sudcu t.j. pri poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému), pričom svedok neurčil právnu formu zaistenia týchto peňazí a taktiež sa domnieval, že nejakým spôsobom aj jeho meno bude figurovať pri tomto zaistení. Svedok bol v tom čase niekde odcestovaný. Súd pri vyhodnocovaní obdobne ako v bode 18 tohto rozsudku prihliadol na skutočnosť, že svedok je manželom spoločníčky PROFEKTUS s.r.o., ktorá spolu žalovaným podniká. Jeho vzťah k žalobcovi síce svedok označil ako neutrálny, bez povšimnutia súdu však nemožno neprihliadnuť nato, že ich vzťahy boli pred vznikom vzájomných rozporov lepšie a žalobca so svedkom vedie vzájomný súdny spor. Súd vyhodnocoval jeho výpoveď v kontexte vyššie uvedených nepriamych dôkazov a výpovedí ostatných svedkov, pričom vzhľadom aj na zistenia sledu nepriamych dôkazov (vyhodnotených v bode 32) považoval jeho výpoveď za dôveryhodnú. 23. Z takto vykonaného čiastkového súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca spolu so žalovaným a D. J. sa dohodli, že budú spolu podnikať. Žalobca mal priateľské vzťahy s D. J. a jeho manželkou. Vznikla medzi nimi myšlienka zabezpečenia budúcnosti maloletých detí, ktoré mal žalobca so svojou partnerkou O.. T. C. a manželia J.. Žalovaný tak najskôr ponúkol spoločné podnikanie D. J. a ten pribral žalobcu, pričom podnikať mali prostredníctvom svojich životných partneriek. Podnikateľský zámer spočíval v tom, že spolu kúpia, zrekonštruujú a prenajmú budovu Materskej škôlky na S. O., ktorú mal možnosť odkúpiť žalovaný s manželkou od Slovenskej republiky. Žalobca mal podnikať prostredníctvom svojej družky Ing. Beáty Dolnozemskej (s ktorou má dieťa a býva s ňou v jednej domácnosti) ako spoločníčky obchodnej spoločnosti. D. J. mal v spoločnosti byť zastúpený svojou manželkou O.. P. J. ako spoločníčkou. Ďalšími spoločníkmi boli žalovaný so svojou manželkou. Žalovaný spolu s manželkou kúpili najprv od Slovenskej republiky predmetnú budovu. Kúpna zmluva zo dňa 18.03.2013 bola podpísaná medzi žalovaným, jeho manželkou a Slovenskou republikou. Kúpna cena bola 99 500,- Eur. Dňa 29.04.2013 dalo súhlas Ministerstvo financií SR na predaj uvedenej nehnuteľnosti. Z kompletného výpisu z účtu žalovaného k 31.05.2013 vyplýva, že žalovaný disponoval sumou 242.293,35 eur k 30.04.2013 a sumou 181.856,35 eur k 31.05.2013. Platba Slovenskej republike za nehnuteľnosť bola vykonaná dňa 29.05.2013. Žalobca zaslal žalovanému sumu vo výške 50.000,- Eur dňa 29.05.2013. Žalovaný tak preukázateľne disponoval dostatočnou sumou vlastných peňazí na zaplatenie budovy (t. j. disponoval vyše 2 násobkom potrebnej sumy). Keďže žalobca s D. J. išli podnikať spoločne so žalovaným, žalobca s D. J. mali poskytnúť žalovanému primeranú sumu ich účasti v spoločnosti. V tom čase ešte nemali zriadenú vlastnú obchodnú spoločnosť. D. J. sa v čase, keď združovali spoločné prostriedky na nákup predmetnej nehnuteľnosti nezdržiaval v Lučenci, preto sa dohodol so žalobcom, aby poskytol žalovanému dokopy 50.000,- eur, kde 25.000,- eur mal pán J. dať žalobcovi dodatočne. Pán J. žiadal žalobcu, aby nejakým spôsobom bola poskytnutá sumu žalovanému poistená. Žalobca zvolil formu zmluvy o pôžičke žalovanému z 29.05.2013, kde uviedol účel použitia peňazí na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný to považoval len za formalitu a túto zmluvu podpísal, s tým, že sa nejedná o pôžičku, ale o vklad do spoločného podnikania. Aj keď lehota splatnosti údajnej Zmluvy o pôžičke mala byť do 15 dní od poskytnutia
peňazí, žalobca uvedenú sumu preukázateľne následne nevymáhal od žalovaného. D. J. žalobcovi vrátil peniaze dňa 21.08.2013, a to 10.000,- eur v hotovosti a 15.000,- eur prevodom na bankový účet žalobcu. Jednalo sa o vklad na kúpu predmetnej budovy, keď dňa 29.05.2013 žalobca poskytol žalovanému vklad peňazí aj za D. J.. Právny zástupca žalovaného D.. C. H. poskytol bezodplatne svoju obchodnú spoločnosť THERMALPARK RAPOVCE s.r.o., aby si žalobca so žalovaným a D. J. mohli vytvoriť platformu pre spoločné podnikanie. Na základe rozhodnutí D.. H. ako jediného spoločníka potom na základe Kúpnej zmluvy z 04.07.2013 predávajúci žalovaný s manželkou previedli za účtovnú kúpnu cenu 100.000, - eur (ktorá mala byť vyplatená do 30 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva) predmetnú budovu na spoločnosť THERMALPARK RAPOVCE s.r.o.. a hneď v ten istý deň sa Zmluvou o prevode obchodných podielov spoločnosti THERMALPARK RAPOVCE s.r.o. stali spoločníkmi tejto spoločnosti žalovaný s vkladom 1.500,- eur, žalovaného manželka E. R. v podiele 1.000,- eur, partnerka žalobcu O.. T. C. v podiele 1 250,- Eur a manželka D. J. - O.. P. J. v podiele 1.250,- Eur. Dňa 08.07.2013 boli vymenovaní za konateľov žalobca a žalovaný, zapísaný do obchodného registra dňa 19.09.2013. Návrh na vklad predmetnej budovy bol podaný dňa 05.08.2013. Dňa 07.11.2013 O.. C. uskutočnila na účet spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni vklad 10.000,- eur a zo svojho účtu v Sberbank sumu 25.000,- eur, ktoré boli zaúčtované na účet spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. dňa 08.11.2013. Dňa 11.11.2013 bola prijatá na účet spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. platba 25.000,- eur od O.. J.. Dňa 12.11.2013 bola vykoná platba 50.000,- eur z účtu spoločnosti PROFEKTUS s.r.o.na účet žalovaného, čo bola celková platba za predmetnú budovu, ktorú žalovaný s manželkou previedol na spoločnosť PROFEKTUS s.r.o. Túto platbu mohla byť vykonaná len na základe spoločného konania konateľov t. j. žalobcu a žalovaného. Keďže účtovná hodnota za ktorú PROFEKTUS s.r.o. odkúpil od žalovaného s manželkou budovu bola podľa zmluvy suma 100.000,- eur. Takto spoločníci PROFEKTUS s.r.o. započítali zvyšnú časť sumy žalovanému a jeho manželke vo výške 50.000,- eur ako vklad do spoločnosti. Žalovaný preukázateľne vybral ešte v ten deň t. j. 13.03.2013 sumu 50.000,- eur zo svojho účtu v UniCredit Bank. Žalovaný dňa 13.11.2013 vrátil z tejto sumy na spoločnom stretnutí v hoteli Slovan žalobcovi jeho podiel 25.000,- eur a D. J. 25.000,- eur. Týmto boli vyrovnané vzťahy medzi žalobcom, D.Ú. J. a žalovaným, kde bola za účelom zaistenia peňazí žalobcu a D. J., ktorú poskytli spôsobom vyššie uvedeným v tomto bode spísaná zmluva o pôžičke z 29.05.2013. Žalobca už teda predtým obdržal od D. J. 25.000,- eur a žalovaný mu vrátil 25.000,- eur, ktoré tak zodpovedali sume, ktorú žalobca pôvodne poskytol. Túto skutočnosť súd zistil, z výpovede svedka J. a svedkyne Š. ako aj tvrdení žalovaného. Podľa výpisu z účtu partnerky žalobcu O.. C. v Slovenskej sporiteľni, táto si vložila dňa 14.11.2013 v hotovosti na svoj účet sumu vo výške 25.000,- Eur. Podľa názoru súdu vzhľadom na zistené skutočnosti sa jednalo o peniaze, ktoré vrátil žalovaný žalobcovi. Uvedené finančné rozloženie zodpovedá percentuálne aj podielom spoločníkov v spoločnosti PROFEKTUS s.r.o., kde žalovaný má podiel 1.500,- eur a jeho manželka 1.000,- eur, t. j. dokopy 2.500,- eur zodpovedajúci zvyšnej sume 50 000,- eur, ktorá žalovanému s manželkou nebola vyplatená zo sumy 100.000,- eur, za ktorú mala spoločnosť PROFEKTUS s.r.o. nadobudnúť predmetnú budovu. T. j. podiel 2.500,- eur za porovnania investíciam žalovaného s manželkou zodpovedá vo vzťahu k ostatným spoločníkom 50% obchodnému podielu. Podiel O.. T. C. pri poskytnutí investovanej sumy 25.000,- eur do kúpy budovy (t. j. žalobca vložil 25.000,- eur, ktoré mu boli vrátené a jeho partnerka O.. C. vložila ďalších 25.000,- eur), zodpovedá 25%, zodpovedajúci jej oficiálneho vkladu do spoločnosti 1.250,- eur. Podiel O.. P. J., ktorá investovala 25.000,- Eur do kúpy budovy (t. j. jej manžel D. J. dal pokyn žalobcovi, aby poskytol 50.000,- eur žalovanému, žalobcovi neskôr dal 25 000,- eur; od žalovaného prevzal dňa 13.11.2013 sumu 25.000,- Eur) tak zodpovedá 25%, zodpovedajúcim oficiálnemu vkladu 1 250,- eur do spoločnosti. Pritom žiadna zo strán sporu nespochybňovala skutočnosť, že oficiálne vklady v sume 1.500,- eur, 1.000,- eur, 1.250,- eur a 1.250,- eur neboli urobené v skutočnosti. Medzi žalobcom, D. J. a žalovaným došlo k zhoršeniu osobných vzájomných vzťahov, ktorých presný dôvod súd zistil, že sa jednalo o vzájomné nezhody pri vedení Žalobca bol s účinnosťou ku dňu 09.02.2016 odvolaný z funkcie konateľa, čo bol dôsledok ich vzájomných nezhôd so žalovaným a D. J.. Následne žalobca na základe uvedeného sa rozhodol žalovanému a D. J. pomstiť a začal vymáhať peniaze, kde bol právny dôvod ich poskytnutia iný, než uvedený v zmluve o pôžičke a tieto boli vrátené iným spôsobom - vyššie uvedeným, t. j. vrátená sumu 25.000,- eur od žalovaného a 25.000,- eur žalobca dostal od D. J.. 24. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 25. Podľa zákona 4 ods. 1 č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti: (1) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.
26. Podľa § 5 zákona č. 394/2012 Z. z.: Ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti. 27. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP: (1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 28. Medzi požiadavky platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ patrí vážnosť vôle. Existencia vážnosti vôle sa vyvodzuje z tzv. objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený. Preto je potrebné, aby bol právny úkon urobený takým spôsobom a za takých okolností, ktoré nebudú vyvolávať pochybnosti, že konajúci subjekt zamýšľal spôsobiť také právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spája (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1993/2003 z 24,06.2004). Jedná sa o tzv. subjektívnu stránku vôle konajúceho a jeho prejavu navonok, kde sa posudzuje pomer vôle a jej prejavu, kde pri vedomej nezhode sa jedná o simuláciu právneho úkonu. Nedostatok takejto vážnej vôle je zvyčajne zrejmý aj druhej strane. Simulovaným právnym úkonom je taký právny úkon, pri ktorom konajúci subjekt predstiera iný úkon, avšak v skutočnosti sleduje iné právne dôsledky, aké zákon s takýmto prejavom spája. Jedná sa teda o úkon vykonaný len zdanlivo a nie naozaj, t. j. vôľa konajúcej osoby sa objektívne rozchádza s jej vonkajším prejavom. Môže ísť aj o prípad, ak vôľa účastníkov zmluvy k jej uzavretiu je za iných podmienok napr. za inú cenu, ako je v zmluve uvedené, vtedy je uzatvorená zmluva simulovaným úkonom a zastretým úkonom je zmluva uzavretá za cenu, ktorú účastníci medzi sebou skutočne dohodli (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29/Odo/3/2005) . 29. Súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu za aplikácie citovaných právnych predpisov skutkovo a právne uzatvára. 30. Žalobca so žalovaným podpísali dokument, ktorý bol nazvaný a mal formálne náležitosti zmluvy o pôžičke (nie však všetky viď ďalej). Podľa žalobcu išlo o občianskoprávny úkon medzi ním a žalovaným, a nebol dôvod podľa žalobcu vykonávať iné dokazovanie, keďže on disponoval písomnou zmluvou a výpisom z účtu o tom, že poskytol pôžičku. Súd sa s uvedeným názorom nestotožnil, poukazuje v tejto súvislosti na judikatúru, týkajúcu sa simulovaného právneho úkonu pri rovnakej právnej úpravy a rovnakého znenia § 37 ods. 1 OZ v Českej republike, a to rozsudok Krajského súdu Ústí nad Labem sp. zn. 10 Co/1039/2006 v súvislosti so simulovaným úkonom, podľa ktorého ani samotná písomná zmluva o pôžičke nepredstavuje ani (objektívne) nemôže predstavovať nespochybniteľný dôkaz, ktorý by a priori vytesňoval iné dôkazné prostriedky len z toho dôvodu, že má zachytávať priamu a kľúčovú informáciu o vykonanom právnom konaní dotknutých strán. 31. Súd z vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o pôžičke je simulovaným právnym úkonom a teda absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, pre absenciu vážnosti vôle uzatvoriť zmluvu o pôžičke u žalobcu a žalovaného. Súd k takémuto záveru dospel pri posúdení jednotlivých dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti. Nebolo sporné napriek nevôli prejavenej žalobcom v konaní pri odkrývaní vzájomných vzťahov so žalovaným, že žalobca mal s D. J. osobné priateľské vzťahy, na základe ktorých spoločne so žalovaným, ktorý sa poznal pre vzájomné obchodné vzťahy s D. J., mali títo ľudia spoločný podnikateľský zámer týkajúci sa odkúpenia, rekonštrukcie a prenájmu budovy materskej škôlky, ktorý žalobca s D. J. realizovali cez svoje životné partnerky spolu so žalovaným a jeho manželkou. Keďže však tieto osoby nemali zatiaľ zriadenú obchodnú spoločnosť a žalovaný s manželkou už mali vybavenú kúpnu zmluvu na materskú škôlku, ktorú bolo treba realizovať, potrebovali nájsť dočasný spôsob združenia finančných prostriedkov. Keďže D. J. bol v tom čase mimo Lučenca požiadal žalobcu, aby uskutočnil vklad pre žalovaného na kúpu budovy aj zaňho a aby to nejakým právnym spôsobom poistil. Súd mal preukázané, že žalovaný nebol odkázaný na pôžičku od žalobcu a D. J., lebo preukázateľne disponoval dostatkom finančných prostriedkov. Žalovaný mal vyše dvojnásobok kúpnej ceny a to pred kúpou predmetnej nehnuteľnosti ako aj po jej kúpe, a to v mesiacoch apríl 2013 (zostatok k 30.04.2013 vo výške 242.293,35 eur) a máj 2013 (zostatok 31.05.2013 vo výške 181.856,35 eur) a dokonca až do novembra 2013 (keď bola nehnuteľnosť prevedená na spoločnosť PROFEKTUS s.r.o. za 50.000,- eur a on tieto peniaze vybral v ten deň t. j. 13.11.2013 z účtu, mal zostatok finančných prostriedkov k 29.11.2013 vo výške 188.583,34 eur). Zo zistenia zostatkov na účte žalovaného je absolútne nelogické, aby si žalovaný musel skutočne požičiavať peniaze od žalobcu, keďže aj po odrátaní kúpnej ceny 99.500,- eur, ktoré mal zaplatiť s manželkou za predmetnú nehnuteľnosť, žalovanému by na účte zostala suma 142.500,- eur (242.293 - 99.500 = 142.500) a aj k novembru 2013 disponoval čiastkou 188.583,34 eur. Naopak je pre súd logický záver, že pokiaľ žalovaný disponoval na účte vyššie uvedenými finančnými zdrojmi a žalobca spolu s D. J. a žalovaným mali zámer spoločne všetci podnikať (prostredníctvom svojich životných partneriek spolu so žalovaným a jeho manželkou ako spoločníci obchodnej spoločnosti a žalobca so žalovaným ako konatelia tejto
spoločnosti), v skutočnosti finančné prostriedky poskytnuté žalobcom boli prostriedkami vloženými do spoločného podnikania a teda zmluva o pôžičke je v skutočnosti simulovaným právnym úkonom, pre absenciu skutočnej vôle žalobcu a žalovaného uzatvoriť takúto zmluvu. Účastníci spoločného podnikania v tom čase, nemali zriadenú spoločnú obchodnú spoločnosť, preto museli improvizovane riešiť svoje spoločné podnikanie. Podľa súdu aj skutočnosť, že k platbe za predmetnú budovu v prospech Slovenskej republiky došlo presne v deň, keď žalobca zaslal finančné prostriedky na účet žalovaného, preukazuje nepriamo skutočnosť, že sa nejednalo o pôžičku a žalovaný čakal, kedy žalobca (a to aj s D. J.) priložia svoj vklad do spoločného podnikania. Keďže D. J. následne poskytol žalobcovi svoju časť plnenie do podnikania vo výške 25.000,- eur, kde 10.000,- eur dal v hotovosti a 15.000,- eur na účet žalobcu dňa 21.08.2013, zapadá uvedené tvrdenie žalovaného a svedka D. J. (ktorý sám uviedol, že sumu 25.000,- eur žaluje od žalobcu v konaní 4C/193/2016 Okresného súdu Lučenec, len preto, že žalobca žaluje v tomto konaní od žalovaného peniaze, ktorých časť poskytol aj on a v prípade, že žalobca nebude úspešný, nebude ani on požadovať plnenie od žalobcu), o tom, že sa nejednalo o pôžičku ale o združenie spoločných investícií. Súd má zato, že aj následné správanie žalobcu, keď nepožadoval od žalovaného vrátenie finančných prostriedkov po lehote tejto údajnej bezúročnej pôžičke, ktorá uplynula dňa 13.06.2013 (t. j. peniaze žalobcom poslané dňa 29.05.2013, lehota 15 dní po podpísaní zmluvy tak uplynula 13.06.2013), svedčí o tom, že sa nejednalo v skutočnosti o pôžičku. Žalobca si začal robiť nárok na údajnú pôžičku až po tom, čo bol odvolaný z funkcie konateľa, t. j. po 04.02.2016 a vzťahy medzi ním, žalovaným a D. J. boli tak narušené. Z vyjadrení žalobcu súd postrehol jeho hnev a urazenosť voči žalovanému a D. J.. Súd tak žalobcovi vzhľadom na všetky nepriame dôkazy neuveril, že tak činil len pre možné uplynutie premlčacej lehoty, pričom súd poukazuje aj nato, že žalobca dovtedy preukázateľne ani nevyzýval žalovaného na splatenie údajnej pôžičky. Ďalší nepriamy dôkaz svedčiaci podľa súdu v nadväznosti na ostatné dôkazy o tom, ako boli vysporiadané investície žalobcu (o ktorých tvrdil, že je to pôžička), je skutočnosť, že žalovanému s manželkou bolo za predmetnú budovu, ktorú predal podľa písomnej zmluvy spoločnosti PROFEKTUS s.r.o.(vtedy ešte pod menom THERMALPARK RAPOVCE s.r.o.) za 100.000,- eur, vyplatená suma 50.000,- eur na účet žalovaného dňa 13.11.2013. V tom čase už boli konateľmi PROFEKTUS s.r.o. žalobca so žalovaným (spoločníkmi boli partnerka žalobcu, manželka D. J. a žalovaný s manželkou), ktorí mohli konať len spoločne. Žalobca pritom pri svojom výsluchu uviedol, že nevedel prečo dal pokyn na vyplatenie sumy 50.000,- eur z účtu spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. žalovanému. Táto odpoveď je podľa súdu nevierohodná, keďže žalobca logicky ako konateľ spoločnosti pri takých vysokých prostriedkoch musel dobre vedieť prečo sa vyplácali žalovanému, pretože ako konateľ bolo jeho povinnosťou nakladať s odbornou starostlivosťou s majetkom firmy. Podľa súdu o to viac, keďže táto suma pochádzala z časti 25.000,- eur z vkladu jeho partnerky O.. C. a 25.000,- eur z vkladu manželky D. J. Ing. J. a po vyplatení týchto prostriedkov žalovanému zostala na účte spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. suma vo výške len 40,03 eur. Súd pochyboval o tom, že žalobca by len tak nechal odísť takmer všetku hotovosť spoločnosti, ak by nevedel, že sa jedná o vzájomné vyrovnania žalovanému v rámci združenia spoločných financií. Ako súd zistil z výpovedí žalovaného a svedka a D.Ú. J., O.. J. I. O.. J., bola suma 50.000,- eur z kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť od manželov R. započítaná ako vklad do spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. a zvyšných 50.000,- eur dostal žalovaný naspäť. Následné konanie žalovaného, keď ešte v ten deň, ako mu prišli tieto finančné prostriedky z firmy PROFEKTUS s.r.o. na jeho účet t. j. dňa 13.11.2013 vybral z účtu tieto finančné prostriedky a ako vyplynulo z výpovedí žalovaného, svedka J. a svedkyne Š., žalovaný odovzdal z týchto peňazí po 25.000,- eur žalobcovi a svedkovi J., čím bola vyrovnaná ich investícia, keďže aj ich partnerky vložili po 25.000,- eur do spoločnosti preukazuje nepriamo, akým spôsobom sa vyrovnávali vzájomné investície žalobcu, žalovaného a D. J.. V kontexte uvedených vyhodnotených zistených skutočností dopĺňa tento stav zistená skutočnosť, že partnerka žalobcu O.. C. si dňa 14.11.2013, t. j. deň nasledujúci po tom, čo žalovaný odovzdal žalobcovi 25.000,- eur vložila na svoj účet sumu v identickej výške 25.000,- eur. Svedkyňa O.. C. síce tvrdila, že sa jednalo o jej finančné prostriedky, ktoré jej boli vyplatené ako odstupné od jej bývalého zamestnávateľa Slovak Telekom a.s., ktoré si v minulosti vybrala z účtu a v uvedený deň si ich vložila na účet. Súd tomuto tvrdeniu svedkyne neuveril. Vyhodnocoval skutočnosť, že svedkyňa pôvodne odmietala pred súdom vypovedať a písomne oznámila súdu, že odopiera vypovedať s poukazom, že by mohla spôsobiť svojou svedeckou výpoveďou žalobcovi ujmu, ktorú by ako blízka osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Svedkyňa sa dostavila až keď bola súdom upozornená na možnosť poriadkovej pokuty. Svedkyňa sa len následne bránila, že využila zo zákona možnosť nevypovedať bez uvedenia bližších dôvodov. Súd zohľadnil túto neochotu svedkyne pri jej prvotnom predvolaní ako aj uvedených dôvodov. Prihliadol aj na zistenú informáciu, že svedkyňa dostala odstupné od svojho zamestnávateľa po tom, čo ukončila svoj pracovný pomer k augustu 2012 vo výške 34.000,- eur v čistom. Súd považoval za príliš veľkú náhodu, že svedkyňa si identickú čiastku, ktorú žalovaný vyplatil žalobcovi
dňa 13.11.2013 vložila nasledujúci deň na svoj účet a výpovedi svedkyni v tejto časti neuveril. Uvedený vklad súd považoval za ďalší nepriamy dôkaz, že žalovaný splnil žalobcovi čiastku 25 000,- eur, na ktorú mal žalobca nárok vzhľadom na ich skutočnú dohodu a následne partnerka žalobcu si uvedenú sumu vložila na účet, nakoľko už predtým zo svojich prostriedkov vložila do spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. 25.000,- eur a nebolo pochýb pre súd, že životná partnerka žalobca, s ktorou má žalobca maloleté dieťa pristupuje k tomuto podnikaniu spoločne so žalobcom takmer ako manželia. Takto jej podiel v spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. v rámci vložených 25.000,- eur (nakoľko žalobcovi bolo vrátených jeho 25.000,- eur) premietol v jej podielu v spoločnosti PROFEKTUS s.r.o. v obchodnom podiele 25% (kde formálne uvedený obchodný podiel v Obchodnom registri je vyjadrený ako vklad 1.250 eur čo tiež zodpovedá v percentuálnom vyjadrení jej podielu vo výške 25% a súčasne nebolo preukázané, že Ing. Dolnozemská vložila osobitne sumu 1.250 eur do spoločnosti). 32. Pokiaľ ide o predložené výsledky z detektoru lži, súd na výzvu žalovaného neurčil spôsob vykonania dôkazu (správne má ísť o dôkazný prostriedok a nie dôkaz), nakoľko mal zato, že zákon neurčuje spôsob vykonania takéhoto dôkazného prostriedku. Žalobca namietal uvedený dôkazný prostriedok a poukazoval nato, že sa jedná podľa judikatúry o neprípustný dôkaz. Podľa názoru súdu v zmysle § 187 ods. 1 CSP môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Zákon v § 187 ods. 2 CSP len príkladmo vymenúva, čo môže byť dôkazným prostriedkom. Súd po oboznámení sa so žalobcom namietanou judikatúrou mal zato, že uvedená neprípustnosť bola konštatovaná len v trestnom konaní. S prihliadnutím na zásadné odlišnosti koncepcie a filozofiu trestného procesu oproti civilnému procesu, keď v trestnom konaní musí byť už zo samotnej podstaty vzhľadom na odlišné dôsledky rozhodnutia zasahujúce v oveľa vyššej miere do základných ľudských práv (najmä práva na slobodu ale aj majetok), musí byť všeobecne vyžadovaná vyššia miera preukázania určitej skutočnosti než v civilnom konaní a to aj v otázke polygrafu, súd mal zato, že vzhľadom na dikciu § 187 ods. 1 CSP, nie je vylúčený ako nepriamy dôkaz aj vykonaním výsluchu na tzv. polygrafe. Z uvedených dôvodov súd preto prihliadol aj na takéto prostriedky, ktoré predložil žalovaný ako na nepriame dôkazy, aj keď neboli pre súd nosné, ale len dopĺňali zistený skutkový stav. Podľa súdu teda výsledky výsluchu na polygrafe potvrdzujú nepriamo, že nebolo zistené, že výpoveďami žalovaného a svedka J. v tomto konaní, by tieto osoby klamali. Pre súd tiež nezostalo nepovšimnuté, že pokiaľ žalovaný vyzval žalobcu zúčastniť sa výsluchu na polygrafe, žalobca súhlasil podmienečne, a to tak, že len pokiaľ si on položí otázku, či previedol finančné prostriedky žalovanému, ináč nie je ochotný sa podrobiť takémuto vyšetreniu. Súd takýto postoj musel v kontexte vyššie zistených skutočností hodnotiť len ako situáciu, ktorá by mohla poukazovať nato, že žalobca neuviedol v konaní úplnú pravdu a má obavy vypovedať na polygrafe, pre prípadnú možnosť odhalenia. 33. Taktiež pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenia zákona č. 394/2012 Z. z. pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný by platbou prípadnou v hotovosti 25.000 eur (ktorú mal vykonať 13.11.2013) porušil § 4 citovaného zákona. Súd však poukazuje nato, že v súlade s § 5 zákona č. 394/2012 Z. z. ako lex specialis k OZ, porušenie tohto ustanovenia nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež nato, že žalobca voči nároku D. J. J. tvrdí, že v prípade platby 15.000,- eur, ktorá je preukázateľne poslaná na jeho účet dňa 21.08.2013 (kde D. J. žaluje žalobcu, konanie Okresného súdu Lučenec 4C/193/2016), pritom tú mal žalobca podľa svojich tvrdení poskytnúť D. J. v hotovosti. Keďže žalobca je sám podnikateľom, sám tak porušil § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. a teda namieta u žalovaného rovnakú skutočnosť, akej sa sám dopusti. Žalobca taktiež namietal, že súd nemôže poskytovať ochranu takémuto úkonu, nakoľko ide o konanie proti dobrým mravom § 3 OZ. Súd sa s takýmto názorom nestotožnil, nakoľko v prípade platby 25.000,- eur ide o porušenie povinností žalovaného podľa § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. a teda ide o konanie v rozpore so zákonom a teda nemôže ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré § 39 OZ jasne rozlišuje. Sám zákon č. 394/2012 Z. z. ako lex specialis voči OZ ako lex generali však nepostihuje neplatnosťou takýto úkon. Žalobca taktiež vyzýval súd na prihliadanie na články 2, 5 6 a 11 CSP a to aj v súvislosti úkonmi žalovaného a jeho tvrdeniami, tu však súd poukazuje nato, že tieto princípy nemohol aplikovať na hmotnoprávne úkony žalovaného, nakoľko sa jedná o princípy vzťahujúce sa na civilný proces. 34. Pokiaľ aj žalobca namietal, že súd povolil aj po sudcovskej koncentrácii ďalšie dokazovanie, súd mal zato, že pri aplikácii princípu rovnosti zbraní povolil ďalšie dokazovanie žalovanému, nakoľko tieto návrhy súviseli s novými skutočnosťami, ktoré žalovaný dopredu vedieť nemohol. T. j. žalovaný reagoval na výsluch svedkyne Ing. Beáty Dolnozemskej keď táto uvádzala skutočnosti, že vklad na jej účte pochádza z iných zdrojov. Žalovaný, keďže chcel vyvrátiť uvedené tvrdenia, mal právo podľa súdu navrhnúť v tejto situácii návrhy na ďalšie dokazovanie, ktoré súd za aplikácie princípu rovnosti zbraní považoval ako dôvodné.
35. Súd poukazuje nato, že v prípade pochybnosti týkajúcej sa náležitosti spôsobujúcej neplatnosť právneho úkonu (ako je prípade nedostatku vážnosti vôle, resp. pomeru prejavu vôle a skutočnej vôle pri údajnej zmluve o pôžičke), je súd povinný sa vysporiadať s takto zistenou skutočnosťou a pokiaľ ide aj o otázku použitia nepriamych dôkazov súd poukazuje na záväznú judikatúru - uznesenie Najvyššieho súdu SR, R 77/2011, podľa ktorej, ak určitú skutočnosť je možné preukázať len na základe nepriamych dôkazov, pre záver o jej preukázaní je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť. Nepriame dôkazy nemusia mať takú dôkaznú silu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver, ako ku ktorému dospel, no postačuje, že s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru, na rozdiel od iných možných záverov, vedú. 36. Takto podľa prvostupňového súdu vyššie uvedené nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti viedli k záveru, že zmluva o pôžičke je simulovaným právnym úkonom a teda neplatná s podľa § 37 ods. 1 OZ a finančné prostriedky medzi žalobcom a žalovaným (ako aj D. J.) boli riadne vysporiadané podľa ich vzájomnej dohody a preto súd žalobu zamietol. 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 38. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny uradník. 39. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania, pretože bol v plnom rozsahu úspešný, pričom o samotnej výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.