Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/108/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. : E. nar. XX.XX.XXXX a C. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov : matky V. C., rod. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom X. G., t. č. bytom G. nad Y., J. P. XXXX/XXX a otca A. C., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom X. G., t. č. bytom G. nad Y., F.. X. XXX/X, o návrhu otca na úpravu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom na čas do rozvodu takto

rozhodol:

S účinnosťou od 01.04.2017 do 05.10.2017 j e matka p o v i n n á prispievať na výživu maloletého E. sumou vo výške 60,-Eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou vo výške 50,- Eur mesačne.

Dlh matky na zameškanom výživnom za obdobie od 01.04.2017 do 05.10.2017, pre maloletého E. vo výške 369,68 Eur a pre maloletú C. vo výške 308,06 Eur, s a matke p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne pre maloletého E. a po 25,-Eur mesačne pre maloletú C., vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám otca, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu V. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX - 42.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania zo dňa XX.X.XXXX sa otec maloletých detí domáhal úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom s účinnosťou od 1.4.2017 do právoplatnosti rozvodového rozsudku. Najprv navrhoval matke určiť výživné po 100,-Eur mesačne na každé dieťa, na pojednávaní upravil svoj návrh a žiadal matke určiť výživné v sumách, ako bolo upravené aj rozvodovým rozsudkom, t.j. po 60,- Eur mesačne na mal. E. a po 50,-Eur mesačne na mal. C.. Otec uviedol, že od roku 2015 nežijú s matku detí v spoločnej domácnosti a v čase podania návrhu boli v rozvodovom konaní. Uviedol, že matka sa o deti starala do 1.4.2017, kedy obe deti priniesla ku nemu domov a nechala ich u neho, aby si aj on vyskúšal starostlivosť o deti. Medzitým prebiehalo rozvodové konanie, zúčastnili sa aj psychologických konzultácii kvôli otázke zverenia detí a nakoniec sa dohodli, že deti budú na čas po rozvode zverené do jeho osobnej starostlivosti, pričom deti boli v jeho faktickej starostlivosti už od 1.4.2017. Otec uviedol, že matka na výživu detí neprispievala, dokonca ešte 2 mesiace potom ona poberala prídavky na deti. Preto žiada o určenie výživného od 1.4.2017. Poukázal na to, že v uvedenom posudzovanom období boli jeho pomery v podstate rovnaké, ako boli zistené v rámci rozvodového konania, len kvôli deťom zmenil bývanie. Uviedol, že on zarábal cca 900,- až 1.000,-Eur mesačne netto, obe deti boli žiakmi základnej školy.

2. Matka detí nesúhlasila a podaným návrhom a žiadala ho zamietnuť. Poukázala na to, že ich manželstvo s otcom detí už bolo rozvedené a otec mal ešte pred rozvodom určené, že on bol povinný platiť výživné na deti k jej rukám spolu 250,-Eur mesačne. Potom došlo medzi nimi k boju o deti, otec jej deti zobral, preto nesúhlasí s podaným návrhom. Uviedla, že v rozvodovom konaní otec žiadal o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, tak sa dohodli, že nech si to vyskúša. Vtedy 1.4.2017 ona deti doviedla k otcovi s tým, že po X týždňoch si ich vyzdvihne, ale potom jej už otec deti nechcel dať. Keďže ich nemala predtým zverené, nemohla sa ich domôcť ani za pomoci polície. Matka zhodne potvrdila, že od toho 1.4.2017 tak boli deti v starostlivosti otca a potom v rámci rozvodového konania sa nakoniec dohodli, že deti zostanú v jeho starostlivosti. Matka potvrdila, že ona na výživu detí k rukám otca neprispievala a uviedla, že z tých prídavkov na deti za tie prvé dva mesiace deťom zaplatila stravné v školskej jedálni. Uviedla, že jej pomery v posudzovanom období boli totožné, ako boli zistené v rámci rozvodového konania, že zarábala 580,- až 640,-Eur mesačne netto.

3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že bolo preukázané, že deti boli od apríla 2017 reálne u otca, preto majú za to, že je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť matky k deťom. Kolízny opatrovník ponechal na úvahe súdu, či výživné určí od začatia súdneho konania alebo od apríla 2017. Výživné odporučil určiť v rovnakých sumách, ako bolo určené aj v rozvodovom konaní, ktoré sumy sú zodpovedajúce pomerom a súhlasil s tým, aby zameškaný dlh bol povolený matke splácať v splátkach.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie o PnD, návrh matky z čl. 18, rozvodový rozsudok, potvrdenie o príjme matky, obsah pripojeného rozvodového spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX, spis XXP/XX/ XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

5. Maloleté deti E. a C. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu V. zo dňa X.X.XXXX č. k. XXP/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. E. sumou 60,-Eur mesačne a na výživu mal. C. sumou 50,-Eur mesačne. Uvedený rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.10.2017.

6. Ešte pred rozvodom manželstva však už rodičia detí od roku 2015 nežili spolu. Po prerušení spolužitia rodičov deti najprv zostali bývať s matkou. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/ XX/XXXX-XX, právoplatným dňa 20.11.2015, bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého E. sumou 130,-Eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 120,-Eur mesačne k rukám matky. Deti takto s matkou bývali do X.X.XXXX. Dňa 1.4.2017 matka deti priviedla k otcovi a odvtedy sú deti vo faktickej osobnej starostlivosti otca. Nakoniec sa rodičia aj v rámci rozvodového konania dohodli, že deti na čas po rozvode zostanú v osobnej starostlivosti otca. Zo zhodných vyjadrení oboch rodičov tak bolo preukázané, že o deti sa od 1.4.2017 staral otec a odvtedy matka na ich výživu až do právoplatnosti rozvodu ničím neprispievala.

7. V posudzovanom období pred rozvodom boli zistené rovnaké, teda nezmenené pomery na strane rodičov a detí, ako boli zistené v čase rozvodového konania, z ktorých pomerov vychádzal súd pri rozhodovaní o rodičovských právach a povinnostiach na čas po rozvode a pri schvaľovaní rodičovskej dohody, vrátane dohody o výživnom. Deti navštevovali rovnakú ZŠ, rodičia boli zamestnaní u tých istých zamestnávateľov s rovnakými zárobkovými pomermi.

8. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. V danej veci bolo preukázané, že návrh otca na úpravu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom za posudzované obdobie od 1.4.2017 do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov je dôvodný. V minulosti, v čase keď maloleté deti bývali s matkou, bol otec zaviazaný prispievať na ich výživu k rukám matky detí rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.10.2015 č.k.XXP/XX/XXXX-XX. Potom ale došlo k zmene pomerov, pretože od 1.4.2017 bývajú deti s otcom, ktorý zabezpečoval starostlivosť o deti a matka na ich výživu až do rozvodu ničím neprispievala. S poukazom na túto zmenu pomerov, ktorá nastala po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 14.10.2015 č.k.XXP/XX/XXXX- XX ešte pred rozvodom, bolo potrebné zmeniť predchádzajúcu úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom za obdobie do rozvodu, pretože od rozvodu už platí úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom upravená rozvodovým rozsudkom. Vzhľadom k tomu, že pomery na

strane detí a rodičov v posudzovanom období od 1.4.2017 do rozvodu boli totožné s pomermi zistenými v rozvodovom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, z ktorých súd vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vrátane výživného, upravil súd v tomto konaní vyživovaciu povinnosť matky k deťom na čas do rozvodu totožne ako bola upravená aj rozvodovým rozsudkom na čas po rozvode. Výživné súd určil v zmysle návrhu otca od 1.4.2017, odkedy boli deti reálne v starostlivosti otca a za dôvod hodný osobitného zreteľa aj pre spätné určenie výživného považoval súd jednak skutočnosť, že odvtedy matka na deti ničím neprispievala a súčasne potrebu zmeny predchádzajúceho rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 14.10.2015 č. k. XXP/XX/XXXX-XX, aby sa prípadne tento nemohol stať exekučným titulom na prípadné vymáhanie výživného od otca za obdobie od 1.4.2017 do rozvodu.

18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol matke dlh na zameškanom určenom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do X.XX.XXXX, pre maloletého Jakuba vo výške 369,68 Eur ( 6 mesiacov á 60,- Eur + 9,68 Eur za 5 dní v 10/2017 ) a pre maloletú C. vo výške 308,06 Eur ( 6 mesiacov á 50,-Eur + 8,06 Eur za 5 dní v 10/2015), ktoré sumy súd povolil matke splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne pre mal. E. a po XX,-Eur mesačne pre mal. C., spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný približne do X roka, pretože nižšie splátky by podľa názoru súdu predstavovali neprimerane dlhé splácanie výživného na maloleté deti. Splácanie dlhu súd povolil pod následkom straty výhody splátok v prípade riadneho nesplácania.

21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).