Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-87-2017.pdf
PDF · 132.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/87/2017
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore navrhovateľa C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. XXX/X proti H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
J.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. XXXX/XX je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese W., obec W., k.ú. W., vedených Okresným úradom W., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „C“ parc. č. XXX o výmere XXX m2 - záhrady, parcela reg. „C“ parc. č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, garáž súp. č. XXX stojaca na parcele reg. „C“ parc. č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobnom návrhu podľa výroku II. tohto uznesenia.
II. Navrhovateľ je povinný ako žalobca v lehote do 30 dní podať na súde proti H. L., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovanému žalobu o určenie, že záložné právo k zálohu - nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia zaniklo alebo o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky prevyšujúcej sumu aktuálneho zostatku dlhu žalobcu v sume, ktorú žalobca v žalobe špecifikuje.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ (v návrhu označený ako „žalobca“, zákon však v ustanovení § 326 a nasl. používa pojem „navrhovateľ“ - pozn. súdu) doručil súdu dňa 20.12.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha proti H. L. (ďalej označený ako „žalovaný“) zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese W., obec W., kat. úz. W., vedených Okresným úradom W., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako a. parcela reg. „C“ parc. č. XXX o výmere XXX m2 - záhrady b. parcela reg. „C“ parc. č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria c. parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria d. parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria e. rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria f. garáž súp. č. XXX stojaca na parcele reg. „C“ parc. č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. (2) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností. Dňa 05.09.2014 ako dlžník uzatvoril so B. V. ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, titulom ktorej mu bola poskytnutá bezúročná peňažná pôžička vo výške 60 000,- €, ktorú sa zaviazal vrátiť najneskôr do 05.09.2016 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“). Dňa 09.02.2015 bol medzi ním a B. V.K. uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke, na základe ktorého mu bolo poskytnutých ďalších 15 000,-
€ a celková suma poskytnutej pôžičky sa zvýšila z 60 000,- € na 75 000,- €, ktorú sumu sa zaviazal vrátiť najneskôr do 05.09.2016. Dňa 21.07.2015 bola medzi p. B. V. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, titulom ktorej B. V. postúpila žalovanému celú pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke v znení jej Dodatku č. 1, a to vo výške 75 000,- € istiny. Dňa 24.07.2015 bola medzi ním a žalovaným podpísaná listina, označená ako Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke, na základe ktorého mu bolo poskytnutých ďalších 30 000,- € a celková suma poskytnutej pôžičky sa zvýšila zo 75 000,- € na 105 000,- €, ktorú sumu mal podľa Dodatku č. 2 vrátiť nasledovne:
- časť vo výške 30 000,- € do 24.07.2016 a časť vo výške 75 000,- € do 05.09.2016. Dňa 13.02.2017 bola medzi ním a žalovaným podpísaná ďalšia listina, označená ako Dodatok č. 3 k Zmluve o pôžičke, na základe ktorého mu bolo poskytnutých ďalších 60 000,- € a celková suma poskytnutej pôžičky sa zvýšila zo 105 000,- € na 165 000,- €, ktorú sumu mal podľa Dodatku č. 3 vrátiť nasledovne: - časť vo výške 30 000,- € do 24.07.2016, časť vo výške 75 000,- € do 05.09.2016 a časť vo výške 60000,- € do 13.02.2018. Všetky označené zmluvy a listiny vypracovával právnik žalovaného, resp. právnik B. V., a jemu boli vždy iba predložené na podpísanie. Za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke vo výške 60 000,- € istiny s prísl. bola medzi ním ako záložcom a B. V. ako záložným veriteľom dňa 05.09.2014 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré je zapísané v časti C listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W. pod č. M. XXXX/XX (ďalej len „Zmluva o zriadení záložného práva“). Dňa 09.02.2015 bol medzi ním a B. V. v nadväznosti na Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva, ktorým sa malo záložné právo rozšíriť na pohľadávku celkom vo výške 75 000,- € istiny, avšak tento nebol nikdy zavkladovaný do katastra nehnuteľností. Dňa 24.07.2015 bola medzi ním a Žalovaným v nadväznosti na Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke podpísaná listina označená ako Dodatok č. 2 k Zmluve o zriadení záložného práva, ktorou sa malo záložné právo rozšíriť na pohľadávku celkom vo výške 105 000,- € istiny. Ani tento však nebol zavkladovaný do katastra nehnuteľností. Aj tieto listiny boli pritom vypracovávané právnikom žalovaného, resp. právnikom B. V., a jemu boli iba predložené na podpísanie. Dňa 13.10.2017 obdržal od žalovaného list zo dňa 12.10.2017, ktorým ho vyzval na zaplatenie sumy 105 000,- € titulom Zmluvy o pôžičke v znení Dodatkov č. 1 až č. 3 tvrdiac, že mu nebola vrátená ani len časť pôžičky. Toto tvrdenie žalovaného sa však nezakladá na pravde, nakoľko k 12.10.2017 mu vrátil celkom sumu 87 195,- €, a to postupnými hotovostnými platbami realizovanými na základe dohody so žalovaným v mesiacoch október 2014 až september 2017. V tomto zmysle žalovanému poslal aj písomnú odpoveď zo dňa 07.11.2017, na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 09.11.2017. Týmto listom ho žalovaný vyzval k predloženiu dokladov z bankového účtu, ktoré by realizované úhrady preukazovali, hoci si bol a je dobre vedomý skutočnosti, že na základe jeho žiadosti boli splátky realizované výslovne na jeho žiadosť hotovostne. Následne od žalovaného obdržal Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02.11.2017 predajom zálohu - nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe a v nadväznosti na to výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 24.11.2017 od dražobníka - spoločnosti Imagination spol. s r.o. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaslal žalovaný aj na Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor, na základe čoho bola do listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W. zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva v prospech žalovaného. Týmto návrhom sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to z nasledovných dôvodov. (3) Zánik záložného práva: Tvrdí, že záložné právo v súlade s ust. § 151 md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka zaniklo zánikom - uspokojením zabezpečenej pohľadávky. Do dnešného dňa z poskytnutej pôžičky vrátil celkom sumu 105 000,- €, a to časť vo výške 67 945,- € menšími hotovostnými platbami realizovanými v mesiacoch október 2014 až september 2017 podľa prehľadu splátok, ktorý v prílohe prikladá, časť vo výške 19 250,- € dňa 17.05.2017 a časť vo výške 17 805,- € dňa 07.12.2017. Žalovaný síce popiera prevzatie akejkoľvek hotovosti na úhradu pôžičky, avšak tvrdí, že v tomto smere klame a zavádza. Je pravdou, že realizovanie hotovostných platieb v mesiacoch október 2014 až september 2017 nevie preukázať priamym dôkazom, nakoľko ich žalovanému na základe jeho žiadosti a v dobrej viere dával v hotovosti, a nie na účet a absolútne mu nenapadlo, že by žalovaný tieto platby odtajil a zamlčal, avšak poukazuje na skutočnosť, že vo februári 2017, t.j. osem mesiacov po splatnosti časti pôžičky vo výške 30 000,- € a pol roka po tom, ako nastala splatnosť časti pôžičky vo výške 75 000.- € mu žalovaný poskytol ďalšiu pôžičku, a to vo výške 60 000,- €, a teda je logicky vylúčené, že by mu žalovaný poskytol ďalšiu pôžičku, keby mu dovtedy nesplatil nič z tých predchádzajúcich. Na preukázanie hotovostných platieb v mesiacoch október 2014 až september 2017 predkladá súdu tiež výpis zo svojho účtu za toto obdobie, z ktorého vyplýva, že vždy okolo 6. dňa v mesiaci, kedy realizoval hotovostné splátky pôžičky, z účtu vyberal za týmto účelom peniaze. Ďalej poukazuje na to, že žalovaný
vo svojom liste zo dňa 09.11.2017 popiera aj prevzatie sumy 19 250,- €, avšak túto skutočnosť mu sám písomne potvrdil na Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke, čo taktiež svedčí o jeho nečestnosti. (4) Spornosť výšky zabezpečenej pohľadávky: Výkon záložného práva je podľa jeho názoru nevyhnutné pozastaviť aj z dôvodu spornosti výšky zabezpečenej pohľadávky. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02.11.2017, konkrétne z časti „Titul vzniku záložného práva“ vyplýva, že žalovaný má v úmysle vykonať záložné právo za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 105 000,- € istiny s prísl. On má však za to, že dotknuté záložné právo zabezpečuje pohľadávku len vo výške 60 000,- € istiny z titulu pôvodnej Zmluvy o pôžičke a nevzťahuje sa na sumy poskytnuté titulom Dodatkov č. 1 a č. 2 k Zmluve o pôžičke, nakoľko a) Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva nebol zavkladovaný do katastra nehnuteľností, a teda záložné právo na zabezpečenie časti pôžičky vo výške 15 000,- € poskytnutej titulom Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke podľa ust. § 15le ods. 2 Občianskeho zákonníka nevzniklo, keďže toto vzniká až zápisom v katastri nehnuteľností; b) žalovaný sa postúpením pohľadávky nestal namiesto B. V. účastníkom Zmluvy o pôžičke ani Zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sa postupuje len samotná pohľadávka a nedochádza k prevodu zmluvy ako takej, ani k zmene jej účastníkov; a teda žalovaný ako osoba, ktorá nebola účastníkom zmlúv, ani nebol oprávnený tieto zmluvy formou dodatku meniť. Naviac ani Dodatok č. 2 k Zmluve o zriadení záložného práva nebol zavkladovaný do katastra nehnuteľností. (5) Pochybnosti o platnom vzniku záložného práva: Vyslovuje pochybnosť o tom, či záložné právo vôbec platne vzniklo. Zmluva o pôžičke ako aj Zmluva o zriadení záložného práva síce bola podpísaná medzi ním a B. V., avšak peňažné prostriedky mu v skutočnosti poskytoval žalovaný. Nikdy nemal vôľu požičať si peniaze od B. V. a s touto uzatvoriť zmluvu o pôžičke či akúkoľvek inú zmluvu. O poskytnutí pôžičky ako aj o podmienkach jej vrátenia od počiatku rokoval výlučne so žalovaným a od neho si peniaze reálne požičiaval. Z jemu neznámeho dôvodu však žalovaný trval na tom, že pôžička sa zrealizuje cez jeho vtedajšiu priateľku, B. V., pričom všetky zmluvy vyhotovil právnik žalovaného a jemu boli iba predložené na podpísanie. O tom, že mu peňažné prostriedky v skutočnosti požičal žalovaný, a nie B. V., svedčí aj skutočnosť, že dňa 05.09.2014, keď bola medzi ním ako dlžníkom a B. V. ako veriteľom podpísaná Zmluva o pôžičke na sumu 60 000,- €, bola medzi B. V. ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom tiež uzatvorená zmluva o pôžičke, a to na rovnakú sumu, pričom peniaze, ktoré si B. V. zdanlivo požičala od žalovaného, ihneď požičala jemu. Rovnako to bolo aj následne, keď bol dňa 09.02.2015 medzi ním a B. V. podpísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke, keďže v rovnaký deň bol podpísaný aj dodatok medzi B. V. a žalovaným, a to na rovnakú sumu. Následne, keď' sa žalovaný a B. V. rozišli, postúpila B. V. pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke vo výške 75 000,- € žalovanému, a to za odplatu, k úhrade ktorej došlo započítaním. Domnieva sa preto, že za uvedených okolností, keď je zjavné, že od počiatku bol veriteľom žalovaný, nemohlo dôjsť k platnému vzniku záložného práva titulom zmluvy uzavretej medzi ním a B. V.. (6) S poukazom na uvedené je zrejmé, že v prípade pokračovania vo výkone záložného práva mu bezprostredne hrozí vznik ujmy, nakoľko predmetom výkonu záložného práva je rodinný dom, v ktorom žije a ktorý je jeho jediným bydliskom. Má za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky, keď dostatočne osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Naproti tomu, nariadením neodkladného opatrenia nebude neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práv žalovaného a nedôjde k vytvoreniu nezvratného stavu v právnom vzťahu medzi stranami. Žalobou vo veci samej sa bude domáhať určenia výšky zabezpečenej pohľadávky ako aj skutočnosti, že záložné právo zaniklo, a teda žalovaný nie je oprávnený toto vykonávať a zrealizovať. (7) Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a predložené listinné dôkazy dospel k záveru, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. (8) Súd sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil z nich nasledujúci skutkový stav: (9) Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres W. obec W., katastrálne územie W. na č.l. 8: vyplýva z neho, že navrhovateľ je vlastníkom pozemkov registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parcelné číslo XXX vo výmere XXX m2 záhrady, parcelné číslo XXX vo výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX/X vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a ďalej je vlastníkom stavby rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X a garáže súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX. Z časti C listu vlastníctva vyplýva, že pod M. XXXX/XX vzniklo záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXX, parc. č. XXX - súpisné číslo XXX (garáž), parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/ X - súpisné číslo XXX (rodinný dom) v prospech žalovaného. (10) Zmluva o pôžičke zo dňa 05.09.2014 na č.l. 9 až 10: vyplýva z nej, že veriteľ B. V. a dlžník
- navrhovateľ uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 60 000 €. Splatnosť bola dohodnutá na v zmluve špecifikovaný bankový účet s uvedením dohodnutého variabilného symbolu
do 05.09.2016. Záväzok zo zmluvy bol zabezpečený ručením a záložným právom k nehnuteľnostiam špecifikovaným v predchádzajúcom odseku. (11) Dodatok č. 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.02.2015 na č.l. 11: vyplýva z neho, že účastníci zmluvy o pôžičke sa dohodli o nahradení záväzku novým záväzkom, a to tak, že veriteľ poskytne dlžníkovi ďalších 15 000 €, a teda záväzok z titulu pôvodnej zmluvy sa mení tak, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi sumu 75 000 € na špecifikovaný účet do 05.09.2016. Ručiteľský záväzok ostal na základe prehlásenia ručiteľa zachovaný. (12) Dodatok č. 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2015 na č.l. 12 až 14: vyplýva z neho, že veriteľ - žalovaný a dlžník - navrhovateľ sa dohodli, že pôvodný záväzok zo zmluvy o pôžičke medzi veriteľom B. V. a dlžníkom - navrhovateľom sa mení tak, že veriteľ - žalovaný poskytne dlžníkovi - navrhovateľovi ďalších 30 000 €, ktoré budú splatné 24.07.2016 na špecifikovaný bankový účet, pričom zvyšok vo výške 75 000 € bude splatný 05.09.2016 na špecifikovaný bankový účet. Zmluvné strany výslovne uviedli, že zabezpečenie záložným právom sa vzťahuje aj na nový záväzok. (13) Potvrdenie na č.l. 15: vyplýva z neho, že dňa 17.05.2017 bola vyplatená časť istiny 19 250 € k rukám veriteľa - žalovaného, čo potvrdil svojím podpisom. (14) Dodatok č. 3 Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.02.2017 na č.l. 16 až 17: vyplýva z neho, že navrhovateľ ako dlžník a žalovaný ako veriteľ sa dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi ďalšiu sumu 60 000 €, pričom bola dohodnutá zmena splatnosti záväzkov dlžníka tak, že sumu 30 000 € mal vrátiť do 24.07.2016 na špecifikovaný bankový účet, sumu 75 000 € mal vrátiť do 05.09.2016 na špecifikovaný bankový účet a sumu 60 000 € mal vrátiť do 13.02.2018 na špecifikovaný bankový účet. Pôvodné zabezpečenie pohľadávky záložným právom sa malo vzťahovať aj na nový záväzok. (15) Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2015 na č.l. 18 až 20: vyplýva z nej, že pôvodný veriteľ B. V. postúpila ako postupca pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v znení dodatku č. 1 vo výške 75 000 € na postupníka - žalovaného, ktorý sa stal veriteľom pohľadávky. (16) Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.09.2014 na č.l. 21 až 22: vyplýva z nej, že pôvodný veriteľ - B. V.K. a dlžník - žalobca sa dohodli o zabezpečení záväzku zo zmluvy o pôžičke vo výške istiny 60 000 € zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa (špecifikovaným v odseku 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Zabezpečená mala byť podľa zmluvy aj pohľadávka, ktorá prípadne vznikne v budúcnosti v dôsledku zmeny právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. (17) Dodatok č. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.02.2015 na č.l. 24: vyplýva z neho, že zmluvné strany sa dohodli na zmene pôvodnej záložnej zmluvy v časti vymedzenia zabezpečenia záväzku tak, že záložné právo zabezpečuje záväzok zo zmluvy o pôžičke vo výške istiny 75 000 €. (18) Dodatok č. 2 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.07.2015 na č.l. 25 až 26: vyplýva z neho, že zmluvné strany dodatku - žalovaný ako záložný veriteľ a navrhovateľ ako záložca sa dohodli na tom, že záložné právo zabezpečuje novú pohľadávku, a to na zaplatenie istiny z titulu zmluvy o pôžičke vo výške 105 000 €. (19) Výzva na zaplatenie zo dňa 12.10.2017 na č.l. 28: vyplýva z nej, že žalovaný vyzval navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy 105 000 € s tým, že ho upozornil, že v prípade, ak uvedenú sumu nezaplatí, bude ju vymáhať a bude sa domáhať výkonu záložného práva. (20) Odpoveď na výzvu na zaplatenie zo dňa 07.11.2017 na č.l. 29: vyplýva z nej, že navrhovateľ žalovanému uviedol, že nepopiera, že mu bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 165 000 € a je si vedomý svojho záväzku. Nesúhlasí však, že by dlhoval sumu 105 000 € istiny, pretože vrátil celom sumu 87 195 €, a to časť 67 945 € postupnými hotovostnými platbami realizovanými v mesiacoch október 2014 až september 2017 a časť vo výške 19 250 € dňa 17.05.2017. Ostáva vrátiť už len suma 17 805 €. (21) Odpoveď na list zo dňa 09.11.2017 na č.l. 30: vyplýva z nej, že žalovaný navrhovateľovi odpovedal, že nevie o realizácii hotovostných platieb. Poukázal na dohodu o splatnosti pôžičky na bankový účet. Nemá vedomosť o tom, že by dňa 17.05.2017 prijal sumu 19 250 €. (22) Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02.11.2017 na č.l. 31: vyplýva z neho, že žalovaný ako záložný veriteľ podľa § 151 l Občianskeho zákonníka oznámil navrhovateľovi ako dlžníkovi a záložcovi začatie výkonu záložného práva k zálohu - nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa. Titulom vzniku záložného práva je Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.09.2014, Dodatok č. 1 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.02.2015 a Dodatok č. 2 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.07.2015 a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2015. Spôsob výkonu záložného práva bol určený ako predaj na dobrovoľnej dražbe.
(23) Výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 24.11.2017 na č.l. 32 až 33: vyplýva z nej, že spoločnosť Imagination spol. s r.o. sa domáha umožnenia vykonať ohodnotenie nehnuteľností - zálohu dňa 19.12.2017 o 10:00 hod. (24) Fotokópia rukou písaných záznamov na č.l. 34 až 35: vyplývajú z nich záznamy o dátumoch a sumách, a to od 05.09.2014 do 15.09.2017, pričom záznamy sú nadpísané nadpisom „Pôžička - H. L.“. Ide o 38 záznamov s rôznymi sumami a o tri záznamy s nulovou hodnotou, pričom súčet záznamov má byť suma 67 945 €. (25) Potvrdenie zo dňa 17.05.2017 na č.l. 36: ide o zhodné potvrdenie ako na č.l. 15 spisu. (26) Platobný príkaz zo dňa 07.12.2017 na č.l. 37: vyplýva z neho, že navrhovateľ zaplatil dňa 07.12.2017 na účet číslo B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 17 508 €, označenú ako doplatok pôžičiek do 105 000 €. (27) Výpisy z účtu žalobcu na č.l. 38 až 64: vyplýva z nich, že v období od 01.09.2017 do 13.04.2017 boli z účtu navrhovateľa uskutočňované rôzne výbery v rôznych dňoch a v rôznych sumách, pričom účel výberu v hotovosti vo výpisoch uvedený nie je. (28) Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 22.07.2015 na č.l. 65 až 66: vyplýva z nej, že B. V. a žalovaný sa dohodli o úhrade pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola pohľadávka voči žalobcovi vo výške 75 000 € vzájomným započítaním. (29) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (30) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. (31) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (32) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (33) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (34) Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (35) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (36) Podľa § 336 ods. 1 až ods. 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (37) Súd po posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má všetky formálne náležitosti v zmysle § 324 a nasl. CSP. Preto nie je dôvod na jeho odmietnutie v zmysle § 327 CSP a súd sa jeho obsahom vecne zaoberal. (38) Podľa § 552 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. (39) Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. (40) Podľa § 151b ods. 1 až ods. 3 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (41) Podľa § 151c ods. 3 OZ záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. (42) Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (43) Podľa § 151g ods. 1 veta prvá OZ žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (44) Podľa § 151g ods. 2 až ods. 4 OZ ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak. Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne. Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí. (45) Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (46) Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. (47) Podľa § 570 ods. 1 OZ ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (48) Podľa § 572 ods. 1 OZ ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované. (49) Súd, aplikujúc citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. (50) Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z teoretických východísk formulovaných ustálenou súdnou praxou: (51) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.
(52) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (53) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter) (54) Z predložených dôkazov je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný začal s výkonom záložného práva vo vzťahu k zálohu - nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Takisto je osvedčené tvrdenie, že výkon záložného práva sa vedie na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa - žalovaného vo výške 105 000 € (vyplýva to z označenia titulu vzniku záložného práva v oznámení na č.l. 31). Z výpisu z listu vlastníctva na č.l. 8 takisto vyplýva, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa bolo zapísané vkladom len pod č. M. XXXX/XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Zmena záložného práva (zmena zabezpečovanej pohľadávky) v katastri nehnuteľností zapísaná nie je. (55) Záložné právo bolo nepochybne zriadené zmluvou zo dňa 05.09.2014 na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke do výšky istiny 60 000 €. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že táto zmluva bola vkladom zapísaná do katastra nehnuteľností, záložné právo teda v tomto rozsahu v zmysle § 151e ods. 2 OZ vzniklo. (56) Pôvodný záväzok zo zmluvy o pôžičke bol na základe dohôd účastníkov zmluvy nahradený novým záväzkom (postupne sa zvyšovala istina pôžičky). V zmysle § 572 ods. 1 OZ v takom prípade pôvodné zabezpečenie zabezpečuje aj nový, zmenený záväzok. Podľa právneho názoru súdu však, aby nastali účinky zabezpečenia aj vo vzťahu k novému záväzku, je potrebné, aby bola zmena zabezpečeného záväzku evidovaná v príslušnom registri, v ktorom je evidované záložné právo (ak je evidované). (57) Podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je aj určenie zabezpečovanej pohľadávky (§ 151b ods. 2 OZ), respektíve určenie najvyššej výšky istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená (§ 151b ods. 3 OZ). V prípade, ak sa táto podstatná náležitosť záložnej zmluvy zmení a ide o tzv. zapísané, registrované záložné právo, je potrebné túto zmenu zapísať v príslušnom registri. V prípade, ak je zálohom nehnuteľnosť (nehnuteľnosti), je potrebné zapísať zmenu záložného práva v
katastri nehnuteľností. Spôsob, respektíve určenie subjektu, ktorý je za návrh na zápis zmeny záložného práva zodpovedný, obsahuje ustanovenie § 151g OZ. Zmenu údajov je povinný dať zaregistrovať v príslušnom registri ten, koho sa zmena týka, inak záložca. Ak túto povinnosť nesplní a nepodá návrh na zápis zmeny záložného práva do katastra nehnuteľností, tak účinky zmeny záložného práva nenastanú. Zároveň opomenutím tejto povinnosti vzniká zodpovednosť za škodu. (58) Zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by bola zapísaná zmena záložného práva vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva vyplýva len zmena v osobe záložného veriteľa zapísaná záznamom pod D. XXXX/XX-XXXX/XX. Keďže účinky záložného práva môžu nastať až jeho zápisom do katastra nehnuteľností, tieto nepôsobia vo vzťahu k pohľadávke prevyšujúcej istinu 60 000 €, ktorá bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 05.09.2014. Inými slovami, záložný veriteľ nemôže viesť výkon záložného práva na podklade titulu, ako bol označený v oznámení zo dňa 02.11.2017, ale len na podklade pôvodnej zmluvy o zriadení záložného práva, a to len po uspokojenie pohľadávky zabezpečenej v pôvodnej záložnej zmluve. (59) Pre úplnosť súd dodáva, že tvrdenie navrhovateľa, že žalovaný sa nestal veriteľom zo zmluvy o pôžičke, nie je správne. Postúpením pohľadávky sa na základe zmluvy o postúpení stal novým veriteľom, postúpenie pohľadávky je totiž zmenou v osobe veriteľa (ôsma časť, prvá hlava, štvrtý diel Občianskeho zákonníka). Žalovaný ako nový veriteľ mohol uzavrieť dohodu o zmene pôvodného záväzku. (60) Tvrdenia navrhovateľa o tom, že záložné právo nevzniklo, pretože v skutočnosti mu prostriedky nepožičala B. V., ale žalovaný, nie sú osvedčené žiadnym dôkazom. Z pôvodnej zmluvy o pôžičke aj zo zmluvy o zriadení záložné práva vyplýva, že boli uzavreté medzi navrhovateľom a B. V. a žiaden dôkaz osvedčujúci opak súdu predložený nebol. Aj ak by mala pôvodná veriteľka peniaze, ktoré požičala navrhovateľovi, od žalovaného, nič to nemení na tom, že bola vlastníčkou požičiavaných peňazí a mohla s nimi voľne disponovať. Mohla teda aj uzavrieť zmluvu o pôžičke, aj zmluvu o zriadení záložného práva. (61) Z tvrdení navrhovateľa, ale aj z listinných dôkazov vyplýva, že je sporná výška dlhu navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že časť dlhu zanikla splnením. Toto tvrdenie podľa názoru súdu osvedčil čiastočne vo vzťahu k sume 19 250 €, ktorú mal podľa listinného dôkazu na č.l. 15 prevziať žalovaný v hotovosti a vo vzťahu k sume 17 508 €, ktorú mal podľa listinného dôkazu na č.l. 37 zaplatiť navrhovateľ na účet žalovaného. Z iných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný si napriek tomu uplatňuje proti navrhovateľovi zaplatenie celého dlhu vo výške 105 000 €. (62) Navrhovateľ tvrdí, že navyše zaplatil aj sumu 67 945 €, toto tvrdenie však nie je nateraz dostatočne preukázané (hoci ho nepriamo osvedčujú predložené výpisy z účtu) a navrhovateľ bude povinný preukázať ho v riadnom dokazovaní v konaní o veci samej. Záznamy, ktoré si navrhovateľ viedol, nemôžu byť dôkazom o zaplatení, nie sú totiž potvrdené veriteľom. Výpisy z účtu, ktoré navrhovateľ predložil, však môžu byť nepriamym dôkazom osvedčujúcim, že robil pravidelné výbery z účtu v sumách, ktoré pokryli jednotlivé splátky tak, ako tvrdí, že ich robil. Je teda spochybnená výška, respektíve existencia dlhu zabezpečeného záložným právom. Pravdepodobnosť nároku navrhovateľa teda osvedčená bola, hoci na preukázanie nároku bude potrebné vykonať riadne dokazovanie zákonným spôsobom, v konaní o veci samej. (63) Súd dospel k záveru, že je nevyhnutné upraviť pomery strán takým spôsobom, aby nedošlo k nenapraviteľným, respektíve k ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by súd dočasne neobmedzil žalovaného vo výkone záložného práva. (64) Súd prihliadal pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia a pri posudzovaní nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia aj na mieru zásahu do práv žalovaného. Neodkladné opatrenie žalovaného síce obmedzí pri uspokojovaní svojej pohľadávky, avšak nijakým spôsobom ním nebude zasiahnuté do pohľadávky samotnej. Jej výška ani pravosť týmto rozhodnutím ovplyvnená nebude. Žalovaný síce bude mať načas sťažené uplatnenie pohľadávky, avšak v jej uplatnení iným spôsobom, najmä podaním žaloby proti dlžníkovi, mu nič nebráni. Na druhej strane, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil a výkon záložného práva by sa zrealizoval, hrozí riziko ďalších sporov, či už vo vzťahu k vlastníckemu právu, k platnosti dražby alebo k prípadnej náhrade škody. (65) Ďalej súd prihliadal aj na mieru ujmy, ktorá navrhovateľovi hrozí, ak by neodkladné opatrenie nariadené nebolo. V takom prípade môže byť na dobrovoľnej dražbe predaný dom, v ktorom má bydlisko. Pri posudzovaní proporcionality zásahu do práva navrhovateľa na bývanie a do práva žalovaného na uspokojenie pohľadávky predajom zálohu súd dospel k záveru, že závažnejší a ťažšie napraviteľný (alebo úplne nenapraviteľný) by bol zásah do práva navrhovateľa na bývanie, ak by súd návrhu nevyhovel, ako zásah do práva žalovaného na jednoduchšie uspokojenie svojho majetkového nároku proti navrhovateľovi výkonom záložného práva. Ochranu práv navrhovateľa pritom v súčasnosti nie je možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami, pretože výkon záložného práva sa už začal.
(66) Súd takisto prihliadol na to, že zásah do práva žalovaného bude len dočasný, a to kým sa v konaní o veci samej nepreskúma, či záložné právo zaniklo, respektíve v akom rozsahu existuje (aká je výška zabezpečenej pohľadávky). Pri obmedzení trvania účinkov neodkladného opatrenia súd vychádzal z petitu návrhu na jeho nariadenie a z ustanovenia § 330 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia len po určený čas, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd je rozsahom návrhu viazaný, preto neupravil neodkladným opatrením pomery strán natrvalo. (67) V zmysle § 336 CSP súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní proti H. L. ako žalovanému žalobu. Lehotu 30 dní súd považuje za dostatočnú na prípravu takej žaloby, pričom táto lehota umožňuje žalobcovi aj aby mohol vyhľadať prípadnú právnu pomoc pred jej podaním. Súd v zmysle ustanovenia odseku 2 citovaného predpisu uviedol strany a predmet konania vo veci samej. Stranami budú rovnaké strany ako v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a predmetom sporu bude určenie, že záložné právo zaniklo alebo určenie, že žalovaný je povinný zdržať sa jeho výkonu nad rozsah zabezpečenej pohľadávky, pričom výšku pohľadávky, nad ktorú bude žalovaný povinný zdržať sa výkonu záložného práva bude povinný špecifikovať žalobca. (68) V prípade, ak by taká žaloba v súdom určenej lehote podaná nebola, súd nariadené neodkladné opatrenie zruší (§ 336 ods. 3 CSP), a to aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.