Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: S. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. XXX, XXX XX P., H. T. XX. F. XX, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Anton Hencovský a spol., Františkánska 3, 040 01 Košice proti žalovanému ALBERT - IN, s.r.o., Ľutinská 140/2, 082 56 Pečovská Nová Ves, IČO 44 719 442, zastúpenému: JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária, s.r.o., Popradská 82, 040 14 Košice, IČO: 47 254 980 o určenie, že úraz je pracovným úrazom s prísl. takto

rozhodol:

I. Úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 09.10.2015 je pracovným úrazom.

II. Miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 09.10.2015 je v rozsahu 100 %.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.03.2017 domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 09.10.2015, bol utrpený pri plnení pracovných úloh žalobcu a je pracovným úrazom. Ďalej sa domáhal určenia, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 09.10.2015 je v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Bol dlhodobo zamestnaný u žalovaného, obchodnej spoločnosti Albert - IN, s.r.o., u ktorého pracoval na základe Dohody o vykonaní práce. Vykonával prácu stavebníka na stavbách zhotovovaných žalobcom. Dňa 09.10.2015 ráno po začatí práce na stavbe realizovanej v obci Košice - Krásna žalobca spadol z výšky 4 metrov z rebríka a utrpel zlomeninu pilonu tibie (členka) pravej nohy. Doba liečenia napriek niekoľkým operáciám trvá naďalej. K pádu došlo v dôsledku zlomenia rebríka, na ktorom stál a vykonával prácu. Predmetný rebrík bol vlastníctvom vlastníka nehnuteľnosti a bol ním zapožičaný na realizáciu prác. Dotknutý rebrík využívali pri práci aj ďalší zamestnanci žalovaného, D. G. I. D. M.. Svedkom pádu bol vedúci zamestnanec pán G., s ktorým žalobca bol v ten deň na stavbe. Pán G. okamžite kontaktoval konateľa zamestnávateľa. Bezprostredne po úraze pán G. naložil žalobcu do motorového vozidla a odviezol na ošetrenie do Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Pán G. presviedčal žalobcu, aby tento nenahlásil úraz ako pracovný úraz, aby sa žalovaný vyhol prípadnej kontrole z Inšpektorátu práce. S ohľadom na bolesť, rozsah zranenia a prísľub konateľa žalovaného o adekvátnom vyrovnaní žalobca postupoval tak, že pri ošetrení nenahlásil ošetrujúcemu lekárovi, že úraz sa stal počas výkonu práce. Úraz žalobcu teda nebol zaznamenaný ako pracovný úraz, napriek tomu, že sa žalobcovi stal pri výkone práce. Na druhý deň po úraze žalobcu kontaktoval konateľ žalovaného s tým, aby žalobca určite nehlásil úraz ako pracovný úraz a priamo sľúbil, že sa potom vyrovnajú. V

nasledujúcej dobe žalovaný ako zamestnávateľ konajúci prostredníctvom svojho konateľa nemal záujem o progres liečenia úrazu žalobcu a nebolo možné sa s ním skontaktovať a riešiť vzniknutý problém. Nakoľko žalobca trvalo nemal a nemá záujem na riešení tohto problému a zdravotný stav žalobcu je komplikovaný, s trvalými následkami úrazu ovplyvňujúcimi jeho budúci osobný ako aj pracovný život, podal predmetnú žalobu, ktorou sa domáha určenia, že úraz je pracovným úrazom. Pracovný úraz žalobcu bol spôsobený aj tým, že žalovaný neposkytoval žalobcovi pracovné prostriedky a pomôcky, resp. pracovné prostriedky a pomôcky poskytnuté žalovaným boli v zlom technickom stave, žalobcovi neboli dané bezpečnostné školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ani žiadne pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Akékoľvek pripomienky žalobcu k pracovným podmienkam neboli akceptované. Žalobcovi je rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a.s. číslo 200-026645-CA02/2015 zo dňa 10.12.2015 priznaný nárok na nemocenské poistenie ako osobe povinne nemocensky poistenej, ako zamestnancovi ALBERT - IN, s.r.o. vo výške 0,478 eur za deň. Žalobca poukázal na ustanovenia § 195 ods. 1, 195 ods. 2, 195 ods. 6, 226 ods. 1 Zákonníka práce, § 8 ods. 1 písm. a), § 16 a § 13 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Určenie pracovného úrazu nezávisí od toho, či zamestnanec úraz ohlási alebo nie ani od toho, či sa spísal záznam o úraze. Skutočnosť, že k pracovnému úrazu došlo, možno dokázať aj svedectvom spoluzamestnancov a tretích osôb. Postupom žalovaného došlo k situácii, že žalobca, ktorý utrpel úraz pri výkone pracovných povinností, nemá nárok na plnenia poskytované sociálnou poisťovňou z úrazového poistenia, čím u žalobcu dochádza k ďalšej finančnej škode. V dôsledku toho sa žalobca dostal do zlej finančnej a hospodárskej situácie, nakoľko je nepretržite od 09.10.2015 práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu, ktorý nebol kvalifikovaný v súlade s právnymi predpismi ako pracovný úraz.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo strany žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP. O jeho nároku na úrazové dávky rozhoduje Sociálna poisťovňa v samostatnom konaní. Žalovaný v plnom rozsahu neuznáva nárok, právnu argumentáciu a skutkové tvrdenia žalobcu. Dôvodom úrazu bol pád z rebríka. Žalobca síce uvádza, že tento rebrík bol zapožičaný od vlastníka nehnuteľnosti, neuvádza ale úplné skutkové tvrdenie. Tento rebrík si žalobca zapožičal od vlastníka sám bez súhlasu žalovaného a to v rozpore s pokynmi a nariadeniami žalovaného. Žalovaný opakovane upozorňoval a upozorňuje svojich zamestnancov, aby používali len pracovné prostriedky a pomôcky, ktoré im žalovaný poskytne. Ak im niečo chýba majú kontaktovať žalovaného. Zamestnanci a teda aj žalobca bol opakovane poučený a informovaný o tejto skutočnosti. Ak teda používal rebrík, používal ho v rozpore s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a včas oboznámený a ich dodržiavanie bolo zo strany žalovaného kontrolované. Nie je ani pravda, že p. G. presviedčal žalobcu, aby nenahlasoval úraz, ani že žalovaný sa vyhýbal kontaktu so žalobcom. Nie je pravdivé ani tvrdenie o nedostatočnom vybavení a zlom technickom stave pracovných pomôcok a prostriedkov, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi. Všetky prostriedky boli v štandardnom množstve a stave. Ak by neboli, zamestnanci (žalobca) sú povinní kontaktovať žalovaného. V tomto prípade sa tak nestalo. Žalobca porušil najmä ustanovenia § 81 zákona č. 311/2001 v znení neskorších predpisov a § 12 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a použil na svoju prácu cudzie nespôsobilé pracovné náradie (čo bolo jedinou príčinou vzniku škody) a vzhľadom k § 196 navrhuje, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky je spor vyplývajúci zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania považovaný za spor vyplývajúci z pracovného vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod ustanovenia § 80 písmena c) Občianskeho súdneho poriadku /v súčasnosti ustanovenie § 137 písmena c) Civilného sporového konania/, preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení /rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.: 4C/200/2010, Rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 65/2006/. Žalovaný svoje tvrdenie o poučení a upozorňovaní zamestnanca nepreukazuje žiadnym spôsobom. Zamestnávateľ je povinný preukázať skutočnosť, že zamestnanci boli náležite poučení a oboznámení s predpismi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Žalovaný nikdy nepoučil žalobcu s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj len „BOZP") a nezveril žalobcovi riadne ochranné pracovné pomôcky a pracovné náradie. Žalobca poukázal na § 7

odsek 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedkov a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Žalobca pri výsluchu uviedol, že predmetný pracovný úraz sa stal v Košiciach, v Krásnej, u jeho zamestnávateľa - žalovaného, približne o 8.00 - 9.30 hod. ráno. Šiel si konať svoje povinnosti, penetrovať stenu pred omietaním. Zlomil sa pod ním rebrík, na ktorom pracovali deň predtým traja zamestnanci, ktorý nevykazoval žiadne známky poškodenia. Padol dole a zlomil si nohu. Túto prácu mu kázal vykonávať zamestnávateľ. Na stavbe boli dvaja, hneď po páde privolal kolegu, ktorý ho dostal z pivnice a zaviezol autom do nemocnice. Jednalo sa o kolegu D. G.. Čo sa týka druhu prác, u žalovaného vykonával vo väčšine omietky a práce okolo toho s tým spojené, sieťkovanie a ukladanie omietnikov. Čo sa týka systému prideľovania práce u žalovaného, jednoducho dostal zamestnávateľ robotu, vysvetlil im čo a ako a robili. Práce, ktoré vykonávali u žalovaného, 80 % prác robili vo výškach. Maximálne vo výške 8 metrov v Košiciach na gastrodome. Ale tých stavieb bolo viac. U žalovaného robili aj nejaké práce so strojmi s vysokým napätím, omietali pomocou strojov, nie ručne. Bolo to napätie 380. Rebrík, s ktorým sa stal úraz, využívali deň predtým traja. Teda všetci, čo boli vtedy na stavbe. A to boli D. G. I. D. M.. Videl ich na tom rebríku. Rebrík nezapožičal on, ale D. G., parťák z firmy, teda vedúci ich skupiny. Od koho ho požičal, to netuší. Ale určite nie od suseda, ale zo staveniska. Buď od domáceho alebo zo staveniska sám. Počas obdobia, keď pracoval u žalovaného, požadované nástroje a pracovné pomôcky im neprideľoval. Svojím zamestnávateľom nebol nikdy školený o BOZP, o práci so strojmi ako aj o práci vo výškach. Zamestnávateľ ho nepoučil o tom, že môže používať iba ním určené pracovné prostriedky. Pokiaľ ide o prax zamestnávateľa ohľadom prideľovania pracovných nástrojov a pomôcok, žalobca uviedol, že dostali nejaký základ, dajme tomu na lešenie, čo sa týka prízemia. A keď sa potrebovali dostať do výšky, tak mali nariadené, že si majú na stavenisku niečo nájsť a použiť. Keď robil vo výškach, prilbu od zamestnávateľa nedostal. Keď začal predmetný rebrík používať priamo žalobca, podľa jeho vyjadrenia z jeho pohľadu vyzeral úplne v poriadku. Nevykazoval žiadne známky poškodenia. Pred jeho použitím rebrík vizuálne skontroloval, či je dostatočne pevný a stabilný na to, aby mohol naňho stúpiť a používať ho. A deň predtým na ňom robili traja. Tí ďalší dvaja robili na tom rebríku deň predtým to isté čo on, teda omietky. Úraz nenahlásil ako pracovný úraz svojmu lekárovi v rámci práceneschopnosti preto, lebo sa spoliehal na slová šéfa, teda konateľa žalovaného, že nepocíti, že nepracuje, že sa nejak dohodnú. Že keď sa uzdraví, tak sa vráti naspäť do firmy, čo sa žiaľbohu už nestane. O tom, aby nenahlasoval tento úraz ako pracovný ho presviedčal D. G., v nemocnici po röntgene na prízemí. Rebrík sa zlomil v polovici, teda približne v strede. Zlomili sa bočné steny, ktoré držia celý rebrík pokope. Teda bol to klasický rebrík, nie áčkového tvaru, drevený. Nikto konkrétne mu nepovedal, aby používali ten rebrík, jednoducho parťák firmy zabezpečil ten rebrík na stavbu. Parťáka firmy počúva každý na stavbe a keď tam donesie nejaký rebrík, tak ho používa každý, kto je v tom čase na stavbe. Parťákom firmy je D. G.. Takto sa to praktizovalo stále a robil uňho 7 rokov. Žalobca skladal stroj na omietanie a G. J. M. stavali z toho rebríka lešenie na schodisko. To bolo deň predtým. A na ďalší deň hneď ráno po nástupe do práce naňho vyšiel a zlomil sa pod ním. V tom čase sa rebrík nachádzal medzi poschodiami, medzi pivnicou a podkrovím. Schodisko ešte nebolo hotové, len tá betónová platňa v strede, po ktorej sa vychádza do podkrovia. Rebrík bol vysoký cca 3,5 - 4 metre. Na otázku, či mu do momentu úrazu prekážal u zamestnávateľa spôsob výkonu práce, žalobca uviedol, že dnes si človek nevyberie, kde bude robiť a zvlášť v tomto kraji. A či to vadí alebo nie, tak rodinu treba uživiť. Na otázku, či mu prekážali nejaké pracovné postupy alebo nie, žalobca uviedol, že bral to tak ako to je, ako aj všetci okolo neho. Tých nedostatkov u zamestnávateľa, s ktorými sa stretával pri výkone svojej práce a ktoré namietal, bolo viac. V prvom rade hneď to lešenie a či to už ostatní zaprú alebo nie, všetci boli za to, že by malo byť poriadne, keď sa robí vo výškach. Doklad o tom, že namietol nedostatky, nemá. Na jeho namietanie zamestnávateľ nereagoval nijak. Na otázku, či v deň keď sa stal ten úraz, bolo nejaké lešenie alebo rebrík patriace žalovanému na pracovisku, ktoré by mohol použiť, žalobca uviedol, že áno, ale v nedostatočnom množstve. Myslí tým, že keď sa potrebuje dostať z pivnice do podkrovia a lešenie má iba do prvého poschodia, tak je to v nedostatočnom množstve. Deň pred úrazom bolo lešenie od žalovaného do výšky 4 metrov a zvyšok si vyskladali, resp. p. G. vyskladal s H.. M.. Z pracovných nástrojov patriacich žalovanému na výkon svojej práce použil všetky, ale bolo ich málo. Na omietanie, ktoré potreboval vykonávať v určitej výške, sa pracovné nástroje a pomôcky žalovaného použiť nedali. Bol tam základ lešenia a zvyšok si stále všetci na stavbe jednoducho dorobili z dielov, čo boli na stavenisku, podľa nariadenia šéfa a parťáka firmy. Ešte raz podotkol, že deň predtým robili na

tom rebríku traja. Nieže on nebol v robote vtedy. Má veľa ďalších námietok, ale toto je preňho podstatné. Dva týždne robil na tomto dome a boli dva dni do dokončenia stavby, keď sa mu stal ten úraz. Bol tam predtým dva týždne každý pracovný deň.

7. Konateľ žalovaného pri výsluchu uviedol, že môže povedať len to, čo bolo vidieť. Ráno o 10.00 hod. mu zavolal H.. G., že sa stal úraz a že H.. T. je v nemocnici. On na to povedal, že chce ísť okamžite na stavbu, ale H.. G. mu povedal, že načo tam bude chodiť, keď H.. T. už je v nemocnici. Pýtal sa ho, čo sa vlastne stalo. On mu povedal, že proste spadol z rebríka. Pýtal sa, ako sa to vlastne stalo, ale nechcel mu nič povedať. Povedal, že nechápe, ako z takej malej výšky mohol spadnúť a tak si zlomiť nohu. Potom žalobcovi volal o 16.00 hod. poobede a on mu povedal, že nemá sa do toho starať, že to bola čisto jeho vina. Snažil sa zistiť, čo sa vlastne stalo, ale žalobca mu proste nechcel nič povedať. Stále tvrdil, že má to nechať tak, že je to jeho chyba. Na tých fotkách vidno, že sú tam normálne rebríky, ktoré sú normálne kúpené v obchode. Ďalej na stavbách mali zakázané používať cudzie veci, z jedného prostého dôvodu, že keď sa niečo zničilo, dostal to k náhrade. Predtým, než išli na pracovisko, boli oboznámení o týchto veciach. Mali zakúpené ako lešenie tak aj rebrík. Čo sa týka toho rebríka, ten rebrík bol majiteľov a bol na stavbe, proste majiteľ ho tam mal položený. Ďalej čo sa týka ochranných pomôcok, každý rok alebo vždy v zimnom čase pracovníci dostávali ochranné pomôcky, čo sa týka topánok, montérok, rukavíc. Keď im niečo chýbalo, H.. G. zabezpečil zo stavebnín alebo z obchodu. Čiže na stavenisku mali aj potrebné prilby, všetko mali zadovážené, čo potrebovali. Keď bol problém s výškou, zapožičalo sa lešenie z požičovne. Nie je pravda, že robili vo výške 8 metrov, všetky stavby boli hlavne rodinné domy. V odpovediach na otázky konateľ žalovaného ďalej uviedol, že pred vznikom úrazu žalobcu nemali vo firme vypracovaný vnútorný predpis ohľadne pokynov pri vzniku pracovných úrazov a nebezpečných udalostí. Nie je si vedomý toho, že to bola jeho zákonná povinnosť. Nevie preukázať, že pred vznikom pracovného úrazu žalobcu viedol a uchovával dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s BOZP, aj keď o tejto povinnosti vedel. Firma nebola až taká veľká a myslel si, že robí s ľuďmi, ktorí dbajú a dodržiavajú bezpečnosť. Nevie preukázať, že by pred úrazom žalobcu evidoval prideľovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, resp. ich evidenčné karty, nemá také evidenčné karty. Ale bol pri tom H.. G. a on mu vie dosvedčiť, že H.. T. dostal montérky, topánky, tričká. Nebol si vedomý, že je jeho zákonná povinnosť prideľovať a evidovať prideľovanie týchto osobných ochranných pracovných prostriedkov. Nevie preukázať, že by prideľoval niekedy žalobcovi prilbu. Na stavbe to bolo tak, že prilby mali so sebou stále, H.. G. ich mal k dispozícii. Podľa neho robili jeho zamestnanci maximálne vo výške 4 metrov. Uvedomuje si, že aj práce vo výške 4 metrov sú klasifikované ako práce vo výškach. Nevie preukázať, či poučoval žalobcu o práci vo výškach. Nevie preukázať, že by pred vznikom úrazu žalobcu mal vo firme vypracované predpisy a pravidlá BOZP. Nevedel o tom, že to bola jeho zákonná povinnosť. Nevie preukázať, ako pred vznikom pracovného úrazu žalobcu pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamoval svojich zamestnancov vrátane žalobcu o predpisoch na zaistenie BOZP ako aj že overoval ich znalosť. Záznam o registrovanom pracovnom úraze žalobcu nespísal. Vedel o tom, že je to jeho zákonná povinnosť, ale nemal to na základe čoho spísať. Po vzniku úrazu žalobcu zisťoval jeho príčiny a okolnosti, volal poškodenému, p. T. aj p. G. a bol aj za p. G. osobne. Na otázku, či to, čo uviedol, bola jediná jeho aktivita ohľadom zisťovania príčin pracovného úrazu alebo vykonával aj iné úkony smerujúce k objasneniu tohto úrazu, konateľ žalovaného uviedol, že nikto mu nič nechcel povedať. K zisťovaniu pracovného úrazu žalobcu si neprizval autorizovaného bezpečnostného technika. Nevedel o tom, že to bola zákonná povinnosť vzhľadom na závažnosť pracovného úrazu. Pracovný úraz inšpektorátu práce neoznámil, pretože H.. T. mu oznámil, že nemá sa ďalej do toho miešať. Nevedel o tom, že túto oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k inšpektorátu práce má bez ohľadu na akékoľvek okolnosti a že musí stále oznámiť, keď vznikne úraz na pracovisku. Pracovný úraz žalobcu neoznámil ani sociálnej poisťovni, pretože nemal žiadne doklady na to, aby to mohol oznámiť. Nebol si vedomý toho, že bola jeho zákonná povinnosť bez ohľadu na akékoľvek okolnosti oznámiť to sociálnej poisťovni. Nevie preukázať vedenie evidencie pracovných úrazov. Aktuálne evidenciu pracovných úrazov vedie. Aktuálne má vo firme vypracované predpisy ohľadom BOZP. K vypracovanému protokolu inšpektorátu práce sa konateľ žalovaného nevyjadruje. Žalobcovi súhlas na použitie daného rebríka nedal. Nedal pokyn na použitie tohto rebríka, ani pri iných veciach. Nedal súhlas alebo pokyn na použitie tohto rebríka ani čo sa týka iného zamestnanca. Upozorňoval žalobcu, aby nepoužíval cudzie pracovné prostriedky. Zo strany žalovaného bolo povedané, že nesmú používať cudzie veci a cudzí majetok na stavbe, aby mu to potom nebolo dané k náhrade v prípade ich poškodenia. Čiže bolo to ústnou formou. Nie je pravdivé tvrdenie o tom, že neposkytol dostatočné pracovné prostriedky a pomôcky žalobcovi. Žalobca dostával každý rok pracovné pomôcky, keď potrebovali niečo na stavbu, tak to zabezpečil.

Žalobca sa nikdy nesťažoval, že niečo chýba, niečo je vadné. Žalobcovi viackrát telefonoval a zisťoval jeho zdravotný stav, ako sa mu darí atď. Stále počítal s tým, že nastúpi naspäť do práce po uzdravení. Žalobca mu v lete zavolal a povedal, že chce riešiť tento úraz, priniesol mu lekársku správu, ukazoval zranenie, fotky a pýtal sa ho, či nevie, ako to chodí, že mal by mu vyplatiť nejaké odškodné. Konateľ žalovaného mu vravel, že zaňho odvádzal do zdravotnej aj sociálnej poisťovne a treba si uplatniť nárok tam. Lenže bol problém s tým, že on mu odovzdal maródny lístok 23 dni po úraze, čo by mal spraviť do troch dní. A do lekárskej správy uvádzal, že je nezamestnaný. Konateľ žalovaného nemal potrebné doklady na to, aby mohol nahlásiť do sociálnej poisťovne, že sa mu stal pracovný úraz. Žalobcu ako zamestnanca môže ohodnotiť tak, že čo sa týka práce, je to pracovitý človek. Ale potom ďalšie veci sú, že je nezodpovedný. Pretože aj keď mu poskytol pracovné pomôcky, nepoužíval ich. Napr. keď vyfasoval topánky, našiel ho na stavbe v šľapkách. Potom do práce chodil, dá sa povedať, tak ako sa mu chcelo. Veľakrát žalovaný prišiel na stavbu a žalobca v práci nebol. Aj deň alebo dva dni predtým bol na stavbe a on nebol v práci. Tak nechápe ako hovorí o tom, že tam boli traja deň predtým. On vie o tom, že deň predtým boli iba dvaja na stavbe, teda bol tam iba on a H.. G.. A deň predtým tam bol iba H.. G.. Voči žalobcovi mal nevysporiadané záväzky. Nakoľko mu klienti nezaplatili hneď, vyrovnal mu tieto záväzky z vlastných finančných prostriedkov, čiže postupne mu vyplatil. Potom mu zavolal žalobca, že ešte mu je dlžný nejaké peniaze, čoho si žalovaný nebol vedomý. Myslel si, že už všetko mu vyrovnal. Ale pre pokoj zobral tie peniaze a vyplatil ich jeho manželke. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mal niekedy žalobca na pracovisku problém s alkoholom, žalovaný uviedol, že stalo sa, že prišiel na stavbu do Kamenice a našiel tam fľašu od piva. Vie, že H.. G. a H.. M. nepijú v práci, tak sa pýtal H.. G., že čo to tu má znamenať a on mu odpovedal, že to sú fľaše H.. T., ktoré mu priniesla jeho sestra. Aj veľakrát sa stalo, že ráno, keď sadol do auta, bolo cítiť zostatkový alkohol.

8. Svedok R. P. pri výsluchu uviedol, že priamo pri pracovnom úraze prítomný nebol. Nebol prítomný v ten deň ani na pracovisku, lebo v danej firme od roku 2010 doposiaľ nepracuje. O tomto pracovnom úraze vie len z rozprávania, že pán T. spadol z lešenia a mal úraz nohy. Počas obdobia, keď bol vo firme zamestnaný, dá sa povedať, že vykonával všetky práce, ktoré vykonávala firma, teda sadrové stropy, sadrokartonové stropy, sadrové omietky a anhydridové liate potery. Vykonával aj práce vo výškach. Čo sa týka prideľovania osobných ochranných pomôcok zo strany zamestnávateľa, tieto mu neboli prideľované v dostatočnom rozsahu, za celé obdobie čo tam pracoval, t. j. za dva a pol roka, dostal raz montérky, montérkovú bundu zimnú a topánky. Pokiaľ ide o pracovné pomôcky typu rebríky, lešenia, svedok uviedol, že rebríky a malé hliníkové lešenia, s ktorými sa dalo pracovať do 1,5 metra zabezpečoval zamestnávateľ, teda H.. I.. Čo sa týkalo lešení, keď robili fasády, dá sa povedať, že stavali si ich sami. Boli zabezpečené tzv. trubkové lešenia a pokiaľ vie, teraz keď pracuje samostatne ako živnostník, lešenia do vyšších výšok má pristavovať certifikovaná firma. Používal pomôcky výhradne od zamestnávateľa, ale čo sa týka napr. špachtlí a podobných drobností, tie si väčšinou kupoval sám. Zamestnávateľ ho nepoučoval ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nezúčastňoval sa školení ohľadom BOZP. Záznamy o prideľovaní pomôcok nepodpisoval. Nevie o zákaze zamestnávateľa používať cudzie pomôcky, cudzie náradie, dá sa povedať, že všetko čo bolo na stavbe, používali, aby sa dostali k danej veci, aby mohli prácu dorobiť. Nebol školený o práci vo výškach. U žalovaného pracoval asi od roku 2007 do roku 2010, s jedenásťmesačnou prestávkou. Počas tohto obdobia u žalovaného nenamietal nedostatky, o ktorých hovorí.

9. Svedok Ľ. D. pri výsluchu uviedol, že priamo pri pracovnom úraze prítomný nebol, ani v ten deň na pracovisku. U žalovaného nikdy zamestnaný ani nebol. Stále sa len sľubovalo, že pracovná zmluva bude a nakoniec nikdy nebola. Z toho dôvodu aj odišiel preč. Teda u žalovaného pracoval, ale bez pracovnej zmluvy, bez akejkoľvek zmluvy. Väčšinou sa to robí tak, že keď príde nový zamestnanec na stavbu, poznamená sa to u toho, kto má na starosti stavbu, on by mal mať pracovný denník, kde je to poznačené, zamestnanec musí podpísať, že bol poučený podľa BOZP a že má o tom aj papiere. Tam kde pracuje teraz, tak to funguje týmto spôsobom, je to kopec papierovačky, hlavne pre majstra a človek si musí dávať pozor, či má tie papiere. Teda takýmto spôsobom tam fakticky pracoval necelé štyri mesiace, bolo to buď v roku 2009 alebo 2010. O pracovnom úraze vie len z počutia. V období, keď tam pracoval, pracovné pomôcky mali svoje vlastné a ochranné pomôcky nikdy od nikoho nedostali. Pracovnými pomôckami myslí pracovné nástroje, teda kelňu a podobne a ochranné pomôcky, teda prilba, vesta, nejaké popruhy na prácu vo výškach a to nikdy nebolo. Keď tam bolo nejaké lešenie, nebolo certifikované. Teraz je to tak, že keď je lešenie, musí byť certifikované, resp. raz za rok alebo dva, podľa toho aké je staré, musí byť prekontrolované. Čo sa týka práce vo výškach, niekedy robili vo výške viac ako 1,5 metra nad zemou. Nikdy nebolo povedané, že je zakázané používať cudzie náradie. Všetko čo bolo na stavbe, všetko

bolo používané. Jemu osobne nikto nepovedal, že nesmieš to používať, nesmieš tamto. Počas tohto obdobia robili na dvoch chatkách na Domaši, okolo chaty Veterán, v Šarišských Michaľanoch bytovka, potom robil v Bretejovciach u nejakého hasiča, v Baške, za Košicami, v Pečovskej Novej Vsi, ešte to bola jedna, ale to si už presne nespomína, kde to bolo, asi niekde pri Prešove. On konkrétne na týchto miestach robil sadrové omietky. Niektoré veci mu počas pôsobenia u zamestnávateľa vadili, ale on robil len do výšky 1,5 metra. Videl však, že ostatní robili aj vo väčších výškach a to na takých všelijakých lešeniach, ktoré si svojpomocne tak všelijako postavili. Boli tam nejaké stavebné kozy, hodili sa na to fošne, tak aby sa dostali aj do výšky 3 - 3,5 metra, keď sa robilo nejaké vysoké schodisko z jedného poschodia na druhé. Na otázku, či to niekedy namietal alebo nie, či to oznamoval žalovanému, svedok uviedol, že on mal svoju prácu a oni si robili svoje. To čo povedal, že niektoré veci mu vadili, tým myslel napr. aj to, že sa nemal napr. na čo postaviť, nebol tam rebrík, nebolo tam lešenie, maximálne keď si tam chlapi niečo postavili.

10. Svedok D. G. pri výsluchu uviedol, že priamo pracovný úraz nevidel, ale bol v tom čase na pracovisku, práve sa prezliekal. Počul, že niečo buchlo, tak sa išiel pozrieť, že čo. Kolega - žalobca už ležal na zemi. Pomohol mu a odviezol ho do nemocnice. Nevie, či sa vtedy o niečom rozprávali, viac k tomu nemá čo uviesť. Stále je zamestnaný u žalovaného v riadnom pracovnom pomere. Vtedy boli na pracovisku len oni dvaja. Viezol ho do Prešova do nemocnice a tam čakal, kým ho zröntgenujú, aby videli, aký je výsledok a tak volali vedúcemu. Vedúcim myslí H.. I. W.. Svedok mu telefonoval prvýkrát z nemocnice, lebo na pracovisku riešil ten úraz, teda žalobcu rýchlo naložil a šli čo najskôr do nemocnice. Oznámil mu, čo sa stalo. Čo na to povedal on, to si už nepamätá. Hovoril s ním len on, hovor sa skončil a to bolo všetko. Žalobcu už brali potom do nemocnice, zrejme na hospitalizáciu. Ďalej nevie už nič, nič ho nezaujímalo. Pán I. priamo na mieste toho úrazu nebol. Na otázku, či vyjadril pri komunikácii s H.. I. nejaké pochybnosti o tom, ako sa stal pracovný úraz, svedok uviedol, že on to ani nevidel a žalobca mu nechcel povedať, čo sa stalo. Že to nemajú riešiť, že on vie, že spravil chybu. Tak mu to žalobca povedal, keď spadol. V súvislosti s týmto úrazom neodmietol odpovedať na otázky H.. I. ohľadom úrazu resp. komunikovať ohľadne tohto úrazu s ním. Na otázku, či žalobca bol na stavbe rodinného domu, kde sa stal úraz, jeden resp. dva dni pred pracovným úrazom, svedok odpovedal, že má pocit, že áno. Nevie presne. Svedok tam bol. Čo sa týka prideľovania osobných ochranných pomôcok, asi raz ročne im boli pridelené ochranné pomôcky, ktoré mali na celý rok. Ochrannými pomôckami myslí pracovnú obuv, montérky, štuple do uší, okuliare, to je asi všetko. V tomto smere svedok nemal nejakú konkrétnu úlohu od H.. I. v súvislosti s ochrannými pomôckami, každý používal svoje pomôcky. Práce vo výškach nerobili. Robili len rodinné domy. Pracovali do výšky asi 6 metrov. O tom rebríku, z ktorého spadol H.. T. vie, že domáci ho tam mal na stavbe. Aj on používal ten rebrík. Pán I. ich poučoval o zákaze používať cudzie pomôcky, ale nevie presne uviesť, kedy. Poučení boli tým spôsobom, že im povedal, že nemajú používať cudzie veci. Nevie povedať, prečo potom používal ten rebrík. V danú chvíľu, keď použil ten rebrík, bol tam dostatok pomôcok, ale použili cudzí rebrík. Bolo tam lešenie. Na otázku, že keď tam bol dostatok pomôcok, z akých dôvodov používali tento rebrík, svedok odpovedal, že nevie, použili ho. Pokiaľ ide o poučenie ohľadom zákazu používať cudzie prostriedky, nepamätá si, kto bol prítomný okrem neho, keď ich o tom poučovali. Nevie sa vyjadriť, či tam bol prítomný aj žalobca. Zákaz používať cudzie pomôcky zdôvodňoval pán I. tým, že majú svoje. To bolo jediné zdôvodnenie. Predtým ako sa stal úraz H.. T., bol poučovaný resp. školený o BOZP. Bolo to riadne školenie. Dali si ich nastúpiť a dostali školenie BOZP. Nevie uviesť, kto všetko bol prítomný pri tom školení. O BOZP ich školil nejaký bezpečnostný technik. Bol poučený aj o práci vo výškach, poučenie prebiehalo rovnako ako školenie BOZP. Nevedel sa vyjadriť k skutočnosti, že pán I. nevie preukázať, resp. nemá žiadne dokumenty ohľadom školenia pracovníkov v čase spred vzniku úrazu žalobcu. Na otázku, či podpisoval pred vznikom pracovného úrazu žalobcu nejaké evidenčné karty ohľadom prideľovania pracovných pomôcok, svedok uviedol, že nevie, asi nie. Keď započul ten pád a prišiel na miesto, žalobca už ležal dole, rebrík bol zlomený a lešenie bolo odsunuté nabok. Rebrík bol asi štvormetrový, nevedel presne. Podľa toho čo videl, nevie, čo plánoval robiť H.. T. s tým rebríkom. On žalobcovi na použitie toho rebríka príkaz ani súhlas nedal. Na otázku, v akej pracovnej pozícii boli vo vzťahu k sebe navzájom žalobca a svedok, svedok uviedol, že v rovnocennej. Nedávali jeden druhému príkazy, nariadenia. Každý robil čo mal robiť. Svedkovi bol predložený na nahliadnutie rez rodinného domu, na ktorom vtedy pracovali a na otázku, čo bolo v čase úrazu už postavené v tomto rodinnom dome, svedok uviedol, že schody tam vtedy ešte žiadne neboli. Podesty boli, len tie schody neboli. Na otázku, či bolo možné na tie podesty postaviť lešenie, uviedol, že na podesty nie, lešenie stavali rovno zospodu, z pivnice smerom nahor. Žalobcu viezol do nemocnice do Prešova a nie do Košíc preto, lebo žalobca chcel ísť do Prešova, tam mal švagra. Žalobcu nepresviedčal, aby nenahlasoval pracovný

úraz. Nemá vedomosť, či zamestnávateľ presviedčal žalobcu, aby nehlásil pracovný úraz. Na otázku, že počas toho momentu, odkedy svedok žalobcu našiel až do konca, keď odišiel, ako hodnotil tú udalosť žalobca a či sa nejako vyjadroval, svedok uviedol, že bol si vedomý toho, že spravil chybu, myslí tým vtedy, keď spadol z rebríka. Nekonkretizoval to, nechcel nič viac povedať. Pána T. ako zamestnanca, kolegu hodnotí, že bol v pohode, nebol žiadny problém. Podľa svedka okrem neho a žalobcu na tom rebríku robil ešte asi D. M.. Na otázku, či sa vyjadril H.. I. po tom, ako s ním komunikoval, že je ochotný ísť sa pozrieť na miesto úrazu, svedok uviedol, že nevie. On pána I. neodhováral, aby išiel na to miesto úrazu. Na otázku, či bol svedkom toho, že by sestra žalobcu priniesla na stavbu v Kamenici pre žalobcu pivo, svedok uviedol, že to on nevie. Nevšimol si, či H.. T. používal pri práci alkohol. Zamestnávateľ im nikdy nepovedal, že si majú niečo nájsť na stavenisku a použiť to, ak im niečo chýba. Povedal im, aby nepoužívali cudzie pomôcky, nástroje. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či H.. T. namietal niekedy nedostatok pracovných pomôcok a nástrojov.

11. Svedok J. M. pri výsluchu uviedol, že je švagrom žalobcu. Pracovný úraz priamo nevidel, nebol v tom čase v ten deň na pracovisku. Na tej stavbe ani vôbec nebol. V tom čase vykonával práce u žalovaného na dohodu, ale nie na tejto stavbe. On chodieva len občas. Pracuje v nemocnici v Prešove ako zdravotný asistent na úrazovej ambulancii, kde žalobcu doviezol jeho kolega D.. Vie, že vtedy mu S. volal, že spadol na stavbe a že idú do nemocnice, či náhodou nerobí. Priviezli ho, išli na snímok, zistilo sa, aká je tam zlomenina. Už vedel, že musí byť hospitalizovaný a že je to na dlhšie, že do Vianoc určite nepôjde do práce. Keď išli z röntgenu, tak len D. povedal, že tam nemusí ostávať, že je to zbytočné, lebo žalobca bude určite hospitalizovaný. Potom sa rozprával už len so švagrom. Vo firme u žalovaného robí sadrové omietky. Chodil pracovať s S. I. J. D.. Na otázku, či robil práce vo výškach a v akej výške najviac pracoval, uviedol, že to je ťažké povedať, nevie to uviesť. Na rebríku určite bol, ale presnú výšku uviesť nevie. Bol aj na lešení, rozdiel bol, či išlo len o lešenie v izbách, aby sa nemuselo stáť na rebríku alebo lešenie na schodisku, ktoré bolo vyššie. O práci vo výškach pánom I., resp. niekým iným poučovaný určite nebol. Do času, kedy sa stal pracovný úraz žalobcu, o BOZP poučovaný nebol. Čo sa týka prideľovania ochranných osobných pomôcok, dostal tričko, montérky, topánky, rukavice. Evidenčné listy v tomto smere nepodpisovali. Na otázku, či ich poučoval pán I. o zákaze používať cudzie pracovné prostriedky, resp. cudzie pracovné náradie na stavbách svedok uviedol, že nie. Pán I. nebol vtedy na stavbe, keď robil on so žalobcom a s D. G.. Pokiaľ ide o systém prideľovania prác a ako to prebiehalo, svedok uviedol, že on už buď prišiel do rozbehnutej práce, že už mali niečo pripravené a konkrétne už len bolo treba steny robiť. Oni začali a svedok im pomáhal. Na otázku, či aktuálne je poučovaný pánom I. o BOZP, svedok uviedol, že on nie. Na otázku, či o ostatných zamestnancoch vie, že by boli poučovaní, svedok uviedol, že áno. Na otázku, či mohli používať cudzie pracovné pomôcky na pracovisku, svedok uviedol, že nie. Keď tam už niečo postavené bolo, nejaké lešenie, tak to využili. Pri situácii, keď sa vypisovala prijímacia správa v nemocnici, bol prítomný. Vie, že žalobca k otázke svojho zamestnania sa vyjadril, že je nezamestnaný. Myslí si, že sa tak vyjadril preto, lebo tiež tam asi pracoval len na dohodu. Zamestnávateľ mu nikdy nepovedal, že si má niečo nájsť na stavenisku a použiť to, ak im to chýba. D. to zabezpečoval cez p. I..

12. Svedok D. M. pri výsluchu uviedol, že u žalovaného je zamestnaný na trvalý pracovný pomer od apríla, ale nevie ktorého roku. Pracuje u neho už asi 5 rokov. Predtým bol zamestnaný u žalovaného na dohodu. V ten deň, keď sa stal ten pracovný úraz, tam nebol. Pracoval na tejto zákazke aj on, bol tam pár dní, myslí, že aj deň pred úrazom, ale presne koľko dní, už uviesť nevie. Na stavbe robili traja, bol tam žalobca, pán G. a on. Práce sa robili v podstate dohodou, dohodli si dopredu čo budú robiť na druhý deň a podľa toho vykonávali práce, prípadne si pripravili veci na druhý deň. Robili práce ako na dome, ako na novostavbe, robili sa omietky. Podľa toho, čo bolo treba spraviť, keď sa robí stena, človek sa hore zo zeme nedostane, takže používali rebríky a lešenia. Pokiaľ ide o lešenia, myslí to tak, že lešenie sa dá rozobrať a zložiť podľa potreby, teda môže to byť jedno súvislé lešenie alebo môžu byť postavené napr. ako dve lešenia. Ako to bolo na tomto konkrétnom mieste si už nepamätá, zdá sa mu, že tam lešenie bolo. Boli tam aj rebríky. Bez rebríka by stenu neurobili. Rebríky mali vo firme. Vždy, keď išli na novú stavbu, všetko sa sťahovalo. V tomto prípade, keď sa stal ten úraz, vie, že použili aj ten neoprávnený rebrík, domáceho rebrík, majiteľov, ktorý bol starý, naoko bolo na ňom vidno, že je v dezolátnom stave. Použili ho preto, lebo bol po ruke. Na otázku, prečo riskovali a použili ten rebrík, keď tvrdí, že bol v dezolátnom stave, svedok uviedol, že bol tam po ruke, vyskúšal s nohou tie šteble a udržal, tak ho vyskúšal. Že bol rebrík v dezolátnom stave, to videl. Bol to starý rebrík, ktorý bol možno pohodený niekde vonku a čas ho zničil, poveternostné podmienky. Vyzeral nestabilný, že sa môže zlomiť hocikedy. Na otázku, prečo potom riskoval, keď tvrdí, že sa mohol zlomiť, svedok uviedol,

že proste ho vyskúšal. Na otázku, v akých výškach pracuje u žalovaného, uviedol, že keď sa robí dom, v normálnych výškach, nevie sa k tomu vyjadriť, približne 3 metre. O práci vo výškach v priebehu toho, čo je zamestnaný u žalovaného, poučený bol. Poučovaný bol za celý čas, čo je zamestnaný u žalovaného. Vždy keď prišli na stavbu, prízvukoval im a hovoril, že nemajú používať cudzie veci, že ich zašpinia, že ich budú musieť potom nahradiť. Aká je to práca vo výškach, aké sú tu špecifiká a riziká takejto práce, poučovaný bol, podľa jeho vyjadrenia preto, aby sa mu nič nestalo. Papierovo to nebolo, len slovne. Zamestnávateľ vo vzťahu ku práci vo výškach ich poučoval o používaní stabilných rebríkov, lešenia, ktoré majú od firmy. Predpisovo a papierovo poučení neboli, proste im povedal, že majú robiť tak, aby sa nič nestalo. Skontrolovať si rebrík, lešenie, či je dostatočne v poriadku. Svedok nevedel uviesť, ako presne je definovaná práca vo výškach, uviedol, že treba si skontrolovať veci, na ktorých idú hore. Takéto poučovanie prebehlo vždy, keď išli na nejakú stavbu, stále im to prízvukoval. O BOZP ich poučoval zamestnávateľ ústne vždy na začiatku, keď išli na novú stavbu. Poučovanie prebiehalo tak, že prišli na stavbu, zamestnávateľ im povedal, že nemajú brať cudzie veci, že sa zničia, zašpinia ich, potom to musí ísť k náhrade. S právnymi predpismi ohľadne BOZP poučovaný nebol. V tejto súvislosti školenia neprebehli. Čo sa týka prideľovania osobných ochranných prostriedkov, dostávali vždy, čo sa týka obuvi, montérky, tričká, mikiny a vestu. Dostali aj prilbu. O prevzatí týchto prostriedkov nepodpisovali nič, žiadny záznam, papierovo to nebolo, len ústne. Pracovných pomôcok pri práci mali dostatok. Keď niečo chýbalo, telefonovalo sa, alebo svedok išiel po danú vec, čo chýbala. Tie dni, keď sa stal úraz žalobcovi a kedy tam bol aj svedok, bol dostatok týchto pomôcok. Na otázku, či vie svedok vysvetliť skutočný dôvod toho, že keď je niečoho dostatok, prečo použije niečo, nejaký pracovný nástroj, čo zamestnávateľovi nepatrí, navyše podľa vlastného vyjadrenia v dezolátnom stave, svedok uviedol, že proste bol tam a použili ho. Na otázku, či bol niekedy prítomný počas poučovania konateľom žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, svedok uviedol, že vždy boli všetci traja na stavbe, prišiel tam a povedal to pred nimi všetkými. Pán I. nemal vedomosť o tom, že používajú nepovolený rebrík, ktorý je naviac v dezolátnom stave, proste ho zobrali a používali. O predpisoch BOZP ich školil p. I. on im to hovoril a keď nie, tak H. G.. Zo strany pána G. to bolo tiež slovné poučenie. Keď videl, že niečo používajú, hneď im povedal, že to majú odložiť, nemajú používať cudzie veci. Pán G. ten dezolátny rebrík nepoužil. Na položenú otázku svedok odpovedal, že áno, nerešpektovali pokyny zamestnávateľa. Čo sa týka prílb, mali ich na stavbe, aj na tejto konkrétnej, ale ich nepoužívali z dôvodu, že im to nevyhovovalo proste na hlave, robili klasické steny, tak si nebude dávať prilbu. Na ďalšie položené otázky svedok uviedol, že on konkrétne nedával nijaký súhlas alebo pokyn žalobcovi na použitie tohto rebríka. Ak im na stavbe niečo chýbalo, vždy museli zatelefonovať zamestnávateľovi a on im to dodal. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca niekedy namietal nedostatok pracovných pomôcok u zamestnávateľa. Čo sa týka hodnotenia žalobcu ako zamestnanca, ako kolegu, čo sa týka práce, svedok uviedol, že ako pracovník bol celkom dobrý, vedel urobiť čo bolo treba.

13. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že vykonaním dokazovania vo veci je žalobca toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na zbavenie sa zodpovednosti za predmetný pracovný úraz žalobcu, pričom nepreukázal ani žiadne porušenie pokynov resp. právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu. Z výsluchu konateľa na pojednávaní vyplynulo podľa názoru žalobcu jeho flagrantné porušovanie právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako aj jeho značná neznalosť právnych noriem v tomto smere. Taktiež poukázal na priložený spis inšpektorátu práce, z ktorého vyplynuli skutočnosti, ktoré uviedol v písomných podaniach počas konania. Za takéhoto skutkového stavu vôbec podľa žalobcu nemohlo dôjsť k riadnemu preukázateľnému a pravidelnému oboznamovaniu zamestnancov žalovaného ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Táto skutočnosť má pritom relevanciu z pohľadu nemožnosti žalovaného zbaviť sa svojej zodpovednosti podľa § 196 Zákonníka práce. Taktiež poukazuje, že z výsluchu konateľa žalovaného jednoznačne vyplynulo, že ani samotný konateľ vôbec netvrdil, že by pokyn vo vzťahu k zákazu používať cudzie náradie sledoval zaistenie bezpečnosti alebo mal za účel ochranu zdravia pri práci. Naopak, konateľ sa vyjadril v tomto smere dvakrát úplne jednoznačne a teda, že argumentoval tým, že takýto pokyn sledoval výhradne finančné záujmy konateľa.

14. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že vždy sa to tak robilo a verí tomu, že dodnes sa to tak robí vo firme. Ak by mali dostatok komponentov na vykonávanie práce, nepoužili by tento rebrík. Ak by bol ten rebrík v dezolátnom stave, ako uvádzal svedok M., určite by naňho nevyšiel vo výške 6 metrov, v ktorej výške robil deň predtým. Od pána I. bolo vždy zabezpečené iba nejaké to základné vybavenie a zvyšok bol nariadený nájsť si niečo na dvore, v garáži, v pivnici, kdekoľvek, aby sa tá stavba dala zrealizovať. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal, pripojil sa k prednesom svojho právneho zástupcu.

15. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a priznať žalovanému trovy konania. Podľa ich názoru zo strany žalobcu došlo k tzv. excesu, preto nemožno daný úraz klasifikovať ako pracovný úraz. Ak súd však dospeje k záveru o pracovnom úraze, uvádza, že v konaní bolo preukázané, že za tento úraz nesie v plnom rozsahu zodpovednosť žalobca v zmysle § 196 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko škoda na zdraví vznikla z dôvodu konania žalobcu v rozpore s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O týchto pokynoch nepoužívať cudzie pracovné pomôcky, v tomto konkrétnom prípade cudzí rebrík, žalobca vedel. Napriek tomu konal v rozpore s týmito pokynmi a nestabilný rebrík použil. Výpoveďami svedkov D. G., J. M. a D. M. bolo preukázané, že zamestnanci teda aj žalobca mali vedomosť o zákaze používať cudzie pracovné prostriedky. Porušenie týchto pokynov viedlo k vzniku poškodenia zdravia u žalobcu. Teda sú jeho 100 % príčinou. Nedostatky žalovaného, ktoré opakovane pripomína právny zástupca žalobcu, súvisiace s formálnymi podmienkami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nemajú priamu príčinnú súvislosť s poškodením zdravia žalobcu.

16. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

17. Žalobca ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom Dohodu o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce zo dňa 12.02.2015 s dojednanou pracovnou úlohou: pomocné stavebné práce, dojednaným rozsahom prác: max. 350 hodín s tým, že pracovná úloha bude vykonaná od 13.02.2015 a zamestnanec vykoná pracovnú úlohu osobne.

18. Dňa 09.10.2015 ráno po začatí práce na stavbe realizovanej v obci Košice - Krásna žalobca spadol z rebríka a utrpel zlomeninu dolného konca píšťaly (tibia) so zlomeninou ihlice (fibula, každá časť) pravej nohy. K pádu došlo v dôsledku zlomenia rebríka, na ktorom stál a vykonával prácu. Predmetný rebrík bol vlastníctvom vlastníka nehnuteľnosti. Využívali ho pri práci aj ďalší zamestnanci žalovaného, D. G. a D. M.. V tom čase bol na pracovisku prítomný zamestnanec pán G., s ktorým žalobca bol v ten deň na stavbe. Bezprostredne po úraze pán G. naložil žalobcu do motorového vozidla a odviezol na ošetrenie do Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Následne sa telefonicky skontaktoval s konateľom žalovaného.

19. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 28.12.2015 Dohodu o skončení pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce podľa § 60 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce v znení neskorších predpisov, v ktorej sa dohodli, že rozväzujú pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 12.02.2015, pričom pracovný pomer končí dňom 31.12.2015.

20. Podľa Stanoviska k podnetu zo strany Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 21.11.2016 (vypracovaného na základe podania - podnetu žalobcu zo dňa 05.10.2016, doručeného dňa 11.10.2016) Inšpektorát práce vykonal u žalovaného inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona čl. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce. Inšpekciou práce boli u zamestnávateľa zistené porušenia v oblasti BOZP a PPV. Inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zistené nedostatky nariadil zamestnávateľovi odstrániť. Počas inšpekcie práce sa inšpektori práce zaoberali aj skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca v súvislosti s jeho úrazom, ktorý sa stal dňa 09.10.2015. V Stanovisku je uvedené, že zamestnávateľ počas inšpekcie práce inšpektorom práce uviedol a doložil skutočnosti v súvislosti s úrazom žalobcu, ktoré sú protichodné s tvrdeniami, ktoré uviedol žalobca v liste zo dňa 05.10.2016 ako aj v zápisnici o podaní informácie zo dňa 08.11.2016. Z uvedeného vyplýva, že ide o rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a tvrdeniami zamestnávateľa, ktoré sa nedajú vykonanou inšpekciou práce jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť a inšpektori práce nemajú kompetencie takýto spor rozhodnúť. Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce odkázal Inšpektorát práce Prešov žalobcu s jeho nárokmi na súd.

21. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 10.12.2015 bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 9.10.2015 za predpokladu, že

dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní za obdobie od 19.10.2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 0,47828000 eur za deň.

22. Rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 02.11.2017 č. 24052-7/2017-PO a č. 24052-6/2017-PO boli prerušené konania v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu za bolesť a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného žalobcu v dôsledku úrazu zo dňa 09.10.2015 z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke a dôvodu, že v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Zamestnávateľ na výzvu o oznámenie poistnej udalosti, ktorá mu bola adresovaná pod č. 16324-5/2017-PO dňa 19.10.2017 nereagoval a svoje stanovisko písomne nepredložil. Inšpektorát práce Prešov na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 19.10.2017 nepredložil výsledky prešetrovania okolností a príčiny vzniku úrazu zo dňa 09.10.2015. V konaní o priznanie predmetných náhrad bude Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov pokračovať po zistení presného a úplného skutkového stavu a po doručení poškodeným právoplatného rozhodnutia z individuálneho pracovného sporu, ktoré je pre účely rozhodovania o dávkach sociálneho poistenia konaním o predbežnej otázke.

23. V protokole Inšpektorátu práce Prešov č.: IPV-047-39-2.2/P-E22, 24-16 zo dňa 16.11.2016 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná u zamestnávateľa (ďalej kontrolovaný subjekt) v dňoch 25.10.2016 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 07.11., 08.11 a 12.11.2016 na inšpektoráte práce, pričom kontrolovaným subjektom bol žalovaný, v časti Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je uvedené pod písmenom B novozistené nedostatky: Školenie BOZP (0309) 1. Zamestnávateľ Albert - IN, s.r.o., Ľutinská 140/2, 082 56 Pečovská Nová Ves si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať zamestnanca pri jeho prijatí do zamestnania s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je v rozpore s § 7 ods. 3 Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o čom svedčí skutočnosť, že zamestnávateľ po podpísaní Dohody o vykonaní práce s pánom S. T.Ň., F.. XX.XX.XXXX zo dňa 12.02.2015 ho preukázateľne neoboznámil s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. H.. S. T. pre zamestnávateľa vykonával pomocné stavebné práce na rôznych staveniskách, o čom svedčí aj evidencia pracovného času za mesiace september, október 2015. Ďalej v časti Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (1211) v rámci novozistených nedostatkov je uvedené, že zamestnávateľ (žalovaný) na plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb využíval v kontrolovanom období závislú prácu fyzickej osoby a to výkonom práce zamestnanca na základe písomne uzatvorenej Dohody o vykonaní práce s p. S. T., F.. XX.XX.XXXX, napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom (pomocné stavebné práce), čo je v rozpore s ustanovením § 223 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. V Závere je uvedené, že obsah protokolu bol prerokovaný dňa 16.11.2016 s konateľom spoločnosti p. W. I., ktorý ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v prerokovanom protokole sa vyjadril spôsobom, že s obsahom protokolu súhlasí a nedostatky odstráni.

24. Podľa prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 28.10.2015 bol žalobca hospitalizovaný od 09.10.2015 o 9.45 hod. do 28.10.2015 10.00 hod. s tým, že 09.10.2015 ráno spadol z lešenia z výšky 4 metrov. Podľa RTG prítomná zlomenina pilonu tibie vpravo. Pacient prijatý za účelom operačného riešenia. Po uskutočnení operácie pri prepustení bola uvedená diagnóza: zlomenina dolného konca píšťaly (tibia) so zlomeninou ihlice (fibula, každá časť).

25. Podľa prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 3.12.2015 bol žalobca hospitalizovaný od 18.11.2015 do 02.12.2015 s tým, že pacient (žalobca) bol prijatý na oddelenie úrazovej chirurgie za účelom VAC terapie plastiky VTK po OS pre kominnut. fr. pilonu tibiae vpr., teda z dôvodu operácie, ktorá sa uskutočnila dňa 26.11.2015.

26. Žalovaný predložil súdu dve čestné prehlásenia identického obsahu, v ktorých dotknuté subjekty prehlásili, že počas vykonávania prác zo strany žalovaného videli, že jeho pracovníci vykonávali práce

s dostatočnými pracovnými prostriedkami, náradiami a ochrannými pracovnými prostriedkami. Môžu potvrdiť, že pán I. dbal o prevenciu bezpečnosti ochrany zdravia pri práci svojich pracovníkov. Neraz videli, ako vykonával kontroly pracovníkov, dával im pokyny a usmerňoval ich prácu. So spoločnosťou Albert - IN, s.r.o. majú dobré a profesionálne skúsenosti. Na čestnom prehlásení zo dňa 15.11.2017 je pečiatka obchodnej spoločnosti PB Capital, a.s., Mlynská 27, Košice a nečitateľný podpis, na čestnom prehlásení zo dňa 03.11.2017 je pečiatka subjektu O.. E. E., E., Ž. X, Prešov a nečitateľný podpis.

27. Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároku z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

28. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

29. Podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

30. Je potrebné predovšetkým konštatovať, že prejednanie a rozhodovanie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je pracovným úrazom, resp. ktorej predmetom je určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním vzniknutú, patrí v zmysle citovaného <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/> § 3 a § 316 ods. 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> do právomoci súdu. Aj po prijatí zákona č. 461/2003 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> Z. z. v znení neskorších predpisov účinného od 01.01.2004, sa v Zákonníku práce naďalej nachádza právna úprava zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania týkajúca sa predpokladov zodpovednosti za škodu (§ 195 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>), podmienok zbavenia sa zodpovednosti za škodu (§ 196 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>) a podmienok, kedy sa zamestnávateľ nemôže zodpovednosti zbaviť (§ 197 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>), vrátane vymedzenia pojmu pracovného úrazu (§ 195 ods. 2 a 3 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>). Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, je sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu.

31. Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 zákona číslo 311/2001 Z. z. (ďalej aj len „") ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

32. Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

33. Podľa ustanovenia § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

34. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

35. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

36. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

37. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

38. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

39. Pri posudzovaní ľahkomyseľného konania zamestnanca treba prihliadať najmä na kvalifikáciu zamestnanca, získané skúsenosti, dĺžku zamestnania. Ďalšou podmienkou právnej kvalifikácie ľahkomyseľného konania zamestnanca je, aby aj spôsob činnosti konania bol v rozpore s obvyklým spôsobom konania zamestnanca. Ak by si takýmto spôsobom počínali aj iní zamestnanci a zamestnávateľ by im to trpel, konanie zamestnanca by nebolo možné hodnotiť ako ľahkomyseľné v rozpore s obvyklým správaním sa zamestnancov.

40. Podľa § 81 písm. c) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

41. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Oboznamovanie a informovanie zamestnancov", zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

42. Podľa ustanovenia § 226 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.

43. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona čl. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení") pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

44. Podľa ustanovenia § 16 citovaného zákona o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

45. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 citovaného zákona o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok, b) úrazová renta, c) jednorazové vyrovnanie, d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie, f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, g) rekvalifikácia a rekvalifikačné, h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, i) náhrada nákladov spojených s liečením, j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.

46. Podľa § 99 citovaného zákona poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 109 ods. 2 citovaného zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

48. Podľa § 172 ods. 2 citovaného zákona v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

49. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

50. Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

51. Podľa § 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení si organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

52. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia v tomto prípade určenia zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

53. Z judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 65/2006 vyplýva, že Sociálna poisťovňa samostatne vo forme rozhodnutia o otázke, či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti za škodu ním vzniknutú nerozhoduje. Sociálna poisťovňa si môže v rámci konania o úrazovej dávke o takejto otázke urobiť len úsudok. Preto nemožno v takomto konaní vylúčiť ani podanie tzv. žaloby svojho druhu. V takomto prípade neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu tak ako je tomu pri určovacích žalobách. Sociálna poisťovňa si môže sama (avšak nemusí) v konaní o nároku na úrazovú dávku urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorou v tomto konaní nepochybne môže byť aj otázka, či ide o pracovný úraz alebo otázka rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pracovným úrazom vzniknutú. Ak tak neurobí (spravidla, ak takáto otázka je sporná) konanie preruší, pričom sa nevylučuje, že na začatie takéhoto konania dá sama podnet. Sociálna poisťovňa však samostatne vo forme rozhodnutia o otázke či ide o pracovný úraz alebo o otázke rozsahu zodpovednosti škodu ním vzniknutú nerozhoduje. Priamo prejednať a rozhodnúť takúto vec môže len súd v občianskom súdnom konaní. Takýmto rozhodnutím je Sociálna poisťovňa potom v samotnom konaní o úrazovej dávke viazaná.

54. Z judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 157/2008 vyplýva, že v konaní vo veciach úrazového poistenia je Sociálna poisťovňa oprávnená riešiť predbežné otázky, ktorých posúdenie je nevyhnutné pre rozhodnutie o priznaní a výplate dávky. Ako predbežnú otázku môže teda riešiť aj otázku, či poškodenie zdravia je pracovným úrazom a či sú splnené podmienky pre čiastočné alebo úplné zbavenie zodpovednosti za poškodenie zdravia pracovným úrazom. Riešenie týchto otázok predpokladá priamo zákon o sociálnom poistení.

55. Súd má z vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia za preukázané, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe proti žalovanému existuje. Jedná sa o tzv. žalobu sui generis, t. j. žalobu svojho druhu, nakoľko má za to, že ide o žalobu podanú v zmysle zákonného zmocnenia, tak ako to predpokladá § 198 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a preukázané, že v čase, kedy žalobca žalobu na určenie, že úraz je pracovným úrazom a na určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz podal, nebolo o jeho nároku s konečnou platnosťou rozhodnuté, nakoľko konanie bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov prerušené. Z uvedeného teda vyplýva, že sociálna poisťovňa nevyužila možnosť, ktorú jej priznáva § 198 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. podnet na začatie konania o spornej otázke na súd nepodala (v tomto prípade otázke pracovného úrazu a zodpovednosti za pracovný úraz), ale konanie prerušila, nakoľko právo podať podnet - žalobu na začatie konania o spornej otázke využil samotný žalobca. Rozhodnutím súdu je sociálna poisťovňa pri následnom rozhodovaní o nároku na úrazovú dávku viazaná.

56. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vykonával u žalovaného na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 12.02.215 pomocné stavebné práce. Pri práci vystúpil na rebrík patriaci vlastníkovi nehnuteľnosti, z ktorého spadol, v dôsledku čoho došlo u neho k pracovnému úrazu - zlomenine dolného konca píšťaly (tibia) so zlomeninou ihlice (fibula, každá časť) pravej nohy. Sporné medzi sporovými stranami je, či sa jedná o pracovný úraz a aká bola miera zavinenia žalovaného na pracovnom úraze žalobcu. Žalovaný bol v čase vzniku úrazu žalobcu jeho zamestnávateľom. Zamestnávateľ zodpovedá za poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré mu bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Takýmto vonkajším vplyvom bolo zlomenie sa rebríka dňa 09.10.2015. Zodpovednosť zamestnávateľa však nie je absolútna a možno sa jej zbaviť celkom alebo sčasti, a to vtedy, ak škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca nebol žalovaným oboznámený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, osobitne aj pri práci vo výškach, ich znalosť a dodržiavanie neboli sústavne vyžadované a kontrolované.

57. Sám žalovaný nedodržiaval právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo konštatoval aj Inšpektorát práce Prešov, ale o žalobcovi tvrdil, že je nezodpovedný. Sám žalovaný neviedol žiadnu evidenciu v zmysle právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ale jeho právny zástupca položil žalobcovi otázku, či má písomný doklad o tom, že namietal nedostatky žalovanému. Konateľ žalovaného dokonca v odpovedi na otázku svojho právneho zástupcu poukázal na požívanie alkoholu žalobcom. Uvedené skutočnosti sú v tomto konaní právne irelevantné. Konateľ

žalovaného pri výsluchu na jednej strane tvrdil, že mu nikto nič nepovedal, na druhej strane tvrdil, že mu žalobca povedal, že je to jeho chyba a on sa do toho nemá starať. Tvrdil, že na stavbe bolo dosť pracovných pomôcok, takže je nelogické, že žalobca ako aj svedkovia H.. G. I. H.. M. používali predmetný rebrík, ktorého vlastníkom bol vlastník nehnuteľnosti. Z výsluchu konateľa žalovaného ako aj svedkov G. I. M. (ktorí vykonávali práce na predmetnej stavbe spolu so žalobcom) jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o pokyn konateľa žalovaného, aby nepoužívali cudzie pracovné pomôcky nachádzajúce sa na stavbe, nešlo o pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale o pokyn daný z dôvodu predchádzania zodpovednosti za škodu zo strany konateľa žalovaného vo vzťahu k subjektu, ktorý si práce objednal, čo výslovne uviedol samotný konateľ žalovaného. Sú irelevantné tvrdenia konateľa žalovaného, že sa žalobca na nič nesťažoval, že pri predmetnom úraze mu povedal, aby sa do toho nemiešal. Je zjavné, že konateľ žalovaného nemal vedomosť o svojich základných zákonných povinnostiach podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Irelevantné je tiež tvrdenie konateľa žalovaného, že mu žalobca odovzdal maródny lístok po 23 dňoch (z čoho vyplýva, že mu ho odovzdal) a že do lekárskeho nálezu uviedol, že je nezamestnaný. Súd vyhodnotil ako právne bezvýznamné tiež žalovaným predložené čestné prehlásenia, ktorých text je úplne identický, zároveň sú neurčité (nie je uvedené, akého obdobia sa týkajú), sú na nich nečitateľné podpisy. Samotný konateľ žalovaného pri výsluchu viackrát uviedol, že nepozná právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, teda nemohli byť z jeho strany dodržiavané a náležite kontrolované. Tvrdenia sporových strán samozrejme zodpovedajú ich procesnému postaveniu a záujmu v tomto konaní. Je zrejmé, že výpovede svedkov sú determinované existenciou pracovného pomeru vo vzťahu k žalovanému, kde predovšetkým výpovede svedkov G. I. M., ktorí sú stále zamestnaní u žalovaného, sú rozporuplné a dokonca sú v rozpore s tvrdeniami konateľa žalovaného. Tvrdili, že boli poučovaní o predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, hoci samotný konateľ žalovaného vo viacerých smeroch uviedol, že buď si nebol vedomý svojich zákonných povinností alebo ich nedodržal, čo konštatoval aj Inšpektorát práce Prešov. Nevedeli uviesť, ako boli poučovaní, o čom vlastne boli poučovaní a kým. Ich prednesy boli neurčité, nejasné, vedené snahou čo najmenej ublížiť každej zo sporových strán.

58. Vzhľadom na uvedené súd prihliadal predovšetkým na obsah citovaných listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k liberácii. Je preto zodpovedný v celom rozsahu za predmetný pracovný úraz, nakoľko jedinou príčinou jeho vzniku bol pád z rebríka.

59. Ustanovenie § 195 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> vychádza z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa, keď jej predpokladom nie je zavinenie a v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.

60. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd určil, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 09.10.2015, je pracovným úrazom podľa § 195 Zákonníka práce, čo vyplýva z nasledovných skutočností - v čase úrazu existoval pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený dohodou o vykonaní práce zo dňa 12.02.2015, k úrazu došlo pri plnení pracovných úloh, v dôsledku úrazu žalobca utrpel poškodenie zdravia a k úrazu došlo nezávisle od vôle žalobcu krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších činiteľov.

61. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa môže byť len preukázané zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, ktorý bol s týmito predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, pričom ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval a uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

62. Vykonané dokazovanie nepotvrdilo príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným porušením predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu. Túto skutočnosť nepotvrdilo dokazovanie vykonané v tomto konaní, žalovaný preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

63. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe v celosti vyhovel a určil, že predmetný úraz je pracovným úrazom a miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu je v rozsahu 100 %.

64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).