Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 proti žalovanému: C. zastúpený splnomocnenkyňou JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Jána Hajdóczyho 106, 917 01 Trnava, o zaplatenie 109.000 eur, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 109.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.5.2020 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 109.000 eur spolu s náhradou trov konania a to titulom ručenia za poskytnutý úver. V žalobe uviedol, že ako veriteľ uzatvoril dňa 23.9.2015 so spoločnosťou EUREX SLOVAKIA s.r.o., Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.9.2016, Dodatku č. 2 zo dňa 26.4.2017, Dodatku č. 3 zo dňa 24.8.2017 a Dodatku č. 4 zo dňa 1.12.2017. V zmysle bodu 2.2. Zmluvy o úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou aj Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.s. zo dňa 7.3.2008, v znení neskorších dodatkov. Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti (ďalej celková pohľadávka veriteľa). Dňa 29.6.2018 nastal deň konečnej splatnosti úveru vrátane jeho príslušenstva. Žalobca listom zo dňa 13.7.2018 vyzval dlžníka na zaplatenie celkovej pohľadávky veriteľa. Výzva sa považuje v súlade s bodom 16.3. písm. c. VÚP za doručenú tretím dňom odo dňa odoslania, teda dňa 16.7.2018. Žalobca ako veriteľ ďalej uzatvoril dňa 20.4.2017 so žalovaným ako ručiteľom Dohodu o ručení. Súčasťou Dohody o ručení sú podľa bodu 1.2. aj VÚP. V zmysle bodu 2.1. Dohody o ručení sa žalovaný v súlade s ustanoveniami zaviazal zaplatiť' žalobcovi za dlžníka celkovú pohľadávku veriteľa (ďalej zabezpečovaná pohľadávka) maximálne do výšky 110.000 eur v prípade, ak ju nezaplatí dlžník. V zmysle bodu 1.4. Dohody o ručení sa pod pojmom zabezpečovaná pohľadávka rozumie aj pohľadávka na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe Zmluvy o úvere, t. j. celková pohľadávka veriteľa. Žalobca listom

- Výzvou na zaplatenie zo dňa 23.7.2018 oznámil žalovanému, že dlžník je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky veriteľa a vyzval žalovaného na jej zaplatenie titulom ručenia. Výzva na zaplatenie žalovanému bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 24.7.2018 a v súlade s bodom 16.3. písm. c. VÚP sa považuje za doručenú dňa 27.7.2018. Žalobca listom - Predžalobnou výzvou na zaplatenie zo dňa 16.4.2019 opakovane oznámil žalovanému, že dlžník je stále v omeškaní s platením celkovej pohľadávky veriteľa a opakovane vyzval žalovaného na jej zaplatenie titulom ručenia. Predžalobná výzva na zaplatenie žalovanému bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 24.4.2019 a v súlade s bodom 16.3. písm. c) VÚP sa považuje za doručenú dňa 27.4.2019.

Úver poskytnutý dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere je úverom poskytnutým právnickej osobe, ktorého účelom bolo financovanie prevádzkových potrieb, teda nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný teda poskytol ručenie v zmysle za podnikateľský úver, čiže v predmetnom zmluvnom vzťahu nevystupuje ako spotrebiteľ. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktorá jednoznačne stanovuje, že zabezpečenie podnikateľského záväzku nemá spotrebiteľský charakter, čo potvrdzuje aj rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 17.3.1998 vo veci C 45/96 (Bayerische Hypotheken und Wechselbank AG proti Edgard Dietzinger), ktorý okrem iného rieši aj otázku poskytnutia ochrany spotrebiteľovi, ktorý poskytol zabezpečenie za splatenie úveru podnikateľovi. Európsky súdny dvor dospel k záveru, že poskytnutie zabezpečenia za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe poskytujúcej zabezpečenie poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverová zmluva sú zmluvami o dodávke služby a zabezpečenie je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Ak teda fyzická osoba (ručiteľ) poskytla zabezpečenie za splnenie dlhu treťou osobou, ktorá koná v rámci podnikania, na ručiteľa sa nevzťahuje ochrana v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Na základe Výzvy na zaplatenie zo dňa 23.7.2018 a predžalobnej výzvy na zaplatenie zo dňa 16.4.2019 dňa 7.3.2019 žalovaný poukázal peňažné prostriedky v sume vo výške 1.000 eur v prospech účtu žalobcu, čím žalovaný podľa bodu 2.1. Dohody o ručení čiastočne zaplatil žalobcovi za dlžníka celkovú pohľadávku veriteľa. V zmysle vyššie uvedeného a v súlade s vlastnou evidenciou žalobcu predstavuje celková pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi sumu vo výške 809.478,09 eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť istiny úveru vo výške 809.478,09 eur. Žalobca si súdnom konaní voči žalovanému uplatňuje zaplatenie časti z celkovej pohľadávky veriteľa vo výške 109.000 eur, ktorá predstavuje časť istiny úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere a zároveň nesplatenú časť zabezpečovanej pohľadávky.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.1.2022 (č.l. 251 spisu) uviedol, že napriek podpísanej dohode o ručení za záväzok spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. neručí, pretože ručenie nevzniklo. Svoj názor tj. že mu ručenie nevzniklo, zdôvodnil nasledovne:

- Podľa § 304 ods. 1) Obch. zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brat' na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

- Pre ručenie je charakteristické uplatnenie princípu akcesority z ktorého vyplýva, že vznik a existencia záväzku z ručenia sú v zásade závislé na vzniku a trvaní zaisťovacieho záväzku. Ak zaisťovaný záväzok nevznikne napr. preto, že zmluva je neplatná, nevznikne ani ručenie.

- Zaisťovaný záväzok, zmluva o kontokorentnom úvere je absolútne neplatná. Z dôvodu, že neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, je potrebné vychádzať zo súdnej judikatúry, podľa ktorej neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v .

- Podľa § 39 Obč . zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

- Zmluva o úvere svojim obsahom a účelom odporuje o bankách účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy tj. 23.9.2015.

- Podľa § 27 ods. 1 cit. zákona banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne najmä sú povinné vykonávať obchody: a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká. c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti ; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Podľa § 27 odsek 10 písm. a) zákona o bankách na účely tohto zákona sa rozumie: a) Vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka, alebo pobočka zahraničnej banky 2, dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd. 3. uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácii b) Platobnou schopnosťou riadne a včas plniť peňažné záväzky. Podľa § 27 odsek 12 cit. zákona banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky nedôvodné plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

Podľa § 23 ods. 6 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie : a) rizikom možná strata vrátane škody spôsobenej vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami ; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík: 1. kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera. Podľa žalovaného žalobca porušil zákon o bankách do takej miery, že to hraničí so zločinom úverového podvodu a to na podklade nasledovných skutočností: Spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. vznikla dňa 12.1.2006, sídlo mala v Trnave, na ul. Malženická cesta 1. Podľa výpisu z OR a ŽR mala zapísané množstvo predmetov činnosti, v skutočnosti však nevykonávala žiadnu činnosť, nemala takmer žiadny majetok, okrem základného imania. V skutočnosti nemala žiadnych zamestnancov, aj keď formálne vykazovala zamestnávanie troch zamestnancov, ktorí však v skutočnosti pracovali v spoločnosti PCP INVEST s.r.o., Sereď. Podľa účtovnej závierky za rok 2013, teda necelé dva roky pred poskytnutím úveru mala spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. spolu majetok 39.683 Eur. Táto suma predstavuje obežný majetok - krátkodobé pohľadávky. Teda spoločnosť' nemala žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, zásoby, peniaze na účtoch ani peniaze v hotovosti. Spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. v súvahe uvádza záväzky vo výške 34.043 Eur a za rok 2013 vykázala stratu vo výške 1.557 Eur. Podľa účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. mala spolu majetok 999.223 Eur. Táto suma predstavuje:

- neobežný majetok 104 280 Eur (tj. majetok, ktorý nesúvisí priamo s prevádzkovým cyklom (nehnuteľnosti, pozemky, dlhodobý hmotný investičný majetok)

- obežný majetok 894 870 Eur, ktorý pozostáva z krátkodobých pohľadávok vo výške 889 684 Eur a z financií na účtoch vo výške 5 186 Eur. Suma 889 684 Eur (krátkodobé pohľadávky) pozostáva zo sumy 493 884 Eur - pohľadávky z obchodného styku a 395 800 Eur - iné pohľadávky. V súvahe sú uvedené záväzky vo výške 1.032.031 Eur a záväzky z obchodného styku vo výške 921.406 Eur, záväzky voči spoločníkom 43.374 Eur, záväzky voči zamestnancom 990 Eur, záväzky zo sociálneho poistenia 686 Eur, daňové záväzky 712 Eur, iné záväzky 64 861 Eur. Teda spolu záväzky 2.064.066 Eur. Rozdiel medzi aktívami a pasívami predstavuje sumu 1.064.843 Eur. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že EUREX SLOVAKIA s.r.o. nemala finančnú schopnosť splácať úver, čo sa aj následne potvrdilo. Ukazovatele rentability, aktivity, likvidity boli nepriaznivé, predstavovali pre žalobcu značné finančné riziko, napriek tomu úver poskytol. Dôsledky neschopnosti splácať úver sa netýkajú len dlžníka, ale týkajú sa aj veriteľa. Preto je na veriteľovi, aby dlžníka náležite pred poskytnutím úveru preveril (posúdil jeho schopnosť úver splácať). Žalobca poskytol úver na financovanie prevádzkových potrieb. Dlžník však nemal žiadnu prevádzkáreň, v ktorej by uskutočňovala výrobu, obchod alebo inú podnikateľskú činnosť. Žalovaný si dal vypracovať u znalca finančnú analýzu dlžníka, ktorý zistil, že dlžník bol k 31.12.2014 (teda už viac ako 9 mesiacov pred uzatvorením úverovej zmluvy) platobne neschopný, čím boli splnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu. Napriek takejto závažnej skutočnosti, t j. že spoločnosť EUREX s.r.o. bola platobne neschopná, žalobca tejto spoločnosti poskytol úver až do výšky 1 milión Eur. Týmto žalovaný hrubo porušil zákon o bankách. Za takéto závažné porušenie práva on nenesie zodpovednosť. Žalobca nezabezpečil úver dostatočne

- Zabezpečenie záložným právom k nehnuteľnostiam (bod 7.1 úverovej zmluvy) nemohlo postačiť, pretože tieto majú v skutočnosti hodnotu 300.000 Eur, hoci boli znaleckým posudkom ocenené na sumu 1.000.000 Eur. Pri realizácii záložného práva predajom na dražbe sa preukázalo, že založené nehnuteľnosti majú podstatne nižšiu hodnotu, ako bola ocenená znaleckým posudkom.

- Žalobca sa bez akéhokoľvek dôvodu spoľahol, že budú založené hnuteľné veci (uvedené v článku II. bod 2.3 písm. a úverovej zmluvy), ktoré v čase uzatvorenia úverovej zmluvy spoločnosť EUREX SLOVAKIA s.r.o. nevlastnila a v skutočnosti ani neexistovali.

- Práva zo zmeniek (článok VII. Bod 7.2.1 úverovej zmluvy) žalobca neuplatnil. Konateľ dlžníka IO. úverové finančné prostriedky použil na iné účely ako boli poskytnuté, čo je prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, neobvyklé, nepoctivé a nespravodlivé, som toho názoru, že z týchto dôvodov nemôže znášať ujmu na svojom majetku.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.2.2020 (č.l. 325 spisu) k tvrdeniu žalovaného, že konanie o určenie začalo dňa 7.4.2020, pričom ako dôkaz predložil dokument vydaný Slovenskou poštou, a.s., zo dňa

15.12.2021 uviedol, že tento dokument nie je dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že konanie o určenie bolo začaté skôr ako konanie na plnenie. Z uvedeného dokumentu sa navyše nedá jednoznačne určiť, čo bolo obsahom zásielky č RF007558828SKa teda či obsahom zásielky je skutočne žaloba, na základe ktorej bolo iniciované súdne konanie o určenie. Predmetom zásielky teda mohlo byť kľudne akékoľvek iné podanie zaslané žalovaným. V zmysle je pre účely preukázania okamihu začatia súdneho konania dôležité doručenie žaloby súdu a nie jej podanie alebo doručenie na pošte. V zmysle v spojení s vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku je príslušný organizačný útvar súdu na prijímanie a evidenciu podaní adresovaných súdu podateľňa. Podateľňa je spoločná pre všetky súdne oddelenia a ďalšie organizačné útvary súdu. Okamih doručenia žaloby sa vyznačí tzv. podacou pečiatkou. Podľa ods. l) SPS podacia pečiatka obsahuje označenie súdu, dátum, hodinu a minútu, kedy podanie došlo, či bolo doručené osobne, alebo poštou, údaje o počte rovnopisov a príloh a zaplatení súdneho poplatku. Hodina a minúta prijatia podania sa na podacej pečiatke vyznačí, len ak je to pre konanie potrebné. Zamestnanec podateľne opatri došlé podania a vrátené nedoručené zásielky podacou pečiatkou súdu. Žalobca predložil súdu ako dôkaz fotografiu priamo zo súdneho spisu prvej strany žaloby (č.l. 331 spisu), ktorá je predmetom konania o určenie, na ktorej je vyznačená podacia pečiatka Okresného súdu Bratislava I. Z podacej pečiatky vyznačenej na žalobe teda je evidentné: označenie súdu: Okresný súd Bratislava 1, dátum: 11.5.2020, hodina a minúta: nebolo potrebné uviesť, kedy podanie došlo: 11.5.2020. Ako ďalší podporný dôkaz predložil žalobca Potvrdenie o prijatí návrhu na začatie, v zmysle ktorého Okresný súd v Bratislave I potvrdil, že dňa 11.5.2020 bol návrh na začatie konania (žaloba) prijatý. Vyššie uvedené skutočnosti teda jednoznačne preukazujú, že určovacia žaloba bola doručená podateľni Okresného súdu Bratislava I dňa 11.5.2020 a teda konanie o určenie bolo začaté dňa 11.5.2020. Konanie o plnenie bolo začaté skôr ako konanie o určenie. Čo sa týka posúdenia vzťahu určovacej žaloby a žaloby na plnenie, ak je právnym dôvodom žaloby na plnenie porušenie práva, ktoré má byt' deklarované určovacou žalobou, z hľadiska skúmania procesných podmienok prekážky litispendencie a prekážky rei iudicatae vykazuje osobitnosti. Ide o prípad, keď je určovací žalobný nárok prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie. Žalobný nárok na konzumuje určovací žalobný nárok. Žaloba na plnenie vytvára potom prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie (tak vyhovujúci, ako aj zamietajúci) je pre určovaciu žalobu prekážkou rei iudicatae. S vyššie uvedeným právnym názorom sa stotožňuje aj ustálená súdna prax, v tejto súvislosti poukázal žalobca na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.1.2012, ktorý hovorí: O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo preiudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Žaloba na plnenie konzumuje žalobný nárok žaloby na určenie. Žaloba na plnenie vytvára potom prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. V prípade, ak by hypoteticky žalovaný preukázal, že konanie o určenie bolo začaté skôr ako konanie o plnenie žaloba o určenie netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Žalovaný vôbec v konaní nespochybnil platnosť dohody o ručení a taktiež nebol spochybnený právne relevantným spôsobom obsah ani rozsah jeho záväzku. Keďže žalovaný Dohodu o ručení podpísal, čo taktiež nespochybňuje, svojím podpisom potvrdil, že sa s ňou oboznámil a že s jej obsahom súhlasí. Žalovaný je spoločníkom v EUREX Slovakia s.r.0. (v tomto vyjadrení ako od 22.12.2016 a podľa spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Žalovaný v čase, keď poskytoval ručenie za úver dlžníka mal o Zmluve o úvere vedomosť a musel si byť vedomý finančnej situácie dlžníka. Pokiaľ mal v tom čase pochybnosti o schopnosti splácania dlžníka, nič mu nebránilo Dohodu o ručení

s veriteľom neuzavrieť. Žalovaný neplatnosť ručenia odôvodňuje od akcesority k hlavného záväzku - Zmluvy o úvere. Žalovaný tvrdí, že zmluva o úvere je absolútna neplatná z dôvodu rozporu so o bankách, pričom poukázal na zákona o bankách, podľa ktorého banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky. Žalobca ako veriteľ neporušil žiadne ustanovenie zákona o bankách a postupoval pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou. Zmluva o úvere uzatvorená s dlžníkom nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko výška úrokov a poplatkov v Zmluve o úvere, spôsob a rozsah zabezpečenia úveru nie je vzhľadom na bankovú prax určite nevýhodná. Poskytovanie úverov je jednou z hlavných bankových činností, čiže nejde ani o hospodársky neodôvodnené plnenie. V zmysle Zmluvy o úvere bol dlžník povinný splatiť úver ku dňu konečnej splatnosti a platiť veriteľovi úroky z poskytnutého úveru v zmysle úrokovej sadzby v nej uvedenej a poplatky uvedené v Zmluve o úvere, čiže nešlo o plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Taktiež nemožno usúdiť, že pohľadávka zo zmluvy o úvere bola nedostatočne zabezpečená, práve naopak, zabezpečenie výrazne presahovalo výšku poskytnutého úveru, čo aj bolo potvrdené na str. 21 a nasl. odborného stanoviska č. 1/2022 zo dňa 21.2.2022. Z vyššie uvedeného je nepochybne zrejmé, že žalobca pri poskytovaní úveru na základe Zmluvy o úvere konal v súlade s ustanoveniami Zákona o bankách a teda Zmluva o úvere nemôže byť neplatná z dôvodu konania žalobcu v rozpore so Zákonom o bankách. Pokiaľ by aj hypoteticky nastala situácia, že zmluva o úvere by bola neplatná, táto skutočnosť by nemala za následok zánik ručenia z Dohody o ručení v celom rozsahu, ale len zánik v časti týkajúcej sa pohľadávky zo zmluvy o úvere. V bode 1.4. Dohody o ručení je špecifikovaná Zabezpečovaná pohľadávka. Pod pojmom Zabezpečovaná pohľadávka sa však rozumejú aj pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou v dôsledku plnenia veriteľa bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaný by teda ostal naďalej ručiteľom za ostatné pohľadávky tam definované a bol by povinný plniť žalobcovi v dôsledku plnenia z úveru poskytnutého dlžníkovi na základe neplatného právneho úkonu. Žalovaný tvrdí viaceré skutočnosti, na základe ktorých sa snaží argumentovať, že dlžník nemal finančnú schopnosť splácať úver. Veriteľ si preveril majetkový stav dlžníka. Nakoľko však išlo o rozvojovú investíciu a dlžník nemal dostatok vlastných zdrojov, banka túto skutočnosť zohľadnila vo vyššej úrovni zabezpečenia a vyššej úrokovej sadzbe za poskytnutý úver K tvrdeniu žalovaného, že pri realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve SAL-TECH predajom na dražbe sa preukázalo, že založené nehnuteľnosti majú nižšiu hodnotu žalobca uviedol, že banka pri stanovovaní hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý je pripravovaný externým znalcom z odboru stavebníctvo. Hodnota akéhokoľvek majetku (vrátane nehnuteľností) sa môže časom meniť vzhľadom na množstvo rôznych faktorov - opotrebenie, poškodenie, vývoj trhu, kúpyschopnosť záujemcov a pod.. Zároveň je potrebné dodať, že samotné ohodnotenie nehnuteľností znaleckým posudkom neznamená, že nehnuteľnosť bude na dražbe za takúto cenu vydražená naopak je možné, že cena dosiahnutá vydražením bude omnoho vyššia. K tvrdeniu žalovaného, že veriteľ si neuplatnil práva zo zmeniek (ČI. VII. bod 7.2.1. Zmluvy o úvere) je zavádzajúce tvrdenie, nakoľko zo zmluvnej dokumentácie uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkom a taktiež ani medzi žalovaným a žalobcom nevyplýva, žeby mal žalobca prednostne si uplatniť predmetnú bianko zmenku, naopak, v zmysle bodu 8.6. Všeobecných úverových podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere a Dohody o ručení, žalobca má v prípade existencie viacerých zabezpečení právo realizovať ktorékoľvek z nich. Žalovaný tvrdí, že dlžník v skutočnosti úverové finančné prostriedky použil na iné účely. Účelom poskytnutia úveru bolo financovanie prevádzkových potrieb dlžníka, ako je uvedené v článku I. Základné podmienky Zmluvy o úvere. Financovanie prevádzkových potrieb dlžníka prostredníctvom kontokorentného úveru je spôsob financovania, pri ktorom neodchádza k tomu, aby banka kontrolovala použitie prostriedkov z úveru, nakoľko pri ňom zvyčajne prichádza k realizácii veľkého množstva prevodných príkazov, pričom sa takto načerpaný úver priebežne spláca z peňažných prostriedkov prichádzajúcich na takýto účet. Žalobca nebol povinný na základe žiadneho zmluvného dojednania kontrolovať účel použitia finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dlžník použil finančné prostriedky na iný účel, žalobca takéto konanie dlžníka nemohol ovplyvniť a nemôže byt' uvedené pripisované na ťarchu žalobcu. Naopak, žalovaný je spoločníkom v dlžníkovi, čiže má priamo možnosť podieľať sa na riadení a podnikaní dlžníka a kontrolovať činnosť jeho konateľa. Taktiež ako spoločník má

v zmysle možnosť v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi. Zo znaleckého posudku vypracovaného na základe žiadosti žalovaného nevyplýva, že by znalec posudzoval schopnosť dlžníka splatiť úver z pohľadu zákona o bankách. Žalobca znalecký posudok a najmä jeho závery v celom rozsahu odmietol, čo bližšie zdôvodnil vo vyjadrení. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca poskytol úver dlžníkovi aj keď bol platobne neschopný a tým hrubo porušil zákon o bankách uviedol žalobca, že ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o bankách nezakazuje banke poskytnúť úver spoločnosti, ktorá je platobne neschopná.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.4.2022 uviedol, že súhlasí s názorom žalobcu, že žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu, to však platí iba v prípade, keď žaloba na plnenie je podaná skôr ako určovacia žaloba. Keďže v prejednávanom prípade bola podaná skôr určovacia žaloba, konanie o určovacej žalobe zakladá prekážku litispendencie vo vzťahu k žalobe o plnenie. Jeho ručenie za záväzok spoločnosti EUREX s.r.o. neexistuje a to z dôvodu, že zmluva o kontokorentnom úvere je absolútne neplatná, teda záväzok z neplatnej úverovej zmluvy nebolo možné zabezpečiť (§ 304 ods. 1 Obch. zák.). Keďže ručenie vôbec nevzniklo, nemožno hovoriť o jeho platnosti, resp. neplatnosti. Jeho ručenie vôbec nevzniklo, a preto nemôže ručiť za pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Bez ohľadu na uvedené pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia je premlčaná. Túto vec nebude ďalej rozvádzať, pretože predmetom sporu je zaplatenie 109.000 eur z titulu ručenia za záväzok dlžníka splatiť úver.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o kontokorentnom úvere, dodatkami k tejto zmluve, všeobecnými úverovými podmienkami, dohodou o ručení, výzvami na zaplatenie, so žalobou žalovaného zo dňa 30.3.2020 podanou na Okresný súd Bratislava I, vyjadrením žalobcu k tejto žalobe, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Poverená pracovníčka žalobcu v konaní uviedla, že žalovaný nepreukázal že by splnil nárok požadovaný žalobcom v celom rozsahu. Žalovaný v konaní nespochybňuje rozsah svojho záväzku vyplývajúceho z dohody o ručení ani fakt že dohodu o ručení podpísal. Žalovaný namieta iba neplatnosť úverovej zmluvy, pričom tvrdí že úverová zmluva je neplatná z dôvodu rozporu so zákonom o bankách. Uvedené tvrdenia žalovaného žalobca považuje jednoznačne za účelové nepravdivé a navyše ničím nepreukázané. Žalobca naďalej trvá na tom, že konanie začaté na základe určovacej žaloby na Okresnom súde Bratislava I začalo neskôr ako konanie o zaplatenie na tunajšom súde. Dôkazy, ktoré predložil v tomto smere žalovaný nie sú spôsobilé preukázať, že konanie na Okresnom súde Bratislava I začalo skôr. Navyše tento súd aj sám vyhodnotil, že predmetné konanie bolo začaté 11.5.2020 kedy bola určovacia žaloba riadne doručená príslušnému organizačnému útvaru súdu na evidenciu prijatých podaní, čiže podateľni a predmetné konanie uznesením už medzičasom zastavil. Bez ohľadu na uvedené aj v prípade že by konanie na Okresnom súde Bratislava I začalo skôr, nezakladalo by to v zmysle ustálenej judikatúry prekážku litispendencie pre konanie o zaplatenie, nakoľko žaloba na plnenie konzumuje žalobu o určenie. Určovacia žaloba netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre žalobu na plnenie, pretože pozitívnym či negatívnym určením existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu nebolo ešte záväzným spôsobom rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov konania z tohto existujúceho či neexistujúceho práva či povinnosti. Žalovaným predložené písomné potvrdenie pošty o tom, že poverený zamestnanec súdu prevzal zásielku ešte neznamená, že konanie začalo v tento deň. Je rozhodujúca registrová pečiatka súdu, ktorá potvrdzuje doručenie podania na súd a z tej je zrejmé, že žaloba žalobcu bola podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 11.5.2020. Žalobca žiadnym spôsobom žalovaného neovplyvňoval k podpisu dohody o ručení. To, že žalovaný podpísal dohodu o ručení je iba výsledkom toho, že išlo čisto o jeho dobrovoľnú slobodnú a vážnu vôľu. Z vyjadrení žalovaného a aj vzhľadom na jeho ekonomické vzdelanie je evidentné, že si bol plne vedomý následkov svojho konania a rozsahu svojho záväzku. Banka ako veriteľ si pri uzatváraní úverovej zmluvy splnila všetky svoje povinnosti vyplývajúceho zo zákona o bankách. Úver bol dostatočne zabezpečený či už zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, zmenkami, ďalej bolo poskytnutých ešte 5 dohôd o ručení. Znalecký posudok predložený zo strany žalovaného žalobca vyvrátil posudkom znaleckej organizácie VALUE 4YOU s.r.o.. Znalec, ktorého oslovil žalovaný úplne nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že v čase kedy bol poskytnutý úver bol dlžník v platobnej neschopnosti. Žalobca postupoval v zmysle všeobecných úverových podmienok podľa ktorých veriteľ má oprávnenie realizovať ktorékoľvek zabezpečenie v poradí takom ako si určí. Od konečnej splatnosti v deň 29.6.2018 banka zrealizovala všetky zabezpečenia. Predala sa zabezpečená nehnuteľnosť cca cez 200.000 eur. Traja ďalší ručitelia

plnili za dlžníka dobrovoľne a uhradili spolu cca 500.000 eur. Banka sa zaplatenia dlhu nedomáhala cestou zmeniek, keďže tí istí ručitelia boli aj zmenkovými dlžníkmi tak sa rozhodla uplatňovať si zabezpečenie cestou ručenia. Jedinými ručiteľmi, ktorí si nesplnili svoje povinnosti sú žalovaný a Ing. Y., voči ktorému žalobca vedie tiež súdny spor na Okresnom súde Nitra, ktorý žalobe na prvom stupni vyhovel asi na jeseň roku 2021. Spor však nie je právoplatne ukončený a je na odvolacom súde. K návrhu žalovaného na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, uviedla, že súd by takémuto návrhu nemal vyhovieť, keďže predmetom konania je žaloba o plnenie, o ktorej sa má rozhodnúť konečným rozsudkom, v zmysle ktorého sa rozhodne, že žalovaný je povinný plniť a akú sumu.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že trvá na tom aby bolo konanie zastavené. Je preukázané, že žaloba žalobcu o určenie, že plnenie neexistuje bola doručená príslušnému okresnému súdu Bratislava I dňa 7.4.2020, teda skôr ako bola podaná žaloba o plnenie na tunajší súd. Žalovaný preukazoval, už v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, že žalobu podal na poštovú prepravu už dňa 6.4.2020 a tiež predložil potvrdenie, že zásielku prevzal tento súd dňa 7.4.2020 podľa dokladu z internetu, na ktorom Slovenská pošta uverejňuje doručovanie zásielky. Keďže Okresný súd Bratislava I sa s týmto dôkazom vôbec nevysporiadal, žalovaný išiel na infocentrum Okresného súdu Bratislava I, kde zistil, že na žalobe ako aj na obálke je podacia pečiatka súdu o tom že žaloba bola doručená súdu až 11.5.2020. Keďže si bol žalovaný vedomý, že predmetná pečiatka, teda údaje na tejto pečiatke nezodpovedajú skutočnosti, išiel na príslušnú poštu Bratislava I, kde si vyžiadal písomné potvrdenie o tom kedy bola zásielka doručená Okresnému súdu Bratislava I. Pošta za poplatok v priebehu 1 mesiaca vydala potvrdenie o tom, že zásielku Okresný súd Bratislava I prevzal dňa 7.4.2020 a že zásielku prevzal splnomocnený resp. poverený pracovník tohto súdu a uviedla aj číslo jeho poverenia. Potvrdenie pošty sa nachádza na č.l. 246. Na otázku súdu, že ak by sa aj pripustilo tvrdenie žalovaného, že žaloba o určenie bola podaná skôr ako žaloba na plnenie, v rámci ktorého konania si súd ako prejudiciálnu otázku môže vyriešiť aj otázku platnosti resp. neplatnosti predmetných vzťahov tak či konanie na Okresnom súde Bratislava I bráni v prejednaní veci pred tunajším súdom a je prekážkou litispendencie splnomocnená zástupkyňa odpovedala, že áno je o tom presvedčená z dôvodu, že v oboch konaniach sa prejednáva fakticky tá istá vec s tými istými účastníkmi konania a keď súd bude rozhodovať o plnení, do výroku rozhodnutia nepojme rozhodnutie o tom či ručenie existuje alebo neexistuje, ale bude to iba v odôvodnení. Keďže rozsudok nebude obsahovať rozhodnutie o určení ohľadne existencie ručenia, tak nebude možné de iure podať odvolanie proti tomu či existuje alebo neexistuje ručenie nakoľko takéto rozhodnutie nebude vo výroku rozsudku. Ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o zastavení konania, tak žalovaný navrhuje, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe nároku, ktorým je určenie či ručenie žalovaného existuje alebo nie. Teda súd by mal rozhodnúť v konaní najprv o tom či ručenie existuje alebo nie a to z dôvodu hospodárnosti konania. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že dohoda o ručení nevznikla z toho dôvodu, že podľa ručením možno zabezpečiť iba platný záväzok veriteľa. Pohľadávka veriteľa žalobcu z úverovej zmluvy je neplatná a keďže úverová zmluva je neplatná nemohlo vzniknúť ani ručenie. Úverová zmluva je neplatná v zmysle účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy konkrétne odporuje , ktorý bankám výslovne zakazuje uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytované protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky. Je pravdou že žalobca poskytol spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. úver vo výške 1.000.000 eur, a práve túto zmluvu o kontokorentnom úvere považuje žalovaný za neplatnú. Žalovaný nepopiera, že v čase uzatvárania dohody o ručení bol spoločníkom dlžníka od decembra 2016. Na otázku súdu či objektívne ako spoločník mal žalovaný možnosť v zmysle zákona sa oboznamovať s hospodárskymi výsledkami spoločnosti odpovedala, že fakticky nie, pretože pán Ing. Y., ktorý bol konateľom spoločnosti a ktorý dohodol úverový obchod odmietal spoločníkov informovať o ekonomickej situácii. Na otázku súdu akým spôsobom sa domáhal žalovaný, keď mu bolo bránené v získavaní týchto informácií o chode spoločnosti aby mu tieto informácie boli spoločnosťou oznámené, sprístupnené odpovedala, že nie je povinnosťou žalovaného sa domáhať o poskytnutia takýchto informácií. Na otázku súdu, že ak žalovaný tvrdí, že nemal objektívnu možnosť sa dozvedieť o ekonomickom stave a hospodárskych výsledkoch žalovaného keďže mu to znemožňoval konateľ pán Y. tak prečo aj napriek tomu uzatváral dohodu o ručení kde sa zaviazal zaplatiť záväzok dlžníka až do výšky 110.000 eur odpovedala, že išlo o podmienku banky, ktorá žiadala navýšiť ručenie. Žalovaný bol v banke ubezpečený, že banka ak tak sa uspokojí z iného zabezpečenia, že mu nič nehrozí nakoľko je zabezpečená

nehnuteľnosť a úver bol zabezpečený biankozmenkou. Banka naliehala s tým, aby žalovaný prejavil lojalitu spoločnosti, žalovaný nevedel o tom že milión eur pán Ing. Daniška minul hneď po tom ako vyčerpal úveru, nie na prevádzkové potreby spoločnosti ale peniaze formou pôžičky odovzdal iným firmám, ktorých bol konateľom. Žalovaný podaním zo dňa 26.1.2022 navrhol vykonať dokazovanie všetkými listinami týkajúcimi sa realizácie záložného práva, ktoré mal predložiť žalobca. Žalovaný trvá na vykonaní tohto dokazovania. Žalovanému síce bolo doručené odborné stanovisko vypracované žalobcom avšak nie jeho prílohy, ktoré žiada predložiť. Navrhla doplniť dokazovanie o výsluch pracovníka banky, ktorý dojednával tento úverový obchod.

8. Žalovaný v konaní uviedol, že nepopiera, že dohodu o ručení zo dňa 26.4.2017 uzavrel. Dohodu uzatváral z dôvodu, že bol spoločníkom spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. t.j. dlžníka a pomocou jeho ručenia malo byť umožnené tejto spoločnosti vybudovať stroj, ktorý okamžite splatí všetky pohľadávky, dlžoby ako aj celý úver. Bol oboznámený s výškou dlhu na základe zmluvy o úvere v sume 1.000.000 eur. Pán Daniška ho informoval, že tieto peniaze boli investované do výroby stroja, ukázal mu zmluvu o výrobe stroja, ktorý mala následne spoločnosť predať až za 3.000.000 eur. Naviac ho informoval o kupcovi, ktorý mal záujem o kúpu ďalších 4 strojov. Na otázku súdu ako bol informovaný a akým spôsobom a kým o hospodárení a hospodárskych výsledkoch dlžníka t.j. obchodnej spoločnosti, v ktorej bol sám spoločníkom od decembra 2016 odpovedal, že ekonomickú situáciu spoločnosti si zisťoval pred podpisom danej dohody iba cez banku poskytujúcu úver. Banka bola pre neho garancia opatrnosti pri poskytovaní takto veľkého úveru a uveril slovám bankára: „pán F. ničoho sa nemusíte obávať aj keby ste nepredali ten stroj, tento stroj ako taký bude našou garanciou hnuteľného zabezpečenia“, Banka ho naviac ubezpečila, že má vystavené biankozmenky, ktoré v plnej miere pokryjú akúkoľvek finančnú čiastku. Na otázku súdu či s odstupom času myslí, že takéto ubezpečenia banky o prípadnom uspokojení sa s iným zabezpečením a o zistení ekonomickej situácie dlžníka boli pre neho dostatočné žalovaný odpovedal, že boli hlavne nepravdivé. Na otázku súdu či nevedel nič o nepriaznivých a záporných výsledkoch hospodárenia spoločnosti, ktoré tvrdí, že mala v tej dobe odpovedal, že aj napriek tomu, že bol spoločníkom o tomto nevedel. Nemal ani podozrenie, že by banka mohla dať úver spoločnosti, o ktorej teraz vie také skutočnosti, že aj banka je sama prekvapená ako je možné dať takýto úver. Z úveru dobrovoľne nezaplatil nič. Bola mu bankou stiahnutá suma 1.000 eur z účtu a účet bol zablokovaný. Na otázku poverenej zamestnankyne žalobcu či sa oboznamoval so zverejňovanými účtovnými závierkami obchodnej spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. žalovaný odpovedal, že na to nemal dôvod, pretože prijal tvrdenie banky za relevantné a dostačujúce.

9. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. F./XXXX (č.l. 4 spisu) v znení Dodatkov č. 1 (č.l. 9), č. 2 (č.l. 11), č. 3 (č.l. 13), č. 4 (č.l. 15) súd zistil, že v deň 23.9.2015 žalobca ako veriteľ uzatvoril so spoločnosťou EUREX SLOVAKIA, s.r.o. ako dlžníkom, v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. zmluvu o kontokorentnom úvere na základe, ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver do rámca 1.000.000 eur na zabezpečenie a zaplatenie osobných pohľadávok veriteľa a financovanie jeho prevádzkových potrieb. Úver sa dlžník zaviazal splatiť v deň konečnej splatnosti. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a vystavením bianko zmenky a ručením (dodatok č. 2). Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 29.6.2018. Zo Všeobecných úverových podmienok (č.l. 16, 340 spisu) bod 8.6., ktorými sa strany riadia, súd zistil, že ak dlžník neuhradí v čase stanovenej v zmluve celkovú pohľadávku, alebo akúkoľvek jej časť, má veriteľ právo realizovať zabezpečenie a použiť prostriedky posilnenia vymáhateľnosti pohľadávky a to všetky súčasne alebo v akomkoľvek poradí. Veriteľ má v prípade viacerých zabezpečení právo realizovať ktorékoľvek z nich.

10. Z dohody o ručení zo dňa 20.4.2017 (č.l. 61 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca ako veriteľ a žalovaný ako ručiteľ uzatvorili v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. písomnú dohodu o ručení, v ktorej ručiteľ vyhlásil, že bol oboznámený s tým, že veriteľ uzatvoril s dlžníkom EUREX SLOVAKIA s.r.o. zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej môžu byť dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky do výšky 1.000.000 eur. Vzájomné práva a povinnosti nešpecifikované v dohode sa riadia Všeobecnými úverovými podmienkami a dodatkami k zmluve. V zmysle bodu 1.4 sa zabezpečovanými pohľadávkami okrem iných rozumejú aj pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe úverovej zmluvy (najmä pohľadávky na zaplatenie istiny) a aj pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou v dôsledku plnenia veriteľa bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V bode 2.1 žalovaný ako ručiteľ vyhlásil, že v zmysle § 303 Obch. zák. v prípade ak dlžník

nezaplatí zabezpečenú pohľadávku riadne a včas, zaplatí ju veriteľovi namiesto dlžníka, maximálne však vo výške 110.000 eur. v bode 3.1 písm. d) ručiteľ vyhlásil, že sa nevyskytla žiadna skutočnosť, ktorá by bránila ručiteľovi v platnom uzatvorení tejto zmluvy. Ručiteľ v závere vyhlásil, že dohoda nevznikla na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok.

11. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 13.7.2018 (č.l. 58 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval spoločnosti EUREX SLOVAKIA, s.r.o. výzvu na splatenie celkovej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 23.9.2020 vo výške 1.044.834,16 eur. V prípade nesplnenia tejto povinnosti bude žalobca oprávnený realizovať jej zabezpečenie.

12. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 23.7.2018 (č.l. 64 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému výzvu na splatenie celkovej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 23.9.2020 vo výške v časti 110.000 eur. V prípade nesplnenia tejto povinnosti bude žalobca oprávnený využiť všetky zákonné spôsoby a prostriedky na vymoženie pohľadávky.

13. Z fotokópie žaloby zo dňa 30.3.2020 (č.l. 184 spisu) súd zistil, že žalovaný podal na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie, že jeho ručenie podľa Dohody o ručení uzatvorenej medzi žalobcom (Ing. Marián Sidor, CSc.) ako ručiteľom a žalovaným (Tatra banka, a.s.) ako veriteľom dňa 20.4.2017 nevniklo. Na č.l. 178 sa nachádza vyjadrenie žalobcu z konania sp. zn. k žalobe podanej žalovaným o určenie, že ručenie nevzniklo.

14. Podľa výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

15. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

19. Podľa ustanovenia , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

20. Podľa kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

21. Podľa ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

22. Podľa veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Podľa ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

24. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

26. Podľa o bankách banka môže prijímať vklady a poskytovať úvery alebo, ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, môže poskytovať investičné služby a investičné činnosti podľa osobitného predpisu. Banka môže okrem činností podľa prvej vety vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie bankové činnosti:

27. Podľa o bankách ŠIESTA ČASŤ „POŽIADAVKY NA PODNIKANIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY“ banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať, d) tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.

Podľa § 27 odsek 10 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky 1. pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk, 2. dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd, 3. uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií, 4. vypracúva obchodné zámery a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií, b) platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky, c) likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.

28. Podľa § 27 odsek 12 cit. zákona banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

29. Podľa § 23 odsek 6 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík: 1. kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,

30. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

32. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

33. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

35. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

36. Nie je medzi stranami sporné, že žalovaný ako ručiteľ uzatvoril dňa 20.4.2017 so žalobcom ako veriteľom písomnú dohodu o ručení v zmysle a nasl. , v ktorej vyhlásil že bol oboznámený s tým, že veriteľ uzatvoril s dlžníkom EUREX SLOVAKIA s.r.o. zmluvu o kontokorentnom úvere v znení jej prípadných dodatkov, na základe ktorej môžu byť dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky až do 1.000.000 eur. Ručiteľ vyhlásil že v prípade ak dlžník nezaplatí zabezpečenie pohľadávky riadne a včas, zaplatí veriteľovi za dlžníka túto pohľadávku maximálne do výšky 110.000 eur. Žalovaný uzatváral predmetnú dohodu ako spoločník dlžníka. Nakoľko dlžník včas svoj dlh z úverovej zmluvy nezaplatil a to ani napriek písomnej výzve žalobcu na jeho zaplatenie. tak sa žalobca obrátil s výzvou na zaplatenie aj na žalovaného, ktorý mu však dlh uhradil iba vo výške 1.000 eur a preto vo zvyšku, za ktorý žalovaný ručí 109.000 eur sa obrátil so žalobou na súd.

37. Žalovaný sa v konaní bránil predovšetkým tým že konanie by malo byť zastavené z dôvodu litispendencie podľa , nakoľko na Okresnom súde Bratislava I bola z jeho strany podaná skôr žaloba o určenie, že ručiteľský záväzok z dohody o ručení zo dňa 20.4.2017 nevznikol (č.l. 104 spisu) ako žaloba o plnenie v konaní pred tunajším súdom. Konanie o určovacej žalobe sp. zn. začalo na Okresnom súde Bratislava I podľa tvrdení žalovaného dňa 7.4.2020, kedy bola doručená predmetnému súdu (čo preukazoval písomný potvrdením pošty, o tom, že v tento deň žalobu prevzal splnomocnenec súdu, č.l. 246). Žalobca v konaní spochybnil tvrdenia žalovaného, že žaloba o určenie bola podaná skôr ako žaloba o plnenie podaná na tunajší súd dňa 7.5.2020, resp. že konanie o určenie zažalo skôr ako konanie o plnenie (konanie o určenie malo podľa žalobcu začať 11.5.2020, čo preukazuje podacia pečiatku súdu, č.l. 184 spisu) a v prípade ak by tomu tak aj bolo, tak skôr podaná žaloba o určenie nebráni tomu aby súd konal o neskôr podanej žalobe na plnenie. Súd sa stotožňuje s uvedeným právnym názorom žalobcu a má za to, že aj keby súdne konanie o určenie vyvolané žalovaným na Okresnom súde Bratislava I začalo skôr ako konanie na tunajšom súde o plnenie dlhu, tak takéto konanie nie je preukážkou pre konanie na tunajšom súde. Aj v zmysle judikatúry je ustálené, že konanie o plnenie konzumuje konanie o určenie, ak je určovací žalobný nárok prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie. Žaloba na plnenie vytvára potom prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu a nie naopak. Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie je pre určovaciu žalobu prekážkou rei iudicatae. V danom spore je predmetom konania zaplatenie pohľadávky titulom dohody o ručení, ktorej vznik, existencia je spochybňovaná žalovaným v konaní na Okresnom súde Bratislava I o určenie, tak ako je totožne spochybňovaná jej existencia aj v konaní pred tunajším súdom pri jeho právnej obrane. Z uvedeného dôvodu sa tunajší súd musí prejudiciálne, predbežne vysporiadavať s otázkou existencie resp. neexistencie dohody o ručení, prípadne jej platnosti alebo neplatnosti, bez ohľadu na to, že je podaná v tomto smere žaloba na inom súde. Obdobný právny názor konštatoval v danom konaní už aj

odvolací súd v prípade rozhodovania o prerušení konania (uznesenie KS Trnava č.k. - 239 zo dňa 29.6.2021, odsek 11., 12), ktoré navrhol žalovaný prerušiť práve z tohto dôvodu do skončenia konania na Okresnom súde Bratislava I. a preto nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný na tejto nesprávnej argumentácii zotrval aj naďalej. Súd tak nevidí dôvod na zastavenie konania v zmysle .

38. Ako je už vyššie uvedené, žalovaný sa v konaní bránil tým, že dohoda o ručení zo dňa 20.4.2007 neexistuje resp. nevznikla nakoľko je neplatná samotná zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 23.9.2015 a ručením je v zmysle možné zabezpečiť len platný záväzok dlžníka. Dohoda o ručení je v akcesorickom vzťahu k zmluve o úvere a keď podľa žalovaného nie je platná zmluva o úvere, potom nevznikla ani dohoda o ručení dlhu z tejto zmluvy o úvere. Dohoda o úvere má byť podľa žalovaného neplatná v zmysle , nakoľko tento právny úkon má odporovať o bankách, keďže podľa žalovaného v procese prípravy zmluvy o úvere a pri jej uzatváraní žalobca porušil viaceré svoje povinnosti obsiahnuté v zákona o bankách (to isté tvrdí aj v určovacej žalobe podanej na inom súde, č.l. 108). Podľa žalovaného žalobca nevynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť, pri výkonne svojej činnosti nepostupoval obozretne najmä pri vykonanom obchode spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, nekontroloval objektívnosť evidovaných údajov a nepredchádzal vlastným stranám vrátane škôd, neuskutočnil dôkladnú analýzu ekonomickej výhodnosti obchodu, uzatvoril pre banku úver za nápadne nevýhodných podmienok, nedostatočne zabezpečil pohľadávku z úveru, nekontroloval dostatočne konateľa dlžníka, ktorý podľa žalovaného použil úverové finančné prostriedky na iné účely ako boli poskytnuté atď. Podľa názoru súdu však zmluva o úvere z uvedeného dôvodu neplatná nie je, nakoľko aj v prípade, že by banka porušila niektoré z týchto ustanovení obsiahnutých v zákone o bankách (čo však v konaní jednoznačne preukázané nie je a je zo strany žalobcu rozporované) tak zákon o bankách s takýmto porušením povinností banky (!) nespája neplatnosť právneho úkonu banky pri jej obchodovaní napr. uzatváraní zmlúv o úvere a to je pre posúdenie v danej veci rozhodujúce a zásadné. Ustanovene zákona o bankách upravuje povinnosti samotnej banky v súvislosti s jej organizáciou, riadením a podnikaním. Nejde o žiadne povinnosti vo vzťahu ku klientom, v prípade ktorých nedodržania by sa klient mohol domáhať neplatnosti úkonu banky pri realizovanom obchode. Ide o povinnosti vo vzťahu k vnútornej zodpovednosti banky, k zodpovednosti za vznik prípadnej straty, škody a pod. ktorá by vnikla vlastnou činnosťou banky, ktorá by nedodržala tieto zákonné ustanovenia napr. by uzatvorila obchod, ktorý nesmie uzavrieť lebo by bol pre ňu (a nie pre klienta) uzavretý za nápadne nevýhodných podmienok, za ekonomicky nevýhodných podmienok pre banku (nie pre klienta), nekonala by s dostatočnou odbornou starostlivosťou napr. ak by nekontrolovala objektívnosť evidovaných údajov, nepredchádzala by vlastným (nie klientovým) stratám vrátane škôd, neuskutočnila by analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov atď.. „Sankciou“ za porušenie týchto povinností je napr. aj strata banky, škoda a pod. ale nie neplatnosť finančného, bankového obchodu ako napr. úverovej zmluvy tak ako to nesprávne a zavádzajúco interpretuje žalovaný.

39. Preto z uvedeného dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal rozsiahlou argumentáciou oboch sporových strán v tomto smere (vo vzťahu k porušeniu jednotlivých zákonných povinností žalobcu obsiahnutých v zákone o bankách), ani vykonával v tomto smere ďalšie dokazovanie, ani dokazovanie navrhnuté zo strany žalovaného (dokazovanie všetkými listinami týkajúcimi sa realizácie záložného práva, predložením príloh odborného stanoviska vypracovaného žalobcom, výsluch pracovníka banky, ktorý dojednával úverový obchod atď.) Pri danom právnom posúdenie veci je toto irelevantné. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ), a nie strán konania.

40. Obsah § 39 Občianskeho zák. je nutné vykladať tak, že právny úkon je neplatný v prípade ak odporuje tento úkon zákonu čo nie je daný prípad. Právny úkon - zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 23.9.2015 zákonu o bankách neodporuje a ani inému zákonu, obsahuje všetky zákonné podstatné náležitosti a je uzatvorená riadne a účinne. Zákon umožňuje bankám realizovať bankové služby, obchody aj takýmto spôsobom t.j. poskytovať svojim klientom finančné prostriedky, na základe zmlúv o úvere a konkrétne aj na základe kontokorentného úveru. Takéto právne úkony sú teda jednoznačne zákonom dovolené a v súlade so zákonom o bankách a . Súd tak má preukázané, že

zmluva o kontokorentnom úvere č. F./XXXX (č.l. 4 spisu) v znení Dodatkov č. 1 (č.l. 9), č. 2 (č.l. 11), č. 3 (č.l. 13), č. 4 (č.l. 15) zo dňa 23.9.2015 je platná.

41. Neplatnosť úkonu v zmysle by nastala napríklad v tom prípade, ak by sa pri nejakom právnom úkone vyžadovala v zmysle zákona napríklad písomná forma a v prípade jej nedodržania by daný právny úkon bol v zmysle zákona neplatný, čo nie je daný prípad, nakoľko ako je vyššie uvedené tak s (domnelým) porušením zákona zo strany žalobcu zákon žiadnu neplatnosť úkonu nespája a nespôsobuje to ani právny následok v podobe, že bankový obchod v tomto prípade zmluva o ručení nevznikne. V danom prípade má súd preukázaný vznik ako platnosť zmluvy o úvere tak aj následne potom dohody o ručení.

42. Dohodu o ručení žalovaný riadne podpísal, čo nespochybňuje, svojim podpisom tak potvrdil, že sa s ňou oboznámil a že s jej obsahom súhlasí. Žalobca bol v dobe uzatvorenia dohody, ako aj v dobe pred tým od 22.12.2016 spoločníkom dlžníka a podľa § 122 ods. 2 Obch. zák. mal právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do potrebných dokladov. Žalovaný tak v čase keď poskytoval ručenie mohol mať objektívne vedomosť o finančnej situácii dlžníka, ekonomických ukazovateľoch, hospodárskej činnosti a pokiaľ by mal pochybnosti o schopnosti dlžníka splácať úver nič mu nebránilo v tom, aby dohodu o ručení neuzavrel. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sa spoliehal na to, že všetko potrebné si o dlžníkovi zistila, skontrolovala banka pri uzatváraní úverovej zmluvy a ak tá mala potom záujem s dlžníkom uzavrieť zmluvu o úvere, tak to bolo pre žalovaného dostatočné k uzavretiu dohody o ručení. Treba si však uvedomiť, že banka je iným subjektom s inými zmluvnými povinnosťami, záväzkami ako jej klienti a najmä vstupuje do úverového a iných obchodných vzťahov z úplne iných dôvodov ako dlžník a ručiteľ. Ručiteľ (žalovaný) si mal sám zodpovedne preveriť všetky potrebné informácie o dlžníkovi, na základe ktorých sa sám mal možnosť slobodne a uvážlivo rozhodnúť, či uzavrie dohodu o ručení alebo nie a či sa zaručí za značný záväzok dlžníka. Ak dohodu o ručení slobodne uzavrel (čo nespochybňoval), tak nemôže predsa teraz obviňovať veriteľa, že tento nebol dostatočne obozretný pri uzatváraní zmluvy o úvere, že porušil v tejto súvislosti svoje povinnosti a prenášať na neho ťarchu porušenia svojich vlastných povinností, ktoré mal pri uzatváraní vlastnej dohody. Ako banka, dlžník tak aj ručiteľ pri vstupe do vzájomných zmluvných vzťahov podstupujú isté riziká a je v ich vlastnom záujme tieto riziká čo najviac eliminovať. Tak napr. banka podstupuje riziko, že ňou poskytnuté finančné prostriedky (napr. na základe zmluvy o úvere) jej nebudú vrátené, dôjde k strate vrátane škody a je preto predovšetkým v jej záujme si preveriť finančnú schopnosť dlžníka čo najdôslednejšie, zabezpečiť si splatenie dlhu čo najdôkladnejšie a najúčinnejšie. A ak to neurobí tak sama nesie následky v podobe ekonomickej straty, škody pri bankovom obchode. Dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere rovnako podstupuje riziko, že v prípade ak sa mu nebude ekonomicky dariť ako predpokladá, alebo nebude mať dostatočné finančné zdroje, z ktorých mal v úmysle úver splácať, nevyjde mu rozvojová investícia plánovaná z úverových zdrojov, tak bude od neho dlh veriteľom vymáhaný spolu s prípadnými zmluvnými alebo zákonnými sankciami. A aj ručiteľ podstupuje riziko, že ak dlžník dlh veriteľovi riadne a včas neplní tak ho bude musieť za dlžníka uspokojiť on. Žalovaný ako ručiteľ dobrovoľne toto riziko postúpil, zjavne ako osoba spojená a zainteresovaná s dlžníkom (a to aj na prípadnom podnikateľskom zisku, ktorý mal byť spojený s poskytnutým úverom, čo bolo aj jeho motiváciu pri poskytnutí ručenia ako priznal) a v súdnom konaní, keď sa žiaľ pre neho situácia vyvinula nie podľa jeho očakávaní, tak sa snaží zodpovednosť za svoje konanie (nekonanie) prenášať na veriteľa a jeho údajné pochybenia (porušenia ustanovení zákona o bankách) pri uzatvorení zmluvy o úvere. Žalovaný mal byť sám dostatočne obozretný a starostlivý, keď uzatváral dohodu o ručení a účelovo teraz neprenášať toto svoje pochybenie na veriteľa (banku) v snahe vyhnúť sa plneniu. Žalovanému napr. nebránilo nič v tom, aby si dal už v tej dobe spraviť znaleckú finančnú analýzu a nie až v súčasnosti, mal nahliadnuť do všetkých relevantných písomností a zistiť všetky ukazovatele ak mu v tom bolo bránené tak mal využiť všetky dostupné právne nástroje aby mu to umožnené bolo (v konaní žalovaný nič také neuviedol s tým, že sa spoliehal iba na banku). Žalovaný ako spoločník mal možnosť podieľať sa na riadení a podnikaní dlžníka, podieľať sa na efektívnej kontrole nakladania s finančnými prostriedkami (aj z úveru), keď teraz spochybňuje účel ich naloženia atď.. Naviac žalovaný má (mal) možnosť iniciovať konanie o náhradu škody voči konateľovi dlžníka ak je názoru, že tento nekonal v záujme spoločnosti, v jeho záujme a pod. (v zmysle má žalovaný možnosť v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi). Žalovaný dobrovoľne vstúpil do ručiteľského vzťahu a teraz musí znášať s tým spojené následky.

43. Na základe vyššie uvedeného a opísaného skutkové stavu preto súd nemal v konané preukázané ani žiadne konanie žalobcu, ktoré by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožívalo by preto právnu ochranu v zmysle alebo by bolo v rozpore, priečilo sa dobrým mravom.

44. Nakoľko súd vyhodnotil zmluvu o úvere č. F./XXXX zo dňa 23.9.2015 v znení jej dodatkov ako aj dohodu o ručení zo dňa 20.4.2017 za existujúce, platné a dlžník preukázateľne svoj dlh neuhradil, tak je žalovaný ako ručiteľ v zmysle §, 306 a bodu 2.1 Dohody o ručení povinný zaplatiť za dlžníka dlh do výšky, do ktorej ručí po zohľadnení už započítanej sumy 1.000 eur t.j. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 109.000 eur. Žalovaný obsah ani rozsah jeho záväzku nespochybnil. Na základe toho súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 109.000 eur. Treba dodať, že v zmysle bodu 8.6. Všeobecných úverových podmienok (č.l. 340 spisu) ak dlžník neuhradí v čase stanovenej v zmluve celkovú pohľadávku, alebo akúkoľvek jej časť, má veriteľ právo realizovať zabezpečenie a použiť prostriedky posilnenia vymáhateľnosti pohľadávky a to všetky súčasne alebo v akomkoľvek poradí. Veriteľ má v prípade viacerých zabezpečení právo realizovať ktorékoľvek z nich. Preto je právom voľby žalobcu realizovať vymáhanie pohľadávky od žalovaného bez ohľadu na to, či súčasne a v akom poradí využil aj iné prostriedky jej vymoženia a realizovania zabezpečovacieho práva.

45. Čo sa týka návrhu na rozhodnutie súdu medzitýmnym rozsudkom v zmysle tak súd rozhoduje touto formou len v prípade ak je to účelné a to len o základe alebo nároku. Je zaužívané že súd môže rozhodovať a rozhoduje takýmto spôsobom v prípade žaloby o plnenie napr. pri náhrade škody kedy najprv rozhodne o tom, že základ nároku na náhradu škody je dôvodný a neskôr rozhodne aj o výške tejto škody. V danom prípade však takéto rozhodnutie nemá zmysel je neúčelné, nehospodárne a súd rozhodne konečným rozsudkom o plnení s tým, že ako prejudiciálnu otázku si posúdil otázku platnosti úverovej zmluvy a otázku existencie dohody o ručení, čo je obsiahnuté aj v odôvodnení rozhodnutia a právne závery súdu aj v tomto smere sú napadnuteľné prípadne podaním odvolania, kedy sa napáda síce samotný výrok rozsudku o plnení, avšak je možné spochybniť správnosť právneho posúdenia z ktorého tento výrok vychádza, preto nie je správny názor žalovaného, že táto otázka by súdnemu prieskumu súdom vyššej inštancie nepodliehala.

46. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“