Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cpr-12-2021.pdf
PDF · 83.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cpr/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v spore žalobcu: MERKURY SHOP, s.r.o, so sídlom Duklianska 11, 080 01 Prešov, IČO: 51231735, zastúpený: JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, proti žalovanému: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X., XXX XX T. X., o zaplatenie 643,98 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 643,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 643,98 eur od 13.10.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 643,98 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy, a to od 13.10.2020 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 12.08.2019 pri nástupe do zamestnania Dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 a nasl. Zákonníka práce, na základe ktorej mal žalovaný počas trvania pracovného pomeru so žalobcom hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty. Pracovný pomer žalovaného trval v období od 12.08.2019 do 10.01.2020. Na základe inventúr vykonaných žalobcom bol žalovanému vyúčtovaný schodok na zverených hodnotách v celkovej sume 643,98 € s DPH, za ktorý žalovaný v zmysle § 182 a nasl. Zákonníka práce zodpovedá. Inventúry prebiehali v prítomnosti inventúrnej komisie a boli vykonané v dňoch 23.12.2019 - 31.12.2019 v sklade Magazyn Dunajska Streda mag: 12,1012 za obdobie od 15.11.2019 do 31.12.2019 a v dňoch 22.11.2019 - 21.12.2019 v sklade Magazyn Dunajska Streda mag: 12, 179, 1012 za obdobie od 15.11.2019 do 21.12.2019 v sume spolu 643,98 €. Za mesiac 12/2019 bola žalovanému vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 69,77 €. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 22.05.2020 s označením „Oznámenie o nedoplatku za schodky na zverených hodnotách“ na zaplatenie nedoplatku vo výške 643,98 €. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 27.08.2020 s označením „Predžalobná výzva na zaplatenie“ na zaplatenie dlžnej sumy 643,98 € do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 31.08.2020. Následne listom zo dňa 29.09.2020 s označením „Posledná výzva na zaplatenie“ na zaplatenie dlžnej sumy 643,98 € do dňa 12.10.2020. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 05.10.2020. Obe zásielky žalovaný neprevzal v odbernej lehote.
2. Žalovanému bola v zmysle § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe ako aj poučenie pre individuálne spory, potvrdenie o pridelení a uznesenie Okresného súdu Piešťany. Oznámenie o mieste uloženia písomností bolo v zmysle uvedeného zákona vyvesené na úradnej tabuli mesta Dunajská Streda dňa 8.3.2022 a zvesené dňa 24.3.2022. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi, ktorými mal preukázaný tvrdený skutkový stav. Žalobca ako zamestnávateľa a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 12.8.2019 Dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Zákonník práce“). Na základe predložených protokolov inventúrnych rozdielov č. 16/12/2019/23/O a č. 20/12/2019/23/O bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 3076,92 eur, resp. 1282,05 eur, pričom tento bol rozpočítaný medzi viacerým zamestnancov. Na žalovaného vyšiel podiel na schodku vo výške 473,37 eur, resp. 240,38 eur, teda spolu 713,75 eur. Za mesiac december 2019 bola žalovanému vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 69,77 eur. Vyúčtovaný schodok na zverených hodnotách preto predstavuje sumu 643,98 eur.
4. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
5. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
6. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
7. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 319 Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Podľa § 320 Civilného sporového poriadku, zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
9. Z ustanovení § 182 až § 184 Zákonník práce vyplýva, že predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Je teda zrejmé, že základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. V zmysle súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5 Cdo 248/2009) je konštrukcia zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne. V
žiadnom prípade sem nemožno zahrnúť pracovné pomôcky a motorové vozidlo, ktoré má zamestnanec ako vodič užívať. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku preukazuje zamestnávateľ. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za schodok, ak celkom alebo z časti preukáže, že vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb napr. že došlo k odcudzeniu tovaru.
10. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi ním žiadanú sumu titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Žalobca preukázal platné uzavretie Dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. V danom prípade žalobca listinnými dôkazmi preukázal existenciu schodku. Žalovaný je spoluzodpovedný (spolu s ostatnými zamestnancami uvedenými v príslušných protokoloch) za vznik schodku z inventarizácie, a je povinný zaplatiť svoj podiel náhrady podľa pomeru vypočítaného podľa § 189 Zákonníka práce.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy 643,98 eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na jej zaplatenie poskytnutej žalobcom žalovanému v poslednej výzve na zaplatenie, t.j. odo dňa 13.10.2020.
14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.