Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-63-2016.pdf
PDF · 109.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Ladislavom Révesom, v trestnej veci proti obžalovanej M. U., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods.3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2018, takto
rozhodol:
Obžalovaná:
M. U. nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom: H., t.č. Q. Y.,
je vinná, že
dňa 15. 02. 2015 v čase o 23:08 hod. v Trnave na ulici A. Hlinku v herni „Kafíčko“ zobrala z pravého vrecka zimnej bundy, ktorú mal na sebe oblečenú M. G., mobilný telefón zn. LG L 40 čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čím spôsobila M. G. škodu vo výške 80 eur, a uvedeného konania sa dopustila, aj napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/47/2014 z 19. mája 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. júna 2014, uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
teda
prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, a bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,
č í m s p á c h a l a
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods.1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/101/2014 zo dňa 24.02.2015, právoplatným dňa 24.02.2015, ktorým bol obžalovanej uložený podľa § 212 ods.3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) , § 38 ods.2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7/sedem/ mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému M. G., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom R. č. XX, Y., adresa na doručovanie: A. 1, Trnava, Trojičné nám. 8, škodu vo výške 80 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na obvinenú M. U., nar. XX.XX.XXXX, dňa 12.08.2016 obžalobu pod sp. zn. 2Pv/19015/2207 zo dňa 11.08.2016, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedené.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka- poškodeného M. G., svedkov M. O. a F. O., ďalej v zmysle § 268 ods.2, ods.4 Tr. por. za súhlasu procesných strán súd oboznámil odborné vyjadrenie k výške škody, podľa § 269 Tr. por. oboznámil listinné dôkazy, a to lustráciu podľa IMEI, podklady k mobilnému telefónu, lustráciu z evidencie priestupkov, oznámenie z ÚPSV a R, oznámenie sociálnej poisťovne, správu o povesti mesta Trnava, rozsudok OS Trnava, sp. zn. 4T/101/2014, obsah pripojeného spisového materiálu OS Trnava, sp. zn. 4T/101/2014, trestný rozkaz OS Trnava, sp. zn. 30T/47/2014 zo dňa 19.05.2014 , aktualizovaný register trestov na obžalovanú, lustráciu ZVJS, zápisnicu o dychovej skúške, podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd oboznámil vecný dôkaz a to obrazový záznam z č.l. 48 - 52 spolu s opisom dokumentácie ako i ostatný obsah spisového materiálu.
Obžalovaná M. U. na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2017 po prednesení obžaloby a zákonnom poučení urobila v zmysle ustanovenia § 257 ods.1 Tr. poriadku vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v predmetnej obžalobe.
Následne vo svojej výpovedi uviedla, že v kritickom čase bola v bare „Kafíčko“ a hrala automat. Následne ako dohrala, pozerala sa na tých chalanov /myslela tým poškodeného G. a svedka M. O./, stála im za chrbtom, takých 5 minút. Potom dofajčila, zhasla cigaretu a išla preč. Viac si nepamätá. Čo sa týka predmetného telefónu, tak tento telefón ukradol svedok M. O., ktorý je narkoman, vonku jej ho pred herňou ukázal. Ona išla domov a kam išiel O., to nevie uviesť. Akým spôsobom odcudzil O. ten telefón jej nepovedal. Ďalej uviedla, že vie, že sú v tej herni kamery, aj záznamy, a tam je určite vidieť, kto ten telefón odcudzil. Na otázku prokurátora, že čo ďalej sa stalo s mobilným telefónom obžalovaná uviedla, že asi ho O. niekde predal alebo prefetoval, bližšie sa k tomu nevie vyjadriť. Ona odvtedy, ako jej ho ukázal, ten telefón nevidela. Skutočnosť, že sa v mobilnom telefóne bezprostredne po spáchaní činu nachádzala sim karta registrovaná na jej meno dôvodila tým, že v minulosti jej dal nejaký chalan 10 Euro, že nemá občiansky preukaz , a preto mu kúpila sim kartu resp. dve karty na jej meno. Ten chalan sa volá F. O. a má prezývku O..
Z dôvodu rozporu vo výpovedi obžalovanej s jej výpoveďou v prípravnom konaní navrhol prokurátor prečítať jej výpoveď z prípravného konania (učinenú po vznesení obvinenia), kde obžalovaná uviedla , že predmetnú sim-kartu registrovanú na jej meno predala jej neznámej osobe za 5 eur.
K tomuto rozporu vo svojej výpovedi obžalovaná uviedla, že na svoje meno má viac kariet nakoľko viackrát predala týmto spôsobom sim-karty. To, že uvádzala predtým neznámu osobu a teraz vie, že to bol F. O. vysvetľovala tým, že až teraz si spomenula, že to bol on, lebo zrejme M. O. tomuto predal predmetný telefón. O. jej povedal, že ide na Linčiansku si dať „čáru“ / myslela tým dávku drogy/ a nakoľko O. bol díler drog, tak telefón išiel predať jemu. O. volal aj ju, no ona nešla.
Rozpor neskoršej výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou na začiatku hlavného pojednávania /kedy uviedla, že nevie kam šiel O. z herne/ vysvetľovala obžalovaná tým, že je to už dávno , tak preto si nepamätá presne čo bolo pred 3-4 rokmi.
Svedok- poškodený M. G. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že v kritickom čase bol v podniku Kafíčko pri stanici. Hral automat, požíval alkoholické nápoje, bol pod vplyvom alkoholu, jedno slúchadlo mal na pravom uchu, počúval hudbu, vpravo vrecku mal mobilný telefón. Oblečenú mal čiernu bundu s bielymi pásikmi zn. puma a rifle. Zrazu prišla k nemu obžalovaná aj s jedným pánom /myslel tým svedka O./, naraz začali s ním komunikovať, ale on s nimi moc nekomunikoval, niečo im povedal, ale nepamätá si čo. On sedel, oni boli vedľa neho, obžalovaná bližšie k nemu, ten pán bol vedľa nej. Necítil, že by mu niekto niečo vyberal. Vie, že sa obžalovaná opierala ľavou rukou o jeho bundu preto im aj povedal, aby išli preč. Boli tam tak 5 minút, pozerali na neho a keď odišli zrazu si všimol, že má otvorené pravé vrecko na bunde a vypla mu muzika. Pozrel sa do vrecka a na spodok automatu, kde vypadávajú mince a telefón nikde, ani vo vrecku, ani tam. Tak sa rozbehol von, že kam išli, aby išiel za nimi. Stretol tam kamarátku a hneď jej povedal, aby zavolala políciu, že mu ukradli telefón, ale zrazu išli okolo mestský policajti, tak ich zastavili, povedal im čo sa stalo. Oni hneď zavolali štátnych policajtov, tí ho zobrali na stanicu, a pýtali sa ho, či má aj doklad od toho telefónu. On im na druhý deň priniesol aj krabicu od neho, aj papiere. To bolo všetko. Žiadal, aby mu bola nahradená škoda v zmysle odborného vyjadrenia vo výške 80 Eur.
Rozpor vo výpovedi s prípravným konaním, kedy uviedol, že bol dosť opitý a nepamätal si tie osoby, ktoré boli pri ňom v herni odôvodnil tým, že keď videl kamerový záznam, tak hneď vedel že to bola obžalovaná, nakoľko ju opoznal.
Zo zápisnice o dychovej skúšky zo dňa 15.02.2015 z 23:20 hod. (č.l. 65) vyplýva, že obžalovanému bola dychovou skúškou nameraná hodnota 1,23 mg / liter alkoholu v dychu.
Návrh obhajkyne na odstránenie rozporov výpovede poškodeného oboznámením zápisnice o trestnom oznámení súd odmietol s poukazom na skutočnosť, že nejde o procesne spôsobilú písomnosť, ktorú by bolo možné týmto spôsobom oboznámiť na hlavnom pojednávaní.
Svedok M. O. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2018 uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu s obžalovanou, nemá dôvod nevypovedať. Pokiaľ ide o mobilný telefón, ktorý je predmetom prejednávaného skutku, ten telefón neukradla obžalovaná M. U., ale ten telefón našiel on, zobral ho a dal si ho do vrecka. Na značku telefónu si už nespomína. Priebeh skutku popísal tak, že prišiel spolu s obžalovanou do predmetnej herne, nespomína si koľko bolo hodín, bolo to vo večerných hodinách. Sadli si za automat, čašníčka im doniesla kofolu alebo niečo, nepamätá si to. Hral automaty. Ako odchádzali, tak zbadal na zemi telefón, bolo to pri automatoch, nepamätá si značku, tak ho zobral a dal si ho do vrecka. Potom ho na druhý deň predal, ale komu ho predal, to si už nespomína. V tej dobe bol závislý na heroíne. Užíval drogy, každý deň.
Súd na návrh prokurátora z dôvodu odstránenie rozporov vo výpovedi svedka prečítal výpoveď svedka M. O. z prípravného konania z č.l. 30 - 32 zo dňa 26.03.2015 a tiež z č.l. 27-29 zo dňa 20.11.2015.
Svedok M. O. vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 26.03.2015 z č.l. 30 - 32 / ktorá výpoveď svedka bola učinená pred vznesením obvinenia obžalovanej, no nakoľko v zmysle platnej judikatúry, ak nejde o jediný usvedčujúci dôkaz, možno takúto výpoveď zákonne oboznámiť, súd predmetnú výpoveď v zmysle § 264 ods.1, ods.2 Tr. por. oboznámil / uviedol, že od roku 2003 je dorogovo závislý na pervitíne, ktorý berie príležitostne raz za týždeň. Zo závislosti na drogách sa lieči ambulantne u O.. Z.. V roku 2005 mu bolo súdom nariadené ochranné liečenie počas výkonu trestu. V minulosti bol stíhaný aj odsúdený za majetkovú trestnú činnosť. M. U. pozná asi 15 rokov, pričom asi dva roky spolu chodili a čakajú spolu dieťa. K veci ďalej uviedol, že dňa 15.02.2015 v čase okolo deviatej večer prišiel spolu s M. U. do herne
a baru "Kafíčko" v Trnave na ul. A. Hlinku. Tu hrali automaty. Mal asi desať euro a hral sa na automate. V tom čase bol v herni aj jeden chalan, ktorý sa tiež hral na automate a bolo vidieť, že je opitý. Po čase sa ho ten chalan pýtal, či mu nevie poradiť s nejakou hrou. Prisadol si k nemu na stoličku pri vedľajšom automate a vysvetľoval mu ako má hrať. Nevšimol si, že by mal v ušiach slúchadlá, lebo s ním normálne komunikoval. M. U. sa hrala na automate na druhej strane herne a keď dohrala, prišla k nim. Stála medzi ňou a tým chalanom, pričom sa rukou opierala o jeho stoličku a položila pohár s kofolou na stolík medzi automatmi. Na tom stolíku boli len poháre a popolník. Žiaden mobil si na ňom nevšimol. Chvíľu sa s tým chalanom rozprávali, dofajčil cigaretu a spolu s M. odišli von z herne. Išli domov smerom na Linčiansku. Po ceste mu M. U. ukázala mobilný telefón zn. LG a povedala mu, že ho zobrala tomu chalanovi v herni. Kedy zobrala M. U. v herni tomu chalanovi mobil nevedel uviesť, nakoľko o tom nevedel a vôbec nepostrehol, že mu ho ukradla. Dňa 15.03.2015 išiel za M., lebo potreboval peniaze a požiadal ju aby mu dala ten telefón, čo ukradla tomu chalanovi v bare „Kafíčko“. M. mu ho dala. Uvedený telefón nepoužíval, ale hneď ho založil za 10,- Eur u jedného známeho, ktorý má prezývku O.. Krádež telefónu nenahlásil, lebo M. U. je jeho družka, čakajú spolu dieťa a nechcel jej robiť problémy. Do uvedenej herne v minulosti chodili často spolu, ale nikdy tam M. nič neukradla, lebo vedia, že tam majú kamery.
Svedok M. O. vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 20.11.2015 z č.l. 27-29 / ktorá výpoveď svedka bola učinená po vznesením obvinenia obžalovanej/ iba uviedol, že využíva svojho zákonného práva a po poučení v zmysle § 130 ods.2 Tr. por. odmieta vypovedať.
Tieto rozpory vo výpovediach ako i odmietnutie vypovedať zdôvodnil svedok tým, že vtedy bol narkoman, veľa užíval drogy, mal krízu, uvádzal hocičo, aj čo nebola pravda, vyšetrovateľka si písala čo chcela, tiež nebola pravda, že bol blízkou osobou obžalovanej, že čakali spolu dieťa. Pravda je to, čo uviedol na dnešnom hlavnom pojednávaní.
Svedok F. O. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 10.01.2018 uviedol, že od 23.04.2015 je vo výkone trestu na základe právoplatného odsúdenia za spáchanie drogovej trestnej činnosti, predaj drog-pervitínu. Čo sa týka obžalovanej, túto nepozná, nikdy v minulosti sa spolu nestretli, nikdy od nej nič nekúpil, svedka M. O. pozná iba z videnia, osobne sa nepoznajú, nikdy spolu nič neriešili, žiadny telefón od M. O. nikdy nekúpil. Je pravda, že mu dávali drogovo závislé osoby do zálohy aj rôzne veci výmenou za drogy, bolo to ojedinele, no s M. O. žiadny takýto obchod neuskutočnil. Taktiež potvrdil, že nikdy od obžalovanej žiadnu simkartu nekúpil ani jej nedal kúpiť žiadnu kartu. Drogy užíval iba v minulosti, po prepustení z výkonu trestu r . 2013 do nástupu výkonu trestu v roku 2015 žiadne drogy neužíval.
Z oboznámeného vecného dôkazu - kamerového záznamu z č.l. 48-49 je zrejmé, že sa v čase o 23.04 hod. v čase spáchania skutku herni nachádzali okrem pošk. M. G. ešte dve osoby. Jedna bola mužského pohlavia a sedela o štyri hracie automaty vedľa od poškodeného G.. Druhá osoba ženského pohlavia sedela pri hracom automate za chrbtom poškodeného. Na zázname nie je viditeľné, že by mal pošk. M. G. v ušiach vložené slúchadlá k mobilnému telefónu. V čase o 23.06 hod. si muž prisadol k žene a chvíľu sa rozprávali. Potom si sadol k automatu hneď vedľa pošk. G., pričom sedel na stoličke otočený smerom k poškodenému a rozprávali sa. Muž držal v ruke dámsku kabelku čiernej farby. V čase o 23.07 hod prišla k mužovi a poškodenému aj žena, ktorá bola pri operadle stoličky poškodeného v priestore medzi hracími automatmi poškodeného a muža, pričom sa ľavou rukou opierala operadla stoličky poškodeného, predkláňala sa nad neho a pravou rukou ukazovala na automat. V čase o 23.08 hod. sa žena pravou rukou načiahla smerom k stolíku s nápojmi, ktorý bol medzi hracími automatmi a následne si ju vložila do pravého vrecka svojej bundy. Zo záznamu je vidieť, že v tej ruke niečo držala. V čase o 23.10 hod. sa muž postavil, podal žene kabelku a obidvaja odišli z herne smerom k baru. Pošk. G. asi o 10 sekúnd odišiel za nimi z herne smerom k baru.
Z odborného vyjadrenia hodnoty mobilného telefónu zn. LG L 40, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX zakúpený dňa 26.11.2014 v hodnote 143 Eur (č.l.44) vyplýva, že hodnota predmetného mobilného telefónu v čase spáchania skutku bola 80 Eur.
Z vyjadrenia spoločnosti O2 Slovensko zo dňa 30.03.2015 (č.l. 45) vyplýva, že SIM karta umiestnená v telekomunikačnom zariadení s číslom IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX bola v čase odo dňa 15.02.205 až doposiaľ registrovaná na užívateľa v poradí:
- t.č. XXXX XXX XXX- M. U., R. kríčok 4, H.
- t.č. XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX - M. C., B. B. XX, H.
Z vyjadrenia spoločnosti T mobile zo dňa 10.03.2015 (č.l. 46) vyplýva, že mobilné zariadenie pod číslom IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX bolo registrované na meno účastníka : O. N., Z. XX, H., a následne používané do 15.02.2015.
Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchala ako trestne zodpovedná páchateľka - obžalovaná M. U..
Priebeh udalosti kladenej obžalovanej za vinu v obžalobe prokurátora OP Trnava mal súd jednoznačne preukázaný nielen výpoveďou samotného poškodeného M. G., ktorý podrobne popísal, ako malo ku skutku dôjsť, ale aj z obsahu kamerového záznamu ktorý korešponduje s tým, čo vypovedal poškodený a zároveň vyvracia výpovede obžalovanej M. U. a svedka M. O. o tom, že mobilný telefón vzal M. O.. Túto výpoveď svedka považuje súd jednoznačne za účelovú s cieľom pomôcť obžalovanej zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, pričom tento svedok v podstate opakovane menil svoju výpoveď. Pred vznesením obvinenia obžalovanej podrobne popísal, ako malo ku skutku dôjsť / čo korešponduje aj s inými vykonanými dôkazmi/, následne odmietol vypovedať, aby obžalovanej nepriviedol trestné stíhanie s poukazom na vzájomný vzťah druh-družka a na hlavnom pojednávaní už uviedol, že nie sú v žiadnom rodinnom ani obdobnom pomere s obžalovanou a celý skutok popísal úplne inak. Súd v tomto smere povinne prihliadal najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, ktorá si odporovala v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnosti o ktorej svedok vypovedal, a aj k tomu, či je táto výpoveď v súlade s ostatnými dôkazmi. V tomto smere je potrebné zvýrazniť, že z kamerového záznamu totiž vôbec nevyplýva, že by mal svedok M. O. pri odchode nájsť tento mobilný telefón pri hracích automatoch, a následne tento vziať, nakoľko je zrejmé, že svedok s obžalovanou odišiel zo snímaného priestoru bez toho, aby sa zohol a nejaký predmet zodvihol, pričom je zistiteľné, že v podstate bezprostredne po ich odchode si poškodený všimol absenciu mobilného telefónu na čo okamžite reagoval tým, že šiel za odchádzajúcou dvojicou. Priebeh predmetnej trestnej činnosti mal súd jednoznačne preukázaný aj vyjadrením spoločnosti O2 Slovensko zo dňa 30.03.2015 z ktorého je zrejmé, že SIM karta registrovaná na užívateľa. XXXX XXX XXX- M. U., R. kríčok 4, H. bola už dňa 15.02.2015 /teda v deň skutku/ umiestnená v telekomunikačnom zariadení s číslom IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, keď z priebehu skutku je jednoznačné, že SIM karta obžalovanej musela byť do odcudzeného mobilného zariadenia vložená ešte dňa 15.02.2018 v čase medzi 23.00-24.00 hod, teda bezprostredne po jeho odcudzení, čo nekorešponduje s obranou jak obžalovanej, tak i výpoveďou svedka M. O.. Výpoveď M. O. a obžalovanej o priebehu skutku tiež nesúladí s výpoveďou svedka F. O., ktorý jednoznačne potvrdil, že obžalovanú nepozná, nekupoval od nej žiadne SIM-karty a taktiež neobchodoval ani s M. O. tým spôsobom, že by od neho vzal, resp. kúpil predmetný mobilný telefón. Rovnako kamerový záznam z herne „Kafíčko“ potvrdil priebeh skutku o tom, ako sa obžalovaná v tesnej blízkosti nakláňala nad poškodeného, opierala sa oňho a ako si vkladala nejaký predmet do vrecka.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná M. U. sa dopustila trestného činu, ktorý jej kladie za vinu obžaloba. Svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona , keďže prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, a bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená, a to trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/47/2014 zo dňa 19.05.2014 právoplatným dňa 07.06.2014.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Obžalovaná M. U. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotená. Z oznámenia ÚPSV a R Trnava a Sociálnej poisťovne vyplýva, že je poberateľkou invalidného dôchodku. V priestupkovom registri má viacero záznamov za priestupky proti majetku i za priestupky proti verejnému poriadku.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 7 x súdne trestaná pre majetkovú trestnú činnosť.
Naposledy bol odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/143/2016 právoplatného dňa 20.06.2016, podľa § 212 ods.2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6/šesť/ mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia-
Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/101/2014 vyplýva, že obžalovaná bola dňa 24.02.2015, právoplatne odsúdená za spáchanie prečinu krádeže / skutok spáchaný dňa 20.07.2014/ , za čo je bol podľa § 212 ods.3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods.2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 7/sedem/ mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z čoho je zrejmé, že obžalovaná momentálne súdený skutok spáchala skôr / dňa 15.02.2015/, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, pričom v danej veci účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastali skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/101/2014 dňa 24.02.2015.
Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/47/2014 zo dňa 19.05.2014 právoplatným dňa 07.06.2014 bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c) Tr. por. a bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, čo odôvodňuje právnu kvalifikáciu momentálne súdeného skutku aj ako prečin krádeže podľa § 212 ods. ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd následne vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, uložil obžalovanej pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti a po zistení dvoch priťažujúcich okolností (podľa § 37 písm. h), a písm. m) Tr. zák., nakoľko obžalovaná spáchala viac trestných činov a už bola za trestný čin odsúdená) podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanej skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/101/2014 zo dňa 24.02.2015, právoplatným dňa 24.02.2015, ktorým bol obžalovanej uložený podľa § 212 ods.3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) , § 38 ods.2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7/sedem/ mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Za spáchaný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods.3 písm. b) Tr. zák. bolo pri prevahe priťažujúcich okolností za použitia § 38 ods.4 Tr. por. možné obžalovanej uložiť trest odňatia slobody od 16 mesiacov do 3 rokov. S prihliadnutím k tomu, že prejednávaný prečin krádeže obžalovaná spáchala preukázateľne v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej jej v inej trestnej veci, ako i to, že zrušený trest uložený jej skorším rozsudkom bol uložený v dĺžke trvania 7/mesiacov / nepodmienečne, nebolo jej možné uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Dôvodnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody v danom prípade vyplýva aj s prihliadnutím na samotnú osobu obžalovanej, ktorá bol doposiaľ už sedemkrát súdne trestaná, ukladané jej boli /pred spáchaním skutku/ najmä podmienečné tresty, ale aj nepodmienečný trest odňatia slobody a aj napriek tomu tieto podmienečné tresty ako i nepodmienečný trest nemali zrejme na prevýchovu obžalovaného dostatočný vplyv, keďže sa predmetného prečinu krádeže dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Z týchto dôvodov bol obžalovanej za prejednávaný prečin krádeže uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 /dvadsať/ mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin, bola pre výkon uloženého trestu zaradená podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaná spôsobil trestným činom škodu, ktorú si poškodený riadne a včas uplatnil, pričom hodnota odcudzeného mobilného telefónu bola preukázaná odborným vyjadrením v sume 80 eur, súd zaviazal obžalovanú k náhrade tejto škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trnava. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.