Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/194/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. pri X., v konaní o zaplatenie 6.938,30 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti 882,31 eur spolu 8,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 882,31 eur od 16.06.2016 do zaplatenia zastavuje.

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava podanou žalobou zo dňa 14.07.2016 doručenou súdu dňa 22.07.2016 domáhal sa od žalovaného zaplatenia 6.938,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 6.938,30 eur od 16.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava uzatvorila so žalovaným dňa 18.07.2008 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej za žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 20,40%. Ku dňu vystavenia výpisu kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.150,- eur, bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 105,- eur. V zmysle § 39 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, banka a pobočka zahraničnej banky boli povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumela obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka bola povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 36/2004 Z.z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe.

3. V zmysle dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystavil a odoslal klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahovala okrem údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty, čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti splátky. Táto listina bola vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č.7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdil informáciu

o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil správcovi písomnú reklamáciu, reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavilo klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci bol kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne bol v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte.

4. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08.06.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2016, ktorý žiadal zaplatiť v lehote splatnosti do 15.06.2016, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 6.938,30 eur. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť peňažný záväzok s konečným stavom ku dňu 31.05.2016 v lehote splatnosti nesplnil, žalobcovi vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení , vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.

5. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Žiadosť o aktiváciu Karty T - Mobile zo dňa 18.07.2008, Obchodné podmienky, Nový úverový rámec zo dňa 03.10.2009, Nový úverový rámec zo dňa 02.03.2009, Výpis z Karty T- Mobile zo dňa 08.06.2016 za obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2016.

6. Žalovaný nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Súd doručil žalovanému podanú žalobu oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, písomnosť považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel v zmysle ustanovenia § 106 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/.

7. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava podaním zo dňa 11.11.2016 navrhla, aby súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka a.s., Bratislava vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava vzhľadom k tomu, že došlo k prechodu práv a povinností predmetnej pohľadávky, na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok na postupcu. O podanom návrhu súd rozhodol Uznesením č. k. 45C/194/2016-52 zo dňa 08.06.2017 ktorým pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava, vstúpil Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Bratislava, podľa ustanovenia § 80 ods. 2 CSP.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavil žalovaný ani právny zástupca žalobcu, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi žalobcu uvedenými pod bodom 5. a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Zo žiadosti o aktiváciu Karty T- Mobile zo dňa 18.07.2008 súd zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava a N. O., ku ktorej bol vedený účet č.XXXXXXXX, so schváleným úverovým rámcom, maximálnou výškou čerpania 12.000,- Sk t.j. 398,32 eur, so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 400.- Sk, t.j. 13,28 eur, súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky. Nový úverový rámec bol poskytnutý žalovanému dňa 02.03.2009 vo výške 600,- eur, s novou štandardnou splátkou vo výške 20,- eur mesačne. Nový úverový rámec bol poskytnutý žalovanému dňa 15.10.2009 vo výške 900,- eur, s novou štandardnou splátkou vo výške 30,- eur mesačne.

9. Z výpisu z Karty T-Mobile ku dňu 08.06.2016, za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2016 súd zistil, že debetné transakcie boli vo výške 10.485,07 eur, kreditné transakcie boli vo výške 3.641,86 eur, povinná splátka na úhradu bola celkom 6.938,30 eur, ktorú mal klient uhradiť v lehote splatnosti dňa 15.06.2016.

10. Žalobca v podaní zo dňa 04.01.2018 uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. V priebehu trvania revolvingového vzťahu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne

veriteľom dopĺňa, poukázal na § 3 ods. 6 Zák.č.258/2001 Z.z., ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp.zn. 6Co/95/2010. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 28.07.2008 ako vyplýva z predložených výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 3.973,80 eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada“. Žalovaná suma 6.938,30 eur pozostáva z istiny 3.142,32 eur, poplatkov 677,55 eur, štandardného úroku 2.913,67 eur, sankčného úroku 204,76 eur. Štandardný a sankčný úrok je špecifikovaný v Obchodných podmienkach.

11. Žalobca vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 882,31 eur t.j. poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Žalobca vo zvyšnej časti uplatneného nároku naďalej trval, žalovaný svoj dlžný záväzok neuhradil, žiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.055,99 eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6.055,99 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

12. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa §1 ods.1 Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom od 02.04.2008 do 31.07.2008, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 2 písm. a/ cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

18. Podľa § 2 písm. b/ cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 2 písm. d/ cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. 20. Podľa § 2 písm. e/ cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

21. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

22. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

24. Podľa § 3 ods. 6 cit. zákona, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

26. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

27. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

28. Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

29. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

30. Podľa § 100 ods. 2 veta práva Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

33. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ,orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

35. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

36. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Vykonaným dokazovaním mal súd z listinných dôkazov preukázané, že žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o vydanie a používanie kreditnej karty T-Mobile dňa 04.07.2008, ku ktorej bol vedený účet č.XXXXXXXX. Žalobca schválil žalovanému úverový rámec s maximálnou výškou čerpania 398,33 eur a s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 13,28 eur. Nový úverový rámec bol poskytnutý žalovanému dňa 02.03.2009 vo výške 600,- eur, s novou štandardnou splátkou vo výške 20,- eur mesačne , nový úverový rámec bol poskytnutý žalovanému dňa 15.10.2009 vo výške 900,- eur, s novou štandardnou splátkou vo výške 30,- eur mesačne.

38. Uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadol na charakter strán sporu pri uzavieraní zmluvy, právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a žalovaný si vzal úver do výšky poskytnutého úverového rámca, vystupoval ako spotrebiteľ. Právny vzťah medzi stranami sporu vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy súd posúdil podľa Zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

39. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu, formou revolvingového úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty, revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver.

40. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v časti 882,31 eur pozostávajúcu z poplatkov vo výške 677,55 eur a sankčných úrokov vo výške 204,76 eur spolu s príslušenstvom späť, o čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol v rozhodnutí vo veci samej podľa § 145 ods. 2 CSP.

41. Predmetom sporu zostal uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy 6.055,99 eur spolu s príslušenstvom, pozostávajúcej z istiny vo výške 3.142,32 eur, štandardného úroku vo výške 2.913,67 eur, za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 31.05.2016. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 28.07.2008 ako vyplýva z jednotlivých položiek výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií, posledná debetná transakcia bola vykonaná dňa 18.03.2013, posledná kreditná operácia žalovaným bola vykonaná dňa 12.03.2013 ( úhrada), uvedenú skutočnosť uviedol aj žalobca v podaní dňa 04.01.2008.

42. V prejednávanej veci ide o spor s ochranou slabšej strany spotrebiteľa, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou podľa § 290 CSP, s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany

jeho práv garantovaných hmotným právom, ktorý umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci podľa ustanovenie § 295 CSP.

43. Súd je povinný prihliadať o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva , na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčanie je teda uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam.

44. Z výpisu Karty T-Mobile ku dňu 08.06.2016 mal súd preukázané, že žalovaný naposledy čerpal peňažné prostriedky na kreditnú kartu dňa 19.03.2013. V zmysle dohodnutých Obchodných podmienok čl. V. zúčtovanie, úhrada a platba, veriteľ mal povinnosť po skončení príslušného mesiaca vystaviť a odoslať klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorý mal obsahovať okrem údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty, čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient, dlžník bol povinný uhradiť povinnú splátku vo výške uvedenej vo výpise a v lehote splatnosti, do 15 dní odo dňa doručenia výpisu mohol uplatniť písomnú reklamáciu. Premlčacia doba uplatneného nároku žalobcom začala plynúť nasledujúcim mesiacom v apríli 2013, odo dňa nasledujúceho po poslednom čerpaní, premlčacia doba uplynula v apríli 2016. Žalobca podal žalobu voči žalovanému na súd dňa 22.07.2016 po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby na zaplatenie dlžnej pohľadávky, teda v čase kedy uplatnené právo žalobcu bolo premlčané. Súd z úradnej povinnosti prihliadol na námietku premlčania, žalovanú istinu spolu príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodenú zamietol, pretože nárok žalobcu domáhať sa svojho práva na súde zanikol, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi priznať. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd považoval žalobu za nedôvodnú, ktorú v celom rozsahu zamietol.

45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, v konaní žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd žalovanému náhradu trov konania oproti žalobcovi nepriznal. O výške náhrady trov konania nie je potrebné rozhodovať samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný si neuplatnil trovy konania a žalovanému v konaní trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.