Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Er/466/2009

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: L. Y., P.. X.X.XXXX, Y. E. XXXX/XX, U., pre vymoženie 1 371,54 eur s príslušenstvom a trov exekúcie

rozhodol:

I. Námietky povinného sa z a m i e t a j ú .

II. Námietky povinného proti trovám exekúcie sa z a m i e t a j ú .

III. Exekúcia sa v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .

IV. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

V. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

VI. Povinnému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného u súdneho exekútora 29.5.2009 začalo vo veci exekučné konanie, na vykonanie exekúcie bol následne poverený súdny exekútor.

2. Poverený súdny exekútor 12.3.2010 doručil podanie povinného označené ako "Námietky proti trovám exekúcie" a "Podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie". Exekútor zároveň predložil i prílohy, ktoré boli exekútorskému úradu doručené 3.3.2010, a to za účelom rozhodnutia o podaných námietkach.

3. V námietkach povinný uviedol, že pôžičky sa neposkytujú na sociálne dávky. V danom prípade pochybil obchodný zástupca, ktorý pracuje pre spoločnosť Pohotovosť. Povinná nie je zamestnaná, poberá sociálnu dávku za celodennú starostlivosť svojej ťažko postihnutej dcéry. Mesačne poberá sociálnu dávku 255 eur, z toho platí 166,45 eur za 2 izbový štátny byt a zo zbytku prežíva. Je vo veľmi zlej a ťažkej finančnej situácii. Pri poskytovaní pôžičky pochybil obchodný zástupca pán D., nakoľko bol upozornený, že povinná nepracuje a pôžička sa nesmie poskytovať na sociálne dávky. Z uvedeného dôvodu je exekúcia neprípustná. Sociálna dávka nepodlieha exekúcii a taktiež ani zariadenie bytu, pretože je nevyhnutnou potrebou. Povinná nepracuje, je rozvedená, žije sama s dcérou, okrem sociálnej dávky iný príjem nemá, nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok a preto je vedenie exekúcie neprípustné.

4. Z obsahu predložených listinných dôkazov súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie z 20.10.2009 bolo povinnému doručené 1.3.2010 a námietky proti exekúcii podal povinný na poštovú prepravu 2.3.2010, teda v zákonnej 14 dňovej lehote.

5. Súd preskúmal ich obsah a zistil, že povinný namieta vedenie exekúcie, nakoľko sú dané sociálne dôvody, ktoré jej vedeniu bránia.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

8. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

9. Z predložených dôkazov sa nepodarilo preukázať zánik záväzku povinného splnením, uplynutím času či iným spôsobom. Povinný nepreukázal uhradenie dlžnej sumy. Povinný nepreukázal uhradenie dlžnej sumy či jej časti v prospech oprávneného pred začatím exekučného konania (no ani po začatí exekučného konania). Povinný neuviedol skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku, akými sú napr. povolenie splátok, premlčanie vymáhanej pohľadávky a následné dovolávanie sa premlčania, súhlas oprávneného s odkladom vymáhateľnosti a pod.). Rovnako nebola povinným preukázaná neprípustnosť vedenia exekúcie. Nepriaznivá sociálna situácia sama o sebe nezakladá dôvod neprípustnosti vedenia exekúcie. Až po riadnom preskúmaní majetkových pomerov povinného je súdny exekútor oprávnený, v prípade zistenia nemajetnosti povinného, navrhnúť zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP.

10. Pre úplnosť exekučný súd uvádza, že sa má za to, že konanie o námietkach povinného je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.

11. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že exekúcia je vedená zákonne, nakoľko zo strany povinného nedošlo k plneniu do začatia exekučného konania (a ani po jeho začatí).

12. Možno konštatovať, že námietky povinného proti exekúcii neobsahujú žiaden z dôvodov, ktorými možno podľa citovanej právnej úpravy namietať exekúciu.

13. Súd pri svojom rozhodovaní o námietkach nemôže prihliadať na iné dôvody, než sú uvedené v § 50 ods. 1 EP, preto v zmysle § 50 ods. 2 EP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

14. Podľa § 201 ods. 2 EP, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

15. V námietkach proti trovám exekúcie povinný uviedol, že exekúcia je neprípustná, sociálna dávka nepodlieha exekúcii . Z uvedených dôvodov sú trovy exekúcie neprijateľné a neprináležia súdnemu exekútorovi.

16. Má sa za to, že námietky proti trovám exekúcie majú význam iba v prípade, ak sa namieta, že trovy exekúcie sú v predmetnom upovedomení o začatí exekúcie určené resp. vypočítané nesprávnym spôsobom. Námietky povinného proti trovám exekúcie nepoukazujú na nesprávny spôsob výpočtu trov exekúcie a povinný taktiež nenamieta ani ich opodstatnenie, čo do právneho základu.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že námietky povinného proti trovám exekúcie sú nedôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

18. Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (II. ÚS 313/12, II. ÚS 392/11, III ÚS 527/13).

19. Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie) je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.

21. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. (obdobne viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 164/1996 z 27.01.1997.

22. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uzavretá rozhodcovská doložka resp. rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku a preto nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

24. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

25. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

26. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

27. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere č. 7121287 z 31.10.2007 medzi oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).

28. V zmysle základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 Občianskeho zákonníka sú spotrebiteľské zmluvy odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Ochrana spotrebiteľa bola ku dňu uzavretia zmluvy, súčasťou nášho právneho poriadku. Táto zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku (je zahrnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 17, v zmysle ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli na riešení akýchkoľvek sporov buď prostredníctvom konkrétne určeného rozhodcovského súdu, alebo na všeobecnom súde), na ktorej základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcu.

30. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto doložku v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3. 1993 možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.

31. Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.

32. Súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti a skúmal, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému právnemu záveru ako v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi.

33. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluva o úvere č 7121287 z 31.10.2007 a na ňu nadväzujúce všeobecné podmienky poskytnutia úveru, uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy sa nemôže odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je zameraná na ochranu spotrebiteľa, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

34. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

35. Rozhodcovský rozsudok, exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd.

36. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.

37. Ustanovenie v zmluve o úvere, resp. jej neodlučiteľných súčastí, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie.

39. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

40. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

41. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

42. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

43. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

44. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

45. V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda sumu 6,64 €.

46. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekúcie vrátane DPH vo výške 39,83 €. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je v zmysle vyššie uvedených úvah nulitným právnym aktom, má sa za to, že zavinil začatie, vedenie a nakoniec i zastavenie exekúcie, a preto je povinný nahradiť vzniknuté trovy.

47. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

48. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.

49. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd skúmal

otázku zavinenia a hodnotil ju podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku návrhu oprávneného. Vzhľadom na uvedené, súd prijal záver, že oprávnený zavinil zastavenie konania, preto má povinnosť povinnému nahradiť trovy konania.

50. Keďže povinný si v priebehu konania žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I., II., V. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP, § 201 ods. 3 EP)

Proti výroku III., IV. a VI. tohto uznesenia je odvolanie prípustné. (§ 58 ods. 5 EP v spojení s § 355 ods. 2 a 357

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.