Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-233-2017.pdf
PDF · 88.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/233/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéru S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XX/X a V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XX/X, t.č. na neznámom mieste v P. V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
I. Maloletá J. I., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. S účinnosťou od 01.11.2017 je otec maloletej p o v i n n ý prispievať na ňu výživným vo výške 30,- Eur mesačne vždy 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletej.
III. Za obdobie od 01.11.2017 do 11.01.2018 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 60,- Eur; tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletej do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Styk otca s maloletou súd ponecháva na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.11.2017 sa matka maloletej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nej tak, aby maloletá jej bola zverená do osobnej starostlivosti a jej otec aby bol zaviazaný prispievať na ňu výživným 30,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2017. Svoj návrh odôvodňuje tým, že maloletá je narodená mimo manželstva, s otcom maloletej ako so svojim druhom žije na jednej adrese, avšak tento na výživu maloletej prestal prispievať v auguste 2017, nestará sa o výchovu maloletej, ani ináč sa finančne nepodieľa na chode domácnosti.
2. Dňa 11.01.2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej. Opis návrhu a predvolanie na pojednávanie otec maloletej prevzal na adrese I., S. XX/X dňa 22.12.2017. Z písomnej správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine maloletej dňa 04.01.2018 súd zistil, že v tom čase sa v domácnosti maloletej nachádzal aj jej otec. Tento kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že je už asi 3 mesiace v Českej republike, kde má novú známosť. Prišiel na návštevu za deťmi, doniesol im sladkosti na Vianoce a zakúpil aj potraviny do domácnosti. Dodal, že pojednávania sa zúčastní, viac informácií o sebe povie priamo na súde.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :
4. Maloletá je narodená mimo manželstva. Zo vzťahu jej rodičov pochádzajú ďalší súrodenci a to V., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX. Maloletá má necelých 9 rokov. Je zdravá. Navštevuje 2.ročník Základnej školy v Pohorelej. Do školy cestuje autobusom, mesačne precestuje 15,- Eur. Stravuje sa v školskej jedálni, kde ako osoba v hmotnej núdzi ničím neprispieva. Za školský klub mesačne platí 2,16 Eur. Maloletá v rámci školy navštevuje aj krúžky, s čím jej matka nemá žiadne výdavky. Na začiatku školského roka matka maloletej zaplatila na ZRPŠ 7,- Eur a za školské pomôcky a potreby jej dala cca 10,- Eur.
5. Matka maloletej je slobodná, ničím nevyučená, nezamestnaná. Spolu s otcom maloletej a maloletou poberá dávky v hmotnej núdzi a prídavky spolu vo výške 134,40 Eur. Žije v obecnom byte. Ona býva s maloletou J. a dcérou S. v jednej izbe a v druhej izbe býva syn V. s priateľkou. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí nájomné 86,- Eur, elektrika 54,- Eur. Ročne za drevo dá 200,- Eur. Dcéra S. jej na spoločnú domácnosť neprispieva, syn V. jej prispieva sumou 20,- Eur mesačne.
6. Otec maloletej je slobodný, ničím nevyučený, nemajetný. Za spolužitia s matkou maloletej istý čas pracoval v Bratislave na stavbách, vtedy zarobil 400,- až 500,- Eur mesačne. Je zdravý. Okrem maloletej J. inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemá.
7. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu. Dodala, že otec maloletej aj za spolužitia nadväzoval známosti s inými ženami. V lete 2017 odišiel do Českej republiky, domov príde pozrieť deti raz - dva razy do mesiaca, pričom sa zdrží 2 až 3 dni. Počas návštevy býva v izbe, ktorú obýva syn s priateľkou, aj sa s nimi stravuje. Odkedy opustil spoločnú domácnosť na maloletú J. ničím neprispel. Nevie kde sa zdržuje v Českej republike. Má podozrenie, že v Čechách má priateľku. Nevie z čoho otec maloletej v Čechách žije. Návrh podala koncom novembra 2017, dovtedy čakala, či sa otec maloletej nevráti do spoločnej domácnosti. Výživného sa domáha iba od 01.11.2017. Spolu s maloletou J. a jej otcom dostávali dávky v hmotnej núdzi, v súčasnosti chce byť riešená samostatne, iba s dcérou. Nenavrhuje upraviť styk otca s maloletou, tento styk nech je ponechaný na dohodu.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že bol prešetriť pomery v rodine maloletej. V starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky, pripája sa k návrhu matky. V čase šetrenia pomerov v rodine bol doma na návšteve aj otec maloletej. Povedal, že o pojednávaní vie, dostal návrh, v plnom rozsahu s návrhom súhlasí - s tým, aby dcéra bola zverená matke a tiež aj s výškou výživného z jeho strany. Nechcel prezradiť v akom meste v Čechách žije. Na otázku kde pracuje odpovedal, že chodí brigádovať na železnicu.
9. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
11. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že matka maloletej podala návrh odôvodnene, nakoľko od leta 2017 s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti, tento na výživu maloletej ničím neprispieva.
27. Vzhľadom k tomu, že kolízny opatrovník v starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky, súd návrhu matky vyhovel a maloletú J. jej zveril do osobnej starostlivosti. Zároveň súd určil výživné na maloletú J. vo výške 30,- Eur mesačne. Pri určení tohto výživného súd vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletej a tiež z možností a schopností otca maloletej s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletú. Pri posudzovaní možností a schopností otca maloletej súd vychádzal z toho, že tento keď bol aj zamestnaný dosiahol iba minimálny zárobok. Sám otec kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že s uvedenou výškou výživného súhlasí. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 01.11.2017, to je od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka maloletej podala návrh na súd. Od 01.11.2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (11.01.2018) mal otec na výživu maloletej zaplatiť spolu 60,- Eur (za november 30,- Eur + za december 30,- Eur). Vzhľadom k tomu, že otec maloletej na ňu ničím neprispel, táto suma predstavuje za uvedené obdobie dlh na zročnom výživnom. S prihliadnutím na pomery všetkých účastníkov súd zaviazal otca tento dlh zaplatiť k rukám matky maloletej do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej dokážu sa dohodnúť na styku otca s maloletou, súd tento styk ponechal na dohodu.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil ani okolnosti, pre ktoré by niektorému z účastníkov priznal náhradu trov konania aby to bolo spravodlivé. Ani jeden z účastníkov sa takejto náhrady trov konania nedomáhal.
29. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.