Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-162-2017.pdf
PDF · 78.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/162/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného S. N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12. 01. 2018 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný S. N., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., Q. S. XXX/XX,
uznáva sa za vinného, preto že
dňa 10.10.2017 v čase okolo 04.17 h v meste O., okr. O., ul. Q. S. XXX/XX v mieste svojho bydliska, v priestoroch bytu, ktorý sa nachádza na desiatom poschodí panelového domu, sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojej matke D. N., nar. XX. XX.XXXX a to tak, že prišiel do spálne a ju ležiacu v posteli rukou chytil pod krk a hovoril jej slová, že ona je na vine, že ho jeho bývalá priateľka V. nechce, pričom ho ona od seba odstrčila a ušla pred ním do obývacej miestnosti, následne z kuchynskej linky vybral kuchynský nôž, s ktorým prišiel do obývacej miestnosti a tento celý čas držal vo svojej pravej ruke a vyhrážal sa jej, že ju zareže, podreže, že zareže V. aj seba, na čo mu D. N. povedala, aby sa ukľudnil a dal jej ten nôž, pričom v obave o svoj život si zobrala do rúk vankúš, ktorým sa bránila pred prípadným útokom svojho syna a utiekla pred ním až von z bytu, do priestorov chodby, kde zazvonila a búchala na dvere svojej susede S.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., Q. S. XXX/XX a požiadala ju, aby ju pustila do svojho bytu, kde sa pred ním ukryla, čím takto svojím konaním vzbudil u svojej matky D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., Q. S. XXX/XX strach o svoj život, o to že svoje vyhrážky naplní,
teda
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona a na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 15. 12. 2017 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/455/17/6611 obžalobu na S. N. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný S. N. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je vinný. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný uznal vinu nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 36/2017 MUDr. Jarmily Opáthovej, zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená duševná choroba alebo porucha v pravom zmysle, takouto netrpel ani v minulosti, rozpoznávaciu a ovládaciu zložku nemal zníženú, a aj zistený účinok alkoholu bol nechorobný. Obžalovaný je schopný plne chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného bolo preukázané zneužívanie alkoholu s obrazom počínajúcej psychickej závislosti, s následnými poruchami správania, nedošlo však užívaním alkoholu k degradácii osobnosti a nebol dosiahnutý ani taký stupeň závislosti, ktorým by bola znížená alebo potlačená jeho schopnosť zdržať sa svojho konania. Účinok alkoholu na obžalovaného je nechorobný, prejavuje sa len oslabením zábranového systému.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správa ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (č.l. 142 - 143), správa Mestského úradu Detva (č.l. 144), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 145 - 146), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 147).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovaného bola vzhľadom na vykonané dokazovanie, a najmä na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, súd preto aj prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle zákona vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Obžalovaný S. N. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Zároveň súd prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým spôsobom neupravovala, a ostáva vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Zo správ na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ sa dopustil 14 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, naposledy mu bol trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/70/2015 uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín. Okrem toho obžalovaný bol prepustený z posledného výkonu trestu odňatia slobody dňa 25. 06. 2017. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, rovnako tak aj z ˇUVV a ÚVTOS Banská Bystrica.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, teda 3 mesiace nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd v tomto prípade nerozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože práve vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a predchádzajúce odsúdenia, a na okolnosti prípadu, je zrejmé, že podmienečný odklad výkonu uloženého trestu by nesplnil účel trestu, keďže obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný, dopustil sa viacerých priestupkov, a prejednávaného skutku sa dopustil necelé 4 mesiace po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovaného.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V adhéznom konaní si poškodená neuplatnila nárok na náhradu škody, súd preto o škode nijakým spôsobom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.