Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-29-2017.pdf
PDF · 103.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Obec Svätý Kríž, Svätý Kríž 152, IČO: 00 315 508, zastúpený JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom Letná 61, Spišská Nová Ves, IČO: 42 109 264 proti žalovanému: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Q. XX, zastúpený JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 1.040,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.040,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.040,40 eur od 01. 06. 2012 do zaplatenia. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 04. 09. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.040,40 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.040,40 eur od 01. 06. 2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27. 06. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01. 06. 2017 bol žalovaný uznaný za vinného zo skutku uvedeného v bode 6. trestného rozsudku, t.j., že dňa 31. 05. 2012 v rámci výkonu oprávnení štatutára príspevkovej organizácie obce Svätý Kríž, Obecného úradu Svätý Kríž, Drobnej prevádzky, nakoľko oprávnenie zastávať tento post stratil dňa 30. 05. 2012, prostredníctvom výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31. 05. 2012, realizoval úhradu faktúry č. 22012005 znejúcu na sumu 1.040,40 eur, vystavenú spoločnosťou MKM REMONT, s.r.o., ktorej bol zároveň konateľom, za vykonávanie prác na čističke odpadových vôd v obci Svätý Kríž, a to aj napriek tomu, že príspevková organizácia čističku odpadových vôd nespravovala, ani vo vzťahu k nej nevykonávala žiadne iné oprávnenia, čím príspevkovej organizácii obce spôsobil škodu vo výške 1.040,40 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchal pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Žalobca bol so svojím nárokom odkázaný na občianske súdne konanie. V prípade, ak by súd nárok žalobcu považoval za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca z dôvodu právnej istoty uvádza, že v takomto prípade si uplatňuje svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Trestné právo pojem „škoda“ subsumuje aj tie prípady, ktoré z hľadiska civilného práva možno považovať za bezdôvodné obohatenie. Skutkový základ je nepochybný a vyplýva priamo z trestného rozsudku. Výška žalobcom požadovaného plnenia tvorí súčasť popisu skutku uvedeného v trestnom rozsudku. Žalovaný v postavení obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe.
2. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/29/2017-21 zo dňa 12. 09. 2017 žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca uplatnený nárok poriadne nešpecifikoval. Zo žaloby nie je zrejmé, z akého právneho
titulu si nárok uplatňuje a z akých skutočností odvodzuje výšku uplatneného nároku. Majú za to, že uplatnený nárok je v plnom rozsahu premlčaný, teda vznášajú námietku premlčania. Škoda mala žalobcovi vzniknúť 31. 05. 2012, pričom žalobca si škodu riadne a včas neuplatnil. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil riadne až niekedy v roku 2015 v trestnom konaní, a teda majú za to, že právo na náhradu škodu sa v plnom rozsahu premlčalo. Táto skutočnosť vyplýva jednak z trestného oznámenia žalobcu zo dňa 17. 02. 2012, kde si žalobca žiadnu škodu neuplatnil, zároveň to vyplýva zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 28. 04. 2015, ako aj samotnej dohody o vine a treste zo dňa 28. 04. 2015, kde prokurátor odkázal žalobcu ako poškodeného z nároku na náhradu škody na civilné konanie s odôvodnením, že žalobca ako poškodený si v priebehu trestného konania riadne neuplatnil škodu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 112 Občianskeho zákonníka, kde ak veriteľ uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a začaté konanie riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V zmysle konštantnej judikatúry ako aj súdnej praxe sa právo považuje za uplatnené okrem iného vtedy, keď je zo strany oprávneného vykonaný úkon, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté. V prípade trestného konania sa právo považuje za uplatnené v okamihu, keď si poškodený výslovne uplatní právo na náhradu škody, a túto škodu aj riadne vyčísli resp. špecifikuje. Nepostačí, ak výška škody vyplýva len z vykonaného dokazovania. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody, ktoré by mal za následok spočívanie premlčacej doby nie samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške.
3. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/29/2017-33 zo dňa 02. 10. 2017 žalobca vo svojej replike uviedol, že žalobca dostatočne a jasne špecifikoval svoj nárok vrátane právneho titulu z ktorého si tento nárok uplatňuje. Skutkový stav nároku žalobcu sa zhoduje so skutkovým stavom zisteným v trestnom konaní. Je preto neopodstatnené tvrdenie žalovaného, že by bol nárok žalobcu nedostatočne špecifikovaný a skutkovo nezdôvodnený. Podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Preto akákoľvek obrana žalovaného spočívajúca v popieraní jeho konania je neopodstatnená. Obec Svätý Kríž je právny nástupca príspevkovej organizácie Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádza, IČO: 00 518 034. Žalobca je tak aktívne legitimovaný na vymáhanie nároku v súdnom konaní. Žalovaný v čase realizovania úhrady faktúry konal v protiprávnom kumulatívnom postavení starostu obce, štatutára príspevkovej organizácie obce a zároveň bol konateľom spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. Žalovaný funkciu starostu obce využíval na uprednostňovanie svojich podnikateľských aktivít. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnych povinností uvedených v článku 4 ods. 1, 2, v článku ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., a to v natoľko intenzívnej miere, že konaním žalovaného došlo k spáchaniu trestného činu. Z trestného rozsudku je zrejmé zavinenie obžalovaného vo forme úmyslu, taktiež daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a spôsobenou škodou.
4. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/29/2017-41 zo dňa 30. 10. 2017 vo svojej duplike uviedol, že žalobca v rozpore so zákonným ustanovením § 132 ods. 1, 2 CSP nepopísal skutkový stav a nešpecifikoval uplatnený nárok. Uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Námietku premlčania nemožno v žiadnom prípade považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Je všeobecnou zásadou civilného práva, že právo patrí bdelým. Žalobca bol počas trestného konania zastúpený právnym zástupcom, resp. hlavným kontrolórom obce a aj napriek tomu jeho nárok nebol uplatnený riadne a včas. Neexistuje potom dôvod, prečo by takýto nesprávny postup žalobcu mal byť na ujmu žalovaného. Žalovaný sa opakovane mnohokrát snažil so žalobcom dohodnúť a urovnať všetky spory (vrátane tohto uplatneného nároku), kedy žalovaný ponúka žalobcovi konkrétne riešenie a konkrétne sumy urovnania. Avšak žalobca tieto riešenia odmietal, radšej volil cestu zdĺhavých súdnych konaní s neurčitým výsledkom. Námietku premlčania preto nemožno za žiadnych okolností považovať za prostriedok umožňujúci poškodiť žalobcu.
5. Vo svojej výpovedi na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Uviedol, že úroky z omeškania si uplatňujú odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k úhrade žalovanej sumy. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v rámci trestného konania, čo vyplýva zo svedeckej výpovede pani E. P. zo dňa 22. 03. 2013, ktorá v závere uvádza, že si uplatňuje nárok na náhradu škody tak, ako je uvedená v uznesení o vznesení obvinenia. V tom čase E. P. konala na základe písomne udelenej plnej moci od žalobcu. Zrejme žalovaný vychádzal len z výpovede starostu, avšak p. P. konala na základe plnej moci.
6. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že škoda nebola uplatnená v rámci trestného konania určite a zrozumiteľne, čo vyplýva aj z dohodovacieho konania, z uznesenia J.. Š. z generálnej prokuratúry, bola uplatnená len vo všeobecnej rovine, nebola uvedená jej konkrétna výška. Premlčacia doba začala plynúť 31. 05. 2012. V zmysle § 46 Trestného zákona je poškodený povinný uplatniť si náhradu škody najneskôr do skončenia vyšetrovania, pričom z tohto návrhu musí byť zrejmé, v akej výške a z akého dôvodu sa svojho nároku domáha. Toto podľa ich názoru nebolo doposiaľ z ich strany vykonané, nevyplýva to z trestného oznámenia zo dňa 17. 07. 2012, nevyplýva to ani z ďalších procesných úkonov žalobcu, ktoré vykonal. Aj keď je súd viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, napriek tomu súd v civilnom konaní musí zisťovať podmienky existencie nároku na náhradu škody, pretože v trestnom konaní mal súd preukázané to, že bol spáchaný trestný čin, teda že bolo dané protiprávne konanie, avšak ďalšie podmienky nároku na náhradu škody sa musia zistiť osobitne, teda aj výšku, dôvod. Žalobca je obec, ktorý má svojho starostu, poslancov, hlavného kontrolóra, audítora. Mal právneho zástupcu počas celej doby, aj napriek tomu si nebol schopný uplatniť svoje nároky riadne a včas v premlčacej dobe. Žalobca celkovo zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou a spoliehal sa bez akéhokoľvek ratia na to, že škoda mu bude priznaná v trestnom konaní, čo sa nakoniec ani nestalo. Súd nie je povinný škodu priznať, pokiaľ nie je uplatnená riadne a včas. Žalobca v iných konaniach si bol schopný uplatniť svoje nároky buď voči žalovanému alebo jeho spoločnosti MKM REMONT.
7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a s obsahom trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016.
8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, zhodnotiac všetko, čo v konaní vyšlo najavo súd zistil tento skutkový stav:
9. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-346/OEK-LM-2012 mal súd preukázané, že uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 06. 02. 2013 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie voči žalovanému pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol odôvodnený záver, že žalovaný, ktorý bol od 13. 05. 2011 do 30. 05. 2012 štatutárnym orgánom Obecného úradu Svätý Kríž, Drobná prevádzka dňa 31. 05. 2012 uhradil prostredníctvom výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31. 05. 2012 faktúru č. 22012005 vystavenú spoločnosti MKM REMONT, s.r.o., Svätý Kríž 43, v ktorej bol konateľom, sumu 1.040,40 eur za prevedené práce na ČOV Svätý Kríž, pričom tieto práce neboli Obecným úradom Svätý Kríž, Drobná prevádzka objednané a čističku odpadových vôd ani drobná prevádzka nespravovala. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14. 02. 2013. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní na základe písomne udelenej plnej moci zo dňa 19. 03. 2013 (č.l. 105 pripojeného vyšetrovacieho spisu) E. P. si dňa 22. 03. 2013 v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnila škodu v trestnom konaní (č.l. 96 spisu) vo výške ako je uvedená v uznesení o vznesení obvinenia (č.l. 100 pripojeného vyšetrovacieho spisu). Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016-1284 zo dňa 27. 06. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016-1322 zo dňa 01. 06. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti uznania viny dňa 27. 06. 2016, bol žalovaný uznaný vinným zo skutku uvedeného v bode 6. trestného rozsudku, t.j., že dňa 31. 05. 2012 v rámci výkonu oprávnení štatutára príspevkovej organizácie obce Svätý Kríž, Obecného úradu Svätý Kríž, Drobnej prevádzky, nakoľko oprávnenie zastávať tento post stratil dňa 30. 05. 2012, prostredníctvom výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31. 05. 2012, realizoval úhradu faktúry č. 22012005, znejúcu na sumu 1.040,40 eur, vystavenú spoločnosťou MKM REMONT, s.r.o., ktorej bol zároveň konateľom, za vykonávanie prác na čističke odpadových vôd v obci Svätý Kríž, a to aj napriek tomu, že príspevková organizácia čističku odpadových vôd nespravovala, ani vo vzťahu k nej nevykonávala žiadne iné oprávnenia, čím príspevkovej organizácii obce spôsobil škodu vo výške 1.040,40 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a spáchal pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Žalobca bol so svojím nárokom odkázaný na občianske súdne konanie, ktorý si uplatnil žalobou podanou na súd dňa 04. 09. 2017.
10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
15. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
16. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
17. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 1.040,40 eur, ktorú mu žalovaný spôsobil ako bývalý štatutár príspevkovej organizácie Obce Svätý Kríž, Obecného úradu Svätý Kríž, Drobnej prevádzky, neoprávneným vyplatením faktúry, za čo bol právoplatne uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona. V konaní ostala spornou otázka, vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, či žalobcom uplatnený nárok je premlčaný alebo nie a či si žalobca splnil povinnosti uvedené v § 132 ods. 1, 2 CSP, t.j., či pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, ktorý opis rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť s odkazom na označené dôkazy.
18. V zmysle vyššie citovaného ust. § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 23. 11. 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011-55 rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. Podľa názoru súdu je tak civilný súd viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia obžalovaného, t.j. zistenia zavineného protiprávneho konania, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, ako aj v odsudzujúcom rozsudku ustálenou minimálnou výškou škody spôsobenou trestným činom. Len v prípade, ak by sa poškodený v rámci civilného konania domáhal zaplatenia vyššej škody, než aká bola ustálená v odsudzujúcom rozsudku, vo vzťahu k takto prevyšujúcej časti škody by bol súd povinný vykonať dokazovanie.
19. Podľa názoru súdu tak žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, čo sa týka splnenia všetkých atribútov zodpovednostného právneho vzťahu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, zavinenie žalovaného), ako aj k výške škody, a to na základe právoplatného odsudzujúceho trestného rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu, ktorým rozhodnutím je súd viazaný. Súd sa tak nestotožnil s obranou žalovaného, že žalobný návrh nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži na vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke a predstavuje samotný základ žaloby. Judikatúra za rozhodujúce
skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Základ nároku žalobcu bol ustálený vo výroku trestného rozsudku, na ktorý žalobca poukázal a ktorým rozhodnutím je civilný súd viazaný.
20. Pokiaľ sa týka žalovaným uplatnenej námietky premlčania, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je. Nárok na náhradu škody sa premlčí v subjektívnej dvojročnej lehote odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba v prípade škody spôsobenej úmyselne je desaťročná a začína plynúť odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel doručením uznesenia o vznesení obvinenia, nárok na náhradu škody si uplatnil prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne v rámci trestného konania, čo malo za následok spočívanie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka, kedy premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynula a opätovne začala plynúť od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozsudku, t.j. 27. 06. 2016. Objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 31. 05. 2012, t.j. kedy došlo k úhrade faktúry č. 22012005 a tým zmenšeniu majetku žalobcu. Žaloba bola podaná na súd dňa 04. 09. 2017, žalobcom uplatnený nárok tak premlčaný nie je. Súd sa nestotožnil so skutkovým tvrdením žalovaného, že nárok na náhradu škody nebol v rámci trestného konania uplatnený riadne. Žalobca ako poškodený si prostredníctvom svojej zástupkyne jednoznačne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia, teda dostatočne konkrétnym spôsobom.
21. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. A.K. P. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 01. 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 06. 2012 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vzniku škody, t.j. keď došlo k zmenšeniu majetku poškodeného. Výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie uvedeným občianskoprávnym predpisom. 25. O trovách konania žalobcu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.