Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/13/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcov v 1. rade: C., bytom B. zastúpený advokátom JUDr. Miroslav Katunský, Advokátska kancelária Košice, Floriánska č. 16 a v 2. rade: C., bytom T., proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Komenského č. 50, Košice, IČO 36 570 460 v konaní o zaplatenie 20.519,76 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca v 1. rade C. a pôvodná žalobkyňa v 2. rade S. sa žalobou podanou dňa 26.11.2009 domáhali voči žalovanému zaplatenia 20.519,76 EUR tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 13.510 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.12.2009 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade 7.009,76 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že: 1/ žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - G.“. Žalovaný je výlučným vlastníkom E. v 1. rade. Žalovaný bez náhrady a právneho titulu dlhodobo užíva nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade, pretože S.2/ Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi L. Žalovaný je výlučným vlastníkom E. a nachádzajú sa sčasti na uvedenom pozemku vlastnícky patriacom žalobcom. N. bolo zistené, že tento areál úpravne vody je v rozsahu X.XXX mX postavený na uvedenom pozemku parc. č. XX/X.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo užíva G. žalobcov bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady, pričom opakované pokusy žalobcov o vysporiadanie vzájomných vzťahov boli neúspešné, žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 vo výške obvyklého nájomného určeného znaleckým posudkom W., v zmysle ktorého je cena nájmu za 1 m2 horeuvedených nehnuteľností 1,93 EUR. Za žalované obdobie od 30.11.2007 do 30.11.2009 sa preto žalovaný na úkor žalobcu v 1. rade bezdôvodne obohatil sumou 13.510 EUR a na úkor žalobkyne v 2. rade sumou 7.009,76 EUR. Okrem toho sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením takto uplatnenej istiny, a preto žalobcovia žiadali priznať aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 1.12.2009 do zaplatenia.

4. Na základe takto podanej žaloby Okresný súd Košice I dňa 11.1.2010 vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro 3073/2009-42, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný a uviedol, že svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, kde v § 3 zákonodarca ustanovuje, že verejné vodovody a kanalizácie sa zriaďujú vo verejnom záujme.

Koncepcia zákona vychádza najmä z princípov rešpektovania práva občanov na vodu, ako prvok výživy obyvateľstva - zásobovanie pitnou vodou a rešpektovania práva občanov na priaznivé životné prostredie - odkanalizovanie miest a obcí, čistenie odpadových vôd a zo spoluzodpovednosti štátu za rozvod verejných vodovodov a kanalizácií. Preto podľa žalovaného tvrdenie žalobcov, že sa bezdôvodne obohatil, je v rozpore s ustanoveniami vyššie uvedených dokumentov, z ktorých vyplýva špecifické postavenie žalovaného, vzhľadom na všeobecnú prospešnosť výstupov z jeho podnikateľskej činnosti. Znalcom vyčíslená hodnota bezdôvodného obohatenia sa javí ako neprimeraná vzhľadom na povahu a rozsah obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov. Preto podľa žalovaného nárok žalobcov nemá oporu v slovenskom právnom poriadku a navrhol žalobu zamietnuť.

5. V priebehu konania žalobca v 1. rade zomrel dňa 13.9.2011 a na jeho miesto vstúpil do konania jeho právny nástupca: C. ktorý na základe osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 22.2.2012 notárkou I. nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. S týmto právnym nástupcom súd ďalej konal ako so žalobcom v 1. rade.

6. Pôvodný žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi poukázal na to, že medzi žalobcami a žalovaným prebiehali dlhodobé písomné kontakty, pretože už 7.2.2008 žiadali žalovaného o zaujatie stanoviska k užívaniu ich G., avšak žalovaný dlhý čas nemal záujem ani len odpovedať na ich požiadavky, až nakoniec žiadal o predloženie N. Preto si dali vyhotoviť N., ktorý predložili v tomto konaní a následne, keď N. bol hotový, žalovaný sa odmlčal, nereagoval, až nakoniec vedúci právneho oddelenia žalovaného dr. B. uznal, že nároky žalobcov sú oprávnené a že tieto sa budú riešiť. Nakoniec však k žiadnemu riešeniu zo strany žalovaného nedošlo, a preto následne oslovili advokátsku kanceláriu, ktorá ich v tomto konaní zastupuje a až potom žalovaný predložil svoj návrh na uzavretie nájomnej zmluvy. Táto však bola pre žalobcov neakceptovateľná, pretože v tejto nájomnej zmluve žalovaný navrhol nájom vo výške 0,29 EUR za 1 m2. Prebehla medzi nimi ďalšia korešpondencia a výsledkom toho bol znalecký posudok, ktorý si dali sami vypracovať a na základe neho zistili výšku obvyklého nájomného, ktoré uplatnili aj v tomto konaní, vo výške 1,93 EUR za 1 m2. Žalovanému navrhovali aj odpredaj dotknutých pozemkov, avšak medzi nimi k žiadnej dohode nedošlo. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný užíva ich pozemky po výstavbe vodohospodárskeho diela už 29 rokov a zrejme mu toto dielo bude slúžiť aj do budúcnosti. Žalobkyňa v 2. rade, ako aj právny nástupca žalobcu v 1. rade sa k výpovedi pôvodného žalobcu v 1. rade pripojili.

7. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.3.2010 vyplýva, že na nehnuteľnostiach, za užívanie ktorých žalobcovia žiadajú náhradu, sa nachádzajú stavby, ktoré boli podľa rozhodnutia Poľ. 448/1984 (právoplatné 15.2.1984) skolaudované a uvedené do prevádzky najneskôr v r. 1984. V roku 2007, keď žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania, boli tieto stavby už postavené a teda žalobcovia o existencii vodohospodárskej infraštruktúry na uvedených nehnuteľnostiach mali vedomosti. Prvýkrát sa žalobcovia obrátili na žalovaného listom zo dňa 8.2.2008, avšak nároky žalobcov na usporiadanie pomerov súvisiacich s predmetnými nehnuteľnosťami, resp. návrhy žalovaného neboli žalobcami akceptované, a preto sa obrátili na súd. Žalovaný poukázal na ust. § 20 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a vyjadril názor, že nároky žalobcov boli v tomto konaní uplatnené oneskorene a ich nárok sa prekludoval. Podľa neho sa nejedná o bezdôvodné obohatenie na jeho strane, pretože zákon č. 442/2002 mu dáva priestor užívať aj cudzie nehnuteľnosti pre zriadenie verejných vodovodov a kanalizácii vo verejnom záujme. V takom prípade neprichádza do úvahy odplata z titulu bezdôvodného obohatenia, ale primeraná náhrada, taká, akú charakterizuje zákon č. 442/2002 Z.z.. Ich predstava o primeranej náhrade je taká, že navrhli žalobcom pred podaním žaloby X,XX EUR za X mX.

8. Žalobcovia v tomto konaní predložili súdu korešpondenciu, ktorá prebiehala medzi žalobcami a žalovaným a k námietke žalovaného uviedli, že § 20 zák. č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, oprávňuje žalovaného v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky, na odstraňovanie a okliesňovanie stromov a iných porastov v nevyhnutnom rozsahu a na umiestňovanie orientačných označení na nehnuteľnostiach. Ani jedno z týchto oprávnení však neumožňuje žalovanému užívať G. vo vlastníctve žalobcov bez náhrady a naviac zákon č. 442/2002 nadobudol účinnosť dňa 1.11.2002, teda v čase, keď stavba na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov už reálne existovala. Poukázal na to, že slovenský právny poriadok chráni vlastníctvo, ako jeden zo základných princípov demokracie a i keď je vlastník povinný pri výkone svojho práva rešpektovať práva iných v súlade

so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, nemožno mu uprieť jeho základné ústavné právo predmet svojho vlastníctva užívať bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Podľa neho žalobcovia v tomto konaní dostatočne preukázali, aká by mala byť výška tejto náhrady, žalobcovia sa však zároveň nebránia znaleckému dokazovaniu nariadenému súdom. O tom, že sám žalovaný považuje za potrebné usporiadať vzťahy so žalobcom, svedčí aj nájomná zmluva, ktorú žalovaný žalobcom predložil, na ktorej sa však dohodnúť nevedeli kvôli rozdielnym názorom na výšku odplaty z titulu nájomného. Právny predpis, ktorý platil v čase kolaudácie vodohospodárskych stavieb: § 19 zákona č. síce z dôvodu určenia ochranných pásiem umožňoval zakázať alebo obmedziť užívanie nehnuteľností po prerokovaní s príslušnými orgánmi, avšak nestanovoval, že toto obmedzenie, resp. zákaz je možný bez náhrady a taktiež dotknutým vlastníkom nehnuteľnosti nestanovoval žiadne lehoty pre uplatnenie svojich práv a nárokov. Samotní žalobcovia v 1. a 2. rade získali predmetné pozemky do vlastníctva titulom vydržania, osvedčenia o prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva L.. Uvedené pozemky predtým dobromyseľne užívali predkovia žalobcov a toto užívanie položilo i základ pre právny titul nadobudnutia pozemkov žalobcami. Tieto pozemky nadobudli právni predchodcovia žalobcov bez tiarch a takto bola nimi užívaná až do zásahu žalovaného výstavbou areálu úpravne vody, za platnosti a účinnosti §- u 19 zákona č. 138/1973. Preto je podľa žalobcov nesprávny ten právny záver žalovaného, že v r. 2007, kedy žalobcovia zapísali svoje vlastnícke právo v príslušnej evidencii katastra nehnuteľnosti, boli uzrozumení s existenciou vodohospodárskej štruktúry a mali vedomosť o tom, že túto ťarchu sú povinní bez akejkoľvek satisfakcie znášať. Rovnaký právny názor vyslovil žalovaný aj v právnom rozbore veci.

9. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 1.3.2013, č.k. 18C/13/2010- 134 tak, že žalobu zamietol, a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania žalovaného. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.6.2014 č.k. 11Co/352/2013- 159 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. Zo záverov odvolacieho Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení vyplýva, že odvolatelia oprávnene argumentujú tým, že z ich parciel užívaných žalovaným zastavaná stavbou je len výmera XmX a vo zvyšku pozemok nie je zastavaný žiadnou stavbou, a tak argumentácia nutnosťou postupu podľa ust. § 135 c Občianskeho zákonníka o usporiadaní pomerov vlastníka pozemku voči vlastníkovi stavby na ňom postavenej, nie je dostatočne odôvodnená. Ďalej odvolatelia oprávnene poukazujú na chýbajúci dôvod, prečo im nárok nemohol byť priznaný ani podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. iných právnych predpisov napr. zákona o vodách, pokiaľ súd im nepriznal náhradu bezdôvodného obohatenia. Ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke, aj podľa iných noriem, ako to uviedli žalobcovia, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Je nemožné tiež uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné právu zodpovedajúce hodnotenia žalobou uplatneného plnenia. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení vecí a nedostatočnom odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil súdu opätovne po prejednaní veci o žalobe rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť aj čo sa týka právneho základu uplatneného nároku a tiež aj o jeho výške. V odôvodnení svojho rozhodnutia bude súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých konkrétnych dôkazov vychádzal, ako vec právne posúdil a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, zrozumiteľné a presvedčivé a vyporiadalo sa so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, ako aj s námietkami žalovaného a jeho obranou a tiež so skutočnosťami, ktoré žalobcovia uviedli v konaní o odvolaní, o trovách konania, aj o trovách odvolacieho konania.

11. Po vrátení vecí vzhľadom na závery odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec opätovne pojednával, posudzoval nárok žalobcu na základe vykonaného dokazovania a zistil nasledujúci skutkový stav.

12. Medzi stranami sporu nie je sporné, že stavba žalovaného - Z. vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade je E., ktorý slúži verejnému záujmu. Z rozhodnutia odboru Poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Michalovciach zo dňa 23.1.1984 č. Poľ. 448/1984 vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo povolené užívanie stavby: „Michalovce, rozšírenie vodovodnej siete a napojenie vodných zdrojov Lastomír I“, ktorá sa nachádza v kat. území Michalovce. Užívateľom a prevádzkovateľom stavby sú Vsl. vodárne a kanalizácie, závod Michalovce, stavba má rozsah: vodné zdroje, úpravňa vody, zásobovacie a rozvodné potrubie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.1984.

13. Z doplnenia dokazovania vyplýva, že vodohospodárske povolenie na výstavbu predmetného vodohospodárskeho objektu bolo vydané dňa 20.10.1971 Okresným národným výborom, odborom vodného a lesného hospodárstva v Michalovciach pod č.: Pôd. 8181/1971. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.1971. V zmysle tohto rozhodnutia sa jedná o výstavbu investora Východoslovenské vodárne a kanalizácie s označením: Michalovce- skupinový vodovod, napojenie zdrojov Lastomír I. V časti rozhodnutia Podmienky povolenie sa v bode 2. uvádza, že povolenie sa vzťahuje na tieto vodohospodárske zariadenia: širokoprofilované studne v počte 3 ks a čerpacie stanice studenej vody, surová voda je dopravovaná spoločným potrubím do úpravne vody, celková dĺžka potrubia 2.140,50 m. Čistá voda z úpravne je dopravovaná do vodojemu Biela Hora výtlačným oceľovým potrubím o celkovej dĺžke 6.604,69 m. Na strane 4 tohto povolenia sa uvádzajú ochranné pásma v zmysle § 14 z.č. I. a II. stupňa okolo vodných zdrojov v nasledovných rozmeroch: ochranné pásmo I. stupňa 100x 100 m okolo každej studne, pásmo je potrebné ohradiť a zatrávniť. Zakázané je prevádzať hnojenie. Ochranné pásmo II. stupňa sa stanovuje v polomere 500 m od jednotlivých studní, hranice pásma je potrebné označiť výstražnými tabuľami, vlastníkov dotknutých pozemkov je potrebné informovať o dovolenom spôsobe obrábania pôdy v zmysle smerníc Ministerstva zdravotníctva, ktoré sa tam uvádzajú.

14. Podľa zváženia súdu, pre právne posúdenie veci je rozhodujúci dátum zriadenia tohto vodohospodárskeho diela na základe uvedeného právoplatného vodohospodárskeho povolenia, čo bolo dňa 21.11.1971, pretože už v tom čase došlo k obmedzeniu a znemožneniu užívania pozemkov žalobcov pod vodohospodárskou stavbou, teda už od začatia stavby vodného diela. V tom čase bol účinný zákon č. 11/1955 o vodnom hospodárstve, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1955 a zrušený bol zákonom č. 138/1973 o vodách, ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.1975. To bol zákon, ktorý bol účinný v čase, kedy došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia pre uvedenú stavbu ( 15.2.1984).

15. Podľa §8 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) povolenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné a) na užívanie povrchových vôd, na zachytávanie vôd na jednotlivých nehnuteľnostiach a na ochranu nehnuteľnosti proti škodlivým účinkom povrchových vôd iným spôsobom, než ako je uvedené v §§ 6 a 7 ods. 4, ako i na užívanie vôd podzemných; b) na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd; c) na zriaďovanie vodohospodárskych diel a zariadení potrebných na účely uvedené pod písm. a) a b).

16. Podľa §26 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) na vykonávanie prieskumu a prác slúžiacich účelom vodného hospodárstva a pre výkon dozoru na vody, na vodohospodárske diela a zariadenia môžu osoby, ktoré sa vykážu potvrdením kompetentného orgánu, vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a vykonávať v nich potrebné práce, prieskum alebo dozor, pokiaľ nie je na to potrebné povolenie podľa osobitných predpisov. Také osoby sú povinné dbať na to, aby škoda, pokiaľ sa jej pri týchto prácach nemožno vyvarovať, bola čo najmenšia; spôsobenú škodu nahradí orgán, ktorý poverené osoby vyslal. Ak nedôjde k dohode o výške náhrady škody, rozhodne sa o nej v súdnom, poprípade v arbitrážnom konaní. Poverené osoby sú povinné zachovávať tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.

17. Podľa §29 z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné pre účely ustanovené týmto zákonom alebo pre prístup k vodám za účelom ich všeobecného užívania, možno vyvlastniť ak nedôjde k dohode o výkupe alebo o užívaní. Vyvlastnením možno dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenie práva stavby alebo zriadenie vecných bremien na nehnuteľnostiach.

18.V zmysle uvedeného vodohospodárskeho povolenia žalobcovia boli obmedzení žalovaným núteným obmedzením užívania nehnuteľnosti pri výkone práv prevádzkovateľa vodnej stavby a postavením stavby na cudzom pozemku.

19. Vyššie citovaný zákon neupravoval možnosť náhrady za zriadenie vodohospodárskeho diela na cudzom pozemku ( ale ani zákona č. ). Pritom ale čl. 20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

20. Rovnako aj Článok 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanovuje, že každá fyzická, alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Tieto ustanovenia nebránia právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov, alebo pokút. Pod pojem užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom možnosť subsumovať aj oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam vo verejnom záujme. Tak je to aj v prejednávanom prípade.

21.V prípade núteného obmedzenia užívanie nehnuteľností, ide o presne špecifikované oprávnenia prevádzkovateľa upravené v zákone o vodách. Pri takzvanom nútenom obmedzení užívania nehnuteľností zákon v určitom obmedzenom rozsahu dovoľuje zasahovať do vlastníctva vlastníka pozemku prevádzkovateľovi vodnej stavby a to iba na výkon práv. Tieto oprávnenia prevádzkovateľa stavby nemajú súkromnoprávnu povahu, pretože ide o verejný záujem, teda nie osobný záujem. Ide tu o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktoré je dovolené a v súčasnosti upravené zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V tomto prípade ide o zákonné legálne vecné bremeno, ktoré je inštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva. Podstata zákonných vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Jedným z charakteristických znakov, takzvaných legálnych vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam cestou spätného odkazu stále aplikovateľné. Režim zákonných vecných bremien nie je totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia zvláštnou úpravou. Nejde však o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka o vecných bremenách. Z toho teda vyplýva, že v prípade, že špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa režim všeobecnou úpravou občianskeho práva.

22. Na danú problematiku je nutné hľadieť podľa zásady nepravej retroaktivity. Podľa tejto zásady vyplývajú práva a povinností zo zriadeného vecného bremena, nie z právnej úpravy, na základe ktorej vznikla, ale zo súčasnej právnej úpravy. Teda pokiaľ súčasná úprava zákon č. 442/2002 by neupravovala náhrady súvisiace s výkonom zákonných vecných bremien, bolo by možné aplikovať úpravu súkromného práva ( teda úpravu vecných bremien podľa ust. § 135 c Občianskeho zákonníka). § 42 ods.6, zákona č. 442/2002 upravuje náhrady súvisiace s výkonom zákonného vecného bremena vo forme primeranej jednorazovej náhrady v lehotách tam uvedených.

23. Podľa §20 ods.1 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (účinný od 1.11.2009) prevádzkovateľ je oprávnený a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy, c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.

24. Podľa §20 ods.4 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (účinný od 1.11.2009) ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma ochrany obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

25. Podľa §42 ods.6 z.č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.

26. Zákon č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je „lex specialis“ vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, čo znamená, že ak je o nejakej otázke komplexná úprava v špeciálnom zákone, nepoužije sa v tejto oblasti všeobecná úprava.

27. Z uvedeného potom vyplýva, že na vznik, rozsah a právo náhrady za nútené obmedzenia sa bude výlučne aplikovať iba špeciálna úprava obsiahnutá v zákone č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Nie je možné „duplicitne“ použiť aj všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku o nájme, či o náhradách za zriadenie vecného bremena.

28. V prejednávanom prípade súd posúdil, že nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom pozemkov vzniklo ešte pred účinnosťou zákona č.442/2002 Z.z. (pred 1.11.2002) a to od 21.11.1971 (stavebné povolenie) t.j. za účinnosti z.č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve (v znení účinnom do 1.4.1975) t.j. odkedy žalovaný v zmysle §26 z.č.11/1955 Zb. reálne vstupoval na ich pozemky a vykonával na nich potrebné práce, prieskum, stavbu vodného diela, pričom pôvodní vlastníci pozemkov sa mohli dohodnúť o náhrade škody, ak im v tejto súvislosti nejaká vznikla, prípadne sa so svojím nárokom mohli obrátiť na súd, resp. arbitráž. Pôvodní vlastníci si v tom čase žiadne práva voči žalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi) neuplatnili. V súlade s §42 ods.6 zákona č.442/2002 Z.z. zostali tieto práva žalovaného aj po účinnosti tohto zákona (po 1.11.2002) nedotknuté.

29. Nakoľko dovtedajšia právna úprava z.č.11/1955 Zb. neumožňovala poskytnúť vlastníkovi pozemku náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (okrem nároku za vyvlastnenie, či náhradu škody, ktoré ako vyplýva z dokazovania pôvodní vlastníci neriešili) súd posúdil, že nárok na finančnú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti im vznikol od účinnosti nového zákona č.442/2002 Z.z., t.j. od 1.11.2002.

30. K rovnakému záveru o momente vzniku nároku náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti (t.j. dňom účinnosti zákona č.442/2002 Z.z.) dospeli aj ďalšie súdy v súdnych rozhodnutiach, ktoré predložil žalovaný a sú súčasťou súdneho spisu.

31. Vzhľadom na uvedené nepochybne má vlastník pozemku v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti (§20 ods.4 cit. zákona), ktorú si však môže uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v zákonných, prekluzívnych lehotách, t.j. do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti a ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo ak je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

32. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovia si po prvýkrát mohli právo u žalovaného uplatniť dňom 2.11.2002 (deň nasledujúci po vzniku právnej udalosti - účinnosti zákona č.442/2002 Z.z.) a to v lehote do jedného roka, t.j. do 2.11.2003, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia si v tejto lehote nárok u žalovaného neuplatnili ( písomné dôkazy sú až z mesiacov 7,8,10/2009). Na súde si mohli žalobcovia uplatniť svoj nárok do 6 mesiacov odo dňa, keď si nárok uplatnili u vlastníka, ak je tento nečinný. Žalobcovia ani v tejto lehote nárok na súde nepodali, pretože žalobu podali dňa 26.11.2009, teda viac ako 7 rokov po účinnosti zákona a podľa zváženia súdu aj po prekluzívnej lehote.

33. Prekluzívna lehota predpokladá uplynutie stanovenej lehoty zákonom na uplatnenie práva, v dôsledku čoho dochádza k zániku práva neuplatneného v stanovenej lehote. Nakoľko k zániku práva preklúziou dochádza „ex lege“, teda zo zákona, súd k nej prihliada z úradnej moci a tak nie je možné zaniknutému právu priznať ochranu.

34. Súd však vzhľadom na námietku preklúzie zo strany žalovaného posudzoval aj plynutie premlčacej doby, pričom dospel k tomu záveru, že nárok žalobcov zanikol v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo žalobcov sa mohlo vykonať prvýkrát dňa 2.11.2002 a preto sa premlčalo dňa 2.11. 2005.

35. V priebehu konania zomrela žalobkyňa v 2. rade a namiesto nej do tohto konania vstúpil jej právny nástupca C. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 10.8.2017 č.k. 18C/13/2010 súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s týmto právnym nástupcom žalobkyne v 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2017.

36. Pokiaľ žalobcovia v tomto konaní argumentovali tým, že z ich parciel užívaných žalovaným je zastávaná stavbou len E. a vo zvyšku pozemok nie je zastavaný žiadnou stavbou, súd poukazuje na rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu o zriadení I. a II. stupňa ochrany vo vodohospodárskom povolení, ktorý vymedzuje rozsah a podmienky ochrany vodných zdrojov a rozvodov vody ( 3 stude a úpravňa vody aj s výtlačným potrubím) a preto nie je možné ani v tomto rozsahu tvrdiť, že žalovaný zaberá väčšiu výmeru pozemku žalobcov neoprávnene. Takéto ochranné pásma sú v súlade s § 14 Zákona č. 11/1955, ktorý bol účinný v čase výstavby uvedených vodných zdrojov a ktorý upravuje, že v záujme ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov vodohospodársky orgán určí podľa potreby po vykonanom konaní ochranné územia. Preto súd nedospel k záveru, že žalovaný pozemky žalobcov v rozsahu nad výmeru zabratú vodohospodárskymi stavbami ( oplotený areál úpravne vody) užíva bez právneho dôvodu. Súd má za to, že jeho postup je v súlade s cit. zákonom a pozemky takto oplotené sú v ochrannom pásme, teda je daný zákonný dôvod pre užívanie pozemkov žalobcov v tomto areáli.

37. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol, lebo dospel k tomu záveru, že žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, žalovaný neužíva pozemky žalobcov bez právneho titulu, ale z titulu núteného obmedzenia v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa vodných stavieb vo verejnom záujme. Žalobcovia si mohli uplatniť náhradu za nútené obmedzenie užívacieho práva k týmto pozemkom, ale tak neurobili v prekluzívnej ani premlčacej dobe a preto ich nárok zanikol. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov zamietol ako právne neodôvodnenú.

38. V súlade s § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku ( z.č. 160/2015 Z.z. ) súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, pretože žalobca bol v tomto konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .