Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-209-2016.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/209/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 38 885 459, proti žalovanému: R. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX H., adresa na doručovanie: Arm. gen. Svobodu 2, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 701,80 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 584,19 EUR a 5,05 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 551,26 EUR od 16.11.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66,48 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 20.06.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 701,80 EUR (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky), úrok riadny vo výške 16,9 % ročne z istiny 551,26 EUR od 16.11.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 700,15 EUR (istina, úroky z úveru a poplatky) od 16.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že so žalovanou uzavrel dňa 21.06.2013 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol finančné prostriedky do výšky úverového limitu 700 EUR. V zmysle zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,9 % ročne. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšej ako tri mesiace, listom - oznámenie o zosplatnení úveru, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 15.11.2014, pričom k tomuto dátumu bol celkový zostatok v sume 701,80 EUR pozostávajúcej z istiny vo výške 551,26 EUR, riadneho úroku vo výške 31,28 EUR, úrokov z omeškania vo výške 1,65 EUR a poplatkov vo výške 117,61 EUR. Žalobca zároveň špecifikoval, že poplatky predstavujú poplatky za tri výzvy po 35 EUR, upomienku vo výške 10 EUR a zostatok poplatkov predstavujú poplatky za poistenie.
2. Žalovaný sa k žalobe, napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami doručená dňa 12.07.2016, nevyjadril.
3. Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.06.2013 vyplýva, že banka sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 700 EUR, pričom finančné prostriedky môže dlžník čerpať jednorázovo dňa 28.06.2013. Úver sa bude úročiť
pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,9 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 27,76 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje 1.038,73 EUR, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 EUR, poplatok za poskytnutie úveru 35 EUR, dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 anuitných splátkach a deň splatnosti anuitnej splátky je k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.07.2013 a posledná 15.06.2017 vo výške 20,04 EUR mesačne.
4. Listom zo dňa 16.11.2014 žalobca oznámil žalovanému, že k 15.11.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom dlžná čiastka k tomuto dňu predstavuje sumu 701,80 EUR.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch.z), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obch.z od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 1 Obch.z, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 700 EUR, ktorý žalovaný nesplácal pravidelne, preto žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 25.11.2014. Pre súd nebola sporná výška uplatnenej istiny a ako spornú otázku súd riešil, či žalobcovi patria zmluvné úroky do zaplatenia, resp. do splatnosti úveru, teda do
predčasnej splatnosti úveru tak, ako ju určil samotný žalobca a taktiež riešil otázku, či žalobcovi patria aj úroky z omeškania zo zmluvných úrokov.
8. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti úveru. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom alebo zmluvné, napr. dohodnutá zmluvná pokuta. Zároveň je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
9. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje k dispozícii dlžníkovi istinu. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy, pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012 a totožný záver vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98. Obdobne možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd žalobcovi priznal nesplatenú istinu v sume 551,26 EUR, ako aj zmluvný úrok do dňa zosplatnenia vo výške 31,18 EUR a úrok z omeškania vo výške 1,65 EUR t.j. spolu sumu 584,19 EUR, tak ako to vyplýva z výpisu na čl. 19 spisu, a odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti (16.11.2014) priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z nezaplatenej istiny t.j. zo sumy 551,26 EUR do zaplatenia, keďže súd má za to, že žalobca nemôže žiadať priznať príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania (tzv. anatocizmus), čo vyplýva napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 ICdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. Súd zároveň nepriznal žalobcovi poplatky vo výške 35 EUR účtované ako výzva 1, výzva 2, posledná výzva, resp. poplatok za upomienku vo výške 10 EUR, keďže žalobca, okrem poslednej výzvy nezdokladoval, že takéto výzvy žalovanému vôbec zasielal a súd taktiež poukazuje na to, že uvedené poplatky považoval za rozporné s dobrými mravmi, teda neplatné, s ohľadom na ich neprimerane vysokú
výšku, pričom tieto poplatky podľa názoru súdu možno považovať za zmluvnú pokutu, ktorá nebola v zmluve písomne dojednaná a preto je aj z tohto dôvodu neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje taktiež na to, že pokiaľ by sa malo jednať o reálne náklady na výzvu (poštovné), tak výška uplatnených nárokov prípadným poštovným nákladom vôbec nezodpovedá a má výlučne sankčný charakter v neprimeranej výške.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspech žalobcu predstavoval 83,24 % (súd pri určení predmetu konania vychádzal z uplatnenej istiny a z úrokov) a neúspech predstavoval 16,76 %, čo predstavuje rozdiel 66,48 %, preto súd zaviazal pomerne neúspešnejšieho žalovaného na náhradu trov konania v prospech pomerne úspešnejšieho žalobcu v tomto rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).