Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-21-2023.pdf
PDF · 110.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Geodet - Real, s.r.o., so sídlom Prievozská 1318/14, Bratislava, IČO: 36 427 705, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO:17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu, a to žalobcu a žalovaného k pozemku:
- CKN parcela číslo 2170/230 o výmere 274 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- CKN parcela číslo 2170/231 o výmere 8795 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- CKN parcela číslo 2170/235 o výmere 301 m2, orná pôda,
- CKN parcela číslo 2170/236 o výmere 28 m2, orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie A., obec Žilina, okres Žilina a tieto nehnuteľnosti v y p o r i a d a v a tak, že tieto nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie A., obec Žilina, okres Žilina p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
II. Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu vo výške 140.321,50 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.03.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, a to ku KNC parcele 2170/230, 2170/231, 2170/235, 2170/236, a to reálnym rozdelením KNC parcely 2170/231 o výmere 8795 m2, a to novovytvorenú parcelu 2170/303 zastavaná plocha o výmere 1973 m2 a CKN parcelu 2170/304, zastavaná plocha o výmere 2.747 m2, spolu 4720 m2, prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu na základe geometrického plánu č. 115/2022, overený Okresným úradom Žilina dňa 31.10.2022 a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje CKN parcelu č. 2170/231, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4075 m2, CKN parcelu č. 2170/230, CKN parcelu č. 2170/235 a CKN parcelu č. 2170/236, spolu o výmere 4678 m2 a rozdiel vo výmere 42 m2 v celkovej kúpnej cene vo výške 1.260 eur je žalobca povinný zaplatiť žalovanému.
2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú vedené na LV č. XXXX pre kat. úz. A., a to žalobca v podiele 259484/516600, čo predstavuje percentuálny podiel 50,23 % k celku a žalovaný o veľkosti podielu 64279/129150, čo predstavuje percentuálny podiel 49,77 % k celku a uvedené parcely sa nachádzajú v intraviláne. Žalobca má záujem svoje podiely na pozemkoch sceliť a mať vo vlastníctve jeden pozemok v podiele 1/1 k celku. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku B. XXXX/XX o výmere 3362 m2, zapísaný ma LV č. XXXX v kat. úz. A., a tento sa nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku CKN 2170/231, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalovaný je výlučným vlastníkom EKN
parcely 2196/101 o výmere 13255 m2, orná pôda, vedený na LV č. XXXX v kat. úz. A. a tento pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku CKN 2170/231, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Za účelom scelenia vlastníckych podieloch do 1/1 k celku vo vzťahu k dotknutým pozemkom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, žalobca nechal vyhotoviť geometrický plán ku KNC parcelám 2170/231, 2170/303 a 2170/304 a na základe uvedeného geometrického plánu č. 115/2022 zo dňa 25.08.2022 boli z KNC parcely 2170/231 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8795 m2 oddelené novovytvorené parcely CKN 2170/231 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 4075 m2, B. XXXX/XXX o výmere 1973 m2 a CKN č. 2170/304 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.747 m2. Žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapásaným na LV č. XXXX, pre kat. úz. A., zrušil a vyporiadal v zmysle jeho návrhu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 23.08.2023 (č. l. 74) k návrhu žalobcu uviedol, že žalobca žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti jej rozdelením tak, že žalobca nadobudne výlučné vlastníctvo k parcele CKN 2170/303 a CKN č. 2170/304 v kat. úz. A. novovzniknuté geometrickým plánom č. 115/2022 a žalovaný nadobudne výlučné vlastníctvo k parcele CKN č. 2170/231, parcele CKN č. 2170/230, parcele CKN č. 2170/235 a parcele CKN č. 2170/236 kat. úz. A.. Podľa názoru žalovaného nie je rozdelenie parcely CKN č. 2170/231 v kat. úz. A. dobre možné a účelné. Poukázal na to, že rozdelením parcely CKN č. 2170/231 v kat. úz. A. na novú CKN parcelu č. 2170/303 a CKN parcelu č. 2170/304 v kat. úz. A., vzniknuté geometrickým plánom č. 115/2022, vzniknú žalobcovi parcely umiestnené podľa územného plánu Mesta Žilina do účelnejšie využiteľnejších regulatívov funkčných plôch ako pre žalovaného. Žalovanému pripadnú parcely CKN č. 2170/231, č. 2170/230 a č. 2170/236 kat. úz. A., ktoré sa nachádzajú celé v biokoridore rieky Rajčanky a parcela CKN č. 2170/235 kat. úz. A.. Kým si teda žalobca určil parcely umiestnené vo funkčných plochách s možnosťou výstavby, žalovanému určil parcely, ktoré sa nachádzajú vo funkčných plochách v ochrannom pásme bez možnosti výstavby a uvedené považuje za nepomer v rámci využitia predmetnej nehnuteľnosti. Rozdelením predmetnej nehnuteľnosti by mali pre každého vlastníka vzniknúť jej rovnako hodnotné samostatné časti. Žalovaný s navrhovaným rozdelením predmetnej nehnuteľnosti nesúhlasí, a ak žalobca trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti jej rozdelením, tak žalovaný požaduje adekvátnu časť rozdelenej predmetnej nehnuteľnosti v regulatíve funkčnej plochy 5.30. OV/04 a 5.30. DP/01, kde je možná výstavba. Avšak v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti nie je dobre možné a účelné, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, geometrickým plánom predloženým žalobcom a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
5. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a pridržiaval sa svojich doterajších písomných vyjadrení a žiadal návrhu vyhovieť v zmysle jednak reálneho rozdelenia nehnuteľností podľa geometrického plánu, a pokiaľ ide o cenu, ktorú navrhoval žalovaný, ide o cenu v intraviláne a predložil kúpne zmluvy, kedy kupoval dané nehnuteľnosti v priemernej cene 27 eur/m2. Ako realitná kancelária majú záujem, resp. zámer následne tieto nehnuteľnosti buď zobchodovať alebo prenajať. K prístupu k novovytvoreným parcelám uviedol, že podľa územného plánu Mesta Žilina je na pozemkoch, ktoré by mali pripadnúť žalovanému, plánová cyklotrasa a takisto aj cez C. ide v rámci územného plánu plánové premostenie pre peších, ktoré sa momentálne rieši dodatkom. Momentálne parcela, ktorá je označená ako 2170/231 prístup motorovými vozidlami nie je možný a prístup je možný len pre peších popri Rajčanke. Pokiaľ by bola nehnuteľnosť takto reálne rozdelená podľa geometrického plánu, majú úmysel žiadať o právo prechodu cez parcelu 2170/286 a 2170/271. Jedná sa o cestu v objekte areálu dopravného podniku. Ide o cestu vo vnútornom objekte areálu, nejde o verejne prístupnú cestu.
6. Zástupca žalovaného uviedol, že voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nemajú námietky, avšak namietajú spôsob, kedy nepovažujú reálnu deľbu za účelnú, nakoľko pozemky, ktoré majú geometrickým plánom pripadnúť žalovanému, sú v blízkosti vodného toku Rajčanky, sú v ochrannom biokoridore podľa znaleckého posudku, a teda reálnym rozdelením nedostanú účelne rovnaké pozemky hodnotovo ako žalobca. Tieto nehnuteľnosti sú zaťažené inžinierskymi sieťami, napr. orná pôda 2170/235, ktorý by zostal v reálnej deľbe, je zaťažený stĺpom elektrického vedenia a delia sa štyri pozemky, pričom tri zostanú vcelku žalovanému a 2170/231 sa má deliť a výmerovo sa dorovnáva s ostatnými pozemkami a poukazuje na účelnosť. Tiež poukázal, že z južnej strany žiaden prístup k týmto
rozdeleným pozemkom žalobca nebude mať, lebo je to cez pozemky tretích osôb a je tam stavebný areál, teda maximálny prístup môže mať zo severnej strany a tieto pozemky sú v správe Slovenskej správy ciest (2170/143, 2170/145 a 2170/147) a v súčasnosti nie je žiadna cesta a žiaden prístup k takto reálne rozdeleným pozemkom. Pokiaľ ide o primeranú náhradu, požadujú sumu 50 eur/m2. Avšak, ak by žalobca nadobudol celé tieto nehnuteľnosti, tak za primeranú považujú sumu 30 eur/m2, lebo ide o biokoridor. Predložil snímku z katastrálnej mapy na ozrejmenie, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
7. Zo znaleckého posudku č. 205/2020 zo dňa 21.12.2020 (dôkaz predložený žalobcom č. l. 52) súd zistil z analýze polohy nehnuteľností, že pozemková plocha pozostáva zo štyroch parciel CKN č. 2170/230 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, CKN parcela č. 2170/231 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8.795 m2, CKN parcela č. 2170/235 orná pôda o výmere 301 m2 a CKN parcela č. 2170/236 orná pôda o výmere 28 m2, v celkovej výmere 9.398 m2. Hodnotené nehnuteľnosti sa nachádzajú v intraviláne kat. už. Závodie geograficky označenej z východnej strany vodným tokom rieky Rajčanka s ochranným pásmom vodného toku, zo severnej strany cestou I. triedy, zo západnej strany areálom MDP autobusové a trolejbusové depo mestskej hromadnej dopravy a ČSPHM v severnej časti pozemku ako celku a z južnej strany ohraničujúcim faktorom je verejná miestna komunikácia Ul. Kvačalova, objekt cestného mostu cez rieku Rajčanka v oblasti existujúcej zástavby objektov pre dopravu umiestnené severne – západne a južne (areál DPMŽ, ČSPH, autoservis s predajňou) od hodnotenej pozemkovej plochy resp. východne za riekou Rajčanka objekty pre ľahkú výrobu – sklady, veľko-malo predajne a administratívne budovy, oblasť je charakterizovaná dobudovanou kompletnou infraštruktúrou. Prístup k hodnotenej nehnuteľnosti pozemkovej ploche CKN parcela č. 2170/235 je z verejnej miestnej komunikácie Ul. Kvačalova (CKN parcela 6013/1) a následne cez súkromné pozemky k parcelám č. 2170/236, 2170/231 a 2170/230 priamo v miestnej verejnej prístupovej spevnenej komunikácii Ul. Kvačalova vo vzdialenosti od 10 do 100 m severne sa nachádzajú hlavné verejné rozvodné siete podzemných vedení inžinierskych sietí. Dotknuté pozemkové plochy čiastočne sú dotknuté terénnymi úpravami brehu vodného toku rieky Rajčanka, resp. sú využívané ako voľné plochy pozdĺž vodného toku Rajčanka a oplotenia areálu depa DPMŽ. Vzhľadom na platný ÚP Mesta Žilina (stanovisko ÚP zo dňa 10.11.2020 č. 181227) a existenciu súčasnej zástavby, tvar pozemkovej plochy je zrejmé, že predpoklad vyššieho využitia hodnotenej pozemkovej plochy ako celku, t.j. zástavba je značne obmedzená. Obhliadkou bol zistené a to zvýšená hlučnosť z automobilovej dopravy, ochranné pásma verejných inžinierskych sietí – vzdušné vedenie VN resp. jej možné budúce vyššie využitie „možnosť zástavby“ a to ochranné pásmo vodného toku Rajčanka v zmysle vyjadrenia ÚHA Mesta Žilina č. 181227/2020, čo v skutočnosti zasahuje po celej dĺžke CKN p.č. 2170/231 resp. v prevažnej miere zasahuje do pozemkov CKN p.č. 2170/230, 2710/231, 2170/235 a 2170/236 (grafické zameranie brehovej časti) t. j budúca predpokladaná výstavba je značne obmedzená existenciou vedení inžinierskych sietí, vodným tokom Rajčanka a ÚPI v zmysle platného územného plánu Mesta Žilina. Na základe metódy polohovej diferenciácie určil jednotkovú hodnotu predmetných pozemkov (14,92 eur/ m2), spolu všeobecná hodnota predstavuje sumu 140.000 eur.
8. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie A. súd zistil, že CKN parcela č. 2170/230 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 274 m2, (pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, pozemok umiestnený v zastavanom území obce), CKN parcela č. 2170/231 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8795 m2, (pozemok, nie je spoločnou nehnuteľnosťou, pozemok umiestnený v zastavenom území obce), CKN parcela č. 2170/235 orná pôda o výmere 301 m2, (pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, pozemok umiestnený v zastavanom území obce) a CKN parcela č. 2170/236 orná pôda o výmere 28 m2 (pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, pozemok umiestnený v zastavanom území obce) vlastnícky vzťah je evidovaný pre spoluvlastníkov a to žalovaný - spoluvlastnícky podiel 64279/129150, titul nadobudnutia
- č.d. 487/63 D955/60, pôvodná držba Fin 1499/66, č.d. 67/50 a žalobca v spoluvlastníckom podiele 259484/516600, titul nadobudnutia - kúpne zmluvy V 1529/2020, V 8100/2020, V 10182/2020, V 8710/2020, V 10054/2021 a V 9989/2021. Ťarchy bez zápisu.
9. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.
10. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, t.j. prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, ktoré má jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
11. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale chápe sa ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne, to znamená že ide o ideálny podiel na veci. Ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, žeby bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, podielu v takom rozsahu. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z jeho spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, akom zodpovedá veľkosti jeho podielu. Podiel iba vyjadruje mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach spoločnej veci, ktoré sú dané spoluvlastníkovi pri hospodárení so spoločnou vecou, určuje mieru (podiel), v akej sa podieľa na úžitkoch a prírastkoch a znáša náklady s vecou spojené, určuje, aký podiel z výťažku, z predaja, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pripadne ostatným spoluvlastníkom.
13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. V ustanovení § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrená jedna zo základných zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva – zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Treba uviesť, že v zmysle § 142 ods. 1 veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je u toho-ktorého spoluvlastníka jediným kritériom, ktoré by zakladalo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva súdom. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si ho vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
15. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľnosti, ale môže rozhodnúť aj inak. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci) mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia. 16. Z priebehu konania a vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že ani jedna zo strán sporu nemá záujem na zachovaní tohto podielového spoluvlastníctva a na jeho zrušení a vyporiadaní mimosúdnou cestou sa nevedeli dohodnúť. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého podielového spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne (§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
17. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov platí, že ak možno pozemok rozdeliť s ohľadom na jeho polohu, veľkosť a tvar, tak určujúcim hľadiskom pre jeho možné rozdelenie je i skutočnosť, či u novovzniknutých častí je zabezpečený prístup k verejnej komunikácii, a to buď priamo alebo cestou cez iný pozemok, napr. titulom vecného bremena. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia.
18. Z geometrického plánu č. 115/2022 (dôkaz predložený žalobcom čl. 3) súd zistil, z CKN parcely č. 2170/231 zapísaná na LV XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8.795 m2 bol vytvorený nový stav a to CKN 2170/231 zastavaná plocha o výmere 4.075 m2 , novovytvorená CKN p.č. 2170/303 zastavaná plocha o výmere 1.973 m2 a novovytvorená CKN p.č. 2170/304 zastavaná plocha o výmere 2.747 m2. Zo znaleckého posudku je nepochybné, že prístup k hodnotenej nehnuteľnosti pozemkovej ploche CKN parcela č. 2170/235 je z verejnej miestnej komunikácie Ul. Kvačalova (CKN parcela 6013/1) a následne cez súkromné pozemky k parcelám č. 2170/236, 2170/231 a 2170/230. Dotknuté pozemkové plochy čiastočne sú dotknuté terénnymi úpravami brehu vodného toku rieky Rajčanka, resp. sú využívané ako voľné plochy pozdĺž vodného toku Rajčanka a oplotenia areálu depa DPMŽ. Ochranné pásma verejných inžinierskych sietí – vzdušné vedenie VN resp. jej možné budúce vyššie využitie „možnosť zástavby“ a to ochranné pásmo vodného toku Rajčanka v zmysle vyjadrenia ÚHA Mesta Žilina č. 181227/2020, čo v skutočnosti zasahuje po celej dĺžke CKN p.č. 2170/231 resp. v prevažnej miere zasahuje do pozemkov CKN p.č. 2170/230, 2710/231, 2170/235 a 2170/236 (grafické zameranie brehovej časti) t. j budúca predpokladaná výstavba je značne obmedzená existenciou vedení inžinierskych sietí, vodným tokom Rajčanka a ÚPI v zmysle platného územného plánu Mesta Žilina.
19. Súd sa zaoberal okolnosťami ohľadom účelného využitia novovzniknutých vecí vlastníkmi, t. j. ich funkčného využitia aj pri žalobcom navrhovanom spôsobe a dospel k záveru, že spôsob, akým reálnu deľbu navrhol žalobca, nepovažuje za vhodný, nakoľko pri tomto spôsobe deľby pozemku nie je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, ako i prístup k priľahlým pozemkom v ich vlastníctve. Pri takomto spôsobe reálnej deľby žalobcom navrhovaným spôsobom usporiadania pomerov medzi spoluvlastníkmi by nebolo možné ani zriadiť za náhradu vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré by nevyhnutne na výkon jeho vlastníckeho práva nielen ku novovytvorenej časti, ale i k priľahlým pozemkom, bolo nutné. Preto tento spôsob nepovažoval súd ani za účelný a vhodný. Ako už súd konštatoval, predpokladom reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec z technického hľadiska a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a záujmu. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, najmä polohové umiestnenie pozemku v zastavanom území obce a vyjadrenie znalca ohľadom územného plánu, kedy geodetické zameranie brehovej čiary s hranicou ochranného pásma vodného toku rieky Rajčanky spadá pod regulatívy funkčnej plochy, teda bez možnosti zástavby, preto súd konštatoval, že rozdelenie predmetného pozemku nie je účelné a nie je ani v súlade s územným plánom obce. 20. Po zhodnotení prvého spôsobu tak, ako žiadal žalobca, súd konštatoval, že tento spôsob nie je možný a k novovytvoreným častiam nie je prístup z verejnej komunikácie, preto súd konštatoval, že v danom prípade prichádza teda do úvahy spôsob vyporiadania a prikázania tohto podielu jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
21. Žalobca prejavil záujem s prikázaním do jeho výlučného vlastníctva (ako realitná kancelária majú záujem, resp. zámer následne tieto nehnuteľnosti ponúknuť na predaj alebo prenajať) a súhlasil s primeranou náhradou 30 eur/m2, ktorú žiadal žalovaný a na ktorej sume sa v priebehu konania strany sporu na pojednávaní dňa 6.5.2024 sa zhodli. Súd nemal dôvod o nej pochybovať, keďže všeobecná hodnota pozemku stanovená znalcom bola v hodnote nižšej, (14,92 eur/m2), žalobca nadobúdal predmetné nehnuteľnosti od ostatných podielových spoluvlastníkov v cene 27 eur/m2. Súd zdôrazňuje, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom, a preto neprieči sa zákonu pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednávajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová) a to v rámci zmluvnej voľnosti. Zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov predstavuje, že neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorý v spoluvlastníctve nechce ostať, ale vždy celá vec. Preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo strán sporu zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie A. bolo zrušené a tieto nehnuteľnosti vyporiadava, že ich prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
22. Pri stanovení výšky „primeranej náhrady“ za spoluvlastnícky podiel súd preto vychádzal z ich zhody v sume 30 eur/m2. Primeraná náhrada ako príslušný podiel všeobecnej hodnoty pozemkov žalovaného t.j. podiel 64279/129150 (percentuálny podiel 49,77 % k celku) pri nehnuteľnosti CKN parc. č. 2170/230 o výmere 274 m2 (30 eur/m2 suma 8.220 eur) predstavuje podiel sumu 4.091,10 eur; pri nehnuteľnosti CKN parc. č. 2170/231 o výmere 8.795 m2 (30 eur/m2 263.850 eur) predstavuje podiel sumu 131.318,10 eur; pri nehnuteľnosti CKN parc. č. 2170/235 o výmere 301 m2 (30 eur/m2 suma 9.030 eur) predstavuje podiel žalovaného sumu 4.494,20 eur; pri nehnuteľnosti CKN parc. č. 2170/236 o výmere 28 m2 (30 eur/m2 840 eur) predstavuje podiel sumu 418,10 eur, spolu na podiel žalovaného primeraná náhrada predstavuje sumu 140.321,50 eur. Túto sumu 140.321,50 eur súd zviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom výplaty jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. A. do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plnenie od právoplatnosti rozsudku súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vzal do úvahy výšku tejto náhrady za spoluvlastnícky podiel a preto uložil žalobcovi lehotu 60 dní.
23. Je potrebné tiež zo strany súdu uviesť, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam autoritatívnym rozhodnutím súdu neprichádza žalovaný o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na jeho strane len k premene formy majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky, a to ako ekvivalent peňažnej náhrady spoluvlastníckeho podielu.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (predchádzanie ďalším sporom) pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali ich vzájomné vzťahy ako spoluvlastníkov nehnuteľnosti a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).