Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-141-2016.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/141/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, proti žalovanej: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - W., M. XXX/XXX, o zaplatenie sumy vo výške 611,64 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I./ Súd žalobu zamieta.
II./ Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Právny predchodca žalobcu sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 611,64 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 so žalovanou uzatvorili dňa 10.01.2007 zmluvu o bežnom účte. Predmetom Zmluvy bolo zriadenie bežného účtu na menu: Skk a poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so žalovanou dňa 10.1.2007 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohla žalovaná realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 10.1.2007 bola modifikovaná Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 31.1.2013. Žalovaná sa zaviazala Úver splácať tak, že bola povinná splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatností Úveru, pričom pohľadávka Slovenskej sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne proti pohľadávke z účtu žalovanej a to vždy v momente vzniku pohľadávky Žalovanej účtu Žalovanej a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Žalovaná si povinnosti vyplývajúce z vyššie cit. Zmluvy neplnila riadne a včas, v dôsledku čoho došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k vypovedaniu zmluvy a k vyhláseniu splatnosti celého úveru s príslušenstvom. Slovenskej sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči Žalovanej na sumu celkom vo výške 741,64 Eur, pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru po splatnosti vo výške 722,24 eur , z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,20 Eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 2,74 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 16,46 Eur vyčísleného od prvého dňa omeškania Žalovanej so splácaním jej záväzku do dňa postúpenia predmetnej Pohľadávky, t j. do 27.3.2014. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie Pohľadávky Žalovanej Oznámením zo dňa 1.43014, ktorým zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu Pohľadávky.
Žalovaná do dnešného dňa Pohľadávku uhradila len čiastočne a to v celkovej sume 130,- Eur, preto sa domáha svojho práva súdnou cestou.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o bežnom účte zo dňa 10.1.2007, Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 10.1.2007, Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 31.03.2013, Všeobecné obchodné podmienky, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 4.10.2013, Výzva k úhrade zo dňa 03.07.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2014 s doručenkou.
3./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5./ Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že uzavrela dve zmluvy o vydaní karty, nič nečerpala navyše, čerpala len debet, ktorý aj splácala, nevie koľko splatila, ale súdu zaslala poštové poukážky na čiastky, v súčasnej dobe brigáduje , jej príjem je okolo 300,- eur.
6./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetným spisom a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
7./ Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa uzatvorili dňa 10.01.2007 zmluvu o bežnom účte. Predmetom Zmluvy bolo zriadenie bežného účtu na menu: Skk a poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.. Slovenská sporiteľňa uzatvorila so žalovanou dňa 10.1.2007 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohla žalovaná realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 10.1.2007 bola modifikovaná Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 31.1.2013. Žalovaná sa zaviazala Úver splácať tak, že bola povinná splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne najneskôr v deň konečnej splatností Úveru, pričom pohľadávka Slovenskej sporiteľne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne proti pohľadávke z účtu žalovanej a to vždy v momente vzniku pohľadávky Žalovanej účtu Žalovanej a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. Listom zo dňa 04.10.2013 právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a zároveň predmetným prípisom vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Ďalším listom o dňa 01.04.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky, pričom priložil aj doklad o doručení predmetného postúpenia. Listom zo dňa 03.04.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 741,64 eur. 8./ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9./ Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
10./ Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
11./ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12./ Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
13./ S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14./ Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15./ Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16./ Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17./ Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
18./ Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19./ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20./ Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21./ Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
22./ Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
23./ Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
24./ Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25./ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26./ Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27./ Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
28./ V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
29./ Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
30./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
31./ Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 205/2009).
32./ Čo sa týka uplatneného nároku zo strany žalobcu, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, žalobca ako aj právny predchodca žalobcu do spisu nezaložil relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť uplatňovaného nároku, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom Zmluva o postúpení pohľadávky zo strany žalobcu nebola ani predložená. Zákon č. 483/2001Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka).
Žalobca v konaní nepreukázal iné oznámenie resp. výzvu , v ktorej by banka vyzvala žalovanú na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by bola žalovaná v meškaní viac ako 90 dní, nepreukázal, že postupujú sa už len splatné pohľadávky. Žalobca v konaní preukázal len odstúpenie od zmluvy a spolu s vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalobca (ako aj právny predchodcovia žalobcu) v konaní nepreukázal iné oznámenie resp. výzvu , v ktorej by banka vyzvala žalovanú na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by bola žalovaná v meškaní viac ako 90 dní, nepreukázal, že postupujú sa už len splatné pohľadávky. Ak zákon vyžaduje v § 92 ods. 8 písomnú výzvu banky na splnenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, tak táto podmienka splnená nebola. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou ( žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. z. 483/2001 Z.z. o bankách tak neboli splnené a preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 a následne ďalšie zmluvy o postúpení v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom a preto je potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie bolo priamo v rozpore so zákonom Z tohto dôvodu by teda samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto nepostúpiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo prihliadnuť. Na základe tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie si danej pohľadávky pred súdom, čiže z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí mu právo, ktorého sa domáha v žalobe a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu zamietol. V danej veci súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co 17/2016, zo dňa 01.02.2017 ako aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co 219/2016, zo dňa 08.12.2016.
33./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaná síce bola v konaní úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale pretože jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
34./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.