Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/171/1998

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou v právnej veci žalobcov: 1/ N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., N. XX, 2/ Z.. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C., E. 5, a 3/ S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T., X. U proti žalovanému (právny nástupca pôvodne žalovaného 2/): S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 41/34, Sereď, zastúpený: Advokátska kancelária A.. D. M., s.r.o., so sídlom K. O. XXX, C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznávajú voči žalobcom trovy konania v celom rozsahu, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia spoločne a nerozdielne a o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa 1/ sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.5.1998, domáhala určenia neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zo dňa 2.9.1997 uzatvorenej medzi pôvodne žalovanými 1/ a 3/ a kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1997 uzatvorenej medzi pôvodne žalovanými 1/ a 2/. Zároveň sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K., a to k parc. č. XXX

- orná pôda o výmere 1720 m2 v 1/1 (pôvodne parc. č. XXXX/X B XX- stavebný pozemok) v k. ú. K., vedenej na LV č. XXXX na Okresnom úrade O., katastrálny odbor.

2. Na návrh právneho zástupcu žalobkyne 1/ zo dňa 30.6.2000 súd uznesením č.k. 12C/171/98-196 zo dňa 27. 2. 2007 pripustil v súlade s § 92 ods. 1 O.s.p., účinným v čase vydania rozhodnutia, aby do konania na strane žalobcu vstúpili dedičia po nebohom manželovi žalobkyne 1/ C. S. a to Z.. T. Z. ako žalobkyňa 2/ a S. R. ako žalobca 3/. Zároveň súd uznesením č.k. 12C/171/98-194 zo dňa 27.2.2007 pripustil tomu zodpovedajúcu zmenu petitu.

3. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že označené nehnuteľnosti nadobudli žalobkyňa 1/ s manželom neb. C., resp. C. S., zomrelom dňa XX.X.XXXX na základe Prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954 vydanej Okresným národným výborom v K.. V upozornení na druhej strane prídelovej listiny sa uvádza, že prídelová listina je vkladnou listinou v zmysle § 11 zákona č. 90/1947 Zb. a pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti nie je potrebný zápis v pozemkovej knihe. Podľa bodu 1 prídelovej listiny prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom odovzdania pridelených nehnuteľností do držby. Žalobkyňa 1/ s manželom užívali spoločne predmetné nehnuteľnosti od roku 1954, teda od začiatku. Asi po 12 rokoch prenechali zo zdravotných dôvodov užívanie pozemku manželom N. a B. E.. Tí platili mestu K. i daň z nehnuteľnosti, čo žalobcovia doložili priznaním k poľnohospodárskej dani zo dňa 2.4.1975 a potvrdením Mestského úradu Sereď zo dňa 10.3.1998 a zo dňa 2.3.1998. Zároveň boli vedení i na Evidenčnom liste č. 201 pre k. ú. K.. Keď si žalobkyňa 1/ s manželmi E. chcela ešte v roku 1991 vyporiadať vlastnícke vzťahy k pozemku, zistila, že Prídelová listina bola jej manželovi zrušená Okresným národným výborom O. rozhodnutím zo dňa 11.7.1966. V roku 1996 žalobkyňa 1/ zistila, že predmetná nehnuteľnosť bola

zapísaná v katastri nehnuteľností na Slovenský pozemkový fond. Na Okresnom úrade v O. bol uložený i príkaz na zrážku zo mzdy nebohého manžela žalobkyne 1/ zo dňa 18.11.1965, na ktorého zadnej strane je vyjadrenie povinného zo dňa 23.11.1965, ktorým žiadal o zrušenie jemu pridelených pozemkov, nakoľko sa jedná o asanačné pásmo. Žalobcovia sa domáhali neplatnosti rozhodnutia o zrušení prídelu odvolávajúc sa na ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného od 1.4.1964, podľa ktorého bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí môže vykonať každý z manželov, ale v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Pretože žalobkyňa 1/ nikdy so zrušením prídelovej listiny nesúhlasila, je v zmysle tohto ustanovenia vzdanie sa prídelu iba jedného z manželov neplatným úkonom. Zrušenie prídelu rozhodnutím ONV O. zo dňa 11.7.1966 považovali žalobcovia za protiprávny úkon, taktiež aj preto, lebo ho vydal orgán štátnej správy, ktorý na tento úkon nemal žiadnu právomoc podľa vtedy platných predpisov. Rozhodnutie ani nemohlo byť právoplatné, pretože nikdy nebolo doručené žalobkyni 1/, ale iba jej manželovi. Keďže žalobkyňa 1/ sa prídelu nevzdala a tento úkon vykonal len jej manžel sám, podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je od začiatku neplatný a vlastnícke právo k nehnuteľnosti patrí aj manželovi žalobkyne 1/. Jeho smrťou by následne prešlo na dedičov - žalobcov 1/ až 3/. Vzhľadom k uvedenému prídelová listina bola a stále je dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam, avšak zápis na LV nie je možný, pretože tu bol ako vlastník zapísaný právny predchodca žalovaného (pôvodne žalovaný 2/), ktorý vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1997. Neplatnosti tejto zmluvy sa žalobcovia domáhali z dôvodu, že bola uzavretá s nevlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na naliehavý právny záujem na usporiadaní vlastníctva k nehnuteľnosti, keďže žalobcovia s nimi nemôžu disponovať a realizovať svoje vlastnícke právo, žiadali týmto, aby súd určil, že vlastníkmi nehnuteľnosti v 1 je žalobkyňa 1/ a druhá 1 bude predmetom dedičského konania po jej nebohom manželovi C. (C.) S..

4. Právny predchodca žalovaného (pôvodne žalovaný 2/) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, spochybnil právoplatnosť prídelovej listiny z dôvodu neúplného označenia prídelcov a absencie doložky právoplatnosti. Uviedol, že práve z tohto dôvodu neboli žalobcovia nikdy zapísaní do LV ako vlastníci nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na vyhlásenie manžela žalobkyne 1/, ktorým sa vzdal spornej nehnuteľnosti. Nezáujem oboch prídelcov o nehnuteľnosť podľa neho dostatočne preukázali i výpovede svedkov, podľa ktorých sa prídelcovia o pozemok prestali zaujímať, keď zistili, že ho nebudú môcť využiť na stavbu rodinného domu. K neplatnosti právneho úkonu manžela žalobkyne 1/, ktorým sa pozemku vzdal, uviedol, že absencia výslovného súhlasu manželky v zmysle § 145 ods. 1 spôsobuje len relatívnu neplatnosť právneho úkonu a právo domáhať sa tejto neplatnosti podlieha všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Vychádzal z predpokladu, že žalobkyňa 1/ o vyhlásení manžela celú dobu vedela a napriek tomu nepodala návrh na vyslovenie neplatnosti tohto právneho úkonu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, prečítaním sa oboznámil s prídelovou listinou, LV č. XXXX, geometrickým plánom, majetkovou podstatou, výpisom z pozemno-knižných vložiek, príkazom zo dňa 18.11.1965, Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, správami ŠS C. a ONV v O., odbor finančný, MU v K., MFSR, správou Národného archívu, Štátneho oblastného archívu v C., Štátneho okresného archívu v N., záznamami z porád k problematike vlastníckych vzťahov, obsahom pripojeného dedičského spisu D XXXX/XX, spisom OÚ O. V XXXX/XX a V XXXX/XX, spisovým materiálom zo Slovenského pozemkové fondu v O., výsluchom svedkov N. E., B. E., P.. S. R., P.. F. D., G. O., Z. P. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Z prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954 súd zistil, že žalobkyni a jej manželovi bol pridelený pozemok, parc. č. XXXX/X B XX- stavebný pozemok v k. ú. K. Okresným národným výborom v K.. V zmysle tejto prídelovej listiny prídelca nadobúda vlastnícke právo dňom odovzdania pridelených nehnuteľnosti do držby. Podľa bodu 5. prídelovej listiny, ak prídelca nebude plniť uložené povinnosti, môžu sa na ich plnenie urobiť vhodné opatrenia, prípadne sa môže prídel odňať alebo zrušiť. Rovnaké opatrenia môžu sa urobiť, ak vyjde najavo, že pri vydávaní tejto listiny neboli splnené zákonné predpoklady prídelu. Na konci prídelovej listiny sa nachádza upozornenie, z ktorého vyplýva, že táto prídelová listina je vkladnou listinou v zmysle § 11 zákona č. 90/47 Zb., podľa odpisu nového občianskeho zákonníka však už netreba pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam ešte zápis v pozemkovej knihe. Prídelová listina bola vydaná za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. V zmysle citovaného ustanovenia § 11 zákona č. 90/47 Zb. odseku 1 vkladnými listinami sú popri rozhodnutiach o prídele (prídelových listín) vydaných fondom alebo pokiaľ ide o majetok konfiškovaný podľa Dekrétu č. 108/1945 Zb. iným príslušným úradom, tiež iné rozhodnutia alebo prehlásenia fondu alebo iného príslušného úradu o prechode konfiškovaného majetku na iného nadobúdateľa. V zmysle predloženého geometrického plánu

vypracovaného P.. F. C. a Q. C. dňa 4.6.1997 číslo plánu: XXXXXXXX-XX/XX, ktorý bol overený dňa 11.6.1997 pôvodná parcela, ktorá je predmetom tohto konania má nové parcelné číslo, a to XXX. Z výpisu z katastra nehnuteľností - pozemkovej knihy, číslo pozemnoknižnej vložky XXX vyplýva, že vlastníkom pôvodnej parcely bol A. X., ktorému vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo konfiškované podľa § 5 nariadenia 104/45 Zb. SNR nariadenia 64/46 Zb. z. SNR pre účely pozemkovej reformy pod B.1 v celosti. Žalobkyňa 1/ s manželom túto nehnuteľnosť získanú na základe prídelu nepretržite užívali. Až v roku 1996, keď si chceli usporiadať vlastnícke vzťahy na správe katastra zistili, že nehnuteľnosť bola prevedená do správy Slovenského pozemkového fondu, ktorý ju následne na základe uzatvorenej Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 2.9.1997 previedol na U. U., nar. X.X.XXXX. Následne bol na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v 1/1 vedený právny predchodca žalovaného, N. F., nar. XX.X.XXXX na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s U. U. dňa XX.XX.XXXX.

7. Mestský úrad v K. správou zo dňa 10.3.1998 potvrdil, že manželia E. si riadne plnia daňové povinnosti a mestský úrad neeviduje žiadne nedoplatky na dani poľnohospodárskej.

8. Z predloženého spisového materiálu zo Slovenského pozemkového fondu mal súd za preukázané, že v mesiaci november 1994 Slovenský pozemkový fond vydal interné pokyny č. 5/1994, a to Zásady a postup Slovenského pozemkového fondu pre vyporiadanie reštitučných nárokov k poľnohospodárskemu majetku. Z pripojeného spisu mal súd za preukázané, že pred uzatvorením zmluvy sa Slovenský pozemkový fond oboznámil s pozemnoknižnou vložkou 813, správou Pozemkového úradu v O., z ktorej vyplýva, že na parcelné čísla XXXX/X a XXXX/X nebol uplatnený reštitučný nárok. Právny zástupca žalobcov poukazoval na nesprávny postup SPF pred uzatvorením zmluvy, pretože v spisovom materiáli sa nenachádza potvrdenie z archívu v N. ohľadne pridelenia predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne 1/ a jej manžela na základe prídelovej listiny.

9. V konaní ako svedok bol vypočutý P.. S. R., bývalý zamestnanec Slovenského pozemkového fondu, ktorý vybavoval záležitosti ohľadom nárokov reštituentov. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že pred uzatvorením zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľnosti na U. U. bolo zistené, že na predmetný pozemok bol vydaný prídel, ktorý bol však následne zrušený, preto bol vyhotovený nový geometrický plán a urobený zápis vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech SR a nehnuteľnosť bola prevedená na menovaného.

10. Súd vypočul svedka N. E., ktorý mal pozemok v susedstve spornej nehnuteľnosti. Svedok uviedol, že pozemok získali s manželkou B. E. ešte v roku 1953, resp. 1954. Svedok potvrdil, že sporná nehnuteľnosť od začiatku patrila manželom S., ktorí tam zo začiatku pestovali kukuricu, neskôr na pozemok navozili piesok, potom sa oň už nestarali.

11. Svedkyňa B. E. potvrdila, že susedný pozemok získali s manželom približne v rovnakom čase ako manželia S., ktorí tam pestovali kukuricu, zemiaky a pod. Neskôr, asi okolo roku 1965 pozemok prestali užívať, nakoľko nestačili na jeho obrábanie. Pozemok nebol oplotený a pustol. Na to prijali s manželom ponuku MsNV v K. a začali užívať i spornú parcelu manželov S., za čo mestu platili poľnohospodársku daň. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by prídel manželov S. bol zrušený.

12. K spôsobu využitia pozemkov v blízkosti spornej nehnuteľnosti súd vypočul P.. F. D., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že jeho rodičom bol v tejto lokalite taktiež pridelený v roku 1954 pozemok po barónovi X., a to parc. č. XXXX/X v rozlohe cca XX árov. Tento pozemok jeho rodičia užívali asi do roku 1962, kedy bolo určené, že sa tu má vystavať škola a pozemky nepatria do intravilánu a teda nie sú určené na výstavbu rodinných domov. Za týchto okolností sa jeho rodičia pozemku vzdali a začali s výstavbou rodinného domu inde. K užívaniu spornej nehnuteľnosti manželmi S. sa vyjadriť nevedel.

13. Svedkyňa G. O., ktorá od roku 1961 pracovala na MNV v K. a manželov S. osobne poznala. Svedkyňa bývala v blízkosti sporného pozemku a okolo chodila každý deň, preto s určitosťou potvrdila, že manželia S. túto nehnuteľnosť užívali, pozemok obrábali sami. Asi v roku 1965 pozemok prenajali manželom E..

14. Svedkyňa Z. P., ktorá bývala v susedstve spornej nehnuteľnosti, potvrdila, že manželia S. chodili pozemok obrábať, neskôr naň navozili štrk. Podľa svedkyne mali v úmysle na pozemku stavať rodinný

dom. Neskôr začali pozemok obrábať manželia E., z akého dôvodu, svedkyňa uviesť nevedela. Svedkyňa potvrdila, že smetisko na pozemku nikdy nebolo, pozemok bol v minulosti vždy obrábaný.

15. U. U. (pôvodne žalovaný 1/) uviedol, že podľa jeho názoru obe zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkom sú platné a boli uzatvorené po splnení všetkých právnych podmienok na ich uzatvorenie.

16. Slovenský pozemkový fond (pôvodne žalovaný 3/) trval na tom, že právny úkon, a to zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku zo dňa 2.9.1997, je platný a ako strana zmluvy sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by mohlo mať za následok jeho absolútnu neplatnosť. Spochybnil titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou 1/ a jej manželom v tom smere, že prídel bol vydaný ONV v K. v rozpore s vyhláškou 507/1950 Sb. Zároveň zdôraznil i tú skutočnosť, že prídelca

- manžel žalobykne 1/, sa spornej nehnuteľnosti vzdal a následne prestali s manželkou nehnuteľnosť užívať, čo potvrdili i výpovede manželov E.. Skutočnosť, že vyhlásenie urobil len jeden z manželov, by mohla spôsobiť len relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú sa vzťahujú zákonné ustanovenia o premlčaní.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C/171/98-399 zo dňa 29.6.2007, ktorým rozhodnutím určil, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku uzatvorená dňa 2.9.1997 medzi U. U. a Slovenským pozemkovým fondom (pôvodne žalovaný 1/ a žalovaný 3) pod. č. V-XXXX/XXXX v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti parc. č. XXX- orná pôda o výmere XXXX m2 v 1/1 vedenej na LV č. XXXX pre k. ú. K. na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. je v tejto časti neplatná, ďalej určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 17/11/1997 medzi U. U. a N. Lörincom pod. č. V -XXXX/XX, týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v 1/1, vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. K. na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. je neplatná a určil, že vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v 1/1 ( pôvodne parc. č. XXXX/X B XX- stavebný pozemok) v k. ú. K., vedenej na LV č. XXXX na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra O. je žalobkyňa 1/ v 1/2. Druhá polovica bude predmetom dedičského konania po C. (C.) S., zomrelom dňa XX.X.XXXX.

18. Krajský súd v Trnave svojim rozsudkom č.k. 10Co/45/2008-471 zo dňa 30.4.2008 odvolanie právneho predchodcu žalovaného, t.j. N. F. v časti určenia neplatnosti zmluvy o bezdoplatnom prevode vlastníctva odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súdu prvej inštancie uložil, aby žalobcov vyzval na odstránenie nedostatkov žaloby, spočívajúcich v rozpore výmery parc. č. XXX uvádzanej žalobcami a vyplývajúcej z LV č. XXXX z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, avšak v zmysle výpisu z LV parc. č. XXX má výmeru XXXX m2.

19. Na dovolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave v prejednávanej veci Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/45/2008-471 zo dňa 30.4.2008 v časti výroku, ktorou odvolanie N. F. odmietol a v časti výroku, ktorou rozsudok Okresného súdu Galanta zmenil a návrh zamietol, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že Krajský súd Trnava zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta bez toho, že by vykonal náležité dokazovanie, prípadne zopakoval dôkazy, vykonané súdom prvej inštancie, teda z dôvodu, že si nedovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, ako aj z dôvodu, že hmotnoprávny vzťah strán, ktorý je predmetom konania neprípustne vyriešil len procesným spôsobom.

20. Následne Krajský súd Trnava svojim rozsudkom č.k. 10Co/114/2010-548 zo dňa 1.2.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti oboch zmlúv zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení takejto neplatnosti zmlúv.

21. Tunajší súd následne vyzval žalobcov, aby odstránili vady žaloby spočívajúce v rozpore výmery parc. č. XXX uvádzanej v žalobe a vyplývajúcej z LV č. XXXX, zároveň vyžiadal od Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor doklady týkajúce sa parcely č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 vedené na LV č. XXXX s tým, aby Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor súdu oznámil, na základe čoho vznikla parcela č. XXX o výmere XXXX m2 a parcela č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2. Súčasne ho

vyzval, aby súdu oznámili, na základe čoho došlo k navýšeniu výmery pozemkov z XXXX m2 na XXXX m2 u parcely č. XXX a z XXXX m2 na XXXX m2 u parcely č. 717.

22. Právny zástupca žalobcov svojim podaním doručeným súdu 27.9.2011 na výzvu súdu navrhol, aby vo veci rozhodol v prospech žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku č. parc. č. XXX o výmere XXXX m2 vydržaním z dôvodu, že žalobcovia túto nehnuteľnosť dobromyseľne užívali od 2.7.1954 minimálne do 11.7.1966, kedy mal byť prídel zrušený na základe jednostranného úkonu pána S. aj s manželkou. Keďže užívanie nehnuteľnosti trvalo nepretržite viac ako 12 rokov, bola splnená zákonná podmienka užívania nehnuteľnosti desať rokov a taktiež podmienka dobromyseľnosti. V tejto súvislosti poukázali na to, že manželia S. nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti prídelom vo výmere približne XXXX m2, kedy pôvodne táto výmera patrila k parcele č. XXXX/X B XX a bola vedená ako stavebný pozemok, pričom poukázal na ustanovenie § 133 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého sa stali manželia S. v roku 1954 podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, pričom každý z nich bol vlastníkom podielu jednej polovice k celku. Týmto podaním právny zástupca žalobcov navrhol pripustiť zmenu žaloby v časti petitu, o ktorom návrhu súd rozhodol svojim uznesením č. k. 12C/171/1998-635 zo dňa 29.2.2012 a to tak, že petit žaloby znie:

I. Súd určuje, že žalobkyňa 1/ N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v K. pre k.ú. K., t. č. parcela registra "C", parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K..

Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1/2 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v K. pre k.ú. K., t. č. parcela registra "C", parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade.

alebo

II. Súd určuje, že žalobkyňa 1/ N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra "C", parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, v podiele 1/2 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K. na základe vydržania.

Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1/2 k celku na základe vydržania, t. č. parcela registra "C", parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/ a 3/.

23. Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor svojim podaním doručeným súdu 9.11.2011 na dotazy súdu oznámil, že pridelený pozemok „B XX“, ktorý vznikol z PK parc. č. XXXX/X nie je identický s hranicou KNC, parc. č. XXX a na tento pozemok do dnešného dňa nebol vyhotovený geometrický plán. Zároveň doručil súdu LV č. XXXX z 17.10.2011, LV č. XXXX z 17.10.2011, rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 10C/298/97-205 zo dňa 9.5.2003, uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 10C/298/97-215 zo dňa 9.2.2004, geometrický plán - C. A. XX, N. zo 4.6.1997, zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva z 10.11.1997, prídelovú listinu Čd XXX/XX z 15.5.1957, kópiu z prídelového plánu a prídelovú listinu z 2.7.1954.

24. Na pojednávaní súdu konanom dňa 20.11.2012 strany zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, pričom zástupca právneho predchodcu žalovaného (pôvodne žalovaný 2/) žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nevykonateľnosti petitu žaloby. Právny zástupca žalobcov na záver pojednávania žiadal

pojednávanie odročiť za účelom predloženia geometrického plánu, ktorým by identifikoval nehnuteľnosť, ku ktorej vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú.

25. Emailovým podaním doručeným súdu dňa 12.3.2013 právny zástupca žalobcov oznámil súdu, že sa žalobcovia rozhodli, že vyhotovenie geometrického plánu by bolo nedôvodné, nakoľko pozemok tak, ako je vedený v evidencii katastra nehnuteľností po celý čas od pridelenia užívali manželia S.. Z tohto dôvodu sú žalobcovia toho názoru, že výmeru XXXX m2 nadobudli v dobrej viere vydržaním, ktoré skutočnosti prehlásil právny zástupca žalobcov aj na pojednávaní súdu dňa 14.5.2013, na ktorom pojednávaní sa ostatní prítomní účastníci konania pridržali doterajších vyjadrení, návrhy na doplnenie dokazovania nemali a žiadali súd, aby rozhodol podľa stavu dôkazov vykonaných k tomuto pojednávaniu.

26. Na základe takto vykonaného dokazovania súd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 4.6.2013, č.k. 12C/171/1998-705, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie pôvodne žalovaného 1/ a žalovaného 3/ a neunesenia dôkazného bremena, pričom mal za to, že žalobcovia nepreukázali, že parc. č. XXXX/B XX o výmere XXXX m2 je identická s parcelou č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 vedenej na LV č. XXXX, k.ú. K..

27. Proti zamietajúcej časti vyššie citovaného rozsudku voči právnemu predchodcovi žalovaného, pôvodne žalovanému 2/ podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.9.2014, č.k. 26Co/18/2013-741 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti proti právnemu predchodcovi žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom určil povinnosť súdu prvej inštancie nariadiť vo veci pojednávanie, za účelom odstránenia vytknutých procesných nedostatkov, poskytnutia priestoru stranám na argumentáciu a návrhy na doplnenie dokazovania, a po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

28. Po vrátení veci súdom druhej inštancie na ďalšie konanie právny predchodca žalovaného, N. F. dňa XX.X.XXXX zomrel, pričom na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 8D/32/2016, Dnot 58/2016 zo dňa 1.12.2016 sa jeho jediným dedičom stal S. F., nar. XX.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 14.3.2017, č.k. 12C/171/1998-804 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom žalovaného, S. F..

29. Následne súd vyzval strany, aby oznámili súdu svoje návrhy na doplnenie dokazovania a vytýčil vo veci pojednávanie na deň 14.12.2017.

30. Strany žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

31. Na pojednávaní dňa 14.12.2017 žalobkyňa 1/ uviedla, že sporný pozemok patril jej manželovi, pretože on ho dostal ako odbojár. Považovala ho za ich spoločný pozemok, ktorý obrábali. Mala za to, že jej manžel sa pozemku nevzdal. Dokedy obrábali predmetný pozemok uviesť nevedela. Trvala však na tom, že to je ich pozemok.

32. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní dňa 14.12.2017 uviedla, že jej otec mal listinu, na ktorej bolo napísané, že pozemok dostáva ako odmenu, nakoľko ako 15 ročný partizán sa zúčastnil odboja. Uviedla, že si pamätá hádku rodičov, keď sa jej otec vzdal pozemku, pričom uviedol, že bol k tomu prinútený. Jej otec bol veľký dobrák, avšak jej matke sa jeho konanie nepáčilo. Ako dieťa ešte chodila okopávať na pozemok. Ako sa situácia v ďalšom vyvinula už uviesť nevedela. V tom čase si však nikto neuvedomil vážnosť konania jej otca, že raz sa bude treba sporiť o tento pozemok, pričom celý spor sa rozpútal po tom, čo o kúpu sporného pozemku mal záujem vnuk susedov E., kedy vysvitlo, že sú iní vlastníci a celý pozemok je rozkúskovaný.

33. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.12.2017 poukázal na skutočnosť, že právny predchodca, t.j. otec žalovaného nadobudol spornú parcelu v dobrej viere, že ju nadobúda od vlastníka, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie katastra nehnuteľností. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.US 549/2015 zo dňa 16.3.2016, v ktorom sa vyslovilo, že musí byť poskytnutá široká ochrana práv dobromyseľného nadobúdateľa, nakoľko nadobúdateľ v dobrej viere nie je schopný nijako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva v zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní, preto vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ konajúci v dobrej viere. Ďalej uviedol, že treba mať na zreteli aj to, že žalobcovia sa domáhali usporiadania vlastníckych

vzťahov až takmer po 30 rokoch. Mal za to, že žalobkyňa 1/ a jej manžel nemohli nadobudnúť vlastníctvo titulom vydržania, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania, najmä pokiaľ ide o dobromyseľnú a nepretržitú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť bola narušená skutočnosťou, že nebola zaplatená cena za prídel, ktorá v nich musela objektívne vyvolať pochybnosti o ich vlastníckom práve a v neposlednom rade treba prihliadať najmä na skutočnosť, že pán S. jednostranným prejavom vôle sa vzdal takéhoto prídelu, resp. žiadal o zrušenie prídelu, čím prejavil vôľu, že nechce mať prídel ani v držbe, ani ho vlastniť a ani zaň nemieni doplatiť prídelovú cenu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V prípade úspechu si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

34. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

36. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

37. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

38. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

39. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07. 1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra O. pre k.ú. K., určenia, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, Galanta bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 ,zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobcov 2/ a 3/, alternatívne určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, v podiele 1 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K. na základe vydržania, určenia, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, Galanta bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1 k celku na základe vydržania, t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra O. pre k.ú. K., pričom táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi žalobkyne 1/ e a otcovi žalobcov 2/ a 3/.

40. Súd v prvom rade posudzoval nárok žalobcov, týkajúci sa určenia vlastníctva k vyššie vymedzenému pozemku o výmere XXXX m2 na základe prídelovej listiny, pričom z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Prídelovou listinou zo dňa 2.7.1954 vydanou bývalým Okresným národným výborom v Seredi bol pridelený do vlastníctva žalobkyne 1/ a jej manžela pozemok parc. č. XXXX/X B XX . o výmere XXXX m2 - stavebný pozemok. Z ideového parcelačného plánu, ktorý bol spracovaný pracovnou skupinou pre pozemkovú reformu jednoznačne vyplýva, že jeho súčasťou nikdy nebol geometrický plán, pričom pridelené pozemky uvedené v tomto ideovom parcelačnom pláne neobsahovali parcelné čísla, ale len označenia C. až C.. Rozdeľované boli z PK parcely č. XXX/X vedenej pôvodne vo vložke XXX., z

ktorého následne bola vytvorená parcela č. XXX. Súd v tejto súvislosti poukazuje na správu Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor, z ktorej je zrejmé, že pridelený pozemok B XX, ktorý vznikol z PK parcely č. XXXX/X, nie je identický s pozemkom parc. č. XXX - záhrada o výmere XXXX m2 vedenej na LV č. XXXX, k.ú. K.. Je potrebné zdôrazniť aj to, že žalobcovia napriek výzve zo strany súdu, nedali spracovať geometrický plán, ba práve naopak, žiadali, aby súd o predmete sporu rozhodol bez takého geometrického plánu. Súd však mal za to, že bez predloženia geometrického plánu, žaloba je v tejto časti nedôvodná, keďže v prídelovej listine identifikovaná nehnuteľnosť ako parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 reálne neexistuje.

41. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomrelý XX.X.XXXX bol v čase svojho úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti č. XXXX/X B XX. - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1. k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 2.7.1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k. ú. K., t. č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Galanta pre k. ú. K. a určenia, že časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po C. S., je potrebné uviesť, že žalobcovia ani v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali, že parc. č. XXXX/X B XX o výmere XXXX m2 je identická s parcelou č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 vedenej na LV č. XXXX, k. ú. K..

42. Súd sa ďalej zaoberal s nárokom žalobcov, týkajúcim sa určenia vlastníctva k vyššie vymedzenému pozemku o výmere 1720 m2 titulom vydržania.

43. Otázka vydržania v občianskom práve na Slovensku bola a je riešená rôzne v závislosti od času úpravy. Podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 vydržaním vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju, pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému za splnenia podmienky, že došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal v príslušnú, zákonom ustanovenú dobu 32 rokov v držbe. Občiansky zákonník č. 141/1950 v § 115 § 116 (tzv. Stredný upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 dokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel preukázať. V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145 tzv. Stredného z roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (zák. č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1.4.1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ust. § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.

44. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

45. Pokiaľ ide o predmet vydržania, v súdenej veci ide o pozemok identifikovaný vyššie o výmere XXXX m2, ktorý je a podľa predchádzajúcich úprav bol spôsobilým predmetom vydržania. Následne sa súd zaoberal s otázkou oprávnenosti držby. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je vlastníkom, nevychádza sa len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne

presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere pokiaľ sú mu alebo musia byť známe skutočností, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti mohol spoznať, že nie je subjektom práva, o vydržaní ktorého ide. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie.

46. Po vykonanom dokazovaní vo veci súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali súdu oprávnenosť držby, pričom právny predchodca žalobcov nemohol byť dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí, keďže sa tohto vzdal, resp. žiadal o zrušenie jemu pridelených pozemkov nakoľko sa jedná o asanačné pásmo, a to žiadosťou zo dňa 23.11.1965. Žalobkyňa 1/ síce na pojednávaní vo veci tvrdila, že sa jej manžel sporného pozemku nevzdal, pričom vyjadrila presvedčenie, že im predmetný pozemok naďalej vlastnícky patrí, naproti tomu však jej dcéra, žalobkyňa 2/ uviedla súdu, že si pamätá hádku rodičov, ktorá sa odohrala potom, čo sa otec žalobkyne 2/, t.j. C. S. vzdal pozemku. Vychádzajúc z týchto vyjadrení, súd mal za to, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že sa C. S. vzdal pozemku, avšak v tom čase napriek tomu, že s jeho rozhodnutím nesúhlasili, nepodnikli vo veci žiadne právne kroky, napríklad sa nedomáhali určenia neplatnosti právneho úkonu. Ba naopak žalobkyňa 1/ a jej manžel prestali nehnuteľnosť užívať, čo potvrdili i výpovede manželov Kollárikových, ktorí uviedli, že pozemok pustol po tom, čo žalobkyňa 1/ a jej manžel prestali ho užívať, preto prijali oni ponuku MsNV v K. a začali užívať i spornú parcelu manželov S., za čo mestu platili poľnohospodársku daň. Nápravy usporiadania vlastníckych vzťahov sa, tak ako už súd uviedol vyššie, žalobcovia v tom čase nedomáhali. Na súd sa obrátili žalobou až po takmer 30 rokoch. Z prejavu vôle manžela žalobkyne 1/, t.j. z toho, že žiadal o zrušenie prídelu, ako aj z ďalšieho správania žalobkyne 1/ a jej manžela, súd mal za to, že pozemok nechceli mať vo vlastníctve a ani v držbe. Vychádzajúc z týchto skutočností, potom súd mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali súdu jeden zo základných predpokladov vydržania, a to oprávnenosť držby.

47. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomrelý XX.X.XXXX bol v čase svojho úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere XXXX m2 v podiele 1. k celku na základe vydržania, t. č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Galanta pre k. ú. K. a určenia, že časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po C. S., je potrebné uviesť, že žalobcovia ani v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali z vyššie uvedených dôvodov splnenie všetkých podmienok pre vydržanie.

48. Súd ďalej poznamenáva, že na LV č. XXXX je t.č. ako vlastník parc. č. XXX zapísaný žalovaný, t.j. S. F., a to na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 8D/32/2016, Dnot 58/2016 zo dňa 1.12.2016, keďže je jediným dedičom poručiteľa N. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol sporný pozemok titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej s U. U. zo dňa 10.11.1997. U. U. sa stal vlastníkom pozemku na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva zo dňa 21.7.1997 uzavretej medzi ním a Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorou Slovenský pozemkový fond Bratislava, previedol U. U., podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. okrem iného aj vlastnícke právo k parcele č. XXX

- orná o výmere XXXX m2 v k. ú. K. v celku. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že jeho právny predchodca nadobudol spornú parcelu v dobrej viere, že ju nadobúda od vlastníka, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj údajmi katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu má byť poskytnutá široká ochrana práv dobromyseľného nadobúdateľa.

49. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho

uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

50. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a na vyššie citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že súd priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko mal v konaní plný úspech.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.