Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/104/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci žalobcu: MILEASTOM, s.r.o., IČO: 36 610 453, so sídlom Šaľa, Nemocničná 833/1, právne zastúpený: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46 255 010, so sídlom Šaľa, Hlavná č. 14, proti žalovanej: Bc. Petronela Dovalovská, nar. 23.7.1978, bytom Šaľa-Veča, Rímska 2137/1, právne zastúpená: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie 2 412,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 412,- Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12.11.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.3.2006 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2 412,- Eur spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tak, že medzi nim ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou existoval pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.2010, podľa ktorej žalovaná pracovala u žalobcu v pozícii zubný asistent. Počas trvania pracovného pomeru žalovaná prejavila záujem zvýšiť si svoju odbornú spôsobilosť a získať kvalifikáciu zubnej hygieničky formou 3 ročného externého štúdia na Prešovskej univerzite - Fakulte zdravotníckych odborov, katedre dentálnej hygieny. Z tohto dôvodu bolo medzi ňou a žalobcom dňa 3.12.2012 uzatvorená dohoda o zvýšení kvalifikácie. Na základe tejto dohody sa žalobca zaviazal uhrádzať žalovanej po dobu zvyšovania kvalifikácie náklady spojené so štúdiom. Žalovaná sa touto dohodou zaviazala, že po úspešnom zvýšení kvalifikácie zotrvá u žalobcu v pracovnom pomere po dobu 7 rokov. Dohoda taktiež obsahovala záväzok žalovanej, že v prípade nedodržania povinnosti zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu uhradí žalobcovi náklady alebo pomernú časť nákladov vynaložených žalobcom za účelom zvýšenia kvalifikácie žalovanej. Žalovaná ukončila úspešne externé štúdium v roku 2015. Dňa 17.8.2015 zaslala žalovaná žalobcovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou. Na základe tejto žiadosti bola medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.8.2015 dohoda o skončení pracovného pomeru podľa ktorej sa pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil dňom 31.8.2015. Keďže došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovanou krátko po tom čo došlo k zvýšeniu kvalifikácie žalovanej, porušila žalovaná podľa žalobcu svoj záväzok vyplývajúci z dohody o zvýšení kvalifikácie, pretože u neho v pracovnom pomere nezotrvala po dohodnutú dobu. Podľa názoru žalobcu vzniklo na jeho strane právo požadovať v zmysle dohody o zvýšení kvalifikácie úhradu nim vynaložených nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej, ktoré vyčíslil na sumu 5 763,- Eur. Keďže žalovaná uvedenú sumu dobrovoľne neuhradila, prebiehali medzi stranami sporu rokovania, výsledkom ktorých mal byť záväzok žalovanej uhradiť žalobcovi časť z existujúceho záväzku vo výške 2 412,- Eur.

K uzavretiu mimosúdnej dohody medzi stranami sporu však nedošlo, preto si žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 2 412,- Eur uplatnil žalobou na súde.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, pričom jej obrana spočívala v tom, že podľa jej názoru je Dohoda o zvýšení kvalifikácie zo dňa 3.12.2012 neplatná, pretože táto dohoda obsahuje jej záväzok zotrvať po úspešnom zvýšení kvalifikácie v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 7 rokov, pričom táto doba presahuje maximálne prípustnú dobu zotrvania ustanovenú v § 155 ods. 3 Zákonníka práce. Ďalším argumentom ktorý žalovaná v konaní použila na svoju obranu bolo to, že k skončeniu pracovného pomeru medzi ňou a žalobcom síce došlo formou dohody, avšak ona požiadala o skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že od mesiaca august 2015 jej žalobcom nebola vyplácaná dohodnutá mzda v zmysle pracovnej zmluvy, resp. dodatkov k tejto zmluve. Z uvedených dôvodov preto žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Medzi žalobcom a žalovanou existoval pracovno-právny vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.2010 podľa ktorej žalovaná ako zamestnankyňa pracovala pre žalobcu na pozícii zubného asistenta. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola spornou, preto súd pri ďalšom rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi stranami existoval pracovno-právny vzťah.

5. V priebehu trvania pracovno-právneho vzťahu žalovaná za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie absolvovala 3 ročné externé štúdium na Prešovskej univerzite - Fakulte zdravotníckych odborov, katedre dentálnej hygieny, ktoré úspešne ukončila v roku 2015, čím došlo k zvýšeniu jej kvalifikácie. Táto skutočnosť medzi stranami sporu taktiež nebola spornou.

6. V súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie žalovanej došlo medzi ňou a žalobcom dňa 3.12.2012 k uzatvoreniu Dohody o zvýšení kvalifikácie. Podľa čl. V. uvedenej dohody sa žalobca okrem iného zaviazal v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie žalovanej uhrádzať náklady spojené so štúdiom a to študijný príspevok, cestovné výdavky, ubytovanie a hmotné zabezpečenie podľa príslušných právnych predpisov. Podľa čl. IV. uvedenej dohody sa žalovaná ako zamestnankyňa zaviazala po úspešnom zvýšení kvalifikácie zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 7 rokov a podľa čl. VI. tejto dohody sa zaviazala v prípade nesplnenia tejto povinnosti nahradiť žalobcovi náklady, ktoré vynaložil v súvislosti so zvyšovaním jej kvalifikácie.

7. V súvislosti so zvýšením kvalifikácie žalovanej žalobca vynaložil 5 763,- Eur, pričom v tomto konaní si uplatňuje časť s nim celkovo vynaložených nákladov vo výške 2 412,- Eur, ktorá suma pozostáva z úhrady školného za 3 semestre po 800,- Eur a z poplatku za zápis vo výške 12,- Eur. Táto skutočnosť medzi stranami taktiež nebola sporná a žalovaná v konaní neprodukovala jediný prostriedok procesnej obrany, ktorými by spochybnila žalobcom deklarované celkové náklady ako ani časť uplatnenú v tomto konaní, pričom žalobca úhradu školného za 3 semestre po 800,- Eur preukázal jednak šekom zo dňa 11.9.2012 a výpismi zo svojho účtu, podľa ktorých v dňoch 24.8.2013 a 21.8.2014 uhradil po 800,- Eur titulom školného a 12,- Eur titulom poplatku za zápis.

8. Dňa 17.8.2015 žalovaná zaslala žalobcovi Žiadosť o ukončenie pracovného pomeru dohodou v ktorej neuviedla žiadny dôvod tejto žiadosti. žalobca túto žiadosť o skončenie pracovného pomeru akceptoval a so žalovanou dňa 28.8.2015 uzatvoril Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa ktorej sa pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil dňom 31.8.2015. Súčasťou tejto dohody bolo taktiež prehlásenie žalovanej o tom, že si je vedomá existencie svojich záväzkov voči žalobcovi z titulu dohody o zvýšení kvalifikácie.

9. Podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

10. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

11. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnocoval platnosť Dohody o zvýšení kvalifikácie zo dňa 3.12.2012 a to hlavne s prihliadnutím na procesnú obranu žalovanej, podľa ktorej malo dohodnutie záväzku zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 7 rokov po úspešnom zvýšení kvalifikácie za následok neplatnosť celej uzatvorenej dohody, pretože záväzok žalovanej presahoval maximálnu zákonom stanovenú dobu záväzku zotrvať v pracovnom pomere. S touto procesnou obranou žalovaného sa súd nestotožnil, pretože poukazuje na to, že § 155 ods. 3 Zákonníka práce síce ustanovuje maximálnu dobu zotrvať po úspešnom zvýšení kvalifikácie v pracovnom pomere na 5 rokov, avšak presiahnutie tejto doby nesankcionuje neplatnosťou celej dohody, preto je podľa názoru súdu vychádzať z toho, že aj keď žalovaná na seba prevzala záväzok zotrvať v pracovnom pomere po dobu 7 rokov, je potrebné pre dĺžku tohto záväzku aplikovať maximálnu dobu ustanovenú zákonom a to dobu 5 rokov. Ani tento záväzok žalovanej nebol dodržaný, pretože k úspešnému zvýšeniu kvalifikácie došlo v roku 2015 a jej pracovný pomer sa skončil už dňa 31.8.2015, teda bezprostredne po úspešnom zvýšení kvalifikácie. Keďže žalovaná nedodržala ustanovenie dohody o zvýšení kvalifikácie v časti jej záväzku zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov, vzniklo na strane žalobcu právo požadovať od žalovanej úhradu nákladov, ktoré vynaložil za účelom zvýšenia kvalifikácie žalovanej v celkovej výške 2 763,- Eur, ktorú výšku žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala.

13. Podľa § 6J0 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

14. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20171230>.

15. Na základe vyššie citovaných ustanovení dospel súd k názoru, že medzi stranami sporu došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru dňom 31.8.2015. V tejto súvislosti súd hodnotil ďalšie argumenty žalovanej, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov, že žalobca žalovanej nevyplácal mzdu podľa pracovnej zmluvy. Súd aj túto obranu žalovanej vyhodnotil ako účelovú a to z dôvodu, že ani v žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.8.2015 ktorú zasielala sama žalovaná žalobcovi ani v Dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.8.2015 nie je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru spočívajúci v tom, že žalobca nemal žalobkyni vyplácať mzdu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak by tomu tak bolo, mala žalovaná právo požadovať, aby bol tento dôvod uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru a mala ho už uviesť v svojej žiadosti o skončenie pracovného pomeru. Nevyplácanie mzdy taktiež podľa názoru súdu zakladalo dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej. Keďže žalovaná nepostupovala ani jedným z načrtnutých spôsobov, vyhodnotil súd jej obranu ako účelovú, pretože dôvodom na skončenie pracovného pomeru nebolo nevyplácanie mzdy, ale pravdepodobne to, že žalovaná mohla po zvýšení svojej kvalifikácie dosahovať podstatne vyššie príjmy mimo pracovno-právneho vzťahu so žalobcom. Z

uvedeného dôvodu teda súd aj v tejto časti vyhodnotil obranu žalovanej ako účelovú, pretože k skončeniu pracovného pomeru došlo na základe jej žiadosti, teda na základe jej prejavu vôle, ktorý nebol vyvolaný skutočnosťou, že jej nebola vyplácaná mzda dohodnutá v pracovnej zmluve so žalobcom, pretože táto skutočnosť by musela byť uvedená ako dôvod v dohode o skončení pracovného pomeru. Keďže takýto dôvod dohoda o skončení pracovného pomeru neobsahuje, vychádzal súd z toho, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iného dôvodu, než bolo nevyplácanie mzdy. Súd taktiež poukazuje na to, že od skončenia pracovného pomeru až do pojednávania, ktoré sa konalo dňa 13.6.2017 žalovaná neurobila jediný úkon smerujúci k vymoženiu ňou tvrdenej nevyplatenej mzdy. Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov na strane žalovanej, preto nebola spochybnená existencia nároku uplatneného žalobcom.

16. Keďže žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nespochybnila výšku uplatneného nároku súd vo veci rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie čiastky 2 412,- Eur z titulu časti nim uhradených nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie žalovanej. Súd taktiež priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške a to od 12.11.2015, teda po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie, ktorá bola určená vo výzve na úhradu záväzkov zo dňa 23.10.2015, ktorú žalobca doručil žalovanej dňa 11.11.2015.

17. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa vyššie cit. zákonného ustanovenia súd žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške, pričom o výške týchto trov bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.