Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-174-2017.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/174/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. Ď., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. I. V. XXXX/X, XXX XX R., dieťa rodičov: matky K. Ď., B.. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. V. XXXX/X, XXX XX R., adresa pre doručovanie: K. XX, XXX XX J. a otca I. Ď., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. V. XXXX/X, XXX XX R., v konaní začatom z úradnej povinnosti o ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Maloletej R. Ď., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. I. V. XXXX/X, XXX XX R.N. u s t a n o v u j e kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva k maloletej a na zastupovanie maloletej v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva, a to až do právoplatného skončenia konania o prípustnosti zapretia otcovstva.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.11.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok podal tunajšiemu súdu podnet na ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu vo veci zapretia otcovstva. K podnetu priložil fotokópiu podnetu matky maloletej a fotokópiu správy klinického psychológa.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok podnet odôvodnil tým, že matke maloletej uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva a otec maloletej toto právo doposiaľ nevyužil, pričom o skutočnosti, že nie je biologickým otcom maloletej má vedomosť minimálne od januára 2017.
3. Uznesením č. k.: 5P/174/2017-9 zo dňa 11.01.2018 tunajší súd začal konanie o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu a na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva.
4. Podľa § 111 písm. f) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“) v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o opatrovníctve maloletého.
5. Podľa § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
6. V zmysle § 120 ods. 1 CMP súd vo veci opatrovníctva maloletého rozhoduje uznesením vo veci samej.
7. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa
rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
8. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
9. Ustanovenie § 96 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rozlišuje dve štádia konania vo veci zapretia otcovstva na návrh dieťaťa. Prvým konaním je konanie o prípustnosti zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, pričom maloleté dieťa už v tomto konaní musí byť zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd návrhu dieťaťa vyhovie a rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže po právoplatnosti tohto rozhodnutia nastúpiť konanie o zapretie otcovstva na návrh dieťaťa. Zákonodarca teda pri zapretí otcovstva na návrh dieťaťa zakotvil, že konaniu o zapretie otcovstva na návrh dieťaťa obligatórne predchádza konanie o prípustnosti zapretia otcovstva na návrh dieťaťa.
10. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
11. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
12. Podľa § 31 ods. 4 druhej vety Zákona o rodine funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
13. V zmysle § 61 od. 1 Zákona o rodine je opatrovník povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
14. Maloleté dieťa nemôže bez zastúpenia iniciovať konanie o prípustnosti zapretia otcovstva a následne v tomto konaní samostatne konať, zároveň nemôže byť v tomto konaní ani zastúpené svojimi zákonnými zástupcami, ktorými sú jeho rodičia, z dôvodu možnej kolízie záujmov medzi maloletým dieťaťom a rodičmi, preto súd postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva a na zastupovanie v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva. Súd za kolízneho opatrovníka ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nakoľko návrh na ustanovenie blízkej osoby podľa § 117 CMP podaný nebol.
15. Funkciou ustanoveného kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa v konaní. Opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Ustanovený kolízny opatrovník je povinný funkciu opatrovníka vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a tento záujem chrániť. Právoplatným skončením konania o prípustnosti zapretia otcovstva funkcia kolízneho opatrovníka zanikne.
16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili a napokon im ani žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v štyroch vyhotoveniach. (§ 59 ods. 1 CMP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.