Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/149/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne: F., v zastúpení JUDr. Jánom Uhlíkom, AK so sídlom Námestie Slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: ENDOMED, s.r.o., so sídlom Komenského 43, 040 01 Košice, IČO: 36 577 472, v zastúpení AK ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.9.2014 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy a priznal jej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Podaním zo dňa 16.7.2015 žalobkyňa ozrejmila, že svoj nárok uplatňuje titulom ochrany osobnosti vo forme žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy. Ďalším podaním zo dňa 24.2.2016 žalobkyňa upravila návrh petitu tak, že žiadala zaplatiť sumu už len vo výške 25.000,- Eur.

2. Súd uznesením č.k. 35C/149/2014-42 zo dňa 18.4.2016 konanie na ochranu osobnosti spojené s náhradou nemajetkovej ujmy v časti o zaplatenie 25.000,- Eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 19.5.2016.

3. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa ako pozostalá manželka po P. má za to, že smrť jej manžela bola predčasná, pretože mu bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť u žalovaného a to konkrétne lekárom F.. Uvedenú ambulanciu navštívil jej nebohý manžel za účelom vyšetrenia pre bolesti v oblasti tráviaceho traktu dňa 13.9.2011, pričom záver ošetrujúceho lekára F. bol negatívny. Z tých istých dôvodov dňa 8.11.2011 nebohý manžel opätovne navštívil menovaného lekára, ktorý už aj po transnazálnom gastroskopickom vyšetrení konštatoval normálny gastroskopický nález v tráviacom systéme. Pri vyšetrení manžel lekárovi povedal, že absolvoval ultrazvukové vyšetrenie brucha v inom zdravotníckom zariadení. Napriek tomu, že na základe toho vyšetrenia sa konštatovalo, že v bruchu sa nachádza veľa plynov, F. nevykonal kontrolné vyšetrenie brucha, resp. nerealizoval ďalšie diferenciálno diagnostické postupy. Tento nedostatok vyšetrenia zo strany žalovaného konštatoval aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V júni 2012 bol nebohý manžel hospitalizovaný na I. chirurgickej klinike v Košiciach, kde 14.6.2012 podstúpil operáciu so záverečnou diagnózou karcinóm tela a chvosta pankreasu s metastázami. Podľa názoru žalobkyne opierajúc sa o názory odborných lekárov a Správy ÚDZS, ak by ošetrujúci lekár F.o včas vykonal kontrolné ultrazvukové vyšetrenie, nemuselo dôjsť k tragickému zavŕšeniu života jej manžela. Predčasná smrť jej nebohého manžela je

v príčinnej súvislosti s chybou, ktorej sa dopustil žalovaný. V dôsledku smrti manžela došlo k rozpadu medziosobnostných väzieb tvoriaci základ a rámec jej súkromného života a tým aj k zásahu do jej osobnostných práv do práva na súkromie a rodinný život.

4. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila nasledovné dôkazy: výsluch účastníkov, Podnet na prešetrenie postupu liečby a vyvodenie dôsledkov za zmarený život, Oznámenie o výsledku šetrenia ÚDZS zo dňa 19.2.2013, vyšetrenie zo dňa 8.11.2011 v Gastroenterologickej amb. Vranov nad Topľou.

5. Žalobkyňa v konaní použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.11.2014, kde uviedol, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch považuje za neopodstatnený, nakoľko žalovaný sa nedopustil žiadneho neoprávneného zásahu do žalobkyninho práva na ochranu osobnosti a žalobkyňou uvádzaná ujma v podobe straty manžela, čím malo dôjsť u nej k zásahu do jej práva na súkromie a rodinný život, nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (poskytnutím zdravotnej starostlivosti dňa 8.11.2011). Tvrdenie žalobkyne, že ak by ošetrujúci lekára F. vykonal včas kontrolné ultrazvukové vyšetrenie, nemuselo dôjsť k tragickému zavŕšeniu života jej manžela a teda smrť jej manžela je v príčinnej súvislosti s chybou, ktorej sa dopustil žalovaný, je nepravdivým a zavádzajúcim tvrdením, nakoľko z predmetného oznámenia o výsledku šetrenia ÚDZS - pobočka Prešov zo dňa 19.2.2013 toto vôbec nevyplýva. ÚDZS vykonal u žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dohľad na mieste, predmetom ktorého bola správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi P. počas dožiadaného obdobia od 13.9.2011 do 23.7.2012, pričom bol zistený nasledovný nedostatok: Pri vyšetrení 8.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha. F. vychádzal len z údajov od pacienta, že absolvoval USG vyšetrenie brucha v inom zdravotníckom zariadení a že nález bol v norme. Na základe klinického stavu pacienta si mal F. vyžiadať USG nález brucha k nahliadnutiu, prípadne vykonať kontrolné USG brucha, eventuálne realizovať ďalšie diferenciálno-diagnostické postupy. Vzhľadom na to, že pri tomto vyšetrení nebol pankreas vizualizovaný a v období od 8.11.2011 do júna 2012 neboli zrealizované žiadne ďalšie zobrazovacie vyšetrenia za účelom diferenciálnej diagnostiky ochorenia pankreasu, nie je možné retrospektívne zistiť, či už v novembri roku 2011 boli prítomné známky karcinómu pankreasu, eventuálne v ktorom období k vzniku karcinónu došlo. Všetky ostatné diagnostické a terapeutické postupy v gastroenterologickej ambulancii boli správne. Žalovaný zhodne s názorom ÚDZS - pobočka Prešova považuje príčinnú súvislosť medzi úmrtím pacienta P. a vytýkaným nedostatkom pri jeho vyšetrení dňa 8.11.2011 za neexistujúcu, avšak z dôvodu absencie akéhokoľvek pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi P. zo strany odporcu od 13.9.2011 do 23.7.2012. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením ÚDZS, že absentovaním objektivizácie USG nálezu brucha bolo vychádzané len z anamnestických údajov od pacienta, čím malo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Žalovaný má za to, že zdravotná starostlivosť dňa 8.11.2011 bola u neho pacientovi poskytnutá správne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s najlepším vedomím ošetrujúceho lekára. Pacientovi boli vykonané zdravotné výkony, ktoré ošetrujúci lekár považoval v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona za potrebné a všetky výkony okrem USG brucha, ktorého vykonanie z objektívnych dôvodov F. vylúčil s ohľadom na povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, aby prostriedky verejného zdravotného poistenia boli vynakladané účelne, efektívne, hospodárne a správne. Dňa 8.11.2011 nebolo vykonané USG vyšetrenie brucha z dôvodu, že toto bolo realizované pacientovi dňa 3.11.2011 u iného poskytovateľa len 5 dní pred návštevou u žalovaného. Žalovaný mal od pacienta informáciu o vykonanom USG vyšetrení brucha u iného poskytovateľa s negatívnym nálezom, kedy pacient uviedol, že nález bol v norme, len veľa plynov, pričom samotná prítomnosť plynov neznamená automaticky, že sa nepodarilo pankreas znázorniť. Je bežné, že pri USG nálezu, kde je veľa plynov je pankreas vizualizovaný. Žalovaný pri vyšetrení pacienta dňa 8.11.2011 nemal vedomosť o tom, že v náleze z USG vyšetrenia brucha, o ktorom ho pacient informoval tak, že bol v norme, len veľa plynov, bolo v skutočnosti uvedené, že pankreas je nevizualizovaný prekrytý plynom. Vyšetrením u žalovaného bolo pokračovaním diferenciácie bolesti, pre ktoré mal USG vyšetrenie vykonané, pričom súčasťou vyšetrenia je poučenie pacienta o realizovaných vyšetreniach, záveroch, ďalšej liečbe a výsledku už realizovaného vyšetrenia. Diferenciácia bolesti brucha je náplňou chirurga, ktorý pacienta vyšetroval, aj chirurga, ktorý pacienta vyšetroval pred vyšetrením u žalovaného a preto žalovaný len pokračoval v diferenciácii vykonaním vyšetrení, ktoré pacientovi dovtedy neboli realizované, teda gastroskopia, kolonoskopia a opakované odbery na vylúčenie akútnej pankreatitídy.

Pacient od novembra nebol viackrát odoslaný praktickým lekárom na dodiferencovanie. Navyše pacient pri vyšetrení 11.6.2012 uviedol, že má bolesti 1 mesiac, takže je sporné, či bolesti v novembri 2011 súviseli s diagnózou nádoru pankreasu. Ak by bol nádor v tom čase, bolesti by pretrvávali celý čas a nie až znovu v máji 2012. Pacient v postupnosti diferenciácie bolesti brucha mal vykonané všetky vyšetrenia brucha v poradí, v akom majú byť realizované. USG vyšetrenie brucha nebolo opomenuté, nebolo nevykonané, len bolo zle interpretované pacientom, ktorý bol o výsledku poučený, keďže vedel, že USG je v norme, že mal veľa plynov, čo svedčí, že niekto z lekárov tento nález videl, čítal a pacienta poučil v závere vyšetrenia. Povinnosť overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, priebehu a výsledkov vyšetrení vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ani ošetrujúcemu lekárovi žiaden všeobecne záväzný právny predpis, nakoľko zákon upravuje predmetnú vec práve prostredníctvom inštitútu, akým je výpis zo zdravotnej dokumentácie pacienta. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti nález z vyšetrenia USG brucha u iného poskytovateľa sa mal nachádzať v zdravotnej dokumentácii pacienta vedenej všeobecným lekárom a nepochybne by mal byť súčasťou výpisu zo zdravotnej dokumentácie pacienta pri jeho odoslaní do gastroenterologickej ambulancie žalovaného pre bolesti v epigastriu. Ak by bol pacient od všeobecného lekára odoslaný k žalovanému s vyššie uvedeným výpisom z jeho zdravotnej dokumentácie obsahujúcim nález USG vyšetrenia brucha zo dňa 3.11.2011, žalovaný pri vyšetrení dňa 8.11.2011 by sa dozvedel, aký bol skutočný nález a to, že pankreas bol nevizualizovaný, prekrytý plynom a nevychádzal by z anamnestického údaja od pacienta o negatívnom USG vyšetrení brucha. Keďže pacient nebol odoslaný s výpisom z jeho zdravotnej dokumentácie, ošetrujúci lekár mohol vychádzať len z anamnestických údajov poskytnutých pacientom. Povinnosť overovať pacientom poskytnuté údaje o jeho chorobe, o priebehu výsledkov vyšetrení vykonaných u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti žiaden všeobecný záväzný právny predpis. Žalobou zo dňa 11.10.2013 doručenou 16.10.2013 sa žalovaný obrátil na Krajský súd v Košiciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia postupu ÚDZS v konaní č. ZS 702/00003/2013/R, v ktorom bolo dňa 16.8.2013 vydané rozhodnutie, ktorým bol rozklad zamietnutý a rozhodnutie ÚDZS - pobočka Prešov č.k. ZS 702/00003/2013 zo dňa 2.4.2013 o uložení pokuty 700,- Eur potvrdené. Konanie na Krajskom súde v Košiciach je vedené pod sp. zn. 6S/253/2013. Žalovaný je presvedčený, že medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi P. dňa 8.11.2011 a žalobkyňou uvádzanou nemajetkovou ujmou - stratou manžela neexistuje príčinná súvislosť a preto nie sú splnené nevyhnutné predpoklady pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej neoprávneným zásahom do osobnosti žalobkyne. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

7. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení, dôkaz - žaloba o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu ÚDZS zo dňa 11.10.2013, znalecký posudok č. 43/2015 vystavený spoločnosťou forensic.sk, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/253/2013 zo dňa 4.3.20105, protokol č. 942/2012 o vykonanom dohľade Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 24.1.2013, rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. ZS 702/000003/2013 zo dňa 2.4.2013.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne, obsahom označených rozhodnutí a zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Nebohý manžel žalobkyne pán Jaroslav Keller bol prvýkrát vyšetrený u žalovaného dňa 13.9.2011 na základe odporúčania kardiológa a to so záverom normálny gastroenterologický nález s odporúčaním priniesť laboratórne výsledky a vzhľadom na vek vykonať preventívne kolonoskopické vyšetrenie. Dňa 8.11.2011 po odoslaní všeobecným lekárom pre bolesti v epigastriu bol pacient opäť vyšetrený u žalovaného, kde uviedol, že absolvoval USG vyšetrenie brucha v inom zdravotníkom zariadení s negatívnym nálezom, len viac plynov. Takto to uviedol pacient žalovanému do anamnézy. V skutočnosti výsledok predmetného USG vyšetrenia zo dňa 3.11.2011 vykonaného u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti znel: pankreas nevizualizovaný, prekrytý, veľa plynov. Dňa 14.11.2011 bol žalovaným indikovaný odber krvi, kedy došlo aj k vyhodnoteniu laboratórnych výsledkov. Dňa 23.11.2011 bolo u pacienta vykonané preventívne kolonoskopické vyšetrenie, kde boli zachytené 2 polypy, ktoré boli aj odstránené, t.j. bola vykonaná polypektómia polypektomickou slučkou pri preventívnej kolonoskopii. Dňa 13.12.2011 bol pacient poučený o závere histologického vyšetrenia daných polypov. Následne až dňa 29.5.2012 bolo vykonané ďalšie transnazálne gastroenterologické vyšetrenie u žalovaného so záverom erozívna gastropatia, inak normálny gastroskopický nález v hornom GIT-e, doporučená kontrolná

kolonoskopia. Dňa 5.6.2012 bol pacient poučený o závere laboratórneho vyšetrenia a o vyhodnotení laboratórnych výsledkov, kedy tieto laboratórne výsledky nesvedčili akútnemu zápalu pankreasu, ani pre anémiu, avšak pre bolesti v epigastriu a pozitívne onkomarkery pri nevyšetrenom pankrease pri USG bola vypísaná žiadanka na CT pankreasu. Dňa 11.6.2012 bol zistený expanzívny proces tela a chvosta pankreasu s infiltráciou peripankreatického tuku a s prof. F. bolo odkonzultované a dohodnuté operačné riešenie s prijatím na chirurgickej klinike v Košiciach. Dňa 23.7.2012 boli pacientovi predpísané lieky. Pacient bol po operácii pankreasu. Dňa 3.11.2012 nebohý manžel žalobkyne skonal.

10. Listom zo dňa 12.11.2012 žalobkyňa požiadala Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o prešetrenie postupu poskytnutej liečby jej nebohého manžela Jaroslava Kellera liečeného u F. na Gastroenterologickej ambulancii vo Vranove nad Topľou od roku 2011.

11. Z protokolu č. 942/2012 o vykonanom dohľade u žalovaného za dohliadané obdobie 13.9.2011 až 23.7.2012, kedy bol zistený nedostatok pri výkone dohľadu a to, že pri vyšetrení 8.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta.

12. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. ZS 702/000003/2013 zo dňa 2.4.2013 bola žalovanému uložená pokuta vo výške 700,- Eur, kedy bolo zistené výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi nebohému P. v období od 13.9.2011 až 23.7.2012 to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. tým, že pri vyšetrení pacienta 8.11.2011 absentovala objektivizácia ultrasonografického (ďalej len USG) nálezu brucha a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vychádzal len z anamnestických údajov od pacienta. Na podklade anamnestických údajov od pacienta a absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nález v norme, bolo potrebné objektivizovať tento údaj negatívny USG nález brucha. V odôvodnení bolo uvedené , že toto konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považuje prvostupňový správny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré nemalo preukázateľné následky na zdraví pacienta, pretože retrospektívne nie je možné zistiť, či už v novembri 2011 boli prítomné znaky karcinómu pankreasu, eventuálne v ktorom období k vzniku karcinómu pankreasu došlo. Zároveň v odôvodnení bolo uvedené, že ďalšia už zdravotná starostlivosť bola žalovaným poskytnutá správne.

13. Rozhodnutím č. ZS 702/00003/2013/R zo dňa 16.8.2013 predsedníčkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalovaného zamietnutý a rozhodnutie o uložení pokuty vydanej dňa 2.4.2013 potvrdené.

14. Žalovaný podal žalobu zo dňa 11.10.2013 na Krajský súd v Košiciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v konaní č. ZS 702/00003/2013/ R, v ktorom bolo dňa 16.8.2013 vydané rozhodnutie ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý, rozhodnutie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Prešov č.k. ZS 702/0003/2013 zo dňa 2.4.2013 uložením pokuty 700,- Eur potvrdené.

15. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/253/2013-82 zo dňa 4.3.2015 rozhodol a podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného č. ZS 702/00003/2013/ R zo dňa 16.8.2013, ako aj rozhodnutie úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov č. ZS 702/00003/2013 z 2.4.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení súd uviedol, že závery znaleckého posudku predloženého žalobcom (tu žalovaný) č. 43/2015 zo dňa 17.2.2015 vypracovaného Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o. vzťahujúce sa na postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému Jaroslavovi Kellerovi. v období od 13.9.2011 do 23.7.2012 a pri vyšetrení pacienta dňa 8.11.2011 nekorešpondujú so závermi vyplývajúcimi z odborného stanoviska konzultanta F.., ktoré tvorili odborný základ pre rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci. Obsah a závery uvedeného posudku v dôkaznej konfrontácii s odbornými závermi tvoriacimi podklad administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, súd v rámci súdneho preskúmavacieho konania nemohol zobrať na zreteľ a to predovšetkým z dôvodu, že všeobecne formulovaná výroková časť prvostupňového rozhodnutia z 2.4.2013 akceptovaná v rámci odvolacieho konania žalovaným správnym orgánom konštatuje u žalobcu porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a to iba skutkovým vymedzením, podľa ktorého !pri vyšetrení pacienta 8.11.2011 absentovala objektivizácia ultrasonografického nálezu brucha“. Správne orgány

nekonkretizovali právny základ pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti z takéhoto zistenia opierajúci sa o konkrétne ustanovenie zákona alebo inej právnej normy, ktoré by v súvislosti so vzniknutou situáciou pri vyšetrení pacienta Jaroslava Kellera dňa 8.11.2011 ukladali poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť verifikácie pacientom uvádzaných negatívnych údajov vzťahujúcich sa na predchádzajúce vyšetrenie realizované dňa 3.11.2011 u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pri neexistencii podzákonnej právnej normy upravujúcej konkrétny zoznam povinných lekárskych úkonov pri odborných vyšetreniach konkrétneho zamerania, je povinnosťou správneho orgánu na základe odborných záverov, bez akýchkoľvek pochybností argumentačne podložiť záver o nesprávnom liečebnom postupe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

16. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžo/115/2015 zo dňa 26.4.2017, ktorým rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/253/2013-82 zo dňa 4.3.2015 zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že žalovaný vykonal u žalobcu dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi (nebohému P.) v období od 13.9.2011 do 23.7.2012, pričom následne napadnutým rozhodnutím bol žalobca sankcionovaný za konkrétne pochybenie a to, že pri vyšetrení pacienta dňa 8.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha a žalobca vychádzal z anamnestických údajov od pacienta, pričom na podklade anamnestických údajov od pacienta o absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme bolo potrebné objektivizovať tento údajne negatívny nález brucha. Najvyšší súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že žalovaný jeho konanie posúdil v závislosti od skutočností zistených neskôr a z pohľadu následkov, aké u pacienta neskôr nastali. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalobca je sankcionovaný za konkrétne pochybenie pri vyšetrení dňa 8.11.2011, pričom žalovaný (úrad) vo vytýkanom pochybení nevidel príčinnú súvislosť s následným úmrtím pacienta, čo aj výslovne uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Intenzita porušenej povinnosti žalobcom bola tiež premietnutá do výšky sankcie, ktorú žalovaný uložil na spodnej hranici zákonného rozmedzia, čo tiež utvrdilo Najvyšší súd v názore, že žalobca bol sankcionovaný za konkrétny vytýkaný nedostatok pri vyšetrení dňa 8.11.2011 (absencia objektivizácie USG vyšetrenia brucha) a nie za neskoršie následky, ktoré u pacienta nastali.

17. V uvedenom konaní bolo samotným žalobcom (tu žalovaným ENDOMED s.r.o.) predloženým súdu k rozhodovaniu aj znalecký posudok č. 43/2015 znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia forensic.sk, kde znalecká organizácia odpovedala na nasledovné otázky: Otázka č. 1: Bol poskytovateľ pri vyšetrení pacienta dňa 8.11.2011 povinný objektivizovať ultrasonografický nález brucha vykonaný v inom zdravotníckom zariadení, o ktorom mal vedomosť na základe anamnestických údajov od pacienta? Odpoveď: Poskytovateľ pri vyšetrení pacienta dňa 8.11.2011 nebol povinný objektivizovať ultrasonografický nález brucha vykonaný v inom zdravotníckom zariadení, o ktorom mal vedomosť na základe anamnestických údajov od pacienta. Otázka č. 2: Bol poskytovateľ povinný vykonať pacientovi kontrolné USG brucha, keď mal na základe anamnestických údajov od pacienta informáciu o absolvovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme, len veľa plynov? Odpoveď: Poskytovateľ nebol povinný vykonať pacientovi kontrolné sonografické vyšetrenie brucha, keď mal na základe anamnestických údajov od pacienta informáciu o obsahovanom USG vyšetrení brucha v inom zdravotníckom zariadení so záverom nálezu v norme, len veľa plynov, pretože dňa 8.11.2011 nebol dôvod spochybňovať nález už realizovaného vyšetrenia, avšak v podobných prípadoch má lekár v zdravotnej dokumentácii zaznamenať skutočnosť, že pacient absolvoval konkrétne vyšetrenie u iného poskytovateľa a lekár má poučiť pacienta o potrebe doručenia písomného výsledku vyšetrenia. V tomto zmysle sa však v zdravotnej dokumentácii pána P. z 8.11.2011 nenachádza žiaden záznam, čo je možné považovať za formálny nedostatok vedenia zdravotnej dokumentácie. Otázka č. 3: Vykonal poskytovateľ počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby? Odpoveď: Poskytovateľ počas poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonal pacientovi všetky potrebné zdravotné výkony v rámci diagnostického procesu na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby pri zohľadnení konkrétnych uvádzaných ťažkostí pána P. v konkrétnej klinickej situácii.

18. Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn.: 6Sžo/115/2015 sa vyjadroval aj k záverom tohto znaleckého posudku a uviedol, že tieto závery nevyvrátili, ani nespochybnili závery žalovaného uvádzaného v napadnutom rozhodnutí. Vyslovený záver znaleckého posudku, že poskytovateľ pri

vyšetrení pacienta dňa 8.11.2011 nebol povinný objektivizovať USG nález brucha vykonaný v inom zdravotníckom zariadení je viazaný na konštatovanie, že v tomto štádiu diagnostiky nebol dôvod myslieť na nádor pankreasu. Z uvedeného vyplýva, že tento záver posudku je vyslovený v kontexte následkov, ktoré u pacienta nastali neskôr, za ktoré však žalobca nebol žalovaným v napadnutom rozhodnutí sankcionovaný.

19. V konaní vypovedal za žalovaného F., ktorý uviedol, že i keď mu je ľúto, že pán Keller mal ochorenie, ktoré bolo nezlučiteľné so životom, necíti nejakú vinu na tom, že to bolo diagnostikované zle. Pán Keller bol k nim odoslaný z chirurgie MUDr. Hajdukom, kde bol prvotne vyšetrený kvôli náhle vzniknutým bolestiam brucha. Chirurg ho vyšetril, bral mu krv, robil mu ultrazvuk brucha a následne chcel od nich doplniť ďalšie vyšetrenie, tzn. endoskopické vyšetrenie žalúdka, či sa nejedná o vred, alebo niečo. Pána Kellera vyšetrili hneď, neobjednávali ho, mal urobené endoskopické vyšetrenie, bol kompletne vyšetrený, to znamená prehmatanie brucha, bol odvážený, kompletná anamnéza bola odobratá. Nemal žiadne iné ťažkosti, len náhle vzniknuté bolesti brucha, ktoré neboli jednoznačne vysvetlené. Pacient povedal, že má ultrazvuk urobený a je v poriadku okrem toho, že tam mal viac plynov. Oni mu odobrali krv, po výsledky prišil 14.11., výsledky boli v poriadku, neboli tam žiadne znaky nejakého zápalu, zmeny, ktoré by súviseli s tými bolesťami, neboli žiadne zmeny v laboratórnom obraze. Tam by sa už prejavili nejaké zmeny, napr. by došlo k zhoršeniu pankreatických enzýmov alebo k ožltnutiu. Krvný obraz odobratý nimi aj Dr. Hajdukom na chirurgii bol v poriadku. Tam neboli žiadne zmeny. Pacientovi odporučili endoskopické vyšetrenie hrubého čreva, kde mal 2 polypy, ktoré mu odstránili. Histologicky tam nevyšli nejaké zmeny v zmysle rakoviny. Keďže žalovaný nie je lekárom, ktorý pacienta sleduje celé obdobie, v tom čase urobili všetko, čo bolo v rámci ich možností a v rámci jeho zdravotného stavu. Dňa 8.11. bola náhla bolesť, ktorá vznikla a kvôli jednej náhlej bolesti sa človek nevyšetruje kompletne od hora dole. Diagnostika nejakého ochorenia má svoj vývoj a nie je možné na základe jedného vyšetrenia hneď prvého stanoviť poslednú diagnózu. Dňa 8.11. naozaj išlo o náhle vzniknutú bolesť, ktorá môže byť od akútnej gastroentorotídy, tzn. zápalu žalúdku, vírusu, ktorý nie je možné ani vidieť, ani nič iné. Na sledovanie pacienta je praktický lekár, ktorý má pacienta v starostlivosti a kde pacient má chodiť. Pacient od 8.11. a teda následne na kolonoskopiu u nich nebol až do mája 2012. Pokiaľ by mal bolesti a by prišiel, tak ho žalovaný vie liečiť a urobiť vyšetrenia. Na vyšetrení v máji uviedol, že má bolesti asi mesiac. Bohužiaľ tento nádor je jeden z najťažšie diagnostikovateľných. Pán A. mal poskytnutú nadštandardnú starostlivosť, bol vyšetrený hneď v deň, keď prišiel bez objednania, bez čakania. O urobenom ultrazvuku bol poučený, videl ho lekár - chirurg, ktorý ho vyšetroval prvotne kvôli týmto bolestiam, videl ho aj röntgenológ, ktorý ho vyšetroval. Ten ak nevidel všetko, mohol ho objednať ešte raz na röntgen, aby prišiel pacient po príprave. Ultrazvuk skončil u praktického lekára. Traja lekári ho videli a on má byť zodpovedný za ultrazvuk, ktorého výsledky videli traja lekári pred ním, pričom pacient bol poučený o výsledkoch toho ultrazvuku. Čo sa týka objektivizácie USG, to žiaden predpis neukladá. On vychádza z toho, čo pacient povie, čo on vyšetrí a akú dokumentáciu pacient donesie. Dňa 8.11. aj následne boli urobené všetky vyšetrenia, ktoré boli potrebné na zistenie zdravotného stavu pacienta. Ultrazvuk neurobil, pretože ho mal pacient už urobený. Pri vyšetrovaní pacientov on neuvažuje o tom, či poisťovňa to preplatí, alebo nie. Táto skutočnosť bola uvádzaná len pri pojednávaní a v konaní s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že urobené vyšetrenia a nálezy majú akceptovať a nemajú ich opakovať, ale v priebežnej praxi o tomto neuvažuje, či áno, alebo nie. Ak to zdravotný stav vyžaduje, urobí ho aj 2x, aj 3x. Dňa 29.5.2012 sa pri vyšetrení sťažoval na bolesti v hornej časti brucha asi posledný mesiac od konca apríla , pričom uviedol, že cilene schudol 14kg za 4 mesiace. Znovu urobili endoskopické vyšetrenie, odoslali ho na ultrazvuk a vtedy bol diagnostikovaný aj nádor. Počas obdobia od 8.11.2011 do 29.5.2012 sa k nim pacient nedostavil, dostavil sa len 23.11.2011, kedy bolo urobené to endoskopické vyšetrenie čreva, čo bolo avizované toho 8.11. a vtedy 8.11. bol objednaný na koniec novembra na urobenie tohto vyšetrenia, kde mu boli zistené polypy, ktoré mu boli odstránené.

20. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení:

21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

23. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

24. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

25. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

26. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené žalobcom, vykonal výsluchy strán sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

27. Právo na ochranu osobnosti (subjektívne, rýdze osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo (doslovné znenie „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti“), ktoré prináleží každej fyzickej osobe. V dôsledku toho je potrebné jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci vznikajú chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v ust. § 11 výslovne život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.

28. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovanú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby, a tak isto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.

29. Osoba, do práv ktorej na ochranu osobnosti bolo zasiahnuté, má možnosť domáhať sa, aby sa 1/ upustilo od neoprávneného zásahu, 2/ odstránili následky neoprávneného zásahu, 3/ poskytlo primerané zadosťučinenie, 4/ poskytla iná ochrana, napr. aby súd určil, že výroky žalovaného sú nepravdivé, 5/ mu poskytla náhrada škody, ak mu vznikla v dôsledku zásahu.

30. Právnym prostriedkom ochrany proti neoprávnenému zásahu je aj návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochranu osobnosti nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny), t.j. v rozpore s objektívnym právom. Zásah môže spočívať v aktívnom ako aj pasívnom správaní pôvodcu zásahu. V neposlednom rade musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a neoprávnenosťou (nezákonnosťou) zásahu. nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ.

31. Spôsobenie úmrtia člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny, primeraným zadosťučinením je v tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súvislosti s poskytnutím primeraného zadosťučinenia vo väzbe na poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch, je treba zdôrazniť, že pre vyhovenie žalobe na poskytnutie morálnej satisfakcie (§ 13 ods. 1 stačí, ak zásah bol spôsobilý spôsobiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Na rozdiel od toho, priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch vyžaduje, aby v konaní boli preukázané aj negatívne následky daného zásahu. Nestačí iba možnosť takýchto následkov.

32. Priznanie nemajetkovej ujmy je však viazané na kumulatívne splnenie podmienok vyššie uvedených podmienok (odsek 30. rozsudku).

33. Súd musí konštatovať, že úmrtie blízkeho člena rodiny má jednoznačne za následok pretrhnutie interpersonálnych väzieb, citových väzieb, čo je nutné považovať za zásah do osobného práva na súkromný a rodinný život žalobkyne, do práva manželky na vnútorný citový život a vzťah k inej osobe, čo určite spadá pod ochranu práv (tzv. posmrtnej ochrany osobnosti), ktoré poskytuje ustanovenie § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

34. Ďalej je nutné uviesť, že protiprávnym úkonom žalovaného bolo práve to, že pri vyšetrení dňa 8.11.2011 absentovala objektivizácia USG nálezu brucha a žalovaný vychádzal z anamnestických údajov od pacienta. Iba tento jeden nedostatok bol zistený a konštatovaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným pacientovi Jaroslavovi Kellerovi v období od 13.9.2011 do 23.5.2012. V ostatnom bola zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovaným správne. K obrane žalovaného, že povinnosť objektivizácie USG žalovanému neukladá žiadny právny predpis, sa súd stotožnil s odôvodnením Najvyššieho súdu SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/115/2015, kde uviedol, že niektoré dielčie povinnosti účastníkov právnych vzťahov sú tak logické a samozrejmé, že si ani nevyžadujú osobitnú reguláciu a výslovné zakotvenie v texte právneho predpisu. Ak je USG vyšetrenie brucha pri ťažkostiach udávaných pacientom je vyšetrením, ktorý má zásadný význam v diagnostike a ďalšom liečebnom postupe, potom rezignovanie zo získania objektivizovaného výsledku takého vyšetrenia je nesprávnym postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom v tomto prípade ani nebolo nutné, aby povinnosť overiť si informáciu udávanú pacientom a získať objektívny nález absolvovaného vyšetrenia bola výslovne zakotvená v záväznej právnej norme, nakoľko sa jedná o nespochybniteľný logický krok za predpokladu, že poskytovateľ pristupuje k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti aspoň v nevyhnutnej miere vážne a starostlivo.

35. Treťou podmienkou nevyhnutnou pre priznanie nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným zásahom, je existencia príčinnej súvislosti medzi týmto neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Zjednodušene povedané v tomto prípade žalobkyňa pre vyhovenie svojmu nároku bola povinná preukázať, že práve tento protiprávny úkon žalovaného (absentovanie objektivizácie USG nálezu brucha dňa 8.11.2011) bol v príčinnej súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy žalobkyne spôsobenej smrťou manžela. Žalobkyňa v konaní dôkazné bremeno k tejto skutočnosti však nijakým spôsobom neuniesla a toto ostalo iba v rovine jej tvrdení. Ku kladnému rozhodnutiu súdu totiž nestačí iba fakt úmrtia manžela žalobkyne, ale aj jasné, presvedčivé a nepochybné preukázanie, že práve pochybenie žalovaného dňa 8.11.2011 pri nevyžiadaní si objektivizácie USG brucha, malo za následok úmrtie manžela žalobkyne z dôvodu vzniku karcinómu na chvoste a tele pankreasu. Súd poukazuje na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval, že nie je možné retrospektívne zistiť, či už v novembri r. 2011 boli prítomné znaky karcinómu pankreasu, eventuálne v ktorom období k vzniku karcinómu došlo. To znamená, že v konaní pred správnym orgánom a ani v súdnom konaní nebolo riadne preukázané, že práve v novembri 2011 u nebohého Jaroslava Kellera už bol rozvinutý karcinóm pankreasu, ktorý tým konaním žalovaného, že neobjektivizoval USG brucha a o výsledku tohto vyšetrenia prevzal anamnestický údaj poskytnutý iba samotným pacientom, nebol zistený. Nemožno totiž bez pochýb potvrdiť, že tento karcinóm v uvedenom období v novembri 2011 už bol v tele pacienta prítomný resp. nemožno vylúčiť, že v tele pacienta v tomto období ešte prítomný nebol. Z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ani nevyplýva, že by žalovaný bol sankcionovaný z pohľadu následkov a preto mu jedine možno vytknúť nedostatok v poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 8.11.2011 spočívajúci v neobjektivizácii USG brucha pacienta, pričom však nie je preukázaná príčinná súvislosť tohto pochybenia so vznikom nemajetkovej ujmy žalobkyne v dôsledku smrti manžela.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia pre neunesenie dôkazného bremena ku všetkým podmienkam priznania nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti zo strany žalobkyne, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Súd zvažoval aj použite ustanovenia § 257 ohľadom výroku o náhrade trov konania, avšak nakoľko žalobkyňa ani netvrdila, nepoukázala a nepredložila dôkazy ohľadom žiadnych okolností hodných mimoriadneho zreteľa na jej strane, či už z finančného, osobného hľadiska resp. z hľadiska mimoriadnosti a osobitosti tohto konkrétneho prípadu a konania, súd rozhodol o výroku na náhradu trov konania tak, ako je vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).