Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/271/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu E. J., bytom G. XX, G. Bystrica proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 5Csp/25/2017-54 zo dňa 25. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26.9.2014 č. 8500081794 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov a vo výroku, ktorým žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26.9.2014 č. 8500081794 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadne zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 137, § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 52 ods. 1-4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014, ustanovenie článku 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014, Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014 a Rozhodcovská zmluva č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014, ktorá je neoddeliteľnou časťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Ďalej sa tiež domáhal určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014 sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.9.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500081794, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Predmetná zmluva je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá však obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Taktiež uviedol, že zmluva by mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081794 zo dňa 26.9.2014 zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 1.11.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky 1.4.2018. Výška mesačnej splátky predstavovala 47,43 eur z toho istina 35,71 eur a úrok 11,72 eur a výška celkovej platby na úhradu, teda mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby 81,99 eur. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 25,89 %, priemerná hodnota RPMN 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,08 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola stanovená na 2.142,06 eur. Zo splátkového kalendára zo dňa 26.09.2014 bolo zistené, že výška splátky je 81,99 eur a je súčtom mesačnej splátky úveru a splátky podľa Dohody o poskytnutí služieb, pričom každá splátka je splatná k 1. dňu toho ktorého mesiaca, prvá splátka je splatná dňa 1.11.2014 a posledná dňa 1.4.2018. Dňa 26.9.2014 strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, Dohodu o poskytovaní služieb a rozhodcovskú zmluvu č. 8500081794. Keďže sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, Dohody o poskytovaní služieb, Rozhodcovskej zmluvy a čl. 8 bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere (časť o úrokoch) a určenia, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov, súd v prvom rade skúmal prípustnosť uvedenej žaloby. Uviedol, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami a určenie existencie právnej skutočnosti, v danom prípade určenie neplatnosti právneho úkonu - Dohody o zrážkach zo mzdy, Dohody o poskytnutí služieb a rozhodcovskej zmluvy, resp. určenie neplatnosti časti právneho úkonu - čl. 8 bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere - je podľa § 137 písm. d) prípustné iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä hmotného práva. Právo žalobcu domáhať sa neplatnosti právnych úkonov odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav a takéto právo nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, a preto súd dospel k záveru, že takáto žaloba je v zmysle neprípustná. Na základe uvedeného potom súd žalobu čo do určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, Dohody o poskytovaní služieb, rozhodcovskej zmluvy a ustanovenia čl. 8 bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere zamietol. Pokiaľ ide o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov, v tomto prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) a súd musel skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Žalobca má v zásade naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené, za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem však absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti, teda v prípade, že tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Keďže je nepochybné, že žalobca sa v tomto konaní nedomáha v danom konaní aj splnenia povinnosti, teda vydania bezdôvodného obohatenia, má súd za to, že v zmysle uvedeného existuje u žalobcu naliehavý právny záujem na určení, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v prípade ich absencie. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej stranami sporu mal súd za preukázané, že uvedené údaje v zmluve absentujú. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 42 mesiacov, pričom súd má za to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom a nie len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Hoci termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Rovnako v zmluve nie sú uvedené aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky a opätovne táto skutočnosť vyplýva iba z oznámenia. Keď teda súd dospel k záveru, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 cit. zákona. Vzhľadom na to, že žalobca bol neúspešný v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov a úspešný v časti o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, má súd za to, že pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného je približne rovnaký, a preto rozhodol, že žiadna z nich nemá na náhradu trov konania právo.

2. Žalovaný svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081794 je bezúročná a bez poplatkov a vo výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti. Ako podstatnú skutočnosť žalovaný uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy

tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Z napádaného rozsudku nevyplýva žiadny dôvod, podľa ktorého by oznámenie veriteľa nemalo predstavovať súčasť zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol žiadne odôvodnenie, uvádza len strohé konštatovanie, ktoré je však samo o sebe nepreskúmateľné. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva preto údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Zo zmluvy taktiež vyplýva, že počet splátok je 42, splatnosť splátky 1. deň v mesiaci a výška splátky 47,83 eur. Zmluva taktiež obsahuje všetky náležitosti, v súlade s článkom 10 odstavec 2 smernice Rady 2008/48/ES, ktorá bola implementovaná do právneho poriadku SR zákonom č. 129/2010 Z.z. V prípade, ak sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli od smernice, prichádza do úvahy nepriamy (tzv. súladný alebo eurokonformný) účinok smernice. Podstata nepriameho účinku spočíva v tom, že súd členského štátu (resp. akýkoľvek jeho rozhodujúci orgán) má povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-367/01 až C-403/01) body 115 a 116. Na základe toho potom pri posúdení, či zmluva má alebo nemá predpísané náležitosti je nutné vychádzať aj zo spomenutej smernice. Nakoľko výrok o náhrade trov je závislým výrokom od napadnutého výroku rozsudku, žalovaný podal odvolanie aj proti výroku o náhrade trov. Na záver navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Uviedol, že oznámenie žalovaného o schválení úveru nemožno v žiadnom prípade považovať za zmluvu, ani jej súčasť, nakoľko z charakteru danej písomnosti jasne vyplýva, že sa jedná o jednostranný právny úkon žalovaného, do ktorého obsahu žalobca nemôže žiadnym spôsobom zasahovať. Uvedená skutočnosť už typologicky vylučuje, aby sa daná listina dala považovať za zmluvu, prípadne jej súčasť. Poukázal na ustálenú súdnu prax prvoinštančných a odvolacích súdov podľa ktorých oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi má len charakter informácie o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26.9.2014 č. 8500081794 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov a vo výroku, v ktorom žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam dodáva.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

8. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému a ktorý on čerpal, je bezúročný a bez poplatkov, keď úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. K tomuto záveru postačuje súdom prvej inštancie zistená skutočnosť, že v zmluve o úvere, ktorú strany uzatvorili, absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z./ a údaj o konečnej splatnosti úveru /§ 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona/ dôsledkom čoho je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere stranami sporu /26.9.2014/ bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru čerpaného žalobcom.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 23.09.2014 požiadal žiadosťou/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500081794 (ďalej aj „žiadosť/zmluva“) žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1500,- eur, pričom uviedol, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach po 47,43 eur (vrátane úrokov), resp. 81,99 eur (vrátane platby podľa Dohody o poskytovaní služby, ak táto bude uzavretá). Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť bola 2.142,06 eur, RPMN bola určená na 26,17 %, ročná úroková sadzba úveru 18,08 % a priemerná RPMN za úver 44,06 %. Taktiež bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur /všetko uvedené v bode 5. žiadosti/zmluvy Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR/. Žalovaný dňa 26.9.2014 doplnil do žiadosti/zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere a to výšku, ktorú stanovil na 1.500,- eur s tým, že predmetný úver bude žalobca splácať v 42 mesačných splátkach a výška mesačnej splátky vrátane úrokov bude 47,43 eur a spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služby 81,99 eur. RPMN bola vypočítaná vo výške 25,89 %, priemerná RPMN bola vo výške 44,06 % a ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 18,08 %. Celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť bola stanovená na 2.142,06 eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil žalovaný vo výške 25,89 %. Ročnú úrokovú sadzbu revolvingu ponechal vo výške 18,08 %. Ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania stanovil na 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu na 150,- eur. Všetky uvedené údaje uviedol žalovaný v bode 6. žiadosti/ zmluvy Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur.

10. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081794 vyplynulo, že žalovaný týmto listom oznamuje žalobcovi schválenie úveru vo výške 1500,- eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 47,43 eur, z toho istina 35,71 eur a úrok 11,72 eur a výška celkovej platby na úhradu, teda mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby je 81,99 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na deň 1.11.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 1.4.2018. Periodicita splácania bola určená mesačne vždy k 1. dňu v mesiaci. Celková výška úveru bola stanovená vo výške 2.142,06 eur, RPMN 25,89 %, priemerná RPMN 44,06 %, úroková sadzba 18,08 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 150,- eur.

11. Odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že predmetná zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z oboznámených listín vyplýva, že žalobca dal žalovanému písomný návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na predtlačenom formulári žalovaného nazvanom Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere. V tejto žiadosti žalobca uviedol požadovanú čiastku úveru, počet splátok úveru, ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu úveru, predpokladanú RPMN úveru i priemernú RPMN. Súčasťou návrhu boli aj predtlačené zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného. Žalobca návrh zmluvy podpísal dňa 23.9.2014. Následne dňa 26.09.2014 podpísal návrh zmluvy aj žalovaný, ktorý do predtlačeného formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere v bode 6. uviedol údaje o schválenom revolvingovom úvere, poskytnutú čiastku úveru (úverový limit), splatnosť úveru (počet splátok), ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí žalobca zaplatiť, poskytnutú čiastku revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu úveru/revolvingu, RPMN úveru i priemernú RPMN, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb vyžaduje, aby termín konečnej splatnosť spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva o spotrebiteľskom úvere a nie oznámenie veriteľa o schválení úveru ktoré nie je súčasťou predmetnej zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je kogentným ustanovením nepripúšťajúcim možnosť iného dojednania účastníkmi zmluvy. Samotná zmluva neobsahuje údaj konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Žalovaný uviedol, že tento údaj sa nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je súčasťou zmluvy v zmysle čl. 7 ods.7.1 zmluvných dojednaní. Ak v spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, tak už len z uvedeného dôvodu treba úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere podľa ust. 11 ods. 1 pís. a/ zákona č. 129/2010 Z. z považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na uvedenom závere nič nemení ani Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov v obsahu zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalovaného, pričom Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak veriteľom ako dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov. Predmetné oznámenie má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere z dôvodu, že táto bola uzatvorená v súlade s čl. 13 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami.

13. Z dokazovania, ktoré vykonal v spore súd prvej inštancie vyplýva, že kontraktačný proces predmetnej zmluvy bol taký, že žalobca v návrhu zmluvy vo forme formulára žalovaným predpripravenom vyplnil údaje o úvere, revolvingovom úvere, o ktorý mal záujem a takýto návrh dňa 23.09.2014 podpísal. Žalovaný návrh zmluvy podpísal dňa 26.09.2014, pričom do predtlačeného formulára návrh žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uviedol údaje o schválenom úvere a schválenom revolvingovom úvere. Podľa čl. 13. žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripájajú nižšie svoje podpisy. V zmysle čl. 2 zmluvných dojednaní, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, vyplnená a dlžníkom podpísaná je návrhom na uzatvorenie zmluvy a tá je uzatvorená dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Z tohto je potom zrejmé, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nebolo súčasťou návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy, ktorý návrh žalovaný akceptoval. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je teda výsledkom konsenzuálneho dojednania medzi stranami zmluvy, ale len jednostranným úkonom žalovaného, ktorý nemôže byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej stranami.

14. V predmetnej zmluve absentuje aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď v zmluve je uvedená iba celková výška úveru/revolvingu, výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) a ich počet, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky.

15. Pokiaľ ide o posúdenie tejto náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili, tu odvolací súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej. Podľa odvolacieho súdu však ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti úveru v prípade neuvedenia špecifikácie splátok úveru /§ 9 ods. 2 písm. k)/. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval požiadavku na rozpísanie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a účinný. Keďže v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky ako požaduje vnútroštátna zákonná úprava a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj z predmetného rozhodnutia Súdneho dvora je zrejmé, že Smernica č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu a Slovenská republika pri implementácii Smernice do zákona č. 129/2010 Z.z. povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila, pretože nesmela zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Uvedený konflikt medzi Smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákonom č. 129/2010 Z.z. však nie je možné riešiť priamou aplikáciou predmetnej smernice. Jednalo by sa o tzv. priamy účinok smernice. Otázka priameho účinku smerníc, konkrétne podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia, je riešený v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. V zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci a priamy účinok smerníc je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Uvedené právne závery Súdny dvor EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach /napríklad rozsudok z 26. februára 1986 vo veci Marshall, rozsudok zo dňa 05. októbra 2004 vo veci Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01/. V danom prípade tak priama aplikácia dotknutej smernice na vzťah medzi žalovaným ako spotrebiteľom a žalobcom ako dodávateľom nie je možná.

16. Ďalšou otázkou je, či do úvahy neprichádza tzv. nepriamy účinok smerníc, ktorý spočíva v eurokonformnom výklade dotknutého vnútroštátneho práva, ktorý sleduje dosiahnutie účelu, cieľa smernice. Nepriamy účinok smerníc má však vždy svoj rozsah a svoje medze, ktoré sa nachádzajú v rozsahu a medziach vnútroštátnych metód výkladu práva. Súdny dvor EÚ potom ešte sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. V rozhodnutí vo veci Adeneler, C-212/04 /rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006/ uviedol, že "povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005, Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47)". Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov a v časti určenia termínu konečnej splatnosti úveru, nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej možný. Takýto výklad by bol výkladom práva contra legem a v podstate by viedol k nahradeniu vnútroštátneho práva predmetnou Smernicou. V konečnom dôsledku by sa tak jednalo o výklad porušujúci všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

17. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej na správnosti výkladu a aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. ako ho predostrel v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nič nezmenilo.

18. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, taktiež v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle §9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené údaje sú iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.09.2014, ktoré nie je podpísané žalobcom a ktoré podľa vyššie uvedeného nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

19. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie pokiaľ vyslovil, že s prihliadnutím na čiastočný úspech a neúspech oboch strán sporu, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a to v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .